Rozbory diel:
J.P. Sartre- Múr
Autor tu opisuje vnútro človeka, odsúdeného na smrť, ktorý strávi posledné hodiny v cele smrti s ostatnými odsúdenými, dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny. Hlavný hrdina je Pablo Ibieta, ktorého odsúdia na smrť lebo je podozrivý, ž ukrýval povstalca Ramona Grissa. Jeho očami môžeme sledovať i reakcie ostatných väzňov odsúdených na smrť. Tom chce potlačiť svoj strach tým, že stále niečo rozpráva a nakoniec sa pomočí. Juan plače, vyhovára sa, že nikdy nebol anarchistom, je nervózny a zisťuje, že aj keď mu je strašne zima steká po ňom pot. Už skoro nič necíti, chce zomrieť a uvedomuje si, že keby mu teraz oznámili, že mu darujú život, tak to by s ním vôbec nepohlo po strese, ktorý zažil. Ráno všetkých odvedú, len Pablo ostane v cele, znova ho vypočúvajú a sľúbia mu, že ak prezradí, kde sa ukrýva Raimond dostane milosť. Paulo odmieta vypovedať a rozhodne sa, že si z detektíva vystrelí a povie mi, že Raimond sa ukrýva na cintoríne. Hoci vie, že Raimond je v bezpečí. Paulo čaká kým sa hliadka vráti a hneď ho popravia, ale čoskoro sa dozvie, že Raimond sa pohádal s bratrancom, ukryl sa na cintorín, kde ho hliadka našla a zastrelila. Absurdnou hrou náhody sa Paulo stal zradcom a napriek tomu, že bol ochotný obetovať život, spôsobil mu svojou výpoveďou smrť.

A.Camus- Mor
Napísal formou denníka Dr. Rieux, dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny v Alžírskom meste Oran. Je to škaredé mesto, bez stromov, jednotvárne a nudné. Román začína odchodom doktorovej ženy na liečenie. Doktor ju odchádza odprevadiť na stanicu a po návrate domov nájde na ulici mŕtveho potkana. Onedlho sa po meste rozšíria zdochýnajúce potkany, ktoré chŕlia krv a vypukne tu mor. Tento mor je symbolom vojny a okupácie, ničí všetky hodnoty, robí z ľudí egoistov, ale zároveň i trpiteľov a obetavcov. Láska stráca zmysle, lebo každý človek nosí v sebe mor. Rieux sa rozhodne proti chorobe bojovať, lebo vie, že mor nerobí rozdiely medzi chudobnými a bohatými a autor opisuje reakcie obyvateľov v tejto hraničnej situácii. Mesto je uzavreté, ľudia sa stávajú vezňami, ale mnohí sa prejavujú ako egoisti, lebo sa snažia napriek zákazu z mesta utiecť a ohrozujú tým životy iných. Rieux 20 hodín denné bojuje s chorobou, a i keď mor pre neho znamená porážku, pretože mnohým nedokázal pomôcť, on prežije, ale vie, že už nikdy nebude spokojný, a že jeho život už nebude taký, aký bol. Rieux v závere pochopí, že radosť človeka je stále ohrozovaná a obrana proti zlu je márna, zlo podľa neho je a môže samo ustúpiť, ale človek je proti tomu zlu bezbranný.

J.Steinbeck- O myšiach a ľuďoch
Román zo života 2 poľnohospodárskych robotníkov, bezdomovcov, ktorí putujú za prácou a hľadajú miesto, ktoré by mohli nazvať domovom. Lennie Small – ozrutný chlap, duševne zaostalý, neschopný samostatného života, má veľkú záľubu, rád hladká hladké veci.
George Millton – nízky, nespokojný a snaží sa chrániť Lennyho pred zlom okolia. Lenny a Gerge pracujú na farmách, nemajú rodiny, nikam nepatria, niečo si zarobia, potom prehajdákajú a zase putujú na inú farmu. Nemajú sa na čo tešiť, ale snívajú, že raz budú mať vlastný dom a pôdu. Lenny raz na farme tety Kláry vyľakal dievča, ktorej chcel pohladkať šaty, tá začala kričať a Lenny a Geroge museli utiecť , prichádzajú na farmu Currlyho, ktorý nenávidí vysokých ľudí. Currly sa práve oženil, ale jeho žena poškuľuje po iných mužoch. 1 dňa, keď George odišiel do mesta užiť si, prišla za Lennym Currlyho žena a sťažovala sa mu, že muž sa jej málo venuje a rozpráva len o boxe. Lennymu jej prišlo ľúto, začal ju hladkať po vlasoch, ona sa zľakla, začala kričať. Lenny sa zľakol a zaškrtil ju. Keď uvidel čo spravil, nahádzal na ňu seno a utiekol k rieke. George ho odhalil, chlapi z ranča naháňali Lennyho chceli ho ubiť na smrť, ale George ho zabil. Autor odsúdil sociálne pomery a zobrazuje bezmocnosť človeka voči osudu.

Ovocie hnevu
Sociálno kritický román, osudy troch generácii rodiny Joadovcov, ktorá počas hospodárskej krízy prišla o farmu v Okahome. Po opustení farmy odchádzajú do Kalifornie. Cestou sa stretávajú s opovrhnutím domáceho obyvateľstva, ale aj s porozumením. Ocitnú sa v utečeneckom tábore. Prácu nenašli. Je tu bieda a poľnohos. robotníci štrajkujú. Keď šerifovia prídu zatknúť vedcov štrajkujúcich, syn Toma Joada jedného z nich zabije. Ujde a skrýva sa pred políciou. Rodina putuje ďalej. Dcére sa narodí mŕtve dieťa. V stodole nachádzajú umierajúceho starca s malým dieťaťom, ktoré Rose zachraňuje pred smrťou materinským mliekom. Hoci je osud Joadovcov tragický, záver románu je symbolický. Napr. najchudobnejší zachraňuje život dieťaťa, zo zúfalstva vyviera nádej, vôľa žiť.

P.P.Pasolini- Búrlivý život
Hlavná postava Tomasso - prežil s bandou chuligánov mnoho dobrodružstiev na predmestí Ríma. Autor rozpráva o jeho krádežiach, nočných túlačkách po baroch, o jeho láske a o jeho ochorení na TBC. V čase dospievania chce uniknúť z tohoto života a počas zachraňovaní ľudí v čase povodne sa jeho zdravotný stav rapídne zhorší a on na následky zomiera.

A.Moravia- Rimanka
Román, dej sa odohráva v posledných rokoch fašizmu a hlavná postava je Adriana, chudobné dievča, ktoré sa túži vydať, mať deti a žiť čestne. Podľahla túžbe po peniazoch a stane sa protitútkou. Prvé peniaze, ktoré zarobí urobia mame veľkú radosť, a tak ju mama nepriamo podporí v tomto konaní. Adriana sa zamiluje do bohatého študenta Giacoma, ktorý pôsobí v antifašistickej skupine, ale 1 dňa ho polícia zatkne a keďže je slaboch zradí svojich priateľov. Má veľké výčitky svedomia a spácha samovraždu. Aj Adriana chce po ňom umrieť, ale zistí, že je tehotná a pochopí, že najväčšou hodnotou v živote človeka je čestnosť a poctivosť.

A.S.Exupéry- Malý princ
Autor začína svoje rozprávanie tým, ako bol malý chlapec a nikto nechápal jeho kresby. Vtedy zistil, že dospeli sú tvrdí realisti, nemajú fantáziu a zaujímajú ich iba čísla.
„Ak dospelému poviete, videl som pekný dom z červenými muškátmi v oblokoch, nevedia si ho predstaviť. treba im povedať, videl som dom za 100 tisíc frankov a vtedy vykríknu, to je krásne“

stal sa teda letcom a 1 dňa havaroval uprostred Sahary, odrazu k nemu prišiel Malý princ, začal mu rozprávať o svojej planéte a vyrozprával mu tiež príbeh o kvetine, ktorá vyrástla na jeho planéte a on sa do nej zamiloval. Ruža bola veľmi namyslená a keďže sa Malý princ sklamal, rozhodol sa planétu opustiť. Pred odchodom mu však vyznala lásku a povedala mu nech sa o ňu nebojí, lebo má tŕne a tie ju ochránia. Malý princ navštívil na svojej ceste 6 planét. 1. Planéta kráľa – chce vládnuť za každú cenu hoci nemá komu.
2. Planéta márnivca – chcel, aby ho každý obdivoval, myslel si, že je najkrajší, najmúdrejší, najbohatší.
3. Planéta pijana – pil preto, lebo sa hanbil, že pije, nemal pevnú vôľu, bol pasívny.
4. Planéta biznismana – zmysel života nachádzal v majetku.
5. Planéta lampára – jeho práca sa mu zdala spočiatku užitočná, ale neskôr zistil, že lampár len plní príkazy niekoho iného.
6. Planéta zemepisca – rozprával mu o veciach pominuteľných a večných a Malý princ si uvedomil, že nechal svoju ružu samu.
Nakoniec prichádza na planétu Zem. Na Zemi stretol všetko, strašne veľa dospelých. Tu sa stretol i s líškou, ktorá ho zasvätila do tajov lásky. Líška mu povie, že ak si niekoho skrotí a stará sa o neho stáva sa naším priateľom a sme za neho zodpovedný. Vtedy si Malý princ uvedomí, že strašne ľúbi svoju ružu, lebo sa o ňu staral a polieval ju. Keď sa letcovi podarí opraviť motor Malý princ sa rozhodne, že sa cestou smrti vráti m ruži.

„Ste krásne, ale ste prázdne,“ povedal im ešte. „Nemožno pre vás zomrieť. Prirodzene, obyčajný idúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože jej som zabíjal húsenice (okrem dvoch alebo troch, z tých majú byť motýle). Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.“
(Antoine de Saint Exupéty: Malý princ)