L. N. Tolstoj predstavuje jeden z vrcholov ruskej i svetovej lit. V jeho dielach sa odráža zložitý a protirečivý vývin ruskej spoločnosti v prechodnom období premeny nevoľníckeho Ruska na kapitalistické, v kt. dozrievali podmienky pre revolučné hnutie robotníckej triedy a roľníckych más. Vladimír Iljič Lenin jeho tvorbu nazval „zrkadlom ruskej revolúcie.“
Tolstoj sa narodil v Jasnej Poľane v starej šľachtickej rodine. Po vysokoškolských štúdiách sa presťahoval k bratovi na Kaukaz a vstúpil do armády. Tu začína jeho lit. Tvorba. Neskôr odišiel do Paríža, tu vznikajú jeho vrcholné diela – historická epopeja Vojna a mier (1864-1869) a spoločensko – psychologický román Anna Kareninová (1877).

Anna Kareninová
Tolstoj tu vykresľuje obraz mravov vyššej ruskej spoločnosti, založených na moci, pretvárke a egoizme. Ich obeťou sa stala Anna Kareninová. Nesprávne zaľúbená a nepochopená nielen spoločnosťou, ale aj sebou. Ostatní nechápu, že je šťastná, pretože našla svoju pravú lásku až po svadbe so svojím manželom. Že ho nemiluje si uvedomí až po stretnutí s Vronským, mladým vojakom, ktorý je nesmierne očarený jej oslňujúcou, až neuveriteľnou krásou a tmavými, dlhými vlasmi. Anna je v spoločnosti veľmi obľúbená vďaka milej a priateľskej povahe. No hneď, ako začne žiť s Vronským, sa od nej všetci odvrátia a vidia v nej len skazenú a zlú ženu. Anna nevládze odolávať vonkajším zlým vplyvom a nakoniec sama uverí, že je skazená.

Ešte v časoch jej „normálne“ prebiehajúceho manželstva si myslí, že je dokonale šťastná. Lásku k manželovi Alexejovi Alexandričovi ani nevníma, berie to ako samozrejmosť. No keď stretla Alexeja Vronského, uvedomila si, že k mužovi necíti absolútne nič, ba časom ho začína nenávidieť, veľmi sa jej hnusí. Anna spočiatku odolávala Vronskému, nechcela sa zapliesť. No on ju miloval už od prvej chvíle, chodil za ňou, až kým si ho tiež nezamilovala. Uvedomila si, že jeho láske sa nemôže brániť. Zistila, že v živote miluje len dvoch ľudí: Vronského a svojho maloletého syna Serioža. No rozvodu sa bála, pretože rozvedená žena v tej spoločnosti nemala šancu na prežitie, bola by opovrhovaná a v očiach spoločnosti by klesla na minimum. Nevidí iné východisko, tak začne manžela s Vronským podvádzať. Vronskij na Annu tlačí, nechce žiť v takomto ilegálnom vzťahu najmä preto, že Annu skutočne miluje a toto postavenie je pre obidvoch urážlivé. Snaží sa ju prehovoriť, ona však hlavne kvôli synovi nechce, má strach, že ho stratí. Je tu opísaná materinská láska a Annina dilema, či zvoliť syna alebo milenca. Po dlhých úvahách manžela predsa len opustí, no rozvod zásadne odmieta, pretože vie, že muž by jej syna vzal, už len z pomsty. K zásadnému rozhodnutiu (odísť od manžela) jej pomôže aj nová udalosť: jej tehotenstvo s Vronským. Odcestovala s ním na cudzinu.

Po príchode porodila dcéru Annu a ťažko ochorela. Doktori boli presvedčení, že zomiera. Anna pošle po muža s presvedčením, že ešte pred smrťou je jej povinnosťou zmieriť sa s ním, poprosiť o odpustenie a v pokoji zomrieť. Alexej Alexandrovič jej veľkoryso odpustil, s vedomím, že Anna ani nie je taká zlá. Dokonca zabudol na všetko, čo mu urobila, dokonca sa čiastočne navrátila jeho láska k nej. Anne odľahlo, no Vronskij trpel. Situácia ale nabrala iné obrátky, keď sa Anna dostala z najhoršieho a jej stav sa začal zlepšovať. Opäť opustila muža a s Vronským začala oficiálne žiť a po viac než roku dokonca pristúpila na rozvod. Jej situácia v spoločnosti sa však vystupňovala natoľko, že jej priateľka, skazená žena, kňažná Betsy Tverská, sa s ňou odmietla stýkať, kým sa jej vzťah s Vronským nezlegalizuje. Spoločnosť ňou opovrhovala a to nie spoločnosť dobrá, ale skazená, egoistická a snobská. Všetci zabudli na to, že Anna je dobrá, milosrdná a láskavá žena, ako ju predtým uznávali. Počas rozvodového konania začala Anna až príliš trpieť.

Mala chorobné predstavy – sny, myšlienky i halucinácie, že ju Vronskij podvádza. Myslela si, že má minimálne jednu milenku a keď nie, že ju už istotne neľúbi. Trpela, neustále sa hádali, nedokázala mu veriť, aj keby chcela. A to celkom neoprávnene. Zatiaľ jej, už takmer bývalý manžel, bol považovaný skoro sa svätca - kvôli jeho milosrdnému odpusteniu. Pri jeho problémoch mu pomáhala grófka Lýdia Ivanovna, vášnivá vyznávačka boha a pravdy. Je rozvedená a túžobne do Alexeja zamilovaná. Zatiaľ Anna už ani nevnímala okolitý svet, sústredila sa na Vronského. Ten radšej odchádza k matke na dedinu na jeden deň. Anna si myslí, že ide za milenkou. Počas jeho neprítomnosti si zbalí veci a odchádza. Chcela odcestovať vlakom, ale neovládla sa a skončila život pod jeho kolesami.
Popri hlavnom deji paralelne prebieha dej vedľajší. Levin , priateľ Anninho brata, Stepana Arkadjiča Oblonského, sa zamiloval do sestry Oblonského ženy – Kitty Ščerbackej, no cestu mu prepletá Vronskij, ktorý ešte pred stretnutím s Annou s Kitty koketuje a flirtuje. Ich cesta je zložitá, no postupne sa ich osud prekríži, vezmú sa a Kitty Levinovi porodila syna. Je tu vykreslená obrovská láska i s menšími manželskými nezhodami.

Autor tu tiež vykresľuje veľké rozdiely medzi sedliakmi a vysokou spoločnosťou a nevyhnutnosť finančných prostriedkov. Ale aj napriek tomu, že Anna bola veľmi bohatá, bola nešťastná. Zabila ju láska, žiarlivosť i vtedajšia spoločnosť.
Ešte stojí za to spomenúť symboliku, ktorú mala Anna v snoch v čase krátko pred smrťou. Snívalo sa jej s mužíkom, ktorý kuje železo. Bol to hrozný, strašidelný sen. Zlomok sekundy pred smrťou Anna pochopila, čo tento sen znamenal. Mužík je vlak a kutie železa značí vŕzganie kolies vlaku o koľaje.

- O Vronského vzťahu k Anne:
„ Anna bola poriadna žena, ktorá ho obdarila svojou láskou a on ju mal rád, a preto v nej videl ženu, hodnú aspoň takej úcty ako zákonitá manželka. Radšej by si bol sal useknúť obe ruky, ako by si bol dovolil slovom, narážkou nielenže ju uraziť, ale nepreukázať jej takú úctu, akú si žena môže nárokovať.“
- Ako Annu zmenilo nešťastie, zlé a egoistické prostredie ruskej vyššej spoločnosti:
„ Anna už bola celkom iná, akou ju poznal v prvom období. Duševne aj fyzicky sa zmenila k horšiemu. Pozeral na ňu, ako človek pozerá na zvädnutý kvet, čo sám odtrhol a len ťažko v ňom spoznáva krásu, pre ktorú ho odtrhol a zničil.“
- Annine myšlienky krátko pred smrťou:
„ Moja láska je čoraz vášnivejšia a sebeckejšia a jeho láska uhasína, preto sa rozchádzame. Celý môj svet je v ňom, chcem, aby sa mi čím väčšmi oddával. A on chce byť odo mňa čím ďalej. Len vtedy sme si šli v ústrety, pokým sme nezačali spolu žiť, odvtedy sa naše cesty nezadržateľne rozchádzajú.“
-
„ Tam!“ vravela si zahľadená na tieň, čo vrhal vozeň, na piesok zmiešaný s uhlím, ktorým boli zasypané podvaly. „Tam, rovno doprostriedka a potrescem ho a oslobodím sa od všetkých aj od samej seba.“ Chcela sa hodiť pod prvý vozeň, jeho stred mala práve oproti sebe. No zdržala ju červená kapsička, kým si ju stiahla z ruky, bolo už neskoro. Musela čakať na ďalší vozeň. Pocítila čosi podobné, ako keď sa pri kúpaní chystala vstúpiť do vody a prežehnala sa. Mechanický pohyb, akým to urobila, vyvolal v jej duši celý rad spomienok. Ďalej visela očami na kolesách druhého vozňa, blížil sa. A presne vtedy, keď sa stred medzi kolesami ocitol naproti nej, odhodila červenú kapsičku a s hlavou vtiahnutou medzi plecami vrhla sa pod vagón na ruky, potom ľahko, akoby chcela zase už-už vstať, spustila sa na kolená. A v tom okamihu zdúpnela od hrôzy nad tým, čo robí. Chcela vstať, hodiť sa bokom, ale čosi ozrutné, neúprosné ju udrelo do hlavy, schmatlo za chrbát a vlieklo preč. „ Bože, odpusť mi všetko!“ zašeptala, cítiac, že všetok boj je márny. Mužík mrmlajúc kutil nad železom. A svieca, pri ktorej čítala knihu plnú trápenia, klamstiev, žiaľu a zla, vzbĺkla nebývalým svetlom, osvietila Anne všetko, čo dosiaľ tonulo v tme, zaprskala, pomaličky zhasínala až zhasla navždy.