Slovenský realizmus
Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slovenskej literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer a polstoročie, čo súviselo s národným útlakom, ekonomickou zaostalosťou Slovenska a nedostatkom kultúrnych témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život.
Príslušníci novej realistickej generácie vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia, ich ideálmi boli domáci básnici (Kollár, Sládkovič) , ale i európska poézia (Byron, Hugo, Heyne, ). Sociálna problematika v ich dielach postupne zatlačila národnú otázku. Mladí autori sa predstavili v literárnom almanachu (zborník prác) Napred (1871), ktorý zastavili P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšel. Zaniká časopis štúrovcov Orol a obnovujú sa Slovenské pohľady, ktoré redigovali Svetozár Hurban - Vajanský a Jozef Škultéty.

1. vlna slovenského literárneho realizmu (1880 - 1890):
V tomto čase vstupujú do slovenskej literatúry Svetozár Hurban - Vajanský, P. Országh - Hviezdoslav, Terézia Vansová, Elena Maróthy - Šoltésová, Martin Kukučín a ďalší. V poéziu realizmu presadil nový sylabotonický veršovaný systém a širšiu škálu veršovaných foriem i básnických výrazových prostriedkov. Píšu sa lyrické a lyricko-epické skladby, tiež mnohotvárne formy lyrických básní a cyklov (Hviezdoslav). Zmenil sa umelecký štýl prózy - spôsob myslenia dedinského človeka sa premietol do umeleckého jazyka, ktorý má charakter ľudového hovorového jazyka poznačeného štylistickými osobitosťami toho ktorého autora,
Zo žánrového hľadiska prevláda krátky útvar: kresba, črta, poviedka, novela, román. Umelecky najmenej rozvinutým druhom je dráma. Najlepšou divadelnou hrou od 1. vlny slovenského realizmu bola Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias. V 60. a 70. rokoch sa stáva kultúrnym mestom Martin, vychádzali tu časopisy (Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník), žilo tu veľa národných dejateľov (K. Kuzmány, S. H. Vajanský, J. Škultéty, E. M. Šoltésová), vzniká tu kníhtlačiareň, neskôr Kníhkupectvo - nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť.

Obsah Gábora Vlkolinského
Dej sa začína na Turíce, keď všetci obyvatelia Vlkolína (Vyšný Kubín) idú do kostola. Ezechiel navrhne Gáborovi, aby sa pripojil k Marke Tomášovie. Cestou do kostola sa zhovárajú a Gábor ju podpichuje. Marka sa neteší jeho spoločnosti a ujde mu. Gábor pochádza z mnohopočetnej rodiny a keď všetci jeho súrodenci odídu z domu rodičia začnú piť. Najprv matka a potom otec, majetok začína upadať. To je aj dôvod prečo bránia rodičia Uľke Gažkovie- zemianskej dcére, ktorej dlhé roky dvoril vydať sa za Gábora. Napriek tomu, že sa obidvaja ľúbia a že sa už dávno mali brať, Uľka sa podriadi vôli rodičov a vydá sa za Maťka Košťiaľkinho. Gábor po jej odmietnutí nehľadá inú známosť až neskôr sa mu zapáči Marka. Ona ho však odmieta, pretože sa stále trápi pre Eža, ktorý ju nechal pre Žofku. Na Trojičnú nedeľu je jarmok a Gábor kúpi Marke medovníkové srdce, ale ona ho neprijme, tak ho dá jej bratovi. Večer je tancovačka, kde Gábor vezme Marku tancovať, ale tá mu uprostred tanca ujde. Gábor potom tancuje so sedliačkou Zuzkou Klockovie, ktorú mu ukradne mladý zeman- Aladár Farkaš. Istý čas Gábor dvorí aj Zuzke, ale ona sa zaľúbi do Aladára. Po čase začne Marka chorľavieť a na jar zomiera. Počas jej choroby k nej Gábor väčšmi prilipne a jej smrť ho veľmi zasiahne. Gábor uvažuje o smrti, alebo o tom, že pôjde niekam do služby, je pasívny aj v nárosnoetnej otázke. Ežo mu poradí, aby sa priženil do sedliackej rodiny Ondreja Blažku. On ho poslúchne a príde bývať k Blažkovcom. Básnik sa k Ežovi a Gáborovi ešte vráti v básni Dve návštevy. Navštívi Gábora, vidí ho šťastne ženatého a počuje od neho, že aj Ežovi sa dobre darí. Gábor splynie so sedliackou vrstvou, čo znamená jedinú záchranu a cestu zemianstva.

Charakteristiky postáv
Gábor Vlkolinský

Je mladý chudobný zeman, ktorý pochádza z mnohopočetnej rodiny má tri sestry a jedného brata- Pavla. Po odchode súrodencov z domu, začne jeho matka piť a Gábora trápi situácia v ktorej sa ocitla ich rodina, ale mlčí a otcovi nepovie nič o tom, že matka pije.
„A Gábor, ak znal, iste želel pád ten v mysli, mlčal však tiež sťa by hrob...“¹
Rád sa pekne oblieka, zabáva a smeje, žartuje, spieva ľudové piesne Pavol je krajčír a tak mu občas posiela oblečenie.
„Bo že sa pekne nosil, šviháčil, čo samo v sebe ešte nenie hriech, viac bolo brata tamto zásluhou: on pristal mu vše darom niekedy i celý oblek...“²
„Že ľúbil kratochvíľu, ples, to ani otec nezazlieval mu.“³
Je pracovitý a šikovný.

Ľúbi Uľku už od detstva a aj ona jeho, pýšil sa ňou. Majú sa brať, ale vždy sa svadba odloží, pretože Uľkina matka bráni tejto svadbe.
„I zamiloval si ju úprimne, a ona jeho“ 4
Uľkina matka sa na začiatku tešila spolu s Terezou z ich lásky, ale, keď príde na to, že Tereza pije začína dcére brániť. Bojí sa, že sa tam naučí piť. Donúti Uľku vydať sa za iného. Gábora správa o jej svadbe zasiahne a bolí ho jej zrada. Kamaráti sa ho pýtajú, či ho nechala on ich odbije a povie, že blázon je ten, čo dievčine verí.
„Sám Gábor zblednul stenou v stolici, zalomiv hlavu,
hľadel pred seba.“ 5

Po tejto rane do srdca prestáva Gábor hľadať nevestu, zabáva sa a žartuje s každým, dokonca aj s Uľkou. Neskôr ho odmietne aj Marka a Zuzka. Za tieto odmietnutia môže jeho situácia v rodine a alkoholizmus obidvoch jeho rodičov.
„A vskutku: bližšej známosti už nehľadal, jak bol by zriekol sa ženitby
navždy.“ 6

Má rád svoju matku aj otca trápi sa kvôli nim. Bolí ho matkino pitie a celý pád ich rodiny. Jedného dňa, keď chce nahnevaný otec matke odseknúť hlavu sekerou, Gábor mu v tom zabráni. Potom začína piť aj otec. Gábor sa trápi aj pre neho.
„Oj, mama! mama! čo to bude z nás? "7
Má rád Marku Tomášovie ,aj keď ona ho odmieta, dúfa, že sa vylieči. Jej smrť ho veľmi zasiahne a sám začne rozmýšľať o smrti.
Zuzku Klockovie bral ako jednu z nich- zemanov aj keď bola sedliacke dievča. Chce jej začať dvoriť, keď však zistí, že Zuzka sa páči Aladárovi Farkašovi- bohatému zemanovi. Gábor nemá rád Farkašovcov. Aladár začne chodiť so Zuzkiným otcom na poľovačky, aby mohol získať Zuzku. Ale dedinčania neveria, že sa s ňou naozaj ožení. Gábor ju chce ochrániť, ale ona odmieta jeho pomoc a on sa ešte viac upne na Marku.

Gábor veľmi trpí pre nešťastnú lásku a pre pomery v rodine, čo súvisí s tým, že už postupne nieje zeman, aj keď ho ľud ešte stále tak berie. Dokazuje ti aj to, že keď na priadkach ide okolo zemianskeho domu ani sa tam nepristaví, ale vojde do domu, kde pradú sedliacke dievčatá.
Ežo a Gábor sú kamaráti, ktorí predstavujú vrstvu drobného zemianstva o ktorú sa netreba báť, pretože našla cestu k ľudu. Ežo prešiel na stranu ľudu a k slovenským národným záujmom, keď bol na martinskom memorandovom zhromaždení. Z Eža sa stáva národne uvedomelý zeman, začína sa zaujímať o národnú problematiku a o ľud, je aktívny a hľadá riešenia. V Memorande vidí nové ráno, ktoré svitá pre národ. Jeho riešením je cesta zemianstva spojením s ľudom. Ežo má na Gábora veľký vplyv a postupne sa aj Gábor mení a z pasivity prechádza k slovenským národným záujmom. Keď sa stretnú a Gábor je zúfalý zo sklamania z lásky a v rodine, a ke´d mu neostane už žiaden majetok chce ísť slúžiť k Farkašovcom. Nevidí iné východisko zo svojho nešťastia a pýta si radu od Eža. Gábor sa síce nedostal na ceste k vlastenectvu až tak ďaleko ako Ezechiel, ale nájde si cestu k ľudu tým, že sa na Ežovu radu prižení k Blažkovcom a je šťastný.

Tereza Vlkolinská

Predstavuje upadajúcu zemiansku vrstvu. Je to schudobnená zemianka, kedysi mali celkom slušný majetok. Bola manželkou Šimona Vlkolínskeho a matkou piatich detí. Kedysi to bola dobrá gazdiná aj manželka. No po odchode svojich detí z domu, dcéry sa vidali a syn-Pavol odišiel pracovať ako krajčír do Banskej Bystrice, sa spustila a začala piť, pretože sa cítila zbytočná. Jej vinou prišli skoro o celý majetok, pretože ho postupne prepila.
„Nuž totým zmokom, vynášajúcim von z domu jeho...kto bol? Iný nik, len jeho vlastná družka Tereza.“ 8
Má rada svoje deti, synov Pavla a Gábora a svojim dcéram by zniesla modré z neba. Úprimne sa poteší, keď sa vráti Pavol z robôt v inom meste, akoby omladla. Gáborovi chce len dobre a trápi ju, že ho žiadna nechce. Chce, aby si vzal Zuzku Klockovie. Potom sa Gáborovi ospravedlní, že to tak dopadlo s ich rodinou a pomýšľa na smrť. Hovorí Gáborovi, e mal radšej nechať otca, aby ju zabil, pretože je zbytočná, začína sa ľutovať.
„I jeho na rukách by nosila“9

Zo začiatku svoj alkoholizmus skrýva aj pred manželom tvrdí, že fľašu priniesla jemu a Gáborovi. Má rada svojho muža, ale je vypočítavá a prefíkaná. Keď od neho niečo potrebovala, tak sa okolo neho krútila a obšmietala. Pri stole mu vždy naložila najlepší kúsok, alebo ho posielala oddýchnuť si pri robote. Len neskôr začína lenivieť, polihovať a zanedbávať gazdovstvo.
„I podnes ťa verne milujem...“ 10
„Úpadok a neriad gáni mútnym okáľom zo všetkých kútov domu.“ 11

Kradne peniaze a majetok z domu, otec najprv obviní Gábora, že ukradol peniaze za teľa. Ukáže sa, že ich vzala Tereza, ona tvrdí, že si ich zaslúži, pretože sa o teľa starala. Jej muž dlho nevidel aká v skutočnosti je, no uvedomí si to neskoro. A už nevie, čo má robiť, začína piť aj on.
Predtým bola plná energie a aj doma práce zastala, ale začína upadať aj ona, čoraz častejšie leží, pije, nestará sa ani o svoje oblečenie, čistotu v dome, nevarí, neperie alebo spadne. Raz dokonca spadla do potoka, vytkla si ruku v pleci.
„Len neskoršie, keď herská manželka začala postonávať pre hlavy boľačku i polihovať...“12