Narodil sa v Hlbokom, bol synom štúrovského národovca Jozefa Miloslava Hurbana. Študoval v Modre, Horných Strebciach, Tešíne, Stendale pri Berlíne a v Bratislave. Bol advokátom v Skalici, krátky čas pôsobil v Námestove a Liptovskom Mikuláši, neskôr bol redaktorom najvýznamnejších slovenských časopisov. Slovenských pohľadov /1881 – 1890/ a Národných novín /1878 – 1916/ v Martine. Zúčastnil sa 1 sv. vojny v Rusku, Nemecku a na Balkáne.
Poézia: Do slovenskej literatúry vstupuje s básnickou zbierkou r. 1879 Tatry a more – je to prvá básnická zbierka napísaná novou literárnou metódou na Slovensku. Neskôr sa venuje próze v ktorej zobrazil vyššie vzťahy spoločnosti /zemanov a šľachtu/.
Letiace tiene
Suchá radosť
Koreň a výhonky
Kotlín

Suchá ratolesť:
Autor začlenil dej na západné Slovensko do Rudopolia. Hlavnou postavou je odrodilý zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa po dlhších potulkách po Európe vracia do rodného kaštieľa. Zoznámi sa z rodinou Karola Vanovského statkára a dobrého a dobrého Slováka. Rudopoľský podľa Vanovského manželky Márie maľuje obraz nemeckej ženy Grizeldys. Chcel vykresliť a zachytiť črty nemeckej ženy ale z obrazu namiesto ostrých nemeckých čŕt pozerá štedrosť, lásku a krásu Slovenky. Rudopoľský sa začína zaujímať o problémy Slovákov čo aj vyjadrí svojim postojom vo voľbách kde dá svoj hlas slovenskému kandidátovi. V postave Rudopoľského zobrazil Vajanský suchú ratolesť na zelenom kmeni slovenského národa. Pod vplyvom mladej Slovenskej generácie sa aj odrodilý zeman Rudopoľský vracia do národného tábora, začína mať záujem o národné veci /to znamená, že suchá ratolesť sa zazelenala/.Neskôr si Vajanský uvedomil , že postavu odrodilého zemana Rudopoľského zidealizoval, pretože zemianstvo koncom 19 stor. nebolo už hybnou silou slovenského národa, naopak svoju spoločenskú funkciu už splnilo a zaniklo.



Pavol Ország Hviezdoslav
/1849-1921/

Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave.Študoval v Miškolci, Kežmarku a v Prešove. Pôsobil ako advokát v Martine a neskôr ako podsudca v Dolnom Kubíne. Celý život prežil na Orave kde zomrel v roku 1921.Pochovaný je v Dolnom Kubíne. Jeho literárnu činnosť môžeme rozdeliť na lyriku a epiku. Lyrika odráža úvahy autora o zmysle života, problémy mládeže, rieši otázky vesmíru a hviezd.

Básnická tvorba sa skladá z ôsmych cyklov : Sonety
Letorosty
Žalmy a hymny
Prechádzky jarom – Báseň Roľník – venoval
svojmu otcovi
Prechádzky letom – Báseň Priadka – venoval
svojej matke
Dozinky
Stesky
Krvavé sonety
Krvavé sonety

Básnik reaguje na vypuknutie 1. svetovej vojny. V prvej časti /skladá sa z 32 sonetov/ sa snažil vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo. V druhej časti obviňuje pánov z túžby po moci prepychu a vláde, preklína tých ktorý vojnu vyvolali. V závere básnického cyklu volá po mieri. Hviezdoslav obohatil básnický slovník o nové slová /biblizmy archazmy .../.
Próza: Hájnikova žena
Ežo Vlkolínsky
Gábor Vlkolínsky
Herodes a Herodias
Bútora a Čutora




Martin Kukučín /Matej Bencúr
/ 1860 – 1928 /

Je predstaviteľom Slovenského opisného realizmu. Narodil sa 17.5. 1860 v dedinke Jasenová. Študoval na gymnáziách v Revúcej a Martine, na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom.
Pôsobil ako učiteľ 7 rokov v Jasenovej. Neskôr odišiel študovať na lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe.
Po skončení štúdii odchádza do Selieč na ostrove Brač, kde pôsobil ako lekár. S Chorvátskymi vysťahovalcami odišiel do Južnej Ameriky do mestečka Punta Arenas. V roku 1922 sa vrátil na Slovensko. Čoskoro odchádza späť do Južnej Ameriky a odtiaľ do Záhrebu a nakoniec sa usadil v kúpeľnom mestečku Lipník kde ho zastihla smrť. V októbri toho istého roku priviezli jeho pozostatky na Martinský národný cintorín.