Strážca
citát: ,,Raz duša varovala: blázon načo ideš ta kde očakávaš trest! A inokedy zas: čo otáľaš, ty smelec, predsa neunikneš trestu, ak to Kreónovi povie niekto iný!“
Kreón ho poveruje strážením mŕtvoly, on musí oznámiť zlú správu.

Náčelník zboru
citát: „O nič nepros, lebo každý človek má svoj osud, ktorému sa nevyhne.“
Je verný svojmu pánovi, snaží sa mu radiť a pomáhať i napriek tomu, že s ním v mnohých prípadoch nesúhlasí.

Vedľajšie postavy:
prvý posol
druhý posol
zbor tébskych starcov

Obsah:

Prológ:
Literárne dielo začína rozhovorom Antigony so sestrou Isménou. Po smrti Polyneika a Eteokla, bratov Antigony a Ismény, vydal kráľ Kreón nariadenie, ktoré zakazovalo pochovať jedného z bratov, Polyneika. Kto poruší toto nariadenie, bude potrestaný. Antigona sa rozhodla, že brata pochová aj so všetkými príslušnými obradmi a volala sestru aby jej s tajným pohrebom pomohla. Ale sestra sa ju snaží odhovoriť od pohrebu a pohádajú sa, tak sa na túto úlohu podujme Antigona sama. Prológ sa končí vstupnou piesňou zboru, ktorá opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa naraz v jednej chvíli obaja bratia zabijú.

Prvé dejstvo:
Po smrti Eteokla sa Kreón dostáva na tébsky trón. Zboru tébskych starcov oznamuje, že vydal prísny zákaz pochovať Polyneikovo telo, a že ho nechá napospas psom a dravým vtákom (tým sa vlastne dopúšťa prehrešku proti gréckemu náboženstvu, lebo pohreb je podľa neho znakom ľudskosti). Zrazu príde strážca a so strachom Kreontovi oznamuje, že niekto odniesol Polyneikovu mŕtvolu. Kreón sa veľmi nahneval a hrozí vinníkovi smrťou. Prvá pieseň zboru – Oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a odsudzuje každého, kto koná proti svojej vlasti.

Druhé dejstvo:
Strážca privádza Antigonu do paláca a oznamuje Kreontovi, ako ju našiel pri „nelegálnom“ pohrebe vlastného brata. Antigona svoj čin obhajuje a tvrdí, že jej sú prednejšie božie zákony, ako zákony pozemské. Kreón jej dôvody odmieta a dáva priviesť aj Isménu, ktorú podozrieva so spolupáchateľstva. Isména sa priznáva, ale Antigona ju bráni: „Ja som si vybrala smrť, ty si si vybrala život...“. Kreón nariadi obe uväzniť.

Tretie dejstvo:
Haimón, Kreontov syn a Antigonin snúbenec, prichádza do paláca. Podporuje otca, ale iba v jeho snahe o upevnenie autority, avšak nie za cenu neprávosti. Obhajuje Antigonu a to o čo sa pokúsila. Zároveň otcovi zdôrazňuje čo si o nepochovaní Polyneika a o uväznení Antigony myslia obyvatelia Téb, ale boja sa to povedať nahlas. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom a odmieta prijať rady od Haimónoa, ako od mladšieho: „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ Haimón mu oponuje: „Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý.“ Haimón sa nahnevá na otca a opúšťa palác. O osude Antigony a Ismény rozhodne Kreón: Isménu ušetrí, ale Antigonu dá zaživa pochovať do hrobky v pustatine. Tretia pieseň zboru – Oslavuje Erosovu moc - lásku a čo je človek kvôli láske schopný urobiť. A že zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony. Je to víťazstvo Afrodity.

Štvrté dejstvo:
Antigona začína byť smutná a ľutuje sama seba. Smutná je hlavne preto, že je odsúdená za správnu vec, a že ešte nepoznala nehu manžela. Náčelník zboru už nedokáže zadržať slzy a je tiež smutný. Antigonu odvádzajú do kamennej hrobky v pustatine. Štvrtá pieseň zboru – opisuje hnev bohov a božie tresty voči ľuďom, ktorí sa proti nim previnili.

Piate dejstvo:
Do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Kreón chce vedieť, čo nové mu prináša. Veštec ho upozorňuje na jeho porušenie mravných princípov a na previnenie voči božskému zákonu. Kreón mu neverí, ale jeho veštbu si vypočuje až do konca. Veštec mu hovorí, že jeho tvrdohlavosť Kreonta dovedie do zúfalstva, lebo mu zomrú členovia rodiny, ako odplata bohov za nepochovanie Polyneika a odsúdenie Antigony. Teiresias dopovie svoju veštbu a odíde. Kreón sa nakoniec podriadi veštbe, lebo pochopil, že zatiaľ všetky veštby od Teiresiasa boli pravdivé. Ide teda pochovať Polyneika a pustiť Antigonu z hrobky. Piata pieseň zboru – oslavuje Bakcha (Dionýza), syna Dia a tébskej ženy Semely. Prosí ho aby ochraňoval Téby aj v tomto čase keď na ne privodil Kreón hnev boží.

Epilóg:
Do paláca prichádza prvý posol a nesie správu o Anitgoninej a Hamiónovej smrti. Antigona sa obesila a Haimón vytasil meč na otca, ale ten ušiel, tak sa ním prebodol. Keď sa to Eurydika dozvie, nezvládne to a vráti sa do paláca. Prvý posol vchádza do paláca. Pred palác prichádza Kreón a v náručí nesie mŕtveho Haimóna a je nešťastný. Z paláca vychádza druhý posol a oznamuje Kreontovi, že jeho manželka sa prebodla mečom do srdca a aj to, že ho stihla, pred tým ako zomrela, prekliať. Kreón pochopil svoje prehrešenie, ale už neskoro, keď prišiel na jeho rodinu dvojnásobný údel smrti. Kreón prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli. Začína šalieť. Postavy:

Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, sestra Ismény, Eteokla a Polyneika. Je odhodlaná o svojich názoroch diskutovať a protivníka presvedčiť: (rozhovor s Kreontom) K: „Vždy je rozdiel medzi zlým a dobrým!“ A: „Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť!“ ... Stála si za svojim názorom: (rozhovor s Kreontom) K: „ ... Priznávaš sa, a či popieraš?“ A: „Nič nepopieram. Priznávam sa.“ K: „... vedela si o zákaze?“ A: „Akožeby nie, veď si ten zákaz vydal verejne!“ Bola odvážna, lebo chcela pochovať brata aj napriek Kreontovmu zákazu: „Pochováme brata.“

Isména – Antigonina mladšia sestra. V prológu sa snaží sa Antigonu odradiť od pohrebu brata Polyneika: „A ozaj vôbec nemyslíš, ty smelá, na Kreontov zákaz?“, ale keď Antigonu pristihnú, žiada pre seba rovnaký trest: „Priznávam sa. Ak s tým ona bude súhlasiť, som pripravená niesť svoj podiel viny.“

Kreón – nový tébsky kráľ, Haimónov otec. Na trón nastúpil po smrti Eteokla. Bol presvedčený, že iba on má pravdu, lebo si nechcel dať poradiť ani od Haimóna, a ani od iných: „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ Prísny a krutý, ale dosť rozhodný vladár: „Eteokla, ktorý padol ako héros v boji za vlasť, prikazujem prikryť rovom so všetkými posvätnými obradmi, čo sprevádzajú do podsvetia najslávnejších mŕtvych. Avšak jeho brata Polyneika, vyhnanca, čo sa sem vrátil, aby obrátil na popol rodnú zem a rodných bohov, aby vylogal krv príbuzným a uvrhol vás všetkých do otroctva, toho zakazujem poctiť poslednými poctami aj oplakávať, nech ho, nepochovaného, zohavia a zjedia psy a dravé vtáky. Takáto je moja vôľa.“

Eurydika – Kreontova manželka. V diele vystúpi iba v epilógu. Chce vedieť čo sa stalo: „... Teraz však chcem počuť, čo sa stalo. Viem už, že sa stalo čosi zlé, a som už na to pripravená.“ Keď sa dozvie úplnú pravdu v zúfalstve sa zabije.

Haimón – Kreontov syn, pohádal sa s otcom a poúčal ho o tom, ako si celé mesto, a aj on sám, myslí, že Antigona si za svoj skutok zasluhuje skôr odmenu ako trest: „Nikomu sa nepáči, že ona, ktorá si to zasluhuje najmenej zo všetkých žien, má biedne zahynúť za svoj slávny skutok!“ Po celej hádke Haimón odíde.

Teiresias – veštec. Oznamuje Kreontovi, že sa na jeho rod valí pohroma, a že by mal dať pochovať Polyneika: „Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dožič jeho telu pokoja. Čo je to za hrdinstvo po druhý raz zabiť mŕtvolu? Ver, dobre radím, s dobrým úmyslom a prijať dobrú rad, z ktorej plynie osoh, nie je hanba.“ Jeho veštby pre mesto boli vždy múdre a pravdivé.

Strážca – oznamuje Kreontovi, že telo mŕtveho Polyneika zmizlo. „Už to sypem: ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi – a len čo prikryl telo suchou prsťou – zmizol!“

Prvý posol – V epilógu oznamuje Eurydike smrť Haimóna: „A vtedy nešťastný syn, nahnevaný na samého seba, obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs ...“

Druhý posol – po príchode Kreontovi oznamuje, že jeho manželka Eurydika sa zavraždila, keď sa dozvedela o smrti Haimóna: „Jeho matka – tvoja manželka sa zavraždila. Leží v mláke krvi, úbohá.“

Náčelník zboru – bol múdry a dával Kreontovi dobré rady: (po zmiznutí Polyneikovho tela) „Pane môj, už hodnú chvíľu premýšľam, či pôvodcami tohto činu nie sú bohovia.“ (po tom, ako Haimón oznámil otcovi čo si myslí ľud) „Pane, ak ti radí dobre, daj sa poučiť! Aj ty! Veď múdro hovoríte obaja.“ (po veštbe Teiresiasa) „Pane, ten muž sa vzdialil s hrozným proroctvom! A nepamätám, hoci na hlave mi čierne vlasy dávno vystriedali šediny, že by sa v jeho veštbách mestu našla lož!“ Ale Kreón na jeho rady moc nedával.

Zbor – medzi dejstvami komentuje udalosti. Prifarbuje a ozrejmuje dej.