Spoločenské pomery: Koniec 18. st. sa niesol v znamení hesiel Veľkej Francúzskej buržoáznaj revolúcie: sloboda, rovnosť, bratstvo. Ich uskutočnenie prinieslo pád feudalizmu alebo jeho premenu na osvietenský absolutizmus. V hospodárskwj oblasti začali prevládať kapitalistické výrobné vzťahy. Kapitalistické vzťahy založené na moci peňazí postupne ovládli človeka v celom jeho živote (ovplyvnili lásku, priateľstvo, rodinné vzťahy). Osobnosť sa narodila bez ochrany a začala pociťovať odcudzenosť k svetu. Cítila sa opustená, nepochopená a zbytočná. Naspokojnosť vyjadruje vzburou, revoltou. Tento nový vzťah človeka k života sa nazýva romantizmus.

Romantický hrdina: Romantická literatúra vytvorila nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčastnou spoločnosťou. Cítil sa v nej ako osamelý cudzinec a zostal nepochopený. Osamelosť ho vedie ku krajnímu individualizmu. Len niekedy v sebe prekoná individualistické sklony a zapojí sa do spoločenskej činnosti (napr.: BYrom za národné oslobodenie, alebo Shelley v diele Prometeus) - chce pomôcč ľuďom a z našich pomerov - chce napr.: oslpbodiť zakliatu pannu (Janko Kráľ) a pod. Romantický hrdina je najčastejšie autoštylizáciou básnika, ktorý sa predstavuje ako pútnik, alebo zbojník. Ide vačšinou o výnimočné postavy, silné individuality, ktoré konajú vo vínimočných situáciach. Romantizmus ruší stavovské rozdiely medi ľuďmi. Nebojí sa vniesť do literatúry ľudí spoločensky zaznávaných. A preto i do literárneho jazuka zavádza prvky hovorovej reči, ktoré sa pred tým nesmeli používať. Nový literárny smer zdôrazňuje cit (iracionálne prvky) pred rozumom - obrat od rozumu k citom - PREROMANTIZMUS. Konflikt v romantizme spočíva v rozpore medzi snom, túžbou a skotočnosťou. V obraze skutočnosti sa porušuje klasicistická túžba po súlade a nastupuje harmónia kontrastov (ošklivosť a krása, zločinnosť a mravbé hodnoty). TÉMY: slávne činy národa v minulosti - historizmus, aj témy zo súčastnosti. Bohatý zdroj podnetov čerpal romantizmus z ľudovej slovesnosti.
Anglický romantizmus

Anglická romantická literatúra rozvinula črtu búrliváctva, krajného individualizmu a boja za národnú slobodu - titanizmus.
George Gordon Byron - preslávila ho lyricko-epická skladba
# Child - Heroldova púť. Je to dielo autobiografické s dojmami z ciest po európskych krajinách. Byron - búrlivák a nespokojný so svojou dobou i biedou opustil Anglicko a zúčastnil sa na národno - oslobodzovacích bojoch. Spomína na pustošenie krajiny a ľudské utrpenie. Najma pri pohľade na Grécko a jeho slávnu minulosť si ho podmanila myšlienka o slobode národov. V ukážke vidíme lúčenie hrdinu, ktorž sa už do svojej vlasti nechce vrátiť.
# Vazen Chillonský - v básni vyzdvihol myšlienku slobody
Poéziu tvoril aj druhý veľký anglický romantický básnik Percy Bysshe Shelley. Jeho tvorbou sa prelína myšlienka, že poézia a filozofia pomôže človeku dosiahnuť skutočné šťastie. Príchod nového veku - slobody umenia najúčinnejšie vyjadril v:
# dráma Odpútaný Prometeus - v diele autor vyjadruje nádej, že v živote zváťazí nakoniec múdrosť srdca, láska, trpezlivosť a všetky tieto prmôžu zlo. Veril v slobodu a v lepší život.
Nemecký romantizmus

Na úpadok feudalizmu a rozmach meštiactva reagovala skupina šudí formovaná z meštiackej opozície. Z nich vzniklo hnutie Straum und Drang. Bolo to hlavné literárne hnutie. Išlo im o slobodné vyjadrenie svojich myšlienok a názorov. Jedným členom bol aj:
Wolfgang Goethe

Pochádzal z bohatej meštiackej rodiny, na žiadosť otca odišiel študovať právo do Strassburgu a pri tom navštevoval niektoré prednášky z literatúry. Zoznámil sa aj s Herderom. Do literatúry Goethe vstúpil básňou Prometeus. Už touto básňou kritizoval spoločnosť.
# Utrpenie mladého Werthera
Mladým Wertherom sa Goethe snaží vyjadriť slobodu mysle. Vystúpil proti klasicistickej literatúre, ktorá mala prísne pravidlá. Vyjadril možnosť slobodne myslieť. Celým dielom preniká kritika spoločnosti, vyjadrená mladým Wertherom. Chce byť slobodným človekom, ale spoločnosť mu to nedovoluje - tvrdí, že tento svet je nespravodlivý a nakoniec spácha samovraždu, lebo ako tvrdí len takto sa dokáže oslobodiť a zároveň vyjadriť protest proei spoločnosti.
# dráma Faust - dráma má dva diely. Základom bola stredoveká legenda o učncovi Faustovi. Má okolo 1100 veršou. Hlavnou postavou je doktor Faust, ktorý celý život rozmýšľa nad tým, čo je zmyslom ľudského bytia. Kvôli tomu sa dohodne a zapredá svoju dušu diablovi Mefistotelovi. Ten mu na oplátku sľubuje, že mu navráti mladosť a ukáže mu radosť. Čas mu bude slúžiť pri hladaní odpovede na svoju otázku. Prvá časť sa odohráva počas Faustových štúdií keď sa Faust zaľúbi do Margaréty a myslí si, že zmyslom života je láska. Ale Margaréta umiera a Faust zisťuje, že láska je pominutelná. Druhá časť sa odohráva v Grécku, kde sa Faust ožení s Helenou, majú spolu syna, ktorý však zomrie. Vtedy cisár vedie boj a Faust mu pomáha a za odmenu si vypýta pás zeme. Pôda je však močaristá a až tu Faust zisťuje, že zmysel ľudského života treba hľadať v tvorivej a činnorodej práci.
Friedrich Schiller

- predstaviteš prúdu Búrka a nápor, jeho najznámejšie dielo:
# dráma Zbojníci - Vzorom mu bola rozprávka o dvoch bratoch, ktorí sa hádali, o peniaze. Chcel poukázať na rozdiely medzi šlachtou (Franz) a meštiactvom (Karl). Franz zosmiešni Karla pred otcom a Karl prichádza o dedičstvo, dôveru aj o snúbenicu. Ten sa potom vzbúri proti otcovi aj bratovi aj proti celej spoločnosti a odchádza ku zbojníkom, ktorí bojujú proti štátu a celej cirkvi. Karl pochopí, že existujú dvaja bohovia - Boh cirkvi = Boh bohatých a chudobný Boh = Boh lásky a spravodlivosti.
# dráma Viliam Tell - jednou z veľkých Schillerových tém dramatickej tvorby je túžba po slobode. Autor ju rozvíja ne historickom základe dejín rozličných národov. Námet pre drámu Viliam Tell čerpal z histórie Švajčiarska a jeho bojov za oslobodenie spod nadvlády Habsburgovcov. Základný rozpor v románe medzi postavami - ke˘d pán Viliama Tella káže postaviť na hlavy Tellovho syna jablko a potom ho odstreliť. Tellovy sa to podarilo, ale mal pripravený už aj druhý šíp, ktorým by zostrelil svojho pána.
Schiller napísal aj ďalšie drámy napr.: Úklady a láska, Panna Orleánska, Mária Stuartová, Don Carlos...
Heinrich Heine