Majstrovsky vykreslil jednotlivé typy postáv a ich charaktery. Charakteristickým prvkom jeho tvorby je dialóg. Všetky jeho diela končia harmonicky až na poviedku Neprebudený /Ondráš Machuľa končí tragicky/.
Písal poviedky z dedinského prostredia: Na hradskej ceste
Pán Majster obšíval
Susedia
Na jarmok
Dedinský jarmok
Na Ondreja
Hody
Pánsky Hájnik
Z teplého hniezda
Rysavá Jalovica



Zo študentského prostredia sú poviedky: Veľkou lyžicou
Dies Irae /Dni hnevu/
Tichá voda
Do školy
Mladé letá

Pražské štúdia: Na obecnom salaši
Pred skúškou
Keď báčik z Chocholovia umrie
Neprebudený
Na podkonickom bále

Z Juhoslávie: Dom v Stráni

Z Južnej Ameriky: Mať volá

Písal aj historické hry: Lukáš Blahosej Krasoň
Bohumil Valizlosť Zábor

Divadelné hry: Komasácia
Basúchovie dvor

Cestopisy: V Dalmánii a na čiernej hore -
Juhoslávia
Rijeka – Rohič – Záhreb – Juhoslávia
Prechádzka po Patagórii – Amerika
Dojmy z Francúzska

Neprebudený : V tejto poviedke Kukučín zobrazil príbeh Ondráša Machuľu dedinského husiara. Ondráš je duševne postihnutý chlapec ktorý je vychovaný Totkov. Jedného dňa keď pasie husi pribehne k nemu Zuzka Bežanovie. Je to pekná mladá dievčina pred výdajom, ktorá skúša na Ondrejovi či je schopný opätovať jej city. Začne s ním koketovať. Ondráš je presvedčený že si ho chce vziať za muža. Keď sa má Zuzka vydávať Totka ho zavrie do pitvora aby nerobil hanbu. Ondráš však utečie a keď príde vidí, že svadba je už v plnom prúde. V jeho chorej mysli prebiehajú myšlienky „ čo mala Zuzka robiť keď neprišiel a tak si vzala Jana Dúbravovie“ Počas svadby priviazali Ondráša chlapci k plotu. Keď vypukol požiar nastal zhon, svadobníci vynášali veci, vtedy prišla Zuzka a odviazala Ondráša. V tom Ondráš začul z horiaceho pitvora gágať husi. Postupne ich vynášal z horiaceho pitvora. Keď počul gágať svoju obľúbenú hus vbehol do pitvora, ale v tom sa zrútil naň prehorený strop. Po uhasení požiaru si všetci mysleli, že požiar založil Ondrej avšak našli dve uhorené telá. Ondráša a svadobníka ktorý zaspal s cigaretou v sene.


Jozef Gregor Tajovský
/1874 – 1940/

Narodil sa 18.10.1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. Pochádzal z málomestkej rodiny /10 detí/, preto ho rodičia dali na výchovu k starému otcovi. Štefanovi Greškovi. Študoval v Banskej Bystrici a v Kláštore pod znievom, obchodnú akadémiu študoval v Prahe. Ako bankový úradník pôsobil v Trnave, Martine, Nadlaku /Rumunsku/ a v Prešove. Písal poviedky z dedinského prostredia.
Prvé zbierky: Z dediny
Omrvinky
Rozprávky – Do konca – venoval starému otcovi
Maco Mlieč
Rozprávky pre ľud – Úžerník
Spod kosy – vrchol kritizmu
Tŕpky – vrchol kritizmu
Zbohom – vrchol kritizmu