Bol to slovenský revolučný romantický básnik. O jeho živote sa zachovala málo biografických údajov. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Po štúdiách v Kežmarku a v Levoči prichádza v r. 1842 do Bratislavy na lýceum, kde sa dostal do kruhu Štúrovej mládeže. Tam, ako jeden z prvých po uzákonení spisovnej slovenčiny začal literárne tvoriť . V duchu ľudovej slovesnosti písal balady vystihujúce pocity mladých ľudí, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priniesť aj tie najväčšie obete (Zverbovaný, Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko).

Zdrojom jeho baladiky boli nielen Kollárove Národnie spievanky, ale najmä vlastná zberateľská činnosť. Balada Zverbovaný je dramatizovaným výjavom ľudového života, kde hrdina Kráľových postáv je najväčšmi zrastený s ľudom. Písal aj básne (Moja pieseň, Pieseň bez mena, Orol vták, Duma bratislavská-napísal proti protestu pozbavenia profesúry Ľ. Štúra na lýceu). Bojoval za práva národa, za slobodu, v roku 1848 spolu s učiteľom J. Rotaridesom viedol poddaný ľud do vzbury proti šľachte, za čo bol uväznený v Šahách na desať mesiacov (v básni Šahy opisuje zážitky s väzenia). Svoje revolučné presvedčenie vyjadril aj v básňach Krajiná pieseň, Jarná pieseň (napísaná po vyslobodení z väzenia), Pieseň slobodného sedliaka a iné.

Kráľ sa svojimi radikálnymi názormi cítil osamotený. Dôkazom toho je báseň Orol, v ktorej vykresľuje mládenca opúšťajúceho matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahyne. Nie idyla a pokoj, ale boj a rozpor – sa stávajú Kráľovým ľudským i básnickým osudom. Na jar r.1849 odišiel do Liptovského Mikuláša, kde organizoval dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarnú pieseň, jednu z najkrajších básní o slobode. Kráľ sa obracia k všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu a podali si svorne „bratské ruky k veľkému životu“.

Sklamaný neúspechom revolúcie napísal svoju najobšírnejšiu revolučnú báseň Šahy. Na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostal do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Trpko sa lúči so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.
J. Kráľ spojením osobného zážitku s osudom národa a ľudstva položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky. Po revolúcii bol prekladaný z miesta na miesto (Balážske Ďarmoty, Čadca, Martin, Kláštor pod Znievom), až dožil v biede v Zlatých Moravciach. Básnik-búrlivák,ktorého život bol básňou. V ňom sú najplnšie zvýraznené revolučné ideály slávneho Štúrovho pokolenia. Zažiaril ponáškami a jedinečnými baladami, pravým slovom v pravom čase. Vynikajúce básnické dielo ho postavilo na piedestál pevca hlboko národného i svetového.