Svetová literatúra po roku 1945

A. Otrasné udalosti vojny ovplyvnili aj tematickú podobu umenia, najmä literatúry. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými, v literatúre socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). Po roku 1945 popri realizme začali v západoeurópskej i americkej literatúre vznikať nové prúdy a umelecké smery.

B. Americká literatúra
Amerika ako pomerne mladá krajina sa stala krajinou neobmedzených možností, ktorá sa dravo derie dopredu. Jednotlivec je tu často bezmocný a nemôže ovplyvniť chod udalostí. Na tento problém reagovalo množstvo autorov, ale najväčšiu pozornosť im venovali predstavitelia realizmu.

PRÓZA
K autorom, ktorí písali pred 2.sv.vojnou, ale najlepšie diela napísali po vojne patrí John Steinbeck. Pochádzal z Kalifornie, kam sa rád vracal a zdrojom inšpirácie sa mu stali príroda a život jej prostých obyvateľov. Debutoval románom Zlatý kalich. V zbierke poviedok Nebeské pastviny opísal život kalifornských farmárov. Román O myšiach a ľuďoch je postavený na dialógoch; je o živote bezdomovcov, ktorí putujú za prácou a snívajú o mieste, ktoré by mohli nazvať domovom. Tento román je realistickým obrazom života najbiednejších ľudí v bohatej Kalifornii. Jeho najznámejším dielom je sociálno-kritický román Ovocie hnevu, za ktorý dostal r.1940 Pulitzerovu cenu. Je to rozsiahla próza o osudoch troch generácií rodiny, ktorá prišla o farmu. V reportážnom románe Zhoďte bomby opísal príbeh posádky bombardovacieho lietadla. Protifašistickú tendenciu má aj krátky román Po západe mesiaca, v ktorom analyzuje vzájomné vzťahy obyvateľov a okupantov, ale i obavy ľudí z hrôz vojny. V kratšej próze Túlavý autobus zobrazuje zábavné i menej príjemné zážitky cestujúcich, ktorí sa náhodou ocitli v jednom dopravnom prostriedku. Symbolický boj dobra so zlom predstavuje rozsiahly román Na východ od raja.

Vtipne napísaná próza Potulky s Charleym obsahuje cestopisné a reportážne črty. Táto kniha je kronikou okružnej cesty autora so psom po USA. Posledný román Zima našej nespokojnosti predstavuje psychologickú štúdiu človeka, do ktorého života zasiahol rozpor medzi morálnou čistotou a hmotárskym záujmom. Roku 1962 Steinbeckovi udelili Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu. Steinbeck vždy reagoval na spoločenské problémy, neznižoval sa k senzačnosti. Jeho dielo je realistické nielen metódou, ale i prístupom ku skutočnosti.
Jerome David Salinger sa vo svojej poviedkovej a románovej tvorbe venuje najmä problémom detí a mládeže. Popularitu si získal psychologickým románom Kto chytá v žite. Príbeh rozpráva s odstupom jedného roka v sanatóriu sedemnásťročný Holden Caufield. Vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov preto sa tri dni túla po New Yorku v predvianočnom čase. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. V poviedkovej tvorbe napr. Deväť poviedok, Franny a Zooey, zobrazuje dobré vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, túži po dokonalej spoločnosti.

Joseph Heller sa stal populárnym protivojnovým románom Hlava XXII. Dej sa odohráva pred koncom 2.sv.vojny na ostrove Pianosa v Stredozemnom mori, kde leží americká letecká základňa. Autor využíva humor, satiru a iróniu, aby zvýraznil morbídnu absurditu vojny. V takomto duchu napísal aj romány: Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo a Zisk nad zlato. Po vážnej chorobe 1982 napísal knihu Nebolo mi do smiechu. Svoj osud preniesol čiastočne aj na Yossariana, hrdinu románu, ktorý je akýmsi voľným pokračovaním románu Hlava XXII. Životné osudy lásky, sklamania i hrdinove úvahy o smrti sú príznačné pre stredné americké vrstvy.
Ďalšími významnými spisovateľmi americkej prózy sú Saul Bellow (Nobelova cena) a Norman Mailer (Národná a Pulitzerova cena).

POÉZIA
Americkú poéziu po 2.sv.vojne predstavuje najmä skupina, ktorú kritici nazvali beat generation a pod týmto názvom ju pozná celý svet. Vznikla v San Franciscu- leska bieda Ameriky. Jedným z vedúcich osobností beatnických básnikov je Lawrence Ferlinghetti, ktorý študoval na Sorbonne v Paríži, kde získal doktorát. Spočiatku písal kratšie básne, v ktorých vidieť vplyv francúzskej poézie- zbierka Obrazy zašlého sveta. Postupne od vplyvom mladších básnikov zjednodušuje svoje básne, ktoré sa stávajú dynamickejšími použitím refrénu, o čom svedčí druhá zbierka Lunapark mysle. Pesimistický charakter má lyrická zbierka Vychádzajúc zo San Francisca. Imaginárny portrét A. Ginsberga vykreslil v básni On a pokúsil sa o experimentálny román Ona, v ktorom vidieť vplyv francúzskych surrealistov. Na princípy absurdného divadla nadviazal v jednoaktovke Nečistý spor s existenciou. V básni Vlastný životopis odmieta byť poslušným občanom podriaďujúcim sa zákonom.

Ďalšími predstaviteľmi beatnikov boli Allen Ginsberg- zbierka Vytie, básnická skladba Kadiš. Autor sa necháva inšpirovať orientálnym umením, najmä budhizmom. Gregory Corso -básnické zbierky Benzín, Šťastné narodeniny smrti. Hoci beatnici sa venovali najmä poézii, patrí medzi nich aj Jack Kerouac, ktorý okrem veršov písal aj „spontánnu“ autobiografickú prózu. Romány Na ceste, Tuláci, Skrytí ľudia a Doktor Sax.
DRÁMA čerpá z realistických tradícií, na ktoré úspešne nadväzuje básnik, prozaik, no najmä dramatik Tennessee Williams. Pridržiaval sa kréda, ktoré mu od malička vštepovala matka: „Je len jeden spôsob, ako dať ľudskej existencii zmysel: vyniknúť nad ostatných.“ literárni kritici sa nevedia zhodnúť na tom, akým človekom v skutočnosti bol. Odpoveď im dal v autobiografickej novele Mojžiš a svet rozumu. Dramatické začiatky autora neboli úspešné: hra Zápas anjelov neskôr prepracovaná pod názvom Zostup Orfea. Uznanie kritiky mu priniesla spoločensko-kritická hra Sklenený zverinec, ktorú uviedli na Brodwayi. Roku 1947 mala premiéru hra Električka zvaná Túžba, ktorá bola autorovým triumfom. Za ňou nasledovala hra Vytetovaná ruža. Veľký dielom bola dráma Mačka na horúcej plechovej streche. V Hre s dvoma postavami sa pokúsil o absurdnú drámu, ale predchádzajúce úspechy sa už nedostavili.

Významným predstaviteľom psychoanalytickej drámy je Arthur Miller. Už počas vysokoškolských štúdií písal kratšie prózy, ale úspech dosiahol až drámou Smrť obchodného cestujúceho, ktorá je analýzou života priemerného Američana. Hra Skúška ohňom, niekedy ju uvádzajú ako Bosorky zo Salemu, je postavená na historickom námete. Pôvodný scénár filmu Mustangy, ktorý napísal pre svoju manželku Marylin Monroe, roku 1961 spracoval ako poviedku pod rovnomenným názvom. Dráma Po páde má autobiografické črty. Psychologická hra Cesta z hory Morgan. Zatiaľ posledná hra Rozbité sklo sa odohráva v Amerike r.1938, v čase nemeckej krištáľovej noci. Miller vždy hlásal a hlása slobodu prejavu, je proti každému násiliu, diktatúre a fašizmu.

C. Francúzska literatúra
Vyrastá z bohatých kultúrnych tradícií minulých storočí. Najväčší rozmach dosiahla avantgarda, ktorej tvorba vyvrcholila medzi dvoma vojnami, ale neustáva ani dnes. Po 2.sv.vojne celý národ bojoval proti neľudskému fašizmu, za humanizmus a spoločenskú spravodlivosť. Mnoho spisovateľov, novinárov a mysliteľov položilo v tomto boji život. Medzi nich patrí aj významný prozaik a esejista Antoine de Saint-Exupéry. Pochádzal zo starej rodiny, študoval v Paríži a od r.1921 pôsobil v letectve. Zúčastnil sa na občianskej vojne v Španielsku, odkiaľ písal reportáže pre francúzske noviny. R.1944 sa nevrátil z letu nad Korzikou, jeho telo sa dodnes nenašlo. V prozaickej tvorbe venoval pozornosť životu letcov. debutoval novelou Letec, po ktorej nasledoval román Pošta na juh. Neobyčajnú žánrovú kompozíciu má román Zem ľudí, v ktorom sa striedajú autorove zážitky, spomienky a reportáže s filozofickými úvahami o zmysle našej existencie. Humanistickým posolstvom je predchnutá kniha Malý princ, najznámejšia filozofická rozprávka pre dospelých. Exupéryho tvorba predstavuje výzvu ľudstvu, aby zachovalo našu krásnu planétu. Tým, že zobrazil veľkosť a silu človeka v ťažkých časoch vojny, i vlastným príkladom statočnosti, si získal popularitu na celom svete.
Citlivým lyrikom lásky bol Paul Eluard. Do literatúry vstúpil už počas 1.sv.vojny, patril k dadaistom, neskôr k surrealistom. Staval na podvedomí, o čom svedčí aj zbierka Hlavné mesto bolesti. Využíva voľný verš bez interpunkcie. Spája sen s realitou, pocity samoty, beznádeje s láskou k žene. V zbierke intímnej lyriky Verejná ruža spája obraz ruže so srdcom, obraz muža, ženy a krajiny. Po2.sv.vojne opúšťa surrealizmus, zavrhuje pesimizmus a vyjadruje vieru v nový, lepší vek- zbierka Neprerušená poézia, kde prekonáva bolesť milovanej manželky. Pomocou lásky hľadá cestu k ľuďom, čo vyjadril aj v zbierke Môcť všetko povedať. V poslednej básnickej zbierke Fénix sa inšpiroval mýtom o vtákovi ohnivákovi. Láska muža k žene prerastá u básnika do lásky k všetkým ľuďom. Eluard sa venoval aj esejistike: Chodníčky a cesty poézie, a zasväteným statiam o modernom maliarstve.
Jacques Prévert bol populárnym básnikom, prozaikom, textárom piesní, filmovým scenáristom. Známym sa stal až po 2.sv.vojne zbierkou básní Slová. Obsahuje básne o láske, ale aj o všednom každodennom živote. V básňach používa vtip, slovné hračky, frazeologizmy. Láska je ústredným motívom celej Prévertovej poézie. Prévert objavil v poézii hmotný moderný svet, ku ktorému mal sám blízko. K tomuto svetu má raz nežný, inokedy trpký až ironický vzťah; báseň Pod radlicou- zbierka Dážď a pohoda. V jeho poézii sa stretneme s tzv. kinematografickým zostrihom, básňami- montážami. Posledná zbierka Veci a iné mu vyšla r.1972 a po smrti zbierka básní a prozaických textov Slnko noci. Celá Prévertova tvorba smerovala k jednému cieľu: vyjadriť pocity súčasného človeka. Proces analýzy človeka v jeho spoločenskom postavení vyvrcholil po 2.sv.vojne vo francúzskej literatúre existencializmu.
Existencializmus je myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka. Existencialisti sa vo svojich dielach obracajú na človeka s filozoficko-etickým posolstvom. Zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, rozhoduje sa iba na základe vlastnej vôle.

Významným predstaviteľom existencializmu bol Jean-Paul Sartre. Debutoval pred 2.sv.vojnou románom Hnus. Celý Sartrov román je preniknutý otázkami o zmysle ľudskej existencie, o poslaní jednotlivca. Pocity úzkosti, ale i nádeje, ktorými je preniknutý jeho hrdina, sú typické pre prvé obdobie jeho tvorby. Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič hrať a predstierať. Vidieť to najmä v zbierke kratších próz Múr. Titulná poviedka zbierky je sondou do vnútra človeka odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny v cele s ďalšími odsúdencami. Pocit nezmyselnosti a absurdnosti ľudskej existencie sa opakuje skoro v celej Sartrovej tvorbe. Už počas vojny napísal v teoretickom spise Bytie a ničota, že človek je „zbytočná vášeň“. Postupne prichádza k téze, že „človek je zodpovedný za všetkých ľudí“- existencializmus je humanizmus. V nedokončenej tetralógii Cesty k slobode, ktorá sa skladá z častí Vek rozumu, Odklad, Smrť v duši a Posledná šanca, vystupoval proti vojne i proti rasovej diskriminácii. V drámach prichádza Sartre s napínavým konfliktom a výnimočnými postavami: Muchy, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky. V dráme Diabol a Pánboh nastoľuje základné otázky ľudského bytia a konania. Sartre je na jednej strane idealistickým filozofom, zavrhuje materialistickú kauzalitu, človek je pre neho absolútne slobodný, ale na druhej strane v ňom dozrieva myšlienka splynutia existencializmu s materializmom. Roku 1964 udelili Sartrovi Nobelovu cenu, ktorú neprijal. V posledných rokoch života sa venoval politickej činnosti. Písal príležitostné state i obsiahle štúdie, v ktorých zaujímal stanovisko k aktuálnym spoločenským a politickým problémom.

Súčasníkom i oponentom Sartra bol Albert Camus. Na biedne detstvo spomína v knihe Prvý človek. Počas 2.sv.vojny sa aktívne zapojil do protifašistického odboja, po vojne sa venoval len literárnej činnosti, za ktorú dostal roku 1957 Nobelovu cenu. Debutoval románom Caligula. K základným dielam patrí román Cudzinec. V eseji Mýtus o Sizyfovi Camus priznáva, že konanie človeka môže mať aj zmysel. Vrchol Camusovej beletristickej tvorby predstavuje román Mor, ktorého dej sa odohráva počas 2.sv.vojny v alžírskom meste Oran. Individualistickú, anarchistickú vzburu propaguje v esejach človek, ktorý sa búri, v románe Pád a v zbierke poviedok Exil a kráľovstvo. Jeho tvorba strháva ilúziu spokojného meštianskeho prostredia, v ktorom sa jednotlivec stráca a nabáda k tomu, aby každý našiel odvahu vzbúriť sa proti zaužívaným konvenciám.

Absurdná dráma sa začala vyvíjať v 5O.rokoch. charakterizovala ju nihilistická koncepcia života i človeka; vychádzala z existencializmu. Jej predstavitelia zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv a rozuzlenie v závere hry. Niektorí dramatici zabsurdňovali tragédiu tým, že ju menili na grotesku, ktorú chápali ako obrátenú formu tradična, aby takto odhalili rozpory sveta.
K najznámejším predstaviteľom patrí dramatik írskeho pôvodu Samuel Beckett. Spočiatku písal po anglicky a od polovice 40.rokov po francúzsky. V próze Malone umiera využíva prvky tzv. antirománu, uvažuje o zmysle ľudskej existencie a absurdnosti sveta. Už prvá dráma Čakanie na Godota nemá dejovú líniu a je prakticky bez dekorácií. Postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku. Scénicky hru realizovali divadlá rôznym spôsobom, od poňatia pesimisticky tragického až po tragikomické. V podobnom duchu napísal Koniec hry, Posledná páska, Ó, krásne dni. Za celoživotnú tvorbu mu 1969 udelili Nobelovu cenu. Čím viac sa približoval k smrti, tým menej slov jeho diela obsahovali. Obraz bol zložený z jednej vety, ktorá obsahovala 1200 slov, dielo Búrlivé ticho rozdelené do troch častí obsahuje 1800 slov.

D. Švajčiarska literatúra
V 50.rokoch inklinoval k absurdnej dráme švajčiarsky dramatik, prozaik, esejista, výtvarník Friedrich Durrenmatt. Paródiou veľkej osobnosti je komédia s kriminálnou zápletkou Manželstvo pána Mississippi. Populárnym sa stal komédiou Návšteva starej dámy- podobenstvo o moci peňazí, ktorá likviduje ľudskú morálku. Vzťah medzi morálkou a mocou rieši hra Fyzici. Durrenmatt je ako prozaik známy literárne hodnotnými detektívnymi románmi, napr. Sudca a jeho kat, Sľub, Rekviem na kriminálny román. Všetky jeho romány a divadelné hry sa zaraďujú k angažovanej literatúre, pretože odhaľujú závažné morálne problémy súčasnosti.
Druhým známym švajčiarskym prozaikom a dramatikom je Max Frisch. V divadelnej hre Don Juan alebo láska ku geometrii sa pokúsil narušiť obraz, ktorý si človek vytvára o ľuďoch i sebe. Vrcholom jeho tvorby sú tri romány myšlienkovo tvoriace voľnú trilógiu: Stiller, Homo Faber a Volajte ma Gautenbein. Snaží sa priblížiť k podstate ľudskej skúsenosti, ktorú nemožno opísať, iba zaodieť do rozličných príbehov. V jeho románe sú črty existencializmu i antirománu.

E. Nemecká literatúra
Po 2.sv.vojne sa rozvíjala v zložitej situácii s komplexom viny za vojnové hrôzy. Mnohí spisovatelia pociťovali depresiu a strach pred budúcnosťou, preto existencializmus, ktorý prichádzal z Francúzska, našiel v radoch inteligencie značný ohlas. Súčasne vládla medzi spisovateľmi rôznorodosť politických a estetických názorov. Ani Skupina 47, ktorá združovala väčšinou známych spisovateľov, nebola jednotnou literárnou školou, skôr voľným združením názorovo blízkych autorov.
Jedným z najvýznamnejších autorov tejto skupiny bol Heinrich Boll. Už v prvom románe Kde si bol, Adam? sa pokúšal vyrovnať s problémom vojny. Psychická deformácia človeka spôsobená vojnou je námetom románu A nepovedal jediné slovo. Povojnovej nemeckej skutočnosti venuje Boll pozornosť v románe Dom bez strážcu a najmä v generačnom románe Biliard o pol desiatej. Kritický pohľad na život v Nemecku predstavuje román Klaunove názory. Román je založený na vnútornom monológu hrdinu, prelínaní motívov a časových rovín, v ktorých mravne čistý hrdina chce zostať človekom uprostred chaotického sveta. Celá jeho tvorba je preniknutá kresťanským humanizmom, odsúdením fašizmu a vojny. Roku 1972 dostal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu.

Svojráznym a provokujúcim prozaikom je Gunter Grass. Od r.1959, keď vydal prvý román Plechový bubienok, vyvolávala jeho tvorba búrlivé diskusie svojím groteskno-absurdným zobrazením skutočnosti. Groteskný pohľad na nacizmus predstavuje novela Mačka a myš a román Psie roky. Hoci Grass nehodnotí zobrazovanú skutočnosť, dosahuje jeho nový uhol pohľadu na spoločnosť veľkú pôsobivosť a presvedčivosť.
Populárnym i kritizovaným básnikom, prozaikom, no najmä dramatikom bol Bertolt Brecht. Do literatúry vstúpil na konci 1.sv.vojny. koncom 20.rokov sa stal dramaturgom a režisérom Nemeckého divadla v Berlíne. Postupne dospel k presvedčeniu, že tradičná dráma nevyhovuje novým podmienkam a v polovici 30.rokov začal uplatňovať princípy epického divadla. Prvá úspešná hra Žobrácka opera predstavuje kritiku spoločnosti. V epickej dráme Matka Guráž a jej deti využil Grimmelshausenov príbeh 30- ročnej vojny. Na pozadí historickej drámy Život Galileiho uvažuje Brecht o zmysle ľudského konania, o ústupkoch, ktoré človek spraví pod tlakom okolností. Typickou epickou drámou je Kaukazský kriedový kruh- podobenstvo zápasu dobra a zla.
F. Talianska literatúra
Do spoločenského diania sa zapájali umelci, ktorí chceli zbaviť umenie abstraktnosti a venovať pozornosť povojnovej skutočnosti. Na začiatku 50.rokov sa v literatúre aj vi filme, sformuloval neorealizmus. Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských triednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie. Neorealizmus preslávila najmä kinematografia.
K známym predstaviteľom patrí Vasco Pratolini: Príbehy chudobných milencov (fašistická diktatúra), román Metello. Ďalším je básnik, prozaik, režisér a publicista Pier Paolo Pasolini: poézia Denníky, próza Pasáci, román Búrlivý život (psychická a sociálna situácia mládeže rímskeho predmestia.

Najpopulárnejším povojnovým talianskym spisovateľom bol prozaik a dramatik Alberto Moravia. Debutoval románom Ľahostajní, ktorý je kritikou života meštiackej spoločnosti počas vlády fašistov v Taliansku. Chcel pravdivo zachytiť skutočnosť a ľudské charaktery, čo sa mu darilo nielen v poviedkach: Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, ale najmä v románoch. Roku 1947 vydal román Rimanka, dielo hlbokého psychologického dosahu- vernosť rímskemu prostrediu. Najväčší ohlas získal román Vrchárka. Črty existencializmu má román Nuda z prostredia rímskych boháčov. Divadelnými hrami, napr. Beatrice Cenci a Život je hra nedosiahol Moravia taký úspech ako prózou, v ktorej spája realitu života s psychickým ponorom do vnútra hrdinov.

G. Anglická literatúra
U mladej generácie sa prejavoval hnev, nihilistická kritika., ktorou bezmocne bili do všetkého z čoho mali strach. Literárni kritici dali tejto skupine názov „rozhnevaní mladí muži“.
Vznikol pravdepodobne podľa názvu drámy Johna Osborna Obzri sa v hneve, ktorá odráža pocity povojnovej generácie. Dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu. Vzbura mladých je živelná, bezmocná v hneve proti zaužívaným konvenciám a životnému štýlu.
Podobný námet spracoval John Wain v románe Ponáhľaj sa dolu. V 70. Rokoch Wain upúšťa od ostrého nihilizmu, čo sa prejavilo v románe Zima v horách. Román autentickosťou prostredia a ostrou sociálnou kritikou pripomína neorealistickú prózu.

Najpopulárnejším z tejto skupiny sa stal John Braine. V románe Miesto hore vytvoril typ mladého bezohľadného karieristu, ktorý po návrate z vojny chce získať spoločenské uplatnenie. Voľným pokračovaním príbehu je román Život hore. Autor vykresľuje charakter mladého muža, jeho vnútorné rozpory medzi cťou, ľudskosťou, láskou a kariérou.
Ďalším bol publicista a prozaik George Orwell. Je autorom vynikajúcich reportáží a esejí, napr. Poprava obesením, Spodina a vyvrheli Paríža a Londýna. Vydal knihu Hold Katalánsku, v ktorej spracoval vlastné vojnové zážitky. Svetovú drámu mu priniesol alegorický román Zvieracia farma. V utopickom románe Tisícdeväťstoosemdesiatštyri vyjadril svoje obavy pred totalitnými tendenciami vývoja modernej spoločnosti.

H. Ruská literatúra
Tragédia 2.sv.vojny bola pre ruské i neruské národy taká veľká, že i niekoľko rokov po nej sa spisovatelia vracali k tejto tematike. Vtedy bol povolený len smer socialistický realizmus, preto mnohé diela tých čias vyznievajú schematicky.
Boris Pasternak publikoval filozofické verše v 20.a 30.rokoch. pomocou metafor, kontrastov a paradoxov vyjadril myšlienku jednoty človeka a prírody. Búrku protestov a následné prenasledovanie vyvolal román Doktor Živago. Kritika mu vyčítala protisovietske tendencie a odmietli mu ho vydať. Pasternaka vylúčili zo Zväzu sovietskych spisovateľov, a keď mu r.1958 Kráľovská akadémia vied v Štokholme udelila Nobelovu cenu, bol nútený ju odmietnuť. Prevzal ju až r.1989 jeho syn.
Medzi významných súčasných spisovateľov patrí Alexander Solženicyn. Už prvou novelou Jeden deň Ivana Denisoviča získal svetové uznanie. Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy. R.1963 vydal Solženicyn poviedky Príbeh na stanici Krečetovka, Matrionina chalupa, Vo vyššom záujme. V roku 1973 vyšlo vo Francúzsku dielo Súostrovie Gulag. Solženicyna zbavili štátneho občianstva a bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu. Odišiel aj s rodinou do USA, kde napísal diela Rakovina a Červené koleso.
Ďalej Valentin Rasputin: novela Ži a pamätaj, Lúčenie s Maťorou, Požiar. Čigniz Ajtmatov: novela Džamila, Biela loď, Strakatý pes bežiaci na brehu mora, román Deň dlhší ako ľudský vek, Popravisko. + poézia

Tézy k maturitnej téme Hlavné prúdy a smery vo vývine svetovej literatúry po roku 1945:

a.Charakterizujte hlavné prúdy a smery vo vývine svetovej literatúry.
b.Charakterizujte tvorbu najvýznamnejších autorov.
c.Výklad ako slohový postup a slohový útvar.

Výklad, kompozícia výkladu
Najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu je učebnicový (didaktický) výklad. Prevažuje v ňom trojčlenné delenie na úvod, jadro a záver, pričom vlastné vysvetlenie sa nachádza v jadre výkladu. Vo výklade sa zväčša prestupuje výkladový slohový postup s opisným postupom, uvádzajú sa argumenty, dôkazy a príklady.

Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia, ako sú indukcia, dedukcia, argumentácia, analýza (rozbor, rozklad) a syntéza (zhrnutie), ale aj analógia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia (znázornenie), exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie, prenesenie poznatkov), generalizácia (zovšeobecnenie) a i.
Indukcia je logická myšlienková činnosť, ktorou sa z jednotlivých konkrétnych príkladov vyvodzuje záver.
Dedukcia je opačný postup ako indukcia. Zo zovšeobecnenia sa odvodzujú jednotlivé príklady. V logike sa dedukcia vymedzuje tzv. sylogizmom (logickou schémou úsudku), ktorý sa skladá z dvoch premís (predpokladov, výrokov) a zo záveru.

Útvary výkladového slohového postupu
Výkladový slohový postup sa vyskytuje najmä v písomných útvaroch náučného štýlu, ako sú výklad, štúdia, dizertácia, referát, recenzia, úvaha, esej. Spomedzi týchto útvarov možno vyčleniť úvahu a esej ako hybridy náučného a umeleckého, prípadne publicistického štýlu so subjektívnym hodnotiacim prístupom autora k téme. Tento prístup je zreteľný aj v recenzii, náučnej kritike, úvodníku a v komentári.