LITERATÚRA A SLOVESNÉ UMENIE

Základné pojmy

Písomníctvo - literatúra - slovesnosť

Medzi jazykové prejavy, ktoré slúžia pre okamžitú niečo oznámiť, patrí napríklad bežný rozhovor. Ale sú aj také jazykové prejavy, ktoré sú fixované (ustálené). Sú to napr. rôzne zápisy (zmluvy), správy, odborné a vedecké diela, básnické poviedky a pod. Hovoríme im texty.

Súbor textov sa nazýva literatúra, čo znamená texty fixované písmom. V historickom vývoji sú dlhé obdobia, kde síce neexistovali písané alebo vytlačené texty, ale existovali tam slovesné útvary tradované ústne, ako piesne, povesti atď. Súboru týchto textov hovoríme ústna slovesnosť. Súboru textov, ktoré boli zložené s vedomím, že budú udržované v povedomí prostredníctvom písma, hovoríme na odlíšenie od ústnej slovesnosti písomníctvo. Zvláštne postavenie a poslanie v oblasti slovesnej kultúry má tzv. rečnícka próza. Vníma sa počúvaním tak ako diela ústnej slovesnosti, ale na rozdiel od nej sa obyčajne neudržuje v povedomí ústnym podaním. Veľmi často sa však dodatočne fixuje písmom. Spoločným názvom textov fixovaných písmom a textov udržovaných v povedomí ústnou tradíciou je termín slovesnosť, ktorú delíme na ÚSTNU a PÍSOMNÍCTVO.

Do oblasti národnej literatúry zahŕňame len texty písané národným jazykom a do svetovej literatúry zahŕňame diela rôznych národných literatúr, ktoré sa pre svoj kultúrny význam stali majetkom celého kultúrneho ľudstva. Je potrebné rozlišovať krásnu a vecnú literatúru. Krásna literatúra obsahuje umelecké a zábavné texty a vecná literatúra obsahuje ostatné texty. Delí sa na ODBORNÚ a ADMINISTRATÍVNU. Akýsi prechod medzi administratívnym písomníctvom a krásnou literatúrou tvorí PUBLICISTIKA.

Literatúra pre mládež bola dlho z vážnej literatúry vylučovaná. Pre presné terminologické vymedzenie treba rozlišovať čítanie pre mládež a literatúru pre mládež. Do čítania pre mládež patrí všetko, čo mládež číta, teda diela zložené pôvodne pre dospelých. Je to teda pojem nadradený pojmu „literatúra pre mládež.“


Hlavné rysy slovesného umenia; literatúra a život

Dnes sa umelecký text normálne rozširuje prostredníctvom tichého čítania a za tým účelom sa slovesné dielo fixuje písmom. Hovoríme obyčajne o slovesnom umení ako o umení literárnom. Autor sa snaží vyjadriť poznanie života prostredníctvom umeleckých obrazov. Spôsob umeleckého zovšeobecnenia nazývame typizáciou. Je to schopnosť vyjadrovať prostredníctvom jednotlivých objektov alebo postáv všeobecné vzťahy a charakterové rysy. V posledných 10 až 15 rokoch sa dostáva do popredia záujmu literárnej vedy problematika umeleckého diela ako znaku, ktorý sa dnes definuje ako „zmyslovo vnímateľný predmet, operáciu alebo udalosť, ukazujúcu, označujúcu, reprezentujúcu iný predmet, inú operáciu, udalosť, subjektívny útvar apod.“ Charlese Sanderse Peirce rozdelil znak do troch skupín podľa vzťahu medzi označujúcim a označovaným: IKONA (funguje na zákl. faktickej podobnosti medzi označujúcim a označovaným), INDEX (funguje na základe skutočnej, prežívanej súvislosti medzi označujúcim a označovaným), SYMBOL (funguje na základe konvenčne stanovenej naučenej súvislosti medzi označujúcim a označovaným, ktorá je daná v podobe pravidla).


Literatúra a národná vzdelanosť

Literatúra nám sprostredkováva poznanie vzdelanosti celého sveta a umožňuje zvyšovanie kultúrnej úrovne sebavzdelávania. Krásna literatúra sa plným právom oceňuje ako najvýznamnejší prejav národnej vzdelanosti. Má veľký význam pre vzájomné porozumenie medzi národmi a pre mierové spolunažívanie, pretože nám umožňuje poznávať i život mimo našej vlasti.


Ideologický základ literatúry

Obsah je to komplex (súbor) všetkých informácií, ktoré dielo podáva; sú to informácie vecné, ideologické a estetické. Preto sa obsah rozdeľuje na VECNÝ (dej a reálie) a IDEOVÝ (autorove hodnotenie). V súvislosti s obsahom literárneho diela súvisia aj pojmy téma a námet. Téma je hlavná myšlienka, ktorá spojuje v celok všetky obsahové prvky diela. Znamená dejový a ideový základ diela. Sám „vecný“ obsah, odpreparovaný od ideového hodnotenia, nazývame námet.

Spôsob, akým sú informácie v diele spojené v celok, a hlavne v poradí, v akom sú podávané čitateľovi, nazývame kompozícia. Pretože je literárne dielo spojené základnou myšlienkou, bolo by správnejšie hovoriť o tematickej výstavbe. Najmenšou stavebnou jednotkou, s ktorou pri rozbore literárneho diela pracujeme, je motív. Je to najmenší celok podávajúci vecnú informáciu o situácii. Pri rozbore epiky treba robiť rozdiel medzi fabulou a sujetom. Sujet je spôsob, akým sú zoradené dejové zložky a fabula je príbeh, o ktorom sa rozpráva a čitateľ si ju zostavuje až po prečítaní diela.