JEAN ARTHUR RIMBAUD (1854 - 1891)
- čelný predstaviteľ prekliatych básnikov
- tvorbu ovplyvňuje hlavne jeho úteky z domu
- veľa cestoval, bol provokatér, homosexsuál
- v tvorbe dominujú tri tematické línie:
1. sensualistická – poézia vzdoru, útoky voči lži, pretvárke
2. sklamanie z veľkomesta, znechutenie zo života vo veľkom meste
3. sociálne a prírodné motívy

Vo svojom básnickom diele: Básne, Iluminácie I, Iluminácie II, Pobyt v pekle si staval odlišné ciele oproti tradičnej poézii. Chcel sa vyhnúť ošúchaným námetom a ustáleným básnickým obrazom.

- v slovenčine vyšla jedine zbierka Opitá loď a iné básne
Rimbaud sa nevyhýbal nijakým námetom. Jeho jazyk bol veľmi jednoduchý. Používal nové a pôsobivé slová. Bol predstaviteľom nielen osobitného lyrického ideálu, ale aj spoločensky angažovanej poézie (napr. bás. Paríž sa zasa zaľudňuje).

Súbežcom kubistických a futuristických úsilí vo výtvarnom umení bol v literatúre básnik:

PAUL VERLAINE
- vrcholný predstaviteľ symbolizmu vo svetovej literatúre
- 2 roky vo väzení
- písal poéziu aj prózu

Saturnské verše – básne, najznámejšie dielo, ktoré bolo napísané pod vplyvom Baudelaira
- rozvíjanie zmyslového vnímania
- asonácia – striedanie hlások

Prekliaty básnici – eseje o troch básníkoch Corbiere, Mallarmé, Rimbaul, Baudelaire
- rozpomínanie na skupinu Prekliatych básnikov a na obdobie v ktorom pôsobili
Umelecká avantgarda
Spoločenské podmienky
- začiatok 20. storočia, technický rozvoj – elektrina, autá, lietadlá, kino, rozvoj národných literatúr
- umelecké smery z konca 19. storočia sa prispôsobujú novým podmienkam:
Realizmus – ožíva
Symbolizmus a impresionizmus – výtvarné umenie
Parmasizmus a Dekadencia – slabnú
Nástup Avantgardy (predvoj) začiatkom 20. stor., začiatok nového moderného umenia
- vzdor umelcov voči spoločnosti: 2 spôsoby:
- gesto osamelosti – jednotlivec
- revolta – skupinové vystúpenie

Znaky avantgardy
- skupinové vystúpenia
- programové úsilia – každá skupina má program, ktorý zverejnila prostredníctvom manifestu
2 prúdy:
1. kubizmus " futurizmus " abstrakcionizmus
- odmietajú realitu a nahrádzajú ju abstrakciou
2. expresionizmus " dadaizmus " surrealizmus
- odmietajú realitu a nahrádzajú ju snom alebo podvedomím
Na začiatku 20. storočia sa množstvo smerov a prúdov vyvíja súčastne

Expresionizmus – vznikal jako reakcia na dobovú skutočnosť. Autory opisujú svoje zážitky, hlavne z vojny, zobrazujú holú, neprikrášlenú skutočnosť, zveličujú záporné javy – výrazové prostriedky, drsný jazyk
- (z latin. expressus = výrazný, názorný, ostrý) vznikol tiež na zač. 20. stor. Rozvinul sa najprv vo výtvarnom umení vo Francúzsku a v Nemecku. Z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme. Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Viacerí jeho stúpenci odmietali imperialistickú svetovú vojnu. Expresionizmus je príznačný pre veľkú časť európskej prózy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch (Remarque).
- Paul Gauguin

Kubizmus – vznikol najprv v maliarstve – geometrické tvary, v literatúre ovplyvnil hlavne ilustrácie, ovplyvnil vznik purizmu, ktorý hlása čisté umenie
- (z franc. cube = kocka). Kubizmus sa usiloval odokryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania umeleckej predlohy.

Futurizmus – pod vplyvom Kubizmu, oslavuje techniku, civilizáciu, kult činu, obdivuje ruch veľkomesta, zrušili interpunkciu, zrušili tradičnú vetnú stavbu, neuznávajú veľké písmená, experimentujú s typografickým tvarom básne.
Prvý manifest futurizmu vyšiel v r. 1909 a napísal ho Filippo Marinetti.
- uznávajú vojnu, násilie, neuznávajú formu, obsah, minulosť
- (z latin. futurus = budúci) patrí medzi prvé avantgardné smery, ktoré vyvolali veľký rozruch na zač. 20. stor. Za hlavný zdroj krásy sa tu vyhlasovali vedecké objavy, priemyselné výrobky, poézia strojov, bezdrôtovej telegrafie, rýchlej dopravy lietadlami.

Kubofuturizmus – sformuloval sa neskôr Vladimírom Majakovskim,
presadzoval sa hlavne v Rusku