- Je to filozofická poviedka, v nej sa podrobil prenikavej kritike módne, lacné a optimistické učenie o vševládnej harmónii a Božej prozreteľnosti a o tom že všetko je na svete správne zariadené, že každé zlo je na niečo dobré.
Prostáčik – Toto dielo napísal Voltair. Hlavným hrdinom je naivný Huron, ktorý sa pozerá na okolitý svet dôverčivým pohľadom neskazeného divocha, čím sa oveľa viac dostávajú do zorného pola čitateľa neduhy absolustického francúzska.


IDEA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI JÁNA KOLLÁRA A JÁNA HOLLÉHO

Ján Kollár

/ 1793 – 1852 /


Narodil sa v Mošovciach. S ťažkosťami vyštudoval gymnázium v Kremnici, v Banskej Bystrici a v Bratislave, pretože pre odpor otca sa musel na štúdiách sám živiť. Na vyššie filozofické a bohaslavetské štúdia odišiel do nemeckej JENY. Pôsobil ako evanjelický kňaz 30 rokov v Budapešti neskôr ho menovali za univerzitného profesora na viedenskej univerzite. Zomrel vo Viedni.
Kollárovo slovanské uvedomovanie sa naplno rozvinulo v nemeckej Jene ktorá sa stala strediskom nemeckej mládeže volajúcej po zjednotení všetkých nemeckých krajín. Na Kollára veľmi zapôsobil ich slobodný život a ich silné vlastenecké nálady ale zároveň si všíma aj nemeckú rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov najmä slovanských. V Jene sa zoznámil aj s dcérou evanjelického pastora Frederikou Dilhelmina Schmidovou, zaľúbil sa do nej a chcel ju zobrať do Uhorska. Matka jej to však nepovolila a až po 16 rokoch prichádza Frederika za Kollárom do Pešti, kde sa zosobášili. Frederika bola jeho veľká múza, napísal dielo kde sa pretína láska k žene s láskou k vlasti.
- Slávy dcéra – dielo je rozdelené na predspev a 5 ďalších spevov
- predspev – prelína sa tu láska k žene, vlasti a slovanská vzájomnosť – obsahuje najdôležitejšie myšlienky z celej básnickej zbierky.
- Kollár prirovnáva vlasť ku kolíske, ale aj ku rakve. Vyzýva k väčšej hrdosti na svoj národ. Oporou pritom má byť ruský národ. Poukazuje na to že Slovanom škody viac ako zlé časy národ ktorý potláča tieto slovanské národy a Človek ktorý zaprie svoju vlasť.

- celé dielo je napísané časomierou – je založená na striedaní dlhých a krátkych slabík :
1.Prirodzene dlhé – hlásky s dlžnom.
2. Polohou dlhé – hlásky za ktorými nasleduje skupina spoluhlások.

Prvý spev - sála.
- Sála – nemecká rieka
- Kollár sa zaoberá chvíľami ktoré prežil s milovanou Minou / Frederika / lásku k nej a ich vzťahov.
- Mína – nepredstavuje len Kollárovu milú, ale aj je dcérou bohyne slávy, stáva sa symbolom slovanstva a je preto obdarovaná najkrajšími vlastnosťami a črtami Slovanov, stáva sa vzorom Slovanov – Kollár j zobrazuje zo všetkým ušľachtilými citmi.
- Spája vlastenectvo a lásku k žene, pretože láska podporuje všetky dobré vlastnosti v človeku – tieto vzťahy sa navzájom podporujú a človeka povzbudzujú k jednému aj k druhému.
„Sám svobody kdo hoden svobodu zná važiti každou, ten kdo do pout jíma otroky sám je otrok“

Druhý spev – Labe , Rýn , Vltava
- spomína slávnu minulosť Slovanov nabáda aby si Slovania ctili svojich predkov, poznali svoj národ, dejiny.
- žiali nad ich neutešením postaveným, ale zároveň poukazuje na istú nádej.

Tretí spev – Dunaj
- putuje po Slovanských krajoch opisuje svoje dojmi z polabských pobaltských a našich krajín.

Štvrtí spev – Letné
- Mína – je mŕtva
- prechádza sa s Mínou po Slovanskom nebi aby oslávil všetkých vynikajúcich Slovanských dejateľov.

Piati spev - Acheron
- dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov.


Ján Hollý


Narodil sa v Borskom Mikuláši. Študoval na gymnáziu v Skalici a v Bratislave a teológiu v Trnave. Pôsobil ako katolícky kňaz v Pobedíne, Hlohovci a v Maduniciach. Tu našiel aj vhodné podmienky na svoju básnickú tvorbu. Keď v roku 1843 požiar zničil faru a Hollý pri ňom utrpel ťažké popáleniny /najmä na očiach/odišiel k svojmu priateľovi Lackovičovi na Dobrú vodu kde aj zomrel.