Svetozár Hurban Vajanský - je vedúcou postavou generácie realistických predstaviteľov. z jeho tvorby sa zemianskou tématikou zaoberajú diela Suchá ratolesť a Letiace tiene.

Letiace tiene - sú obrazom úpadku zemianských rodín a ich pozemkového vlastníctva s prenikanám kapitalizmu do výrobnej sféry. Autor vidí spoločenskú záruku v spojení Ely Jablonskej, ktorá pochádza zo zemianskej rodiny, s predstaviteľom mladej inteligencie Milkom Holanom, synom učiteľa.
Suchá ratolesť - Z ciest po Európe sa vracia domov do Rudopolia Stanislav Rudopoľský. Zoznamuje sa so statkárom Vanovským, učiteľom Tichým a a Adelou Rybáričkou. Autor manželstvo zemana Rudopoľského s učiteľovou dcérou Adelou stavia do popredia.
Pavol Országh - Hviezdoslav v básnickej tvorbe znamenal demokratické a humanistické myšlienky, výrazne prejavil svoju filozofickú hĺbku a bohaté umelecké majstrovstvo. Narodil sa v oravskej dedine Vyšný Kubín.

Epika: Hájniková žena, Ežo Vlkolínsky, Gábor Vlkolínsky sú veľké epické skladby a a zaoberajú sa zemianskou tématikou . Okrem Hájnikovej ženy.
Ežo Vlkolínsky predstavuje spor medzi zemanmi a sedliakmi. Predstaviteľkou zemianstva je Ežova matka Estera, ktorá bráni svojmu synovy, aby si zobral za manželku Žofku Bockovie, ktorá je zo sedliackeho rodu. Matka Eža vydedí.Toho vak prichýli strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu, najmä napiek Estere. Ežo je zástancom nových myšlienok: " Sme rovní ! Áno - zeman - nezeman, v tom viac rozdielui niet.Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdlí, čo je nerozum."
Epos Gábor Vlkolínsky je pokračovaním prvého eposu. Popredná zemianska rodina Šimona Vlkolínskeho hospodársky i morálne upadá. Gábor vo svojej psamelosti sa trápi a Ežo mu radí, aby sa oženil so sedliackym divčaťom.

Poznámka: Vajanský vidí záchranu zemanov vo spojení s inteligenciou, zatiaľ čo P.O.Hviezdoslav vidí ich záchranu vo spojení so sedliakmi.
Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr - Juriš) je svojím umeleckým dielom veľkým tvorcom a majstrom realistickej poviedky, novely a románu.
Koncom 19. storočia napísal poviedky: Keď báčik s Chochoľova umrie, na podkonickom bále, Zakáša - darmo je, Mišo, Dies irae, Do školy, zápisko zo smutného domu. Poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie je zameraná na zemianskú tématiku. Predstavuje zemana Aduša Domanického z Domaníc, ktorý "doma nemá nič" Svoju záchranu vidí v smrti svojho báčika z Chochoľova. Stále opakuje píslovečné : " Keď báčik z Chochoľova umrie." Očakáva zmenu po zdedení majetku báčika. Čaká ho prekvapenie, keď má dediť majetok, zistí, že báčik bol rovnako chudobný ako on.