Novelisticka tvorba Mila Urbana

Milo Urban
-publikovať začal veľmi mladý
-vystriedal rad redaktorských a úradníckych miest
-pre svoju profašistickú činnosť bol postavený pred ľudový súd a odsúdený na verejné pokarhanie
Tvorba
-jeho krátka próza vyšla súhrnne v zbierkach Výkriky bez ozveny a Z tichého frontu
-v jeho próze ide o súžitie troch vrstiev: vrstvy individuálneho osudu, sociálnych konfliktov a sveta ako jednoty všetkého živého
-významové jadro spočíva oproti tradičnej realistickej poviedke a novele v obohatení života dedinčanov o novú vrstvu racionálne nezdôvodniteľnej skutočnosti (osudu), ktorá akoby sprevádzala ich každodenné, sociálnymi faktormi podmienené bytie. Ľudia sa proti tomu vzpierajú, no zväčša bezvýsledne.
-Osudovosť je Urbanovým spôsobom videnia dobových spoločenských protirečení, ktoré padajú na životy jeho dedinčanov
-Urbanovi ľudia sa vedia vyjadriť skôr činom než slovom. Vysloviť citové stavy im bráni akýsi vnútorný kŕč. Preto aj repliky jeho hrdinov sú nedokončené, popretŕhané.

-Ich vnútorný svet je skrytý v hlbinách, neprejavený, neartikulovaný, z čoho často vyplývajú konflikty s ostatnými
-O čo menej hovoria ľudia, o to viac počuť reč vecí, ktorá vytvára pochmúrnu baladickú atmosféru.
-Veci doženú Ondreja Zimoňa k mlynu, kde zabil Jana, mýlia jeho kroky v lese a prechádzajú do snových vízií
-Jeho prózu charakterizuje autorov prienik do vnútra postáv, podivuhodne presná súhra externej (spoločenskej, interpersonálnej) a internej (individuálne psychologickej) motivácie ich činov,
-V krátkej próze sa naplno presadili charakteristické črty spisovateľovho rukopisu: rozvinutá metafora (napr. personifikácie v Starobe), podvojný dialóg (hovorený a myslený), expresivita, hovorovosť slovníka a štylizovanosť vetnej skladby

Novela JAŠEK KUTLIAK SPOD BUČINKY
-bola to jeho prvá novela, keď mu vyšla, mal iba 18 r.
-Jašek je drsný goral, hájnik, výborný strelec, a pritom človek s mäkkým srdcom
-Príčina jeho nedorozumenia so ženou je iracionálna (v príbehu sa nazýva „porobeninou“) a celý príbeh sa končí tragicky
-Autor tu preukázal zmysel pre individuálnosť ľudských osudov

novela STAROBA
-ide v nej o zachytenie poslednej fázy života Pavla Duchaja, spojené s hodnotením faktu starnutia a smrti zo strany dedinského kolektívu
-prelínajú sa pritom dva pohľady: Osobno-existenciálny a sociálny; postupné uvedomovanie si nevyhnutnosti smrti, podnecujúce vášeň sebazáchovy, a paralelné vyraďovanie Duchaja zo sociálnych väzieb dedinského spoločenstva, prebiehajúce po línii obec – rodina – samota.
-Stretáva sa tu prírodný a spoločenský zákon
-Popretŕhané sociálne vzťahy sa Duchaj snaží kompenzovať náhradnými riešeniami (rozhovor s vlastným telom a so zvieratami)
-Náhradné vzťahy k ústrednej postave si chce vytvoriť aj dedinský kolektív (zdvorilostné návštevy, obdarúvanie), no Duchajova vzbura proti osudu vyvoláva napokon až nenávisť

-Ústrednú postavu autor sníma nepriamo: reprodukovaním toho, o čom premýšľa a toho, čo vníma, vidí a počuje.
-Dominuje v ňom nepoddajnosť a zápas s osudom, čo robí z neho silnú, no tragicky podlomenú osobnosť
-Duchaj sa prezentuje predovšetkým vôľou, citový život hrdinov býva hlboko utajený a postavy ho zvyčajne nevedia prejaviť navonok
-Autor komponoval novelu ako sled záberov, pričom využil súbežne princíp priraďovania a stupňovania
-Jazyk charakterizuje ľudovosť, funkčná poetizácia (trópy, figúry, dikcia) a dramatickosť (častý dialóg)

Novela ZA VYŠNÝM MLYNOM
-Ondrej Zimoň sa bojí uzavretého priestoru: interiér ho dusí ako žalár a pripomína mu zločin na mladom Štelinovi
-Novela vyznieva ako príbeh Ondrejovho psychického rozkladu pod tlakom svedomia a dedinskej verejnej mienky
-Ondreja k priznaniu doviedlo nielen vlastné individuálne svedomie, ale aj nepriamy tlak ľudského spoločenstva dediny, v ktorom platia a pôsobia isté všeobecné mravné normy, smerujúce aj k vyjaveniu pravdy ako životnej hodnoty
-Ide o drámu svedomia
-Mŕtvy vstupuje do vzťahov medzi živými. Janova smrť vytvára zväzok starého Štelinu s Katrenou a Zimoňom
-Dielo sa stalo predlohou pre libreto k Suchoňovej opere Krútňava

Ďalšie prózy:

Poviedka ŠTEFAN KOŇARČÍK-CHRAPEK A PÁNBOH – ústredná postava patrí do rodu „neprebudených“; jeho príbehom nastavuje autor zrkadlo sebeckým, mravne deformovaným dedinským vlastníkom
ROZPRÁVKA O LABUDOVI – pozornosť sa sústreďuje na titulnú postavu, ktorá v krátkom čase príde o všetko: o úrodu aj o chalupu
PRIEPASŤ – hlavný hrdina podlieha diktátu života. Narážajú na seba práva života a povinnosti morálky.
ČLOVEK, KTORÝ HĽADAL ŠŤASTIE – návrat bohatého vysťahovalca zž Ameriky je pre autora príležitosťou na úvahu o ľudskom živote a šťastí. Próza končí tragicky? Amerikán sa ku všetkému dostal neskoro, čas ho zaskočil.
Poviedka V SÚMRAKU
-počnúc touto poviedkou sa do centra jeho krátkych próz dostáva preňho typická mravná problematika: vina – výčitky svedomia – trest
-často ide o vinu osudovú, vyprovokovanú akciou protihráča, ani to však nezmierňuje výčitky svedomia a odsúdenie zo strany dediny
-dedinský kolektív žije s vedomím prísnej, tradíciou podloženej mravnej normy
Poviedka SVEDOMIE – prináša spor absolútnej a praktickej morálky, ktorý sa rieši v prospech druhej
Mnohé prózy súboru Z tichého frontu majú silný sociálny podklad. V PRAVDE autor ukázal túžbu boháčov vlastniť popri majetku aj pravdu a právo a exponoval konflikt masy chudobných s dedinským boháčom Pojtkom

V DRAŽBE ide zasa o štúdiu krajnej situácie chudákov, symbolizovanú refrénom „žiť ťažko a umrieť nemôžeš“. Samotný príbeh tu autor zovšeobecnil do polohy podobenstva a mocne v ňom vyjadril túžbu bedárov po inom, spravodlivejšom svete