Romány : Vojna a mier
- Anna Kareninová
- Vzkriesenie
- Vláda tmy
- Živá mŕtvola
- Kreutzerova sonáta

Vojna a mier
Je širokým odrazom dejinnej epochy boja cisára Napoleona proti cárskemu Rusku. Dejové línie sú pospájané osudmi rodiny Bolkonskych a Rostovovcov a filozoficky koncipovanou postavou Piera Bezuchova, ktorá nesie výrazné autobiografické črty. Realisticky pôsobivé sú dráhy historických udalostí, napríklad Borodinská bitka s postavou legendárneho Kutuzova, boj o Moskvu i obrazy ľudských hrdinov, ako napríklad múdreho muzika Karatajeva.

Anna Kareninová
Opísal tragický príbeh hlavnej hrdinky, ktorá bola vydatá za starého aristokrata Kareninu, s ktorým mala osem ročného syna Seriošku. Anna sa zaľúbi do mladého oficiera Vronského, opustí Kareninu i syna. Po čase však rozčarovaná a znechutená končí pod kolesami vlaku.

Slovenská realistická literatúra
/1875 – 1905/

Po porážke revolúcie 1848 -49 nastolila Viedenská vláda tvrdý režim. Na čele vlády stál Bach, ktorý vytvoril absolutistický režim – Bachov absolutizmus. Napriek tomu roku 1852 vytvoril Martin Huttala – Krátku mluvnicu Slovenskú. V roku 1851 – 52 vychádzajú Slovenské pohľady a vedy, umenia a literatúru.
6 – 7, 6 1861 v Turčianskom svätom Martine bolo vyhlásené memorandum slovenského národa. Bola založená Matica slovenská r. 1863. Prvým predsedom bol Štefan Mojzes a podpredsedom Karol Kuzmány. Matica Slovanská pracovala do roku 1875. Roky 1863 – 75 sa nazývajú matičné roky. Vznikli 3 slovenské gymnázia r. 1862 v Revúcej a Martine, r. 1864 v Kláštore pod Zmievom.

Rakúsko – uhorské vyrovnanie uložilo moc do rúk Maďarskej šľachty. Slovensko trpelo pod dvojitým útlakom. Nastala silná Maďarizácia Slovenského národa. V roku 1874 boli zatvorené slovenské gymnázia a o rok aj Matica Slovenská.
Realizmus v slovenskej literatúre nastupuje v 80 tých rokoch 19 stor. Oneskorenie bolo dôsledkom zaostalosti v hospodárstve, v sociálnej alebo aj kultúrnej oblasti v Uhorsku.
Obdobie realizmu má dve fázy :

1)Opisný realizmus – autor je kronikom doby, aký je život tej doby.
- predstavitelia Svetozár Hurban – Vajanský
Pavol Orszák Hviezdoslav
Martin Kukučin
3)Kritický realizmus – autor kritizuje negatívne javy spoločnosti alebo
spoločenské pomery vo svojej tvorbe.
- predstavitelia : Jozef Gregor Tajovský
Božena Slančíková - Timravá
Ladislav Nadaši - Jége
Janko Jesenský





MATURITNÁ OTÁZKA č.11

Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučina, J. G. Tajovského

a) Porovnajte obrazy postáv z dedinského prostredia v tvorbe M. Kukučina, J. G. Tajovského na základe analýzy konkrétnych diel
b) Rozbor úryvku : J. G. Tajovský „Maco Mlieč“
c) Vysvetlite všetky slohové útvary v ukážke a akú majú funkciu
d) Zhodnoťte zastúpenie slohových druhov a ich funkciu. Zaraďte ich do slovnej zásoby.

Martin Kukučín /Matej Bencúr
/ 1860 – 1928 /

Je predstaviteľom Slovenského opisného realizmu. Narodil sa 17.5. 1860 v dedinke Jasenová. Študoval na gymnáziách v Revúcej a Martine, na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pôsobil ako učiteľ 7 rokov v Jasenovej. Neskôr odišiel študovať na lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení štúdii odchádza do Selieč na ostrove Brač, kde pôsobil ako lekár. S Chorvátskymi vysťahovalcami odišiel do Južnej Ameriky do mestečka Punta Arenas. V roku 1922 sa vrátil na Slovensko. Čoskoro odchádza späť do Južnej Ameriky a odtiaľ do Záhrebu a nakoniec sa usadil v kúpeľnom mestečku Lipník kde ho zastihla smrť. V októbri toho istého roku priviezli jeho pozostatky na Martinský národný cintorín.