Útvar:poviedka
Kompozícia: Skladá sa zo štyroch kapitol

Jednoduchá dejová línia je prerušovaná pohľadmi autorky do psychológie postáv. V 4. kapitole sa strieda na chvíľu prostredie Paľovho domu s prostredím domu u Petrášovcov. Na malé výnimky sa dej odohráva v dome alebo pri dome Paľa Ročku. Oslabuje sa opis postáv a prostredia a prevažuje charakteristika postáv, čím sa zosilňuje dramatickosť diela.

Paľo Ročko, syn chudobných sedliackych rodičov, vyšli na mizinu kvôli otcovmu opilstvu. Matka nedokázala otca uchrániť pred alkoholom a rezignovala. Paľo musel od chlapca pracovať, aby si zarobil na jedlo a odev. Z majetku rodičov zostal len kúsok pôdy, na ktorom postavil dom. Po otcovej smrti Paľo matke nepomáhal, žila u cudzích, robotou splácala stravu a bývanie. V službe sa naučil robiť tak, aby si neublížil. Pretože nič nemal, nevytvorila sa u nebo túžba po majetku. Chcel iba spokojne žiť a práve to sa mu nedarilo.

Pre piatimi rokmi sa oženil so Zuzou, bohatou dievčinou, ktorú mu nechceli dať. Zmrzačil sa kvôli nej ruku, len aby nemusel ísť na vojnu. Láska však v biede dlho nevydrží, Paľo pochybuje, či ho jeho žena, večne ho poháňajúca do roboty, vôbec má rada. Veľmi často proti sebe stoja s nenávisťou v srdci. Zuza ho podpichuje proti matke, od ktorej nič nedostal a ktorá nechcela bohatú nevestu, lebo vedela, že jej bohatstvo nedostane a ešte aj rodina sa od nej odvráti. Paľo svoju matku neprime do novopostaveného domu, navyše pred očami susedov ju tak vysotí z domu, že starká spadne a ublíži si. Matka prekľaje vlastného syna.
Paľo nedodrží dojednanie s pánom farárom, u ktorého slúžil. Opustil službu na Zuzino naliehanie hneď, ako si na farárovom záprahu navozil materiál na dom. Paľo po dedine vykrikoval, že je zbytočné toľké peniaze platiť farárovi, ba dokonca, že ho treba zabiť.

Paľo si uvedomuje, že nekonal čestne, ale nehľadá v sebe chybu, pokiaľ nie je blízko smrti jeho svedomie veľa znenie.
Tie isté fakty blízkosťou smrti vyzerajú úplne inak a Paľo má výčitky svedomia. V halucináciách sa mu vracia všetko zlé, či urobil. V smrteľnej chorobe sa ocitá v ťažkej situácii, keď si cestu k farárovi zahatal klamstvom, cestu k matke neúctou a navyše nie je ubezpečený o oddanosti a láske svojej žene.
Zuza, dedinská boháčka, sa vydáva za Paľa z veľkej lásky proti vôli rodičov. Jej rodina, okrem matky, sa s ňou nikdy nezmieri. Mala rada Paľa natoľko, že sa zriekla majetku Chce dokázať, že aj z holých pracovitých rúk povstane majetok. Ťažko robila na dom. Je presvedčená, že na svojom domčeku nikdy nerobí preveľa. Paľovi vyčíta vlažný vzah k robote, nerada ho vidí posedávať a neuverí mu, že je naozaj chorý.

Má ho rada, ale mrzí je, že je taký aký je. Na lásku v biede a popri ťažkej robote niet miesta. Nie je požívačná, nechce ľahší život pre seba, ale aby ich syn mal lepšie podmienky ako oni. Voči svojej svokre bola málo uctivá, vedela, že svokra nesúhlasila so svadbou. Zakázala Paľovi, aby starej matke vypomáhal, lebo ani matka im nepomáha, keď stavali dom. So svokrou sa nerozpráva a nazýva ju starou bosorkou.
Zuza uverí, že je Paľo chorí až veľmi neskoro, pocíti ľútosť nad tým, že ju zenechá,a ubezpečí ho, že ho má rada, ale dospeje k záveru, že by nikomu neradila vydať sa proti vôli rodičov.