Pavol Ország Hviezdoslav
/1849-1921/

Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave.Študoval v Miškolci, Kežmarku a v Prešove. Pôsobil ako advokát v Martine a neskôr ako podsudca v Dolnom Kubíne. Celý život prežil na Orave kde zomrel v roku 1921.Pochovaný je v Dolnom Kubíne. Jeho literárnu činnosť môžeme rozdeliť na lyriku a epiku. Lyrika odráža úvahy autora o zmysle života, problémy mládeže, rieši otázky vesmíru a hviezd.

Básnická tvorba sa skladá z ôsmych cyklov : Sonety
Letorosty
Žalmy a hymny
Prechádzky jarom – Báseň Roľník
– venoval svojmu otcovi
Prechádzky letom – Báseň
Priadka – venoval svojej matke
Dozinky
Stesky
Krvavé sonety
Krvavé sonety

Básnik reaguje na vypuknutie 1. svetovej vojny. V prvej časti /skladá sa z 32 sonetov/ sa snažil vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo. V druhej časti obviňuje pánov z túžby po moci prepychu a vláde, preklína tých ktorý vojnu vyvolali. V závere básnického cyklu volá po mieri. Hviezdoslav obohatil básnický slovník o nové slová /biblizmy archazmy .../.
Próza: Hájnikova žena
Ežo Vlkolínsky
Gábor Vlkolínsky
Herodes a Herodias
Bútora a Čutora
Hájnikova žena

Vrcholom Hviezdoslavovej tvorby je lyricko – epická báseň Hájnikova žena. Začína sa pozdravom, v ktorom básnik vzdáva hold prírode. Podkladom pre vytvorenie diela slúžil básnikovi skutočný život Hájnika Ľacha a jeho ženy./po smrti/.
Po smrti starého hájnika Čajku prichádza jeho syn Michal pýtať si službu do kaštieľa starému Artušovi Vilánimu. Starý Viláni mu službu po otcovi nechá a Michal si privádza do horárne na površí ženu Hanku. Pokojný šťastný život naruší mladý Artuš Viláni., ktorý sa náhodou zastaví pri horárni a požiada Hanku o pohár vody. Snaží sa ju získať peniazmi a zaliečavými slovami. Hanka ho však odmieta. Jedného dňa Artuš Viláni usporiada hon a hlavným honcom určí Michala. Počas poľovačky Artuš Viláni zmizne do horárne. Tu sa snaží Hanku zviesť a však tá ho nakoniec v sebaobrane zo záražcom na dvere prepichne, Michal v zlej predtuche uteká do horárne, keď však príde, Artuš Viláni leží v krvi a zomiera. Michal zaprisahá Hanku a všetku vinu zoberie na seba. Michala zatvoria a Hanka sa pometie. V deň súdu prichádza Hanka do súdnej siene a rozpovie celú pravdu. Michala oslobodia a pometenú Hanku nemôžu odsúdiť.

Hviezdoslav zobrazil svet kaštieľov a svet chalúp. Kaštiele zobrazil ako nemorálne, zdrojom zla, pýchy a nenávisti. Naopak chalupy sú zdrojom morálnej čistoty.
K rodine Čajkovcov sa vo svojej tvorbe vracia v diele na návšteve po dvoch rokoch- Dozvedáme sa tu o uzdravení Hanky a narodení syna.

Otázku zemianstva nastoluje Hviezdoslav vo svojej tvorbe v dvoch dielach:
Ežo Vlkolínský
Gábor Vlkolinský

Príbehy ľudí sa odohrávajú na Orave neďaleko Vlkolína.

Ežo Vlkolinský
Hlavnou postavou je Ežo a jeho matka, pyšná zemianka Estera. Ežo sa poháda s matkou, pretože si chce zobrať za manželku sedliačku Žofku Bockovie. Pyšná Estera ho vydedí a viženie ho z domu. Ežo sa nasťahuje k strýkovi Eliašovi ktorý mu vystrojí veľkú svadbu. Na svadbe príde ku konfliktu medzi sedliakmi a zemanmi. Tento spor rozrieši Ežo, ktorý uteší sedliakov aj zemanov, keď povie „Všetci rovný zeman, a nezeman“. S matkou Esterou ho udobrí jeho syn. Ežo sa presťahuje do matkinho domu.

Gábor Vlkolínský :
Hviezdoslav v ňom rieši úpadok zemianstva z hľadiska morálneho i materiálneho. Opisuje životný príbeh Gábora, ktorého rodičia prepijú celý majetok. Preto Gábora nechce žiadne zemianske dievča. Vyvrcholením deja je moment keď Gábor ide na pole kosiť jačmeň ale ten už je pokosený. Vtedy pochopil, že rodičia ho predali a prepili ešte na koreni. Nešťastný Gábor je rozhodnutý skončiť zo svojim životom a chce sa hodiť na kosu.V tomto úmysle mu zabráni Ežo, ktorý Gábora nahovorí aby sa priženil do sedliackej rodiny Blažkovcov. Gábor tak spraví a stáva sa gazdom.

Hviezdoslav v oboch eposoch naznačil, že zemianstvo je upadajúcou vrstvou a jeho záchranu vidí v spojení s ľudom.