Ľudovít Štúr

Bol vedúcou osobnosťou národného hnutia. Narodil sa v Zay Uhrovci. Študoval na Nemeckom gymnáziu v Rábe. Stal sa členom Spoločnosti česko –slovanskej. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení spoločnosti preniesol činnosť na Katedru československej reči a literatúry, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. Jeho vlastenecké cítenie sa upevnilo po pobyte v Halle. Prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu. Pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry. Potom sa venoval politickej publicistickej činnosti. Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny odôvodnil v spise: „Nárečia slovenskuo a potreba pisanja v tomto nareci“. V ňom dokázal, že za samostatný národ možno považovať iba ten celok ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materialnu svojbytnosť.
Ako vynikajúci jazykovedec sa prejavil v knihe „Náuka reči slovenskej“. Zahrnul do nej hláskovanie, skladbu, morfológiu a pravopis. Bernolákov jazyk neobstál preto lebo nezjednotil evanielikov a katolikov. Dostal povolenie vydavať noviny, Slovenskje národňje noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský sa stali strediskom národného života. Boli to prvé politické slovenské noviny. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šlachty, zveľadenie obchodu a rozšírenie školstva. Na podnet Štúra, Hurbana a Hodžu sa v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformovali žiadosti slovenského národa. V septembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele zo Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde.

- Cyklus básní: Dunky večerní- Sú písané v češtine . Zaznieva v nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi spormi a skutočnosťou.

- Báseň: Smloúva Slováku – Je dôkazom jeho odhodlania bojovať za Slovákov i za cenu života.

- Báseň : Spevy a piesne – Sú to epické i lyrické, prevažne elegické básne. Predstavujú tvorbu z porevolučných rokov. Jeho lyrika sa inšpiruje rodným krajom, stratou jeho blízkych a ideálov mladosti.

- Kniha : O národních písních a pověstech plenem slovaských – Vydal ju po česky v Prahe. Vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú národnou poéziou. Vyzdvihoval toto veľké bohatstvo.

- Dielo : Slovanstvo a svet budúcnosti - /spis/ - Vyjadril v nej kritiku Rakúskej ríše a vieru v jej rozpad – Rusko ako dominantný štát. Bolo to napísané po nemecky.


Ľ. Štúr „Reč na Uhorskom sneme“: Vystupoval s národnými požiadavkami na Uhorskom sneme v Bratislave. Žiadal: Zrušenie robôt, dodržiavanie spravodlivosti v súdnych pojednávaniach, zdanenie šlachty, rozšírenie národného školstva, zveľadenie priemyslu obchodu.




MATURITNÁ OTÁZKA č.7


Motívy vlastenectva, túžby po mieri a po slobode v básnickej tvorbe romantických básnikov – S. Chalúpku a J. Kráľa

b)Ktoré základné ideové črty tvoria jadro Chalúpkových a Kráľových básní.
c)Rozbor úryvku : J. Kráľ „Zakliata panna vo Váhu a divný Janko“
d)Určte druh básne, rým a jeho schému.
e)Zaraďte slová do slovnej zásoby. Pomenujte básnické obrazy:
Maličký, novinôčka oči ak okná
Vetrisko čierna zemička
Zakapať K nohám tisnú sa bačovým
Vartáš
Nemožno


Samo Chalúpka


- Bol jedným z najstarších Štúrovcov
- Narodil sa v Hornej Lehote
- Bol zakladateľom Spoločnosti česko – slovanskej
- Keď vypuklo v Poľsku povstanie prerušil štúdia a šiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov
- Stal sa kňazom a pôsobil vo svojom rodisku kde aj zomrel.