Slovenský Romantizmus
(1830 – 1850)
V 19.st. prebieha proces premeny stavovskej spol. na občianskú spol. Revolučná vlna v Eu, východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré potvrdilo neudržateľnosť poddanstva, priemyselnú nerozvinutosť Uhorska a nedostatok kapitálu podmieňovali veľké zmeny v politickom mysení mladej generácie.
Na maďarskej strane boli košutovci (Laszlo Košut), ktorý sa netajil radikálnym odporom k Viedni a radikálnej maďarizácii. Na Sl. strane to boli štúrovci (Ľudovít Štúr), ktorý ponúkal veľkorysú modernizáciu života a pozdvihnutie ľudových, neprivilegovaných vrstiev. Spolu s bernolákovcami dotvárali slovenský politický program. Mnohé z reformých cieľov sa naplnili na začiatku revolúcie 1848, ktorá uzatvarala dlhú epochu feudalizmu.
August 1829 pri evanjelickom lýceu v Ba vznikla Spoločnosť Česko-slovanská. Stala sa jadrom slovenského národného hnutia. Na jej čele stáli Karol Štúr a Samo Chalúpka. Prešla 2 fázami, pričom v 1.fáze sa zaoberali iba lit.činnosťou. V 2.fáze prichádza Ľudovít Štúr, členovia spolku sa zaoberajú politickými a národnostnými otazkami. 24.apríla 1836na Devíne prisahajú vernosť Sl. národu. Ako symbol spolupatričnosti si vybrali Slovanské mená: Štúr – Velislav a Hodža – Miloslav.
Na vznik samostantného Sl. štátu je potrebný spisovný jazyk. V roku 1843 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom kde sa dohodli o uzákonení spisovného jazyka. ĽŠ dielom Narečja Slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí odôvodňuje potrebu uzákonenie spis.slovenčiny. Zostavil tiež gramatický systém Nauka reči slovenskej.
Charakteristika Sl.romantickej literatúry: Inšpiráciu čerpali z ľudovej tvorby-obsah aj formu
•Forma - sylabický verš, ktorý sa používa v luď. piesňach. Je založený na rovnakom počte slabík vo verši.
•Obsah - čerpali z ľud. slovesnosti.
-symbolika – napr. Tatry-domov, rodný kraj, vlasť; zbojníci - Jánošík - vzbura, boj za slobody spätý s prírodou; orol - sloboda
- víťazstvo citu nad rozumom, harmónia kontrastov, hl.hrdina – spoločnosťou nepochopený, búri sa, riskuje (tulák, zbojník, väzeň)
Ľudovít Štúr - jazykovedec - diela: Narečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí, Nauka reči slovenskej
- novinár: Slovenskje národňje novivi s literárnou prílohou Orol tatranský
- politik: poslanec za mesto Zvolen v uhr.sneme. Bojoval za otvorenie nových škôl, rozšírenie občianských práv, zavedenie matrerinského jazyku aspoň do základných škôl, zrušenie poddanstva, zdanenie šlachty... Organizoval 3 dobrovoľnícke povstania proti uhr.vláde. Po nástupe cisára Františka Jozefa nastupuje Bachov absolutizmu (Alexander Bach minister vnútra), všetci vodcovia povstania pod polit.dozorom.
- lit.teoretik: O národných písních a pověstech plemen slovanských - rozbor ľud. piesní slovanských národov. Slovesnosť sa nesmie kopírovať ale tvorivo obmieňať.
-básnik: Dumky večerní - cyklus básní, odhodlanie bojovať za Slovákov
Spevy a piesne- najmä elegické básne, inšpirované rodným krajom
Slovanstvo a svet v budúcnosti- napísané krátko pred smrťou, sklamanie z výsledkov revolúcie a kritika Rak. monarchie
Samo Chalupka – najľudovejší romantik
Jeho diela nie sú obsahovo priveľké. Tvorbu delíme podľa tématiky:
1. s Jánošíkovskou t.: Junák, Kráľohoľská, Likavský väzeň
2. s protitureckou t.: Turčin Poničan, Branko, Boj pri Jelšave
3. boj za národnú slobodu: Mor ho!
Mor ho! – hrdinská epická báseň
- námet z rímskych čias, príbeh sa odohráva na hraniciach vlasti, pod hradom na Dunaji (symbol Slovenska). Junáci zomierajú ale zostávajú morálnymi víťazmi.
- hl.hrdina- junáci = kolektívny hrdina- predstavuje slovenský ľud, bojujúci proti krivde, násiliu a nespravodlivosti = na Slovákov autor preniesol všetky ideálne vlastnosti kmeňa, žijúceho v bratskom a slobodnom spoločenstve
-verše vyjadraju, že národu pomôže len hrdinský, rozhodný čin
- hl.umelecký prostriedok- kontrast (zbabelý cisár – hrdí a odvážni slovenskí junáci, spravodlivý boj Slovákov – nadutosť a chamtivosť cisára)
-Chalupka veril v silu ľudu, ktorí vie ubrániť svoju slobodu a odsudzoval pokusy o podmanenie malých národov
-báseň je písaná 13-slabičným sylabickým veršom
Andrej Sládkovič – najromantickejší, vlastým menom Braxatorič
Marína – lyricko-epická skladba, napísal ju ako odozvu na prežitú lásku k Márii Pišlovej z Banskej Štiavnice, kde pôsobil ako učiteľ.
- spája v nej osobné šťastie s bojom nadosobným
-motív ľúbostný aj národnostný.
- Sládkovič hovorí vždy o rodnom kraji (o Slovesku), nechcel rozprávať len príbeh svojej lásky alebo riešiť len národnostné otázky. Chce znázorniť svoj sen o svete, v ktorom vládne pravda, láska, krása.
Detvan – lyricko-epická skladba, má 5 častí: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
- téma: romantický príbeh Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu. Presvedčenie o jeho schopnostiach a vieru v jeho lepšiu budúcnosť.
- idea: dôkaz o smelosti, schopnosti a oddanosti slovenského ľudu. Ospevuje prírodu a spolunažívanie ľudí s ňou.
-hl.postavy: Martin Hudcovie – hrdý, odvážny, čestný
Elena – krásna, verná, skromná
Matiáš – múdry, spravodlivý
Janko Kráľ – najrevolučnejší, lyrický hrdina je samotár, ktorý je nespokojný s okolitým svetom ale aj sám so sebou
- najčastejší žaner je balada (príbeh s tragickým koncom, hl.hrdina bojuje proti nespravodlivosti ale bez pomoci okolia je jeho boj neúspešný a preto na záver zomiera.
-umelecký prostriedok – kontrast
-inšpirovaný tvorbou Sandora Petofiho, najmä jeho revolučnými myšlienkami. Petofi napisal dielo, ktoré sa volá Víťaz Janko. Je to rozprávka, ktorá sa skončí šťastne, autor sa stotožňuje s postavou. Víťazí láska a spravodlivosť. V diele Apoštol – revolučne ľadené básne, tragický osud revolucionára pripomína udalosti z básnikovho života. Vyjadruje nenávisť k tyranii (monarchia) a predvída zmeny v spoločnosti. Je trpko sklamaný, že ho ľud ďalej nepodporuje.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – balada, lyricko-epická skladba
-téma: právo človeka na vlastnú identitu
- hl.hrdina: Janko
- kompozícia: 1. autoštylizácia- autor stotožňuje s postavou
2. opis Sl.kraja – lyrická pasáž, opisuje prostredie, kde Janko vyrastal
3. opis Jankovej rodiny – typická sl.rodina, šťastné a spokojné manželstvo narušené len strachom o Janka
4. rozprávanie ľudí o zakliatej panne – ľud.slovesnosť
5. rozprávanie malého pastierika, ktorý našiel pri Váhu mŕtveho Janka
Ján Botto – najmladší
- vychádza z ľud.slovesnosti, rozvýja svojské črty romantickej balady, dynamiku deja dosahuje stupňovaním hrôz.
- využíva dialógy, zvukomalebné slová, skrutkovitosť reči.
Žltá ľalia – umelá balada s ponáškou na ľud. baladu. Z toho vyplýva, že za spáchaný hriech má nasledovať trest. Až v závere sa dozvedáme, že žltá ľalia je Eva = symbolika mena podobne ako Adam, čo boli prvý ľudia. Meno Eva znamená život, nositeľka života, ale aj „vzatá zo zeme“ a aj tá, ktorá neskôr spáchala prvý hriech: „...rastie, kvety rozvíja, Evka, žltá ľalia..."
- symbol- žltá farba ľalie, skutočná farba je biela (symbol nevinnosti, čistoty), ale žltá farba symbolizuje poškvrnenosť a vinu.
Smrť Jánošíkova - lyricko-epická skladba - má 9 spevov, všetky revolučne ladené, vznikla po revolučných rokoch za Bachovho
absolutizmu. Preto opisuje smrť a nie hrdinské činy. Jánošík už len spomína na svoj odboj – vyjadruje tak náladu svojej generácie. Zdôrazňuje sociálnu a národnú úlohu Jánošíka.
- hl.umelecký prostriedok je kontrast: dragizmus a heroizmus, sloboda a bezprávie, sen a skutočnosti.
- v poslednom speve má Jánošík svadbu s kráľovnou víl (symbol slobody a budúcom víťazstve), čím sa stáva nesmrteľný. Svadba navonok vyznieva smutne, je v nej skrytá viera vo víťazstvo slobody a spravodlivosti.
Jozef Miloslav Hurban
Olejkár - historiká povesť o dojemnej láske olejkárovho pomocníka Víta k Hrabcovej Ľudmile
- hl.postavy: Vít, jeho milá Ľudmila, olejkár, klenotník, Matúš Čák
- dej: Po odhalaní klenotníkovho a olejkárovho sprisahania proti Matúšovi Čákovi, sa odkrývajú mnohé tajomnstvá, ktorými bolo postaveny zahalené. Sprisahanci zomreli, Vít po zistení, že Ľudmila je jeho setra, vstupuje do Čákových služieb a Ľudmila odchádza do kláštora.
- idealizácia Matúša Čáka – silný, cieľavdomý a spravodlivý. Vystupuje ako uvedomelý Slovák a Slovan. Jeho reč je nadnesená, patetická.
- reč ostatných postáv z ľud.vrstiev je hovorová popretkávaná ľud.zvratmi a prísloviami.
- dej je napínavý, plný zvratov.
- motív – silná vášeň, láska, zložité vzťahy medzi ľudmi, intrigy, pomsta, viťazstvo dobra nad zlom.
Ján Kalinčiak
Reštavrácia – jediná humoristická próza so štastným koncom
- opisuje život zemanov, ich spory a charakter
- konflikty: romantické – láska s prekážkami, prísaha, zrada ale všetko v polohe humornej až parodickej
realistické – boj o moc v stolici medzi rodinami Potockých a Bešeňovských
- dejová línia je jednoduchá, príbehy z príprav na voľby a boj o zemianské hlasy medzi dvoma kandidátmi na úrad vicišpána. Hlasy získavajú hostinami, pijatikou a podplácaním. Končí sa svadbou Štefana Levického s Annou Bešeňovskou. V povesti niet víťazov ani porazených
- používa príslovia, porekadlá a hovorovú reč
- zobrazuje zanikajúci svet zemanov s úsmevom a humorom, ale i napriek tomu je jeho pohľad na zemianstvo kritický a presvedčivý.
Sylabický vešový systém – založený na rovnakom počte slabík vo verši. Najpoužívanejší je osemslabičný a dvanásťslabičný.
Paralelizmus – štylistická figúra, vzniká opakovaním rovnakých alebo podobných konštrukcií nasledujúcich za sebou vo vešoch alebo v próze. Často spojení s anaforou.
Politická báseň – poukazuje an chyby, ktoré sa v spoločnosti dejú.
Reflexná báseň – zamyslenie sa nad zmyslom života a filozofickými otázkami.
