Pieseň o Rolandovi

Idea:
Aká zákerná dokáže byť zrada.

Téma:
Život francúzskych rytierov na bojisku počas križiackych výprav v stredoveku.

Charakteristika postáv:
Roland – synovec Kráľa Karola Veľkého.
- príliš dbal na odvahu, čo ho obmedzovalo v boji. Ako mu to povedal Olivier počas hádky na bojisku: „Vašou záhubou je vaša odvaha.“ – naozaj jeho odvaha ho zahubila.
Marsil – Saracénsky kráľ
- dobrý vojenský stratég – vládol jedinému mestu ktoré Kráľ Karol nevedel dobyť – Zaragoze. - bol veľmi jedovatý – ako vraví veta: Marsil vzkypel hnevom, zlosť ním len tak lomcovala.
No napokon Marsil aj zomrel od zlosti: ...od žiaľu i jedu puklo mu srdce.

Kompozícia:
Prerozprávaný epos nie je písaný vo veršoch, nemá žiadne kapitoly. Text je dlhý 45 strán oddelený na odstavce a odseky. V terminológii sa nevyskytujú archaizmy, epos je prerozprávaný zrozumiteľnými slovami, skôr sú používané moderné slová: „Katujte ich!“.

Dej:
Marsil – Saracénsky kráľ sa radí so svojimi kniežatami, ako si má poradiť s francúzskym kráľom Karolom ktorý už sedem rokov na nich útočí. Blankadrin mu navrhne, nech presvedčí Karola, že je jeho priateľom tým, že mu pošle honosné dary a odkáže mu, že len čo sa vráti domov, príde za ním do Francúzska prijať jeho podmienky. A keď bude chcieť záruku, tak aj synov z najurodzenejších rodov mu pošle. A keď odídu Francúzi, prejdú dni a mesiace a o Marsilovi nebude ani chýru ani slychu. Kráľ preto skántri rukojemníkov, ale lepšie ako by mal skántriť ich. Toto bol ich najlepší návrh a preto ho uskutočnili.
Sám Blankadrin šiel ako jeden z poslov. Odovzdal kráľovi Karolovi návrh, aby sa Francúzi vrátili domov, napokon kráľa prehovoril.

Ráno ešte Kráľ dal zvolať svojich najvernejších rytierov, lebo chcel si vypočuť ich mienku. Roland namietal, vysvetľoval, že vždy keď už mali víťazstvo na dosah, vždy Marsil sľuboval to isté a vždy nejako porušil slovo, pripomenul, že naposledy Marsil zabil poslov ktorých mu poslal Karol. Ganelon protirečil tým, že Rolandovi sa zdajú životy francúzskych rytierov ľahostajné, keď nechce prijať dohodu ktorú zaväzujú rukojemníci. Kráľ dal na Ganelonovu radu a keď povedal rytierom nech si jedného vyvolia ktorý pôjde s odpoveďou k Marsilovi, Roland navrhol Ganelona. Ganelon sa preto naňho veľmi nahneval lebo si to vysvetlil akože ho Roland posiela na smrť.
Blankadrin vedel, že Karol ihneď pošle odpoveď tak počkal na Ganelona a išli spolu. Pokým prišli do Zaragozy, Blankadrin Ganelona prehovoril aby zradil Rolanda tak, že ho navrhne do zadného voja ktorý bude chrániť kráľa keď bude odchádzať. Marsilovi sľúbil, že keď zabije Rolanda v zadnom voji, už nikto Karolovi nebude dávať rady bojovať a preto Karol bojovať už nikdy viac nebude. Marsilovi sa ten plán páčil a Ganelonovi sľúbil drahé dary za zradenie Rolanda. Ganelon mu zradu odprisahal. Ganelon sa teda vybral s darmi a rukojemníkmi za kráľom.

Kráľ teda zavelil na odchod domov. Keď sa dali Francúzi na pochod domov, kráľ sa pýtal koho má dať veliť zadnému voju. Ganelon už nato čakal a navrhol Rolanda. Tak teda zostal Roland a jeho priateľ Olivier spolu s dvanásťtisíc ďalšími rytiermi v zadnom voji.
Medzitým v Zaragoze zhromaždil Marsil vyše štyristotisícovú armádu a išiel s ňou proti Francúzom.
Keď v zadnom voji Francúzi zbadali, že na nich ide veľká presila, hneď im bolo jasné, že ich Ganelon zradil. Olivier viackrát radil Rolandovi aby radšej zatrúbil na jeho roh Olifant, aby to kráľ začul a prišiel im na pomoc s armádou. Roland však kvôli hanbe nechcel v žiadnom prípade zatrúbiť. Veril, že Saracénov porazia.
Strhla sa bitka. Saracénsky predvoj napadol Francúzov. Roland a Olivier popri boji, neustále povzbudzujú svojich do boja. Do boja prichádza sám Marsil. Keď Marsil vidí, že jeho predvoj už nevládze, tak ženie hlavný voj dopredu a dochádza k novej zrážke. Francúzi takto spoľahlivo odrazili štyri nápory ale piaty už prežilo iba šesťdesiat rytierov. Keď to videl Roland, šiel Olivierovi povedať, že zatrúbi na Olifant. Olivier sa vtedy s Rolandom pohádal, vyčítal mu najme neposlúchnutie jeho rady na začiatku. No Roland napokon z celej sily vytruboval na Olifant.

Keď to kráľ Karol začul Rolandov roh, hneď mu bolo jasné, že zadný voj bojuje. No Ganelon zahováral, vysvetľoval kráľovi, že Roland pre svoju pýchu by ani v najväčšom nebezpečenstve nezatrúbil na roh, a pripomína mu ako neraz vytruboval na rohu aj kvôli vyplašenému zajacovi aby pobavil svojich priateľov. No počuli, že Roland trúbi dlho a z celej sily. Preto Karol, povzbudený rytiermi prikázal zviazať a strážiť Ganelona ako zradcu, dal zatrúbiť na odpoveď a s vojskom sa ponáhľal na pomoc.
Roland s Olivierom sa zmierili a zase sa pustili do boja. Sám Marsil sa dostal až k Rolandovi s ktorým sa pustil do boja. Roland v boji Marsilovi odťal pravé zápästie. Keď to videli Saracéni, veľmi sa naľakali – stotisíc sa ich dalo na útek. Napriek tomu ich ostalo ešte veľa. Francúzi už boli na hraniciach svojich síl no napriek tomu bojovali udatne, že Saracéni sa báli prísť blízko k Francúzom a tak ich obkľúčili a valili na nich šípi a kopije.

No už bolo počuť z diaľky trúby. Hneď všetkým bolo jasné, že kráľ Karol sa vracia. Saracéni videli, že Rolanda už nepremôžu tak naňho vystrelili šípi, vrhli kópie a oštepy a dali sa na útek. Rolandovi polámalo štít aj kôň pod ním klesol. Už mal dosť a omdlel. Neskôr však sa prebral keď mu z ruky vyberal meč jeden Saracénsky vojak, nabral silu a ovalil ho rohom, no uvedomil si, že jeho vzácny meč Durandal a roh Olifant sa nemôžu dostať do rúk nepriateľa. Preto sa pokúšal Durandala zničiť búšením do skaly, no meč nezničil. Rolad ucíti, že ho už opúšťajú posledné sily a umiera na bojisku ale ako víťaz, nie porazený.
Prichádza kráľ s armádou na bojisko, zúfalý vidí, že už je neskoro, nevidí živého Francúza, iba kúdol prachu po nepriateľovi, začne ho prenasledovať, iba štyroch vojakov dá strážiť telá. Ženie nepriateľov až k rieke Ebro, kde sa prenasledovaní Saracéni utopia pod ťarchou brnenia. Potom na noc sa Francúzi pred riekou utáborili.
Zatiaľ zranený, vyčerpaný Marsil s trochou vojska dorazil do Zaragozy. Netušil, že práve v tú noc už boli na pobreží Španielska posili o ktoré pred rokom žiadal svojho cisára Baliganta z Babylonu. Tú správu mu však odovzdali poslovia, ktorým chytro povedal aby cisár zaútočil na Karola ktorý sa utáboril na pobreží rieky Erbo. Poslovia rýchlo cválali k cisárovi a ten neváhal a šiel pomstiť Marsila. Karol však po krátkom odpočinku s armádou ide späť na bojisko hľadať svojich najvernejších rytierov, nájde aj Rolanda a zaplače si nad ním. Poslovia mu oznámia, že cisár Baligant prišiel s velikánskym vojskom.

Hneď Karol zoradil šíky vo svojej armáde a vyrazil oproti Baligantovi. Karolovu armádu v počte o veľa prevyšovala Baliganova. Strhol sa boj, strašnejší ako predošlí. Karol aj Baligant neprestajne povzbudzujú svojich do boja. Sami sa prebili k sebe a bojovali. Po dlhom boji na koni a neskôr aj bez neho, Karol zabil Baliganta a Baligantove vojsko začalo utekať. Karol so svojou armádou ich vytrvale naháňal až po Zaragozu. Vtrhol do mesta. Marsil od žiaľu a jedu umiera, jeho manželka Karolovi vydala všetky veže – desať veľkých a päťdesiat malých, bez boja. Karol nechal v Zaragoze tisíc rytierov a išiel domov. Doma dal pozvolávať sudcov z ďalekých krajov a šiel súdiť Ganelona. Súd Ganelona odsúdil ako zradcu a na lúke za mestom ho roztrhali štyri kone.