A. Po založení Slovenského národného divadla v BA vznikli stále divadelné scény aj v Košiciach a v Nitre. Ku koncu 2.sv.vojny začalo rozvíjať činnosť Komorné divadlo v Martine. Na jeho základe sa zásluhou herca a režiséra Andreja Bagara počas Slovenského národného povstania utvorilo Frontové divadlo, ktoré predznačilo rozvoj socialistickej tradí-cie divadelníctva po oslobodení. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch pozoruhodný rozvoj za-znamenalo aj ochotnícke divadlo, podporované Ústredím slovenských ochotníckych divadiel v Martine. Dramatická tvorba zaznamenala po roku 1918 určitý vzostup. Najmä vznik diva-diel podnietil k väčšej aktivite aj spisovateľov. Starší povojnoví autori zobrazovali dedinské (Kukučín, Urbánek) a malomestské (Timrava) prostredie alebo národnú históriu (Tajovský).
B. napriek zlepšujúcim sa podmienkam poprevratová dramatická tvorba iba pozvoľna dosahovala umeleckú úroveň poézie a prózy. O prekonanie stagnácie v tomto literárnom dru-hu sa najviac pričinil Ivan Stodola. Narodil sa v LM, pôsobil tu ako lekár, bol mu udelený čestný titul národný umelec, zomrel v Piešťanoch, pochovaný je v BA. Na javisku SND sa uviedol komédiou Náš pán minister. S humorom zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších kruhov. V tragédii Bačova žena čerpal námet zo života dedinského ľudu. Sociálne podloženou zrážkou človeka s osudom má hra blízko k antickej tragédii, stupňuje sa dramatickosť konania postáv. Slovnú komiku so satirickým tónom spojil v hre Čaj u pána senátora. Veselohra Jožko Púčik a jeho kariéra (hrdina je tra-gikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil). V historickej dráme Kráľ Svätopluk sa prelínajú realistické a romantické prvky. Tieto tri hry tvoria vrchol jeho tvorby (1931). V dráme Marína Havranová sa vrátil do revolučných rokov 1848-49, aby vyzdvihol myšlien-ku opravdivého vlastenectva. Komédia Keď jubilant plače inklinuje k podobenstvu. Satirická komédia Mravci a svrčkovia a dráma Básnik a smrť- SNP.
Prozaické práce: Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom. Ďalej hra Belasý encián, Posledná symfónia, Cigánča, Veľkomožná pani, Komédia, Kde bolo tam bolo, Ján Pankrác, USA- Baukin house, Khuwich and comp.
Závažné dramatické dielo v období 2.sv.vojny vytvoril Július Barč-Ivan. Narodil sa v Krompachoch, pôsobil ako kňaz na Slovensku. Debutoval krátkymi prózami, ale úspech a uznanie mu priniesla dramatická tvorba. V prvých hrách 3000 ľudí spracoval sociálnu temati-ku. Hra Diktátor má veľa spoločného s Čapkovou Bílou nemocí. Mimoriadny ohlas vzbudila jeho satirická hra Mastný hrniec, kde sa vysmial karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke malo-mestských obyvateľov. K vrcholom jeho tvorby patrí dráma Matka. Črty expresionizmu má dráma Neznámy- hra zobrazuje správanie sa ľudí v hraničných situáciách. Otázky medziľud-ských vzťahov riešil v hre Dvaja (prvky absurdnej drámy). Biblické podobenstvo o stavbe babylonskej veže využil v dráme Veža. Z prozaických diel je najznámejšia kniha pre mládež Husličky z javora. Barča-Ivana nazývajú pre jeho lyrizmus a filozofiu básnikom slovenskej drámy.
Peter Zvon (vlastným menom Vladimír Sýkora) absolvoval právnickú fakultu, zomrel mladý počas týfusovej epidémie. Pod pseudonymom Juraj Valach publikoval v Eláne recenzie divadelných hier. Napísal veršovanú hru s prológom a epilógom Tanec and plačom. Oživil v nej rokokové postavy, ktoré vystúpili z maliarskeho plátna, aby vyslovili svoj názor na mo-rálku súčasnej spoločnosti. Vznikajú groteskné situácie, ktoré majú alegoricko-symbolický rámec. Komédia Vzdialená zem zostala v rukopise. Alegorické postavy boli použité v Smiech a Poézia. Obe divadelné hry sú preniknuté lyrizmom a reflexiami.
C. Dramatická tvorba ďalších predstaviteľov
Obľúbený najmä medzi ochotníkmi bol Ferko Urbánek. Bol organizátorom divadel-ného života v svojom pôsobisku v Dolňanoch a neskôr v BA. Nadviazal na Vajanského poku-sy zdramatizovať slovenské ľudové rozprávky a využívať ich na javiskovú aktualizáciu národných osudov. Obecenstvo si získal spoločenskými komédiami- Za živa v nebi, Diabol v raji manželskom, kde zachytil príbehy zo života vyšších kruhov. Neskôr sa preorientoval na dedinskú tematiku. Zaujala ho poverčivosť- Škriatok, alkoholizmus- Pytliakova žena, ale aj sociálne rozpory. V dráme Krutohlavci rieši konflikt medzi dedinským boháčom a chudobným roľníkom. V hrách s náboženským námetom: Slepý pastier, Sionitka, prevláda kresťanský humanizmus. Divadelné hry pre deti a mládež: Vianoce, Jánošíkov poklad, Janko a Anička, Biela pani majú didaktické zameranie. Hoci jeho hry idealizujú skutočnosť, vychádzali v mnohých vydaniach a uvádzali ich nielen ochotnícke divadlá, ale v 30.rokoch aj SND v BA.
Vladimír Hurban Vladimírov (synovec S.Hurbana-Vjanského) sa okrem besedníc, poviedok a humoresiek pokúsil aj o dramatickú tvorbu. Vyvíjal intenzívnu ochotnícku čin-nosť. Život zobrazoval ako neustály boj prírodných, spoločenských a sociálnych protikladov. V expresívnej sociálno-psychologickej dráme Záveje obnažil mamonárstvo a životnú tragédiu dolnozemskej ženy, neschopnej splodiť potomka, ktorý by naďalej zveľaďoval majetok. V hre Ľudovít Štúr stvárňuje osobnosť veľkého vlastenca, jeho konflikty s vrchnosťou, lásku k Márii Pospíšílovej i rozhodnutie napriek citovým vzťahom oddať sa boju za národnú slobo-du. Expresionisticky je ladená hra Zámka škripí, kde odhalil pudy a vášne, peklo ľudskej ná-ruživosti, ktoré rozvracajú ľudské životy.
Mária Rázusová-Martáková vo veršovanej hre Jánošík vychádzala z ľudovej tradí-cie, ale zbojníka predstavila ako typ intelektuálneho hrdinu, ktorý pochopil, že za bezprávie poddaného ľudu je zodpovedný feudálno-panský systém. Dejové motívy dopĺňajú reflexívne monológy. Autorka sa snažila odpútať od objektivizovaného dramatického hrdinu a zobraziť ho vo vlastnej lyrickej filozoficko-etickej rovine.