5. spev : Lapačka – Je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine
- Martin sa dostáva do Čierneho pluku, len pod podmienkou, že si môže nechať kroj, valašku, fujaru
a Elenu.

- Báseň končí slovami :
„Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana
v ňom sa duša tvoja je zmaľovaná
zhrej obrazom tým, čo zrkadlo !
Kde bujné v duši rastú závody,
tam pyramída vstáva slobody a
to je vaše zrkadlo“

- Kompozícia básne sa zakladá na časovom slede motívov
- Jednotlivé spevy postupne rozvíjajú dej
- Uplatnil tu desaťveršovú strofu s množstvom básnických figúr
- Báseň Nehante ľud môj – chce posilniť vlastenecké cítenie
Milica – s námetom Srbsko – tureckých bojov
Gróf Mikuláš Subič Zrínsky na Sihoti – chcel zdôrazniť, že tento bojovník proti Turkom bol Slovanom a nie Maďarom.
Svätomartiniáda – reakcia na memorantové zhromaždenia
Lipa cyrilometodická – tisíce jubileum príchodu vierozvescou na Slovensko.


Pavol Ország Hviezdoslav
/1849-1921/

Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Študoval v Miškolci, Kežmarku a v Prešove. Pôsobil ako advokát v Martine a neskôr ako podsudca v Dolnom Kubíne. Celý život prežil na Orave kde zomrel v roku 1921.Pochovaný je v Dolnom Kubíne.Jeho literárnu činnosť môžeme rozdeliť na lyriku a epiku. Lyrika odráža úvahy autora o zmysle života, problémy mládeže, rieši otázky vesmíru a hviezd.

Básnická tvorba sa skladá z ôsmych cyklov : Sonety
Letorosty
Žalmy a hymny
Prechádzky jarom – Báseň Rolník
– venoval svojmu otcovi
Prechádzky letom – Báseň
Priadka – venoval svojej matke
Dozinky
Stesky
Krvavé sonety
Krvavé sonety

Básnik reaguje na vypuknutie 1. svetovej vojny. V prvej časti /skladá sa z 32 sonetov/ sa snažil vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo. V druhej časti obviňuje pánov z túžby po moci prepychu a vláde, preklína tých ktorý vojnu vyvolali. V závere básnického cyklu volá po mieri. Hviezdoslav obohatil básnický slovník o nové slová /biblizmy archazmy .../.
Próza: Hájniková žena
Ežo Vlkolínsky
Gábor Vlkolínsky
Herodes a Herodias
Bútora a Čutora
Hájnikova žena

Vrcholom Hviezdoslavovej tvorby je lyricko – epická báseň Hájnikova žena. Začína sa pozdravom, v ktorom básnik vzdáva hold prírode. Podkladom pre vytvorenie diela slúžil básnikovi skutočný život Hájnika Ľacha a jeho ženy./po smrti/.
Po smrti starého hájnika Čajku prichádza jeho syn Michal pýtať si službu do kaštieľa starému Artušovi Vilánimu. Starý Viláni mu službu po otcovi nechá a Michal si privádza do horárne na površí ženu Hanku.Pokojný šťastný život naruší mladý Artuš Viláni., ktorý sa náhodou zastaví pri horárni a požiada Hanku o pohár vody. Snaží sa ju získať peniazmi a zaliečavými slovami. Hanka ho však odmieta. Jedného dňa Artuš Viláni usporiada hon a hlavným honcom určí Michala. Počas polovačky Artuš Viláni zmizne do horárne. Tu sa snaží Hanku zviesť a však tá ho nakoniec v sebeobrane zo záražcom na dvere prepichne, Michal v zlej predtuche uteká do horárne, keď však príde, Artuš Viláni leží v krvi a zomiera. Michal zaprisahá Hanku a všetku vinu zoberie na seba. Michala zatvoria a Hanka sa pometie. V deň súdu prichádza Hanka do súdnej siene a rozpovie celú pravdu. Michala oslobodia a pometenú Hanku nemôžu odsúdiť.