referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lukáš
Pondelok, 18. októbra 2021
Európska preromantická a romantická literatúra (90.roky 18.st -50.roky 19.st)
Dátum pridania: 03.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zitt
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 097
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 
A. Spoločenské a kultúrne podmienky
Koniec 18. Storočia bol v znamení hesiel Veľkej francúzskej buržo-áznej revolúcie- sloboda, rovnosť, bratstvo. Ich uskutočňovanie prinieslo pád feudalizmu a nástup kapitalizmu. Kapitalizmus potreboval slobodného jednotlivca. Predstavy o ideálnej spoločnosti sa začali rúcať. Nemožnosť rozvinúť osobnú slobodu sa zmenila na konflikt jednotlivca so spoločnosťou. Osobnosť sa cíti opustená, neschopná a zbytočná. Nespokojnosť vyjadruje revoltou. Tento nový vzťah človeka k životu, spoločnosti a svetu nazývame romantizmus. V oblasti poznania sa romantizmus utváral ako protiklad k osvietenskému racionalizmu. Proti osvietenskému objektivizmu sa zdôrazňuje úloha subjektu. Vznikol nový typ mysliteľa, ktorý uprednostňuje cit a obrazo-tvornosť (iracionalizmus) pred rozumom. Zdôrazňovala sa schopnosť vciťo-vať sa (intuícia), tušiť, čo sa deje za tým, čo vnímame zmyslami a chápeme rozumom. Mimoriadnu rolu zastupuje fantázia. Vzniká nová filozofia, ktorá považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, hmotu, bytie za druhotné.

B. Charakter romantickej literatúry
Fantázia sa používala ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžbe po krajšom živote. Romantizmus vytvoril hrdinu, ktorý bol v ustavičnom roz-pore so súčasnou spoločnosťou, cítil sa v nej ako osamelý cudzinec a ostal nepochopený, túži po plnosti života a lásky- individualizmus. Konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a skutočnosťou a uplatňuje sa "harmónia kontrastov". Romantický hrdina sa najčastejšie predstavuje ako pútnik, zbojník. Epika sa silne lyrizuje opismi psychiky postáv a reflexií- tento jav sa volá druhový a žánrový synkretizmus. V poézii sa dostáva do popredia lyrika, ktorá umožňovala najlepšie odrážať rozpory a umožňovala uplatniť sa fantázii. Rozvíjala sa epika a lyrickoepické útvary; obľúbené sú básnická poviedka a balada.

C. Romantizmus vo francúzskej literatúre
Victor Hugo- víťazstvo romantizmu v dráme zaznamenala jeho hra Hernani. Základný konflikt v nej tvorí túžba po slobode a spravodlivosti a odpor proti násiliu panovníka a šľachty. Mohutný rozmach človeka z temnôt k svetlu a ideálom vyjadril v trojdielnom cykle epických básní Legenda ve-kov- optimizmus a viera v krajšiu budúcnosť človek. Úspešná bola jeho ro-mánová tvorba- historický román Chrám Matky božej v Paríži- práve pre ten-to je charakteristická "harmónia kontrastov": škaredý zvonár Quasimodo a krásna cigánka Esmeralda. Kontrastne je vykreslený aj sám Quasimodo- člo-vek s odporným zovňajškom, ktorý je schopný vykonať krásne činy. Z jeho ďalších diel- romány Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri, Muž, ktorý sa smeje. Charakteristickou črtou jeho románov je bohatý romantický opis, širo-ké filozofické úvahy, citovosť, rušný a napínavý dej. Svojimi románmi uvie-dol do literatúry ľudí, ktorými spoločnosť opovrhovala.
Jean-Jacques Rousseau- v Rozprave o nerovnosti hlása návrat k nepo-rušenosti prírody a útočí na súkromné vlastníctvo ako príčinu nerovnosti me-dzi ľuďmi. V pedagogickom románe Emil alebo o výchove sa zaoberá otáz-kami výchovy. Vrcholným dielom sentimentalizmu bol jeho román Júlia ale-bo nová Heloisa. Pre jeho diela je charakteristický protest proti spoločenskej nespravodlivosti a hlásania návratu k prírode.

D. Romantizmus v anglickej literatúre
Anglická romantická literatúra rozvinula črtu búrliváctva, krajného individualizmu a boja za slobodu národov. George Gordon Byron vytvoril poéziu, ktorá bola výrazom úsilia po zmene vzťahu človeka k človeku. Bás-nik chcel, aby sa každý mohol vyvíjať slobodne, keďže toto je nemožné vzni-ká hrdinov svetabôľ, ktorý sa premieňa na túžbu utiecť z tohto sveta. Vo svete ho preslávila lyrickoepická skladba Childe Haroldova púť. Je to autobiogra-fická báseň s dojmami z ciest po európskych krajinách. V nedokončenom epose Don Juan podrobuje nemilosrdnej satire vyššie spoločenské vrstvy. Vo Väzňovi Chillonskom vyzdvihol slobodu ako jedinú záruku šťastnej budúc-nosti ľudstva. Vytvoril nový typ romantického hrdinu ( tuláka, väzňa), silnú osobnosť (titana), ktorý nemôže zvíťaziť nad spoločnosťou, lebo je osamelý. Byron je tvorcom básnickej poviedky, ktorá okrem fabuly obsahuje vlastné úvahy a básnikove city.
Percy Bysshe Shelley - je ďalším, ktorý tvoril poéziu vzdoru, nespo-kojnosti. Jeho tvorbou sa prelína myšlienka, že poézia a filozofia pomôžu dosiahnuť človeku skutočné šťastie. Svoju vieru v príchod nového veku slo-body umelecky najúčinnejšie vyjadril v lyrickej dráme Odpútaný Prometeus- ospieval v nej odvahu človeka v boji proti tyranom a akémukoľvek útlaku.
Walter Scott- historické romány Ivanhoe, Waverly.
Američan Edgar Allan Poe- poviedky Vražda v ulici Morgue, Zlatý chrobák, Vrah si ty; z básnickej tvorby- baladická skladba Havran- presná matematická kompozícia.

E. Romantizmus v nemeckej literatúre
Nová politická situácia v Európe (hnutie Mladá Európa) dala vznik dielu básnika Heinricha Heineho - v básnickej tvorbe vyšiel z romantizmu, ale politicky sa s ním rozišiel. Zbierka básní Kniha piesní ho preslávila na celom svete. Veľkú účinnosť dosiahol hlbokým vyjadrením osobných, vše-ľudských a prírodných zážitkov. Jeho poézia vyjadruje odpor proti sociálnym krivdám, čo cítiť najmä zo satirickej skladby Nemecko- Zimná rozprávka. Snaha pomáhať pri pretváraní spoločnosti sa prejavuje v jeho Obrazoch z ciest- nový druh fejtónu.
Útlak nesloboda a nespokojnosť vyvolali v Nemecku hnutie Strum und Drang- Búrka a vzdor. Jedným z predstaviteľov tohto hnutia bol Johann Wolfgang Goethe- buričské nálady a odpor proti feudálnemu absolutizmu zobrazil v óde Prometeus. Nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola pod-netom na napísanie románu Utrpenie mladého Werthera. Drámy Ifigénia v Tauride (o zrážke barbarského a antického sveta), Torquato Tasso (o živote talianskeho básnika) a Egmont (o oslobodzovacích bojoch NED proti ESP nadvláde). Jeho najvýznamnejším dielom je veršovaná dráma Faust, hoci sú v dráme fantastické a symbolické prvky; filozofickými, vedeckými a mravnými poznatkami smeruje k realizmu.
Friedrich Schiller- dráma Zbojníci; tragédia Úklady a láska; óda Pie-seň na radosť; drámy Mária Stuartová, Panna Orleánska, William Tell.

F. Romantizmus v ruskej literatúre
Zasiahol ruskú literatúru v období vzostupu revolučného hnutia v Eu-rópe a proticárskych vzbúr. V dielach ruských romantikov sa tieto udalosti celkom zákonite odrazili.
Alexander Sergejevič Puškin- tvoril svoje práce v atmosfére cárskeho útlaku, a preto majú charakter lásky k človeku a nenávisti k dobe, ktorá naň dolieha celou svojou ťarchou nepriazne. Puškinova tvorba je veľmi mnoho-stranná; začiatky má v romantizme Byronovho typu, ku ktorému sa postupne postavil kriticky (Cigáni); hrdina jeho veršovaného románu Eugen Onegin svojím konaním tkvie v romantizme, ale dielo ho presahuje verným obrazom skutočnosti. vierou v človeka a ľudskosť vyznieva jeho historický román Ka-pitánova dcéra- Pugačevovo povstanie. Historickú tému spracoval v dráme Boris Godunov- vyzdvihol úloh ľudu. Poémy- Kaukazský zajatec, Poltava, Medený jazdec.

G. Romantizmus v poľskej literatúre
Je spojený s národným bojom za samostatnosť. Významným básni-kom bol Adam Mickiewicz- oduševnenie za ideály lásky a priateľstva vlial mládeži v Óde na mladosť. Popredné miesto v jeho tvorbe zaberajú eposy Konrad Wallenrod a Pán Tadeáš. Časť Mickiewiczovej tvorby bola v služ-bách mesianizmu- presvedčenie, že Poliaci sú vyvoleným národom, ktorého utrpenie je obeťou pre blaho ľudstva.

H. Romantizmus v maďarskej literatúre
V revolúcii proti uhorskému feudalizmu dosahuje vrchol básnické dielo Sándora Petofiho- tematiku svojich básní vyhľadával v živote ľudu a inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou- veršovaná rozprávka Víťaz Janko. Svo-jou poéziou burcoval masy do boja proti šľachte; revolučné básne- Obeste kráľov! Nenávisť proti tyranii najvýraznejšie vyriekol v obsiahlej básni Apoš-tol- sklamanie ľudu, ktorý sa od neho s nepochopením odvracia. Petofi svojou tvorbou priaznivo vplýval na básnický rozvoj nášho básnika P.O.Hviezdoslava.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.