Stručný obsah: Jano bol chudobný chlapec. Mal len 8 rokov a bol obecným husiarom, pásol husi v ich dedine. On a jeho kamaráti chceli byť zbojníkmi. Chceli brať bohatým a dávať chudobným. Igor bol zlý bohatý chlapec, Janovy a jeho kamarátom robil zle a vysmieval sa im. Nikto sa sním nebavil. Jano s kamarátmi ho chceli potrestať. Dvaja kamaráti išli nalákať Igora, aby prišiel na lúku tam ho zbili, vyzliekli mu jeho pekné oblečenie a obliekli mu Janove roztrhané oblečenie. Igor utekal domov a všetko povedal mame. Keď Jano večer prišiel domov, už tam bola Igorová mama a všetko požalovala Janovým rodičom. Otec Jana zbil a starosta Janovy zakázal robiť obecného husiara. Jano bol z toho veľmi smutný.
Na druhý deň pred chalúpkou sedel Jano na kameni, okolo išiel sváko, ktorý sa ho opýtal čo mu je. Jano mu všetko vyrozprával a hneď sa mu uľavilo. Sváko mu porozprával ako v mladosti vystrájal.

V diaľke Jano uvidel záhradku a v nej čerešňový strom, opýtal sa sváka, koho je tá záhradka. Sváko mu povedal, že je to Cirkevná záhradka, Jano mu nerozumel a zisťoval aká je to? Sváko mu vysvetlil, že je to záhradka tých čo chodia do kostola. Jano si to vysvetlil, že ak aj ja chodím do kostola tak je aj moja? Strýko s ním súhlasil.
Jano šiel nazbierať čerešne, myslel si, že keď dá tie čerešne rodičom tak sa prestanú naňho hnevať. Vyliezol na strom a zbieral čerešne, pristihol ho farár. S krikom mu povedal nech zlezie zo stromu. Farár ho vyhrešil a pýtal sa ho či sú to jeho čerešne, Jano povedal veď sú to cirkevné a ja chodím do kostola. Jano sa bál zliezť zo stromu a počkal kým sa farár vzdialil. Potom rýchlo zliezol a utekal za svákom.
Rozpovedal svákovi, ako oberal čerešne a prichytil ho farár, ktorý ho chcel zbiť že oberá cudzie čerešne. Sváko mu vysvetľoval , že čerešne nie sú každého, ale farárove aj keď je záhrada cirkevná.

Bál sa že farár to prezradí otcovi a ten ho zbije. Na druhy deň mali ísť do kostola, Jano však nechcel isť bál sa farára, nakoniec tam musel ísť. Farár rozpovedal Janovým rodičom čo ich lapaj zasa vyviedol, Jano keď videl že sa farár rozpráva z jeho rodičmi sa veľmi zľakol a utiekol do lesa.
Po ceste stretol turistov, boli k nemu dobrí a aj ho pohladkali. Janovy sa to páčilo, pretože doma ho nikto nikdy nepohladil. Jano išiel za turistami, ale po ceste ich stratil.

Prespal v hore zobudili ho až starý bača. Bača bol na všetko sám a tak Janovy ponúkol či k nemu nepôjde za valacha. Janovi sa to páčilo a tak pristal. Bača mal aj psa Dunča, s ktorým sa skamarátil. Jano sa mal na salaši dobre, až raz zaspal pri pasení oviec a bača ho vyhodil.
Išiel teda svojou cestou až prišiel na Štrbské pleso ku koľajniciam, po ktorých šla električka. Jano musel rýchlo odskočiť aby ho nezrazila. Jano nevedel kde je a ani, že to čo ho skoro prešlo je električka, myslel si, že to je obluda. Obzeral sa kde je, zrazu ho do chrbta niekto udrel bol to desaťročný chlapec podobný Janovy. Hneď sa zoznámili, chlapec sa volal Jožo. Bol sirota a pracoval v hoteli. Jano sa spýtal Joža či mu dávajú dosť jedla. Jožo mu prikývol, že áno a veľmi dobré. Jano odišiel z Jožom do hotela a pýtal si prácu u pani správcovej, tá súhlasila. Jano hneď išiel Jožovi pomohol ťahať ťažký vozík s drevom do kuchyne, v kuchyni drevo poskladali. Janovy sa páčilo v novej robote. Pre neho to bol nový život. Jano a Jožo pri práci spoznali bohatého pána ktorý im dal pekné oblečenie. Boli mu veľmi vďačný. Na druhý deň ich pozvali páni veslovať. Jedného dňa išli vyniesť smeti po ceste tam stretli policajtov, policajti došli pre Jana lebo ho hľadali jeho rodičia, Jano sa rozlúčil s Jožom a potom išiel s policajtmi domov.

Keď Jano došiel domov, tak sa zvítal z rodinou, ale otec medzitým odišiel pracovať do Ameriky.
Janovi bolo ľúto, že sa s otcom nerozlúčil. Doma mali málo peňazí a tak so sestrou chodili na hríby. Boli veľmi chudobný, mama stále pracovala, ale nevedela ich uživiť a otec stále neposielal peniaze. Jano si s otcom dopisoval, otec v posledných listoch písal, že stráca silu a nevládze pracovať. Z ničoho nič listy prestali prichádzať a na jar prišiel telegram z americkej nemocnice.
Jeho otec skonal po ťažkej a dlhej chorobe. Jano vykríkol, ale nezaplakal, len zuby stisol a ruky zovrel v päsť. Z Jana sa stal statočný človek.