(1880-1900)

2 politické strany:

a) liberalisti (Nová škola)- Slovenské noviny
b) konzervatívni (Slovenská národná strana)- Národné noviny

Autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti. Témou sa stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život. (téma bola národná, neskôr sociálna)

1871-literárny almanach Napred(zostavil Hviezdoslav a KolomanBanšell)-venovali ho vrele ľúbeným a drahocteným otcom národa- kriticky zamietnutý
1880-zánik časopisu Orol
1881-obnovenie Slovenských pohľadov

Poézia:

Autor používa sylabotonický veršový systém a širšiu škálu veršovýchforiem i básnických prostriedkov.
Pestujú sa lyrické a lyricko-epickéskladby

Próza:

Spôsob myslenia dedinského človeka sa premieta aj do umeleckého jazyka.

žánre: kresba, črta, poviedka, novela, románové skladby zo spoločenského životavrchol tvorivého úsilia – román

Dráma:

Najmenej rozvinutý druh.

najvýznamnejšie dielo: Herodes a Herodias (Hviezdosl. tragédia)-presiahla inscenačné možnosti súdobého slovenského divadla

60. a 70.roky – Martin– kultúrne centrum, stredisko ochotníckeho divadelníctva, vychádzali tu časopisy (orol, slovenské pohľady, národné noviny). Mal tu sídlo ženský spolok Živena- každoročne sa schádzali natzv. Osvaldovej družine (vedúci- František Richard Osvald). Pri príležitosti storočnice Bernolákovho Slovenského učeného tovarišstva vydali 3 almanachy- Tovarišstvo (1893, 1895, 1900)

Svetozár Hurban Vajanský

Bol redaktor (redigoval Národné noviny a Slovenské pohľady).

(poézia)

Prvá básnická zbierka- Tatry a more- je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Heydukovi za jeho osobitný záujem o Slovensko v knihe Cimbál a housle (Slovensko a Čechy). Má 7 častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky

V centre záujmu je vzťah jednotlivca a národa, a úsilie o národnú sebazáchovu.

Herodes-osud 2 násilne odvlečených sirôt na Dolniaky (aby sa pomaďarčili), zomierajú pod kolesami vlaku. Táto poviedka bola protestom proti odnárodňovaniu slovenských detí.

Básnické zbierky: Spod jarma (básne Malý drotár, Pltník, Na roboty) a Verše (Z pošmúrnych chvíľ)

(próza)

Súbor 7 žánrovo rôznorodých besedníc- Obrázky z ľudu- z nich črta na Bašnárovom kopci (vyjadruje vzťah k ľudu; osnovu práce zakladána vlastnej skúsenosti)

novela: Letiace tiene (autor zobrazuje úpadok zemianskych rodín a ich pozemkového vlastníctva spolu s prenikaním kapitalizmu do výrobnej sféry; osudy zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového; Mirko Holan)

romány:

Suchá ratolesť (ako vrátiť obrodilé zemianstvo slovenského národa; Stanislav Rudopoľský, Karol a Mária Vanovská, Albert Tichý, Adéla Rybárička)

Koreň a výhonky (zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom; koreň-stará sedliacka rodina Drevanskovcov (Mirko Kladný, Anna Drevanská, notár Dunnagel), výhonky-jej mladá generácia)

Kotlín- zobrazenie zemianstva (hl.p. Andrej Lutišič-typ zbytočného človeka; podobný Rudopoľskému)

(novelistika)

Usiloval sa vytvoriť zložitý a mnohostranný obraz skutočnosti. Vysmieva sa spoločenským stroskotancom): Jaroš Sokol-novela Kandidát- tu sa kriticky stavia proti štúrovskému riešeniu pomeru muža k žene. V jeho novelách je celá galéria postáv, ktoré sa usilujú spoločensky uplatniť:

Ľalia (Branský-chce sa spoločensky uplatniť), Podrost (o skupine mladých ľudí), Podivíni-(odsudzuje zbytočných ľudí premrhávajúcich svoje schopnosti v dumaní)

Cestopisy: Volsko-Venecia, Sofia-Pleven, Dubrovník-Celinji

Terézia Vansová

Zameriava sa na rozvoj ženského hnutia. V roku 1898 zakladá 1. časopis slovenských žien- Dennica. Literárnu tvorbu začala veršami Moje piesne (uverejnené v Orle). Spočiatku je charakter jej umeleckej prózy viac sentimentálno-romantický než realistický

Román:

Sirota Podhradských- meštianske dievča Viola Podhradská (krásna a šľachetná; matka zomrie, otec obvinený z podpaľačstva- zabitý, Violapotom žije u ujca Vilinského- zahoria láskou s Vilinského synom, šťastný koniec, podarí sa očistiť pamiatku Violinho otca

Poprevratový román: Kliatba- zvrhlý zeman Fekete sadisticky vyvražďujúci svoje ženské obete

Druhá línia Vansovej tvorby- dokumentárny základ v tom čo zažila, počula-takýto pôvod majú črty a anekdotické príbehy- Julinkin prvý bál, Ohlášky, Prsteň

Rozprávanie v Dennici: Paľko Šuška (Paľko, dobrodružstvá zo zalazinskej fary)
Spomienkové dielo: Danko a Janko, dobrodružstvá malých hrdinov-spracované motívy z detstva svojho muža a jeho priateľa D.Laučeka; chlapčenské príhody a nehody

Román: Paľko Šuška- skutočný príbeh chlapca-siroty, ktorý žil na slatinskej fare a po skončení štúdia zomrel

Dominantou Vansovej prozaických diel je svet dedinskej a malomestskej panskej spoločnosti. 1893-1895 uverejnila v Slov. pohľadoch sériu 18 próz pod názvom Z našej dediny (Pod starým dubom, Rimava- riava, Hajvidla)

divadelná tvorba:

činohra v 5 dejstvách- Svedomie (chudobný mládenec Martin víťazí v láske nad bohatým a podlým Miťasom- ten sa prizná k zločinu)

Elena Maróthy – Šoltésová

Pracovala v spolku Detvan, časopis Dennica. Prvá poviedka- Na dedine; črty a poviedky- Prípravy na svadbu, V čiernickej škole- v nich využíva spomienky na detstvo, mladosť

Novely: Prvé previnenie, Popolka, Za letného večera

Román: Proti prúdu-nesie znaky ideálneho realizmu (hl. pr. Oľga Laskárová, vplýva na svojho manžela, zemana Šavelského a preformuje hona národovca, bojovníka za národné práva)

2-dielne zápisky: Moje deti- dva životy od kolísky po hrob (chcela naznačiť to nepostihnuteľné a ťažko definovateľné vo vzťahu dieťaťa k matke,súrodencom a k životu vôbec; deti zomierajú). Hodnotnejší je 1.diel-ten končí smrťou dcéry

Memoáre Sedemdesiat rokov života zahŕňajú len prvých 20 autorkinho životopisu-v nich opisuje svoju mladosť až po príchod do Martina.

Pavol Országh Hviezdoslav

Stal sa členom literár. spoločnosti Kišfaludiho (Budapešť) a členomčeskej Akadémie vied v Prahe. Prvý člen revolučného Národného zhromaždenia.

1.reflexívna lyrika: Sonety, Letorosty 1, Žalmy a hymny
2.prírodná lyrika: Prechádzky jarom, Prechádzky letom
3.osobná lyrika: Letorosty 2, Čierny rok
4.protivojnová lit.: Krvavé sonety
5.sociálna poézia: Letorosty 3, Prechádzky letom
Lyrika veľkých cyklov:zbierka: Krb a vatra(krb= znázorňuje teplo domova; vatra= symbolizuje slobodu)3 časti:

1.rodinný krb -vzťah k najbližším
2.jesenné zvuky -intímna lyrika
3.spevy slobody -zobrazuje rozpor medzi ideálom slobody a porobenosťou vlastného národa

Autor prechádza od osobného a rodinného motívu k národným a svetovým, všeľudským problémom.

Sonety: Obsahuje 21 zneliek. Básnik sa v nich zamýšľa nad záhadamivesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania. Zraňuje ho zloba anepravosť pozemského života, chce od neho uniknúť do sveta fantázie. Nakoniec poznáva že jeho miesto je na Zemi. Uznáva trojicu ideí: pravda, dobro a krása- vplývajú na básnikov postoj ku skutočnosti.

Letorosty: Letorosty 1: Chce písať pravdivo, bez okrás a lesku, a podáva svoj predpoklad (nádej) do mládeže, pretože tuší, že jeho generácia zmenu nedosiahne.

Úvodná báseň: mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj!

Letorosty 2: sú charakteristické ťažkým rokom- ,,Čierny rok“ – zomriemu otec, brat, svokra, matka-stratu matky vníma veľmi citlivo, zostávajú mu 2 deti po bratovi- neskôr zomrú aj ony.

báseň: Ó, prečo nie som víchrom – vyslovuje nespokojnosť s tým, že jeho poézia je akoby bez ozveny. Z bolesti sa vykupuje tým, že verí mládeži.

Letorosty 3: Autor sa zamýšľa o svojej ceste životom, spomína ako hocudzí svet naprával proti vlastnej reči a vlastnému národu nebyť jeho matky, bol by medzi tými, čo svoj ľud opustili.

Báseň: K vám urodzeným, veľkomožným – v nej obviňuje pánov v akom postavení sa nachádza ľud. Záver letorostov – 2 spomienkové básne na matku (Priadka) a otca (Roľník)

Žalmy a hymny (1885-1895)-cyklus básní. Tu chcel umocniť naliehavosť svojich aktuálnych výziev i predstáv (napr. Žalm žaloby, De profundis) a potvrdiť aj bezvýslednosť vlastného úsilia poznať tajomné cesty ,,osudu“.

Stesky Tématická línia Steskov vychádza z vedomia básnika, že už prekročil zenit (obzor) života, že prichádza čas na súvahu o vykonanom diele. Silnou básňou-Slovenský Prometej- či možný je? v ktorej vrcholí protikladnosť medzi básnikom a spoločnosťou i jeho vlastná vnútorná ,,rozorvanosť“.

Dozvuky V závere Dozvukov sa pokúša naznačiť budúci obraz sveta, ktorý je zásadne protichodný prítomnému svetu. Báseň- Nie, slovenského darmo odpoetu...-tu zdôrazňuje svoju prvoradú úlohu- službu ľudu

Prechádzky jarom, Prechádzky letom Prevláda tu prírodná lyrika spojená s osobnými úvahovými prvkami.

Prechádzky jarom- tento cyklus je osobnejší
Prechádzky letom- básnik tu vidí predovšetkým ducha(človeka) ako organickú súčasť prírody

Krvavé sonety(1919)(32 zneliek) Dotýka sa problematiky 1. svetovej vojny. Z 2 častí-

1.sugestívne, lyricky sa dostáva k opisu ukrutnosti vojny, dôsledky pre ľudstvo 2.trápi ho otázka, kto je za tú hrôzu zodpovedný 1.spev o krvi
2.zobrazuje vojnu
3.obžaloba ľudstva a kresťanstva
4.hľadanie vinníka
5.úvaha o mieri
6.slovanstvo a Slovensko
7.privolávanie mieru

Epika:Básnické poviedky zo života ľudu: Poludienok, VečeraBásne s biblickou tematikou: Agar(osudy matky a Agar a jej syna Izmaelavyhnaných krutou Sárou z Abrahámovho domu), Ráchel(spracovaný motívvyvraždenia betlehemských detí Herodesom; utrpenie národa), Kain, Vianoce(načrtáva históriu ľudstva, hľadá zmysel dejinného vývinu), Sen Šalamúnov

Kratšia epika: Zuzanka Hraškovie, Na Luciu Využíva drobnokresbu a jednoduchý poviedkový sujet: Bútora a Čútora. Jednoduchá črta, obrázok bez pevnejšieho dejového podkladu: Na obnôcke, V žatvu

Problematika majetkových vzťahov, ktoré narúšajú vzájomné ľudské spolužitie: Poludienok, Večera, Prvý záprahBalady: U kaplice, Anča, Zuzanka Hraškovie

Epické skladby s roľníckou tematikou: Oráč a kosecEp. Skl. s historickou tematikou: Rastislav, Pribina, Lútosť Svätoplukova
Povesťové látky: Jánošíkova stupaj
Fantastické námety: Pomsta mŕtvych, Topeľci

Dráma: Hry: Vzhledanie, Pomsta, Otčim, Herodes a Herodias: Inšpirovaný starovekými dejinami židovského národa a Bibliou. Životné osudy Herodesa Antipa, a Herodiady- Herodesova druhá žena Herodes- nadutý, panovačný a krutý vládca, chcel si upevniť a rozšíriť moc Herodiada- Herodesova vhodná partnerka- túži po vláde Jochanan(Ján Krstiteľ)-hlásateľ nového náboženstva, neúprosný kritik životného štýlu a mravov vládcov a tyranov- za to zaplatí životom Táto tragédia je písaná sčasti veršom, sčasti prózou.

Ežo Vlkolinský(epos)

Téma:problém zemianstva a jeho vzťah k sedliactvu
Miesto deja: Vlkolín
Postavy: Ežo Vlkolinský, Estera Vlkol.(matka), Žofka Bočkovie, Eliáš Vlk.(strýko)-jeho žena Judka

Hájnikova žena(lyricko-epická skladba)

Téma: spolunažívanie mladých Čajkovcov a narušenie ich šťastného života šľachticom Artušom Villánim, Autor kritizuje povýšenectvo vyšších spoločenských vrstiev, poukazuje na mravné hodnoty prostého ľudu.
Postavy: Michal Čajka, jeho žena Hanka, starý Villáni, Artuš Villáni Martin Kukučín

Rysavá jalovica(humoristická poviedka)
Téma: Hľadanie stratenej jalovice, autor poukazuje na morálku ľudíIdea: osudy človeka, ktorý sa pre svoju slabú vôľu dostáva do nezávideniahodných situácií
Miesto deja: dedina Adamovce
Postavy: Adam Krt, Eva Krtová, Adam Trnka, Eva Trnková, Martin Šmálok

Neprebudený(psychologická poviedka)

Téma: Príbeh chlapca, ktorého opustili rodičia a vychovala ho sestra Ondrášovej matky. Okolie ho klame, nechce mu povedať pravdu lebo by muto ublížilo
Postavy: Ondráš Machola, Zuzka Bežanovie, Totka, Bežanka, Jano Dúbravovie

Keď Báčik z Chochoľova umrie(humoristicko-psychologická poviedka)

Téma: snaha Ondreja získať jačmeň a zrno
Idea: úpadok zemianstva a vkladanie nádeje do buržoázie
Postavy: Ondrej Tráva(obchodník), Aduš Domanický(chudobný zeman), Báčikz Chochoľova(bohatý brat Adušovej matky), Adam, Eva, Juráňová(gazdiná, kt. nechala prenocovať Ondreja)

Dies Irae(poviedka/novela)-dni hnevu

Téma: láska medzi otcom a synom je nakoniec oveľa silnejšia ako túžba po peniazoch a majetku
Idea: peniaze sa môžu stať vňčší nepriateľom ako smrteľná choroba, pretože dokáže zničiť lásku, ľudské vzťahy a rodinu
Prostredie: dedina Lomnica
Postavy: richtár Zima, Katrena(jeho žena), starý Sýkora, Jurko(Sýkorov syn), Masliačka

Dom v stráni(román)

Téma: Láska a smrť sú len čiastkou života. Autor chcel zobraziť život ako široký členitý obraz.
Idea: ,,dve veci má svet- lásku a smrť“
Postavy: Mate Berac – sedliak, pracovitý, múdry, dobrosrdečný, otec Katice, ideál sedliaka, Katica Beracová – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova snúbenica, šór Niko Dubčic – mladý, bohatý, prelietavý statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy, šora Anzula – Nikova matka, pracovitá, rozumná statkárka, obľúbená v meste, Dorica Zorkovičová – mladé šikovné dievča, šora Anzula ju vychovávala pre svojho syna v kláštore, kam sama chodila, Paško Bobica – mladý, usilovný sedliak, nerozvážny, ľúbi Katicu a preto prijme službu v meste, aby si zarobil viac peňazí a mohol Katicu požiadať o ruku, Zandome – Nikov priateľ, prefíkaný figliar