Louise Rennisonová, vtipná a zábavná anglická spisovateľka, bývajúca vo Veľkej Británii, v meste Brighton, napísala niekoľko neuveriteľne zábavných kníh pre mladých ľudí. Jednou z nich je aj kniha Angus, bozky a trapasy.

Ako literárny druh sa radí medzi epiku a ako útvar je to dievčenský román. Je písaný formou denníka, a aj vďaka tomu sa román číta ľahko a akoby „jedným dychom “. Námetom knihy je vtipné, a pritom pravdivé zobrazenie každodenného života, problémov aj radostí mladých ľudí.
Hlavnou postavou je 14- ročné pubertálne dievča, Georgia Nicolsonová. Ako vedľajšie postavy vystupujú jej mama, otec, malá sestra Libby a najlepšia kamoška Jas. Hlavná hrdinka Georgia, ako asi každé iné dievča v jej veku nenávidí svoju postavu, svoj nos a pod. Myslí si, že je strašne škaredá a nikdy si nenájde nijakého chlapca. Z tohto dovodu sa každodenne líči a robí si, podľa nej, tzv.“prirodzený mejkap.“ Chodí do dievčenskej školy , ktorej riaditeľkou je tučná pani Simpsonová, prezývaná Slamka. V škole je priemerná žiačka a sem – tam dostane nejakú poznámku zo správania.

V románe je opísaný jeden rok v živote Georgie, ktorá si do denníka zaznamenáva svoje postrehy, starosti a radosti. Dozvedáme sa, že jej rodičia sú absolútne trápni, otec je neschopný a navyše veľký držgroš a mama chce byť zase večná ,,mladica“. Ich predpotopné názory Georgia zo srdca neznáša. Sestru Libby, 3- ročné malé dieťa, ktoré večne behá s Barbie potápačkou a s plyšovou Pandou, má veľmi rada, aj keď sa jej niekedy pociká v izbe, alebo jej vymynie celý krycí krém. Jej obrovský kocúr Angus, kríženec mačky domácej so škótskou mačkou, buď vrčí na susedovie pudlíka, alebo požiera nejakú ponožku, no navzájom sa majú radi.
S najlepšou kamoškou Jas riešia všetky problémy týkajúce sa školy, chlapcov alebo módy. S Jas je niekedy na nevydržanie, pretože je strašne urečnená a hovorí len o sebe alebo o jej chlapcovi.

Varovanie na knihe, že by mohla vážne poškodiť naše zdravie... pretože by sme mohli zomrieť od smiechu absolútne schvalujem. Aj preto sa mi veľmi páčila. Navyše je písaná takým spôsobom, akým sa my, tínedžeri vyjadrujeme a žijeme. Často som sa s hrdinkou stotožňovala a absolútne chápala jej pohľad na svet a všetko okolo nej. Autorka v knihe využívala veľa francúzkych slov a fráz. Páčili sa mi aj ďaľšie dve pokračovania: „Som O.K., nemám bikiny“ a „Angus, moje lásky a paviány“.
Kniha získala významné ocenenie Najlepšia detská kniha na Slovensku – leto 2002. Odborná literárna porota ju udeľuje v súťaži, ktorú každoročne vyhlasuje BIBIANA- Medzinárodný dom umenia pre deti a Slovenská sekcia IBBY.