Spoločenské pomery
Koncom 18. storočia vypukla Veľká francúzska revolúcia (1789). V západnej E. nastupuje kapitalizmus, ktorý vôbec nerešpektuje pravidlá revolúcie. Ľudia sú sklamaní, že tieto heslá zanikli. Kapitalizmus nepriniesol rovnosť medzi ľuďmi. V niektorých krajinách vznikajú národno-oslobodzovacie boje, napr. Grécko, Rakúsko-Uhorsko. Revolučné udalosti vyvrcholili v 40. rokoch.
Filozofia
Postavila sa úplne proti racionalizmu v klasicizme, rozum ustupuje do úzadia. Názory Herdera (humanista, ‚Každý národ obohacuje ľudstvo vtdey, keď národ smeruje k humanite‘) a Hegela (chápe svet idealisticky, ‚prvotné bolo ľudské vedomie a druhotná bola hmota‘).
Literatúra
Už v klasicizme sa na konci objavuje preromantizmus, čo je vlastne prechod k romantizmu. Hrdinovia su jednochudí, citliví, až precitlivelí, ktorým okolie ubližuje. Sami sa nedokážu vysporiadať so svojimi problémami. Svoj osud nesú pasívne, niekedy svoj život končia samovraždou. Sú z periférie ľudskej spoločnosti, podoba zbojníka, tuláka, cigána. Sú nespokojní so spoločnosťou, cenia si slobodu. Proti spoločnosti sa búria individuálne. Vykonávajú skutok pre blaho iných, obyčajne po vykonaní takéhoto skutku zomierajú. Silný individualista. Konflikt je sen - skutočnosť (autorove predstavy o svete - svet v akom naozaj žije). Diela sú plné tajomstiev a záhad.
Žánre – v popredí je rozvoj poézie – básne, lyrické skladby, lyrické poviedky, no vo francúzsku sa rozvíja aj próza.
Prostriedky – pre romantizmus je typický záujem o historické témy a vracanie sa k slávnym momentom svojho národa.
HARMÓNIA KONTRASTOV - spisovateľ sa snaží zosúladiť do jedného celku javy, ktoré sú zdanlivo výrazne protikladné. Jazyk je voľnejší ako v klasicizme, nové typy postáv prinášajú hovorový štýl. TITANIZMUS – objavuje sa najskôr v Anglicku, hrdina, ktorý po vykonaní skutku pre blaho iných zomiera. MESIANIZMUS – je typický pre Poľsko, vychádza z bojov jednotlivých národov za slobodu. Predstavuje názory, že poľský národ je vyvolený pre spásu iných národov. Prostredie - vo východoeurópskej literatúre je v popredí dedineské prostredie, v západoeurópskej sa objavuje aj mestské prostredie.
Johann Wolfgang Goethe – právnik, proti absolutizmu a feudalizmu
UTRPENIE MLADÉHO WERTHERA
žáner: sentimentálny román písaný vo forme zápiskov
námet: autobiografický, nešťastná láska hl. hrdinu k Šarlote, ktorú nazýva Lota
téma: príbeh nenaplnenej lásky Werthera k Lote, ktorá bola snúbenkou jeho priateľa
dej: Werther je mladý, vzdelaný právnik, citlivý, prírodný, je z neho amatérsky maliar. zaľubi sa do Loty, má pocit, že ona je s ním duševne spriaznená. Wertherovi sa protiví šlachta, zosmiešňuje ich. Protivní sú mu aj malomešťania. Túži po jednoduchom živote. Žiarli na jeho priateľa Alberta, hoci vie, že je úprimný člvek a Lotu ľúbi. Ako právnik pracuje u vyslanca. Neznáša ho. odíde z práce na vidiek, aby sa venoval maľovaniu. Ked zistí, že Lota nikdy nebude jeho, zastrelí sa.
Lota je mladá, krásna, jemná šlachetná, stará sa o svojich súrodencov, ctí si Alberta, cíti v ňom istotu do budúcnosti, má s Wertherom spoločné názory. Je sčítaná, duchaplná.
FAUST
žáner: veršovaná divadelná hra, zdramatizovaná báseň
námet: zo stredoveku
téma: o učencovi Faustovi, ktorý je nespokojný s výsledkami vedy, túži po poznaní, uzavrie zmluvu s diablom
dej: Faust upíše Mefistofelovi dušu, ktorý mu vráti mladosť. Zaľúbi sa do Margaréty, ktorá sa dostane do väzenia, lebo zabila ich spoločné dieťa. Faust oslobodzuje M. z väzenia, do tohto zasiahne Mefistofeles a Faust Margaretu opustí. F. a Mefistofeles spoločne putujú. Dostávajú sa na rozprávkový cisársky dvor, do gréckej minulosti. Zostarnutý a takmer slepý Faust mení svoje názory. Stáva sa vládcom prímorskej ríše. ‚Človek musí mať nejaký zmysel života‘. Faust všetkly svoje sily sústredí na zúrodnenie pôdy. Keďže Faust začne konať dobro, diabol stratí svoju moc. Sú tu tragické i komické prvky.
Victor Hugo
CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI
Literárne obdobie: romantizmus
Kompozícia: Prvý diel – 6 kníh, Druhý diel – 5 kníh
Dej: Dej sa začína hrou mladého spisovateľa Piera Gringoira, ale pozornosť divákov sa postupne upriamila na voľbu kráľa bláznov. Túto súťaž vyhráva Quasimodo, ktorého sa ujal arcibiskup Claude Frollo. Smutný autor hry sa teda poberie túlať po parížskych uličkách. Tam uvidí prepad mladej dievčiny, ktorú však zachráni Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane na Dvor divov, kde ho chcú popraviť. Život mu zachráni pekná, mladučká cigánka Esmeralda, ktorá je slepo zaľúbená do kapitána lukostrelcov Phoeba. Keď si dohodnú schôdzku, Esmeralda je pripravená obetovať mu všetko. Claude Frollo o Esmeraldu tiež javí záujem. V hostinci, kde Esmeralda príde s Phoebom, ho zabije. Esmeralda je potom odsúdená za vraždu na smrť. Ako však kat plní svoju povinnosť, Esmeraldu spod šibenice zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu, kde je v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Medzitým sa i žobrota dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály vyslobodia. Zaútočia teda na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. Frollo ju aj tak unesie, ona mu utečie a zhodou náhod spoznáva, vďaka talizmanu, svoju matku, ktorá Esmeraldu schová. Život jej však nezachráni. Vojaci ju objavia a Esmeralda je popravená na šibenici. Jej matka zomiera pri jej nohách. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že na príčine je Frollo a zhodí ho. Frollo pád neprežije. Quasimodo stratil všetko, čo miloval a tak si ľahne k Esmeraldinmu telu a tam aj zomiera. Charakteristika hlavných postáv:
Quasimodo – zvonár v Chráme Matky Božej, má ohyzdný vzhľad, ale čistú dušu, silný, hluchý, plachý, citlivý, oddaný arcidiakonovi, zaľúbený do Esmeraldy, vďačný, obetavý
Esmeralda – cigánka, krásna, naivná, mravná, prostá, mladá, dôverčivá, ľahkomyseľná, súcitná, slepo zamilovaná do Pheoba
Claude Frollo – arcidiakon, vzdelaný, oddaný iba vede a Bohu, až pokiaľ nestretne Esmeraldu, vážený, žiarlivý, nezdravo zaľúbený do Esmeraldy
Vedľajšie postavy: Phoebus Cháteaupers – kapitán kráľovských oddielov
Jehan Frollo – študent, arcidiakonov brat
Piere Gringoire – básnik, Esmeraldin manžel
Téma: Nenaplnená láska troch mužov (Claude Frollo, Gringoire, Quasimodo) ku krásnej Esmeralde a jej neopätovaná láska ku štvrtému (Phoebus). Zobrazenie života ľudí z roznych spoločenských sfér, ich trápenia. Rôzne druhy lásky.
Námet : Francúzske predmestie, Paríž, 15. storočie (rok 1482)
Idea: Láska vie byť veľmi silná, až tak, že dokáže viesť k dobrovoľnej smrti, či nenávisti.
Vyriešenie konfliktu: Smrť Esmeraldy
Úryvok z diela: Už sme povedali že Quasimodo zmizol z Chrámu Matky Božej v deň cigánkinej a arcidiakonovej smrti. Odvtedy ho už nikto nevidel, nikto nevedel, čo sa s ním stalo. V noci po Esmeraldinej poprave sňali katovi paholci jej telo zo šibenice a odniesli ho, ako bolo zvykom, do pivnice na Montfaucone.
Keď asi o dva roky alebo o osemnásť mesiacov po udalostiach, ktorými sa končí tento príbeh, prišli do pivnice na Mountfaucone vyhľadať mŕtvolu Oliviera Daniela, obeseného pred dvoma dňami, ktorému kráľ Karol VIII. milostivo dovolil, aby bol pochovaný v lepšej spoločnosti, u svätého Vavrinca, našli medzi všetkými tými ohavnými kostlivcami dve kostry, z ktorých jedna čudne objímala druhú. Jedna z nich bola kostra ženy, mala dosiaľ na sebe niekoľko zdrapov šiat z látky kedysi bielej a na krku náhrdelník z adrezarachových zrniek s hodvábnym vrecúškom, ozdobeným zelenými sklenými korálkami, ktoré bolo otvorené a prázdne. Tie predmety mali takú nepatrnú cenu, že si ich kat iste nechcel vziať. Druhá kostra, ktorá prvú pevne objímala, bola kostra muža. Všimli si, že mal pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomené väzy a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorého kostra to bola, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach.
