Dej rozprávky je vykreslený na pozadí krásnej prírody, ktorú autor mnoho krát opisuje. Samotný príbeh sa začína opisom a porovnávaním rôznych podôb prírody, napríklad prírody na amerických prériách a pampách, na afrických savanách, ruských stepiach i romantických krajoch Švajčiarska.
To že bol Laskomer znalým v problematike rastlín, dokazujú aj botanické výrazy, ktoré použil v texte. Pri pomenovaní rastliny uviedol do zátvorky aj jej latinský názov, napríklad: kožuchy žltohnedej slamenej ruže ( Sedum acre ), a drapľavého bodliaka nazývaného Štrbák vlnohlavý ( Cirsium eriophorum), hôľna vetvina ( Atragene Alpina ).

Vo svojom diele použil aj prvky komiky, ironizácie, a paradoxy.
Ukážka komiky: Na veselici u Dymáka, hostia a významnejší poľovníci vystrájali. Pán polesný nemohol si nájsť klobúk a na hlave ho mal, pán lekár, čo väčšinu noci pri piecke presedel, sa ospanlivý nijako nemohol do gatí spratať. Ako by aj vliezol, keď mu kamaráti nohavice nitkami pozašívali.
Úlisný Ravasy furt chodil za Aničkou a chcel ju vystískať. A ona ujsť nemohla, tácňu pustiť nesmela a chcela začať kričať. Vydúr a Dolina, veľký, na svorke uviazaný psy, sa rozbehli za pariacim sa žrádlom, skočili na dvor a svorka sa okolo nôh Ravasyho okrútila, a on aký bol dlhý, padol na schod, kde práve morka na vajciach sedela. Morka s krikom sa stačila uhnúť, ale vajcia nestačili a bez nádeje vyliahnutia, rozišli sa žltou farbou na nohaviciach Ravasyho a na tej časti tela, ktorá je prírodou a právomocnosťami zvlášť určená na telesný trest.

Ukážka ironizácie: Bol by pukol od zlosti, ale bol prisuchý, bol by zubami škrípal, ale nemal čím.
Ukážka paradoxu: Pred zaprášenou a fučiacou mašou, zháňa sa veselá lipovianska chasa.
Postupným opisom Ďumbiera, vstupujem chodníkom do dediny. Pred očami sa mi javia zvieratá, budovy a maše.
Po postupnej gradácií opisu sa znenazdania dostávam k opisu prác pri maši. Po troch stranách nudného vykreslenia prírody, konečne sa spoznávam s hrdinami tejto veľkolepej poviedky. S Aničkou, vnučkou pána Dymáka majiteľa maše a Jankom Dubcom, synom slepej vdovy, ktorý mal kučeravé vlasy a tak ho volali Kučeravý. Spolu s ostatnou omladinou sa zabávajú povedľa fučiacej maše.

Do kontrastu s touto mláďou, milujúcou prírodu stavia uhľomerača Ravasyho.
Anička vraj bola kočka, že keď na ňu i starší pozreli cítili v sebe, že im veselšie žilky hrali a hlas mala taký ľúbezný ako zvončok v čase jasného blankytu.
Janko zasa švárny chlap, že sa mu dievčatá báli hlbšie pozrieť do očú, pre nebezpečenstvo popálenia.
No a Ravasy oplan akýsi so žltopočernastou pokožkou a ksicht taký akoby si bičom fľasol a v tomto prípade platilo, že tvár je odznakom duše.
Počas hier Jastrab a holub, alebo Vlk a baran, sa Anička s Jankom spolu naháňali a hneĎ bolo vidieť, že isté páry očú vše hľadajú a nájdu.
No ale záprdok Ravasy , tiež chcel chytiť Anču, ale ona mu furt ubzinkla do Jankove náruče. Až raz ju dolapil, začal ju objímať a už, už jej chcel dať cucflek na ústa, keď ona ho vtom odstrčila a on spadol na zem. Vtedy sa Ravasy nahneval, pozbieral všetky ostatné sily a skočil na ňu.

Chytil ju za vrkoč, ale ona stihla pribehnúť k Jankovi. Ravasy ju nechcel pustiť, až dokým Janko železnou päsťou stisol Ravasymu ruku, že prsty spraštili a pustil. Zvrtol ho tak silno, že uhľomerač sa na zem vykotil. S Ravasym náhodou vypadol na zem z Jankovho vrecka aj nožík s jeho menom. Ravasy schytí popadnutý nôž chytro pod svoj kabát. Vtom sa rýchlo zodvihol a chcel Jankovi vylepiť. Janko sa však uhol. Schytil napádateľa za hrdlo, zodvihol, potriasol že mu až koštiale zhrkotali a zavesil ho za golier na strom. Ravasy tam visel až kým sa mu golier neodrapil a on spadol na zem. Zaškrípal zubami, hroziac päsťou Jankovi. „ Počkaj ty pes, za toto sa ti odvďačím“, a odbehol ako besný preč.
Keď Ravasy svojimi fígľami a sladkým dvorením priazeň Ankinu nevedel získať, a to sa ešte viac nenávideným stal zaumienil si, že použije všetky prostriedky, čoby ako zlé boli, len aby Anču mal.

Uhľomerač mal jedno šťastie, že svojho nadriadeného držal pevne v hrsti. Bez neho si Dymák ani neprdol. No Janko mal zasa tú smolu že Dymák ho považoval za nebezpečného pansláva a keď prišiel na pytačky Dymák ho vyhodil so slovami že sa Aničky má vystríhať.
Janko S Aničkou sa večer stretli na ich tajnom mieste, zaliatom mesačným svitom a ona mu povedala, že bol u nich na pytačkách slizký Ravasy a že Dymák pristúpil na sobáš aj napriek jej odporu. Anička však Janka uistila, že sa za Ravasyho nevydá, že to radšej skočí do blata. Čoskoro sa však museli rozlúčiť, aby Dymákovi nebolo nápadné, že dlho nie je doma.
Keď sa Janko so Štefanom, svojím kamarátom, vracali so schôdzky, Ravasy vypátral Jankovo obľúbené dostavenisko. Prišiel tam plazil sa ako had, aby aspoň rozhovor priateľov počul. Vyliezol na buk, ale Štefan ho svojím bystrým pohľadom zbadal a náležite mu pod bukom podkúril a Ravasy sa zvalil na zem a jajkajúc a preklínajúc poberá sa dolu kopcom.