Jozef Gregor Tajovský hlboko vnikol do problémov, ktoré trápili slovenský ľud. Prežil obdobie, keď slovenský ľud zápasil o prežitie a presadenie sa pod maďarským nátlakom, ktorý obmedzoval slobodu slovenského národa a snažil sa ho pomaďarčiť, aby nikdy nemohol tvoriť v slovenskom jazyku. Jozef Gregor Tajovský sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. Neskôr si Tajovský podľa svojho rodiska vybral i umelecké meno.
Toto však nebol jeho prvý pseudonym, počas svojej tvorby vystupoval pod mnohými umeleckými menami, ako napríklad Jozef Spevák, Podsokolovský,
Izäslav, Jano z Dohnian, či F.K. Jeho otec, Alojz Gregor, bol remeselník, ale istý čas pracoval ako richtár, takže bolo pochopiteľné, že počas svojho života vyhľadával vyššie spoločenské kruhy. Rodičia dali neskôr mladého Tajovského , ako najstaršieho syna, starému otcovi, Štefanovi Greškovi. Urobili tak preto, lebo mali aj menšie deti, o ktoré sa museli viac starať. Starý otec mal mladého Gregora veľmi rád a podobné city k nemu cítil i malý Jozef. Keďže Tajovský u starého otca býval na dedine, naučil sa dedinskému životu a odniesol si odtiaľ veľa zážitkov, mravy, cítenie a myslenie. Práve zážitky z dediny neskôr, už ako dospelý človek a spisovateľ využil ako námet na mnohé poviedky a diela pre deti a mládež. Z jeho najznámejších diel to boli napríklad Prvé hodinky, Žliebky, Do konca, Do kúpeľa a mnoho iných literárnych diel. Tajovský sa neskôr dostal do maďarskej školy, kde na vlastnej koži okúsil maďarizáciu, ktorá sa samozrejme nevyhla ani školám a úradom. Tajovský neskôr nepriamo kritizoval tento nátlak vo svojej tvorbe. Nikto sa však neodvážil priamo a otvorene vyjadriť svoj nesúhlas s počínaním úradov, pretože mu hrozilo väzenie a prenasledovanie. Tajovský v štúdiách pokračoval na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Keď v roku 1893 skončil štúdium, odišiel učiť do svojho rodiska, priamo do školy, ktorú ako dieťa sám navštevoval. V škole vyučoval aj maďarské aj slovenské deti, ale slovenské deti učil ich rodnému jazyku. Práve z tohto dôvodu dostal neskôr od dekana školy pokarhanie. Z podobných príčin bol Tajovský viackrát preložený na iné miesta a ako dôvod preloženia sa udával nedostatok "maďarského ducha", ako hovorili jeho nadriadení. Keď sa však v roku 1897 stretol s Ferkom Urbánkom, podnietilo to jeho literárnu tvorbu a začal sa venovať písaniu. Za to, že odmietol zahájiť výročné stretnutie modlitbou v maďarskom jazyku, hrozilo mu vylúčenie zo školských služieb.