Hviezdoslav písal aj divadelné hry, väčšinou na biblické motívy. Medzi najznámejšie patria:
Herodes a Herodias
Sen Šalamúnov
Ráchel
Kain

Prekladal zo svetovej literatúry najmä Shakespeara ďalej Puškina, Mickiewicza, Petófiho, Gvetheho, Lermontova.



Božena Slančíková – Timravá
/1867 – 1951/

Je prvou predstaviteľkou slovenskej kriticko – realistickej literatúry. Narodila sa 2.10.1867 v Polichne v rodine evanjelického farára. Takmer celý život prežila v dvoch novohradských dedinách Polichni a v Abelovej.
Bola samoukom, základné vzdelanie získala v rodine a absolvovala jeden rok dievčenskej školy v Banskej Bystrici. Z existenčných dôvodov pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v Ábelovej. Posledné roky prežila v Lučenci kde 27.11.4.1951 zomrela, je tam i pochovaná.

Literárna činnosť: Námety čerpala prevažne z dedinského prostredia. Ako prvá Slovenská spisovateľka uviedla do Slovenskej literatúry typ ženy duševne i fyzicky silnej osobnosti. Písala poviedky, novely a romány. Kritizovala zaostalosť dediny, nevzdelanosť, alkoholizmus, honbu za majetkom a peniazmi.

Novely: prvá – Skúsenosť
- Hovorí ako prežila jeden rok u pánov v Dolnom Kubíne. Všetko za národ.

Poviedky: Ťapákovci Ťažké položenie
Hrdinovia Nemilí
div. hra - Skok Paľa Rožku Bez radosti
Ondro Karman Veľké šťastie
Pomocník Na jednom dvore
Za koľko ísť Mocnár
V čas vojny Žiadna radosť
div. hra - Príde čas U Kanátov
dostala štátnu cenu – Dve doby Márnosť všetko

Divadelné hry: Chudobná rodina
Páva
Záplava

Ťapákovci:
Autorka v poviedke zobrazila zaostalosť dediny, ktorú vykreslila v rodine Ťapákovcov. Ťapákovci žijú v chalupe kde sa ich tlačí 16. Žijú v špine, v nič nerobení. Hlavnými postavami sú Anča – Zmija – Kalika a Iľa – Kráľová.
Anča je mrzáčkou postihnutou detskou obrnou, napriek tomu pekne vyšíva čepce pre nevesty. Je veľmi zlá hašterivá a nenávidí Iľu, pretože chce zmeniť život Ťapákovcov. Iľa chce aby žili ako ľudia, preto ich núti umývať sa a upratovať. Na záver poviedky Iľa prinúti Paľa aby si postavili nový dom čo sa im podarilo i keď nezmenila Ťapákovcov, zmenila aspoň jedného znich svojho muža Paľa.

Skon Paľa Ročku:
Dej sa odohráva v dedinskom prostredí v rodine Paľa Ročku. Príbeh zachytáva posledné dni života Paľa a jeho spomienky na život. Paľo bol chudobný dedinský chlapec ktorý si zoberie za ženu bohatú Zuzu, ktorú však rodičia vydedia. Postavia si dom avšak Zuza si nevie zvyknúť na chudobný život, z veľkej lásky vznikajú postupom času hádky. Keď príde Paľová matka na návštevu Zuza ho podpichuje a Paľo matku vyhodí z domu. Zuza sa bála, že chce u nich zostať natrvalo. Paľo sa pri stavaní domu a sústavnom naháňaní do práce vyčerpá a ochorie. Raz pri rúbaní skál Paľo odpadne a viac z postele nevstane. Jeho choroba sa neustále zhoršuje. Keď cíti že zomrie posiela pre svoju matku. Matka odkáže, že Paľo je pre ňu mŕtvy. Zuza sa pokorí, sama ide požiadať Paľovu matku aby prišla navštíviť Paľa. Matka si to rozmyslí a prichádza k Paľovi. Paľo chytí matku za ruku, matka mu odpustí a Paľo zomrie.

Hrdinovia:
Námet čerpá z obdobia 1sv. vojny. Zachytáva odpor ľudí voči 1svetovej vojny /odmietanie rukovať/. Z deja vystupuje postava notára Laca Baláňa, Ktorý všetkých verbuje do boja za národ, za vlasť a padnúť za vlasť je česť. Keď však Laco Baláň dostáva povolávací rozkaz zháňa lekárske vyšetrenie a robí všetko preto aby sa vojne vyhol. Je hrdinom v úvodzovkách. Skutočný hrdina je podnotár Širický, ktorý odíde na front a sám pri záchrane nepriateľského vojaka padne. Je ozajstný hrdina. Božena Slančíková – Ťimravá v tejto poviedke považuje vojnu za protiľudskú. Viní z nej vyššie vrstvy a ich mocenské záujmy.