Slovenská moderna – „Kraskova básnická škola.“
Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall.
Literárna moderna sa u nás rozvíja v období silného národného a sociálneho útlaku (maďarizácia, nezamestnanosť, hlad a chudoba). Autori prijali zásadu že zložitú dobu treba zložito vyjadriť a to pomocou symbolov – pestujú typ poézie symbolizmu a impresionizmu. Sú súčasťou trpiaceho národa a preto vo svojich dielach spájajú osobné a národné myšlienky. Potláča sa európsky subjektivizmus. Častý symbol je otrok (poddaný) a otrokyňa (slovenčina).

Ivan Krasko
Noc a samota (Nox et solituda) – lyrický hrdina je umiestnený do ovzdušia noci, často tmavej čiernej noci aby zdôraznil pocit samoty človeka. Hrdina prežíva vnútornú bolesť a smútok čo má za príčiny aj subjektívne sklamanie v láske ale aj objektívne a to že Kraskova rodina, jeho matka je ďaleko od neho.
Báseň plochý akord – je to sklamanie v láske, stráca zmysel života.
Topole – prírodný motív mu slúži aby vyjadril stav svojej duše, častý je symbol havranov – smrti a zla, čím prehlbuje smútok.
Vesper Dominicae – Nedeľný večer.
Zbierka Verše – prechádza od subjektivizmu prvej zbierky ku kolektívnym národným súčastiam, uvedomuje si silu života.
Báseň Život – prekonáva pesimizmus „volám ťa život do boja“ – tento verš vyznieva optimisticky. Uvedomuje si že je súčasťou utláčaného a úbohého národa. Zbavuje sa svojej úbohosti, pokrytectva a chce rozptýliť hmlu vo svojej duši.
Báseň Ja – sebakritika, stáva sa básnikom národným, je synom svojho národa.
Báseň Otrok - .......
Báseň Otcova roľa – symbol slovenského národa
Báseň Baníci – množné číslo symbolizuje silu národa, národ je odhodlaný bojovať za slobodu a zvíťaziť nad démonom.

Janko Jesenský – v próze bol kritický realista a v poézii modernista. V rokoch 1. svetovej vojny sa ocitol v Ruskom zajatí.
Zbierka Verše – hlavná časť je vytvorená z básní z ľúbostnou tematikou. V porovnaní s Kraskom je Jesenský optimista. Láska mu dáva silu do života. No noc skrýva jej krásu.
Báseň Romantika – je šťastný že je zaľúbený, básne chápe ako prirodzený ľudský cit, odmieta sentimentalizmus a kupčenie s láskou. Na ženu hľadí ako na veľmi citlivú bytosť a ako na rovnocenného partnera. Zaznievajú v nej aj sociálne motívy.
Pieseň poddaných – vyjadril svoj súcit s poddanými, je súčasťou trpiaceho ľudu, využíva kontrast aby poukázal na sociálnu nerovnosť.
Zbierka Zo zajatia – kritizuje cárizmus, píše aj básne sociálne, vlastenecké a ľúbostné, lebo láska k vlasti a žene mu pomáha vydržať. Píše príležitostne aj občiansku poéziu ako obhajca humanizmu, kritik vojny a fašizmu.
Prom noci, čierne dni – Zbierky – uvítal koniec vojny básňou Banská Bystrica v ktorej ocenil SNP, je šťastný že prišiel mier a že jeho otrokyňa (vlasť) je slobodná.

Janko Jesenský ako prozaik.
Bol kritik spoločnosti, najme malomeštianskej morálky. Uprednostňuje humor, iróniu a satiru. Napísal Slnečný kúpeľ, Doktor.
Najlepšie sa prejavuje v poviedke Malomestské rozprávky – kritizuje egoizmus, pretvárku, túžbu po majetku, peniazoch, falošnú demokraciu, karierizmus. Ideál človeka nachádza v človeku vzdelanom. Je majster charakteristiky. Uplatňuje svoj pozorovací talent tak ako to poznal za svojej advokátskej praxe, spojil ho z rozprávacím majstrovstvom. Zastáva názor že láska meria hodnotu človeka, odkrýva podstatu meštianskej morálky: žena často aj otrokyňa mužovi predávaná do manželstva. Manželstvo nazval hryzovisko dvoch ľudí, ktorých spája majetkový záujem. Jeho diela sú pravdivým dokumentom o človeku a dobe.
Demokrati – román – kritika ľudí ktorí zneužívajú tento pojem na vlastnú politickú kariéru. Dej prvej časti sa odohráva v Starom meste. Sústreďuje sa okolo úradníka, právnika Dr. Landík a jeho lásky ku kuchárke Aničke. Tento vzťah vyvolá pobúrenie a tak ho preložia. Stretáva sa s poslancom Petrovičom a sleduje jeho boj o moc, vlastní luster s 20 žiarovkami a zapína ich podľa dôležitosti návštevy.

Timrava – novela Hrdinovia
Tému prvej svetovej vojny zachytáva dvomi rôznymi názormi a to názor ľudu – vojna je ľudské zlo a prináša len bolesť a utrpenie, nezmyselnosť. A názor pánov – účasť na vojne považujú za šťastie a prejav vlastenectva pokiaľ nemusia ísť oni do bojov „sú hrdinovia“ – ironický.

Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (medzivojnová literatúra) (1918-1945)

Pokračuje búrlivý rozvoj vedy a techniky, rozdelenie sveta na socializmus a kapitalizmus, vznik fašizmu v Taliansku, občianska vojna v sovietskom Rusku, po jej skončení sa mnohý nepriatelia socializmu stali vlastizradcami, vznikajú gulagy (väzenské pracovné tábory), začína obdobie studenej vojny, kapitalizmus sa dostáva do krízy, veľká hospodárska kríza vyústila do 2. svetovej vojny.

Literárna charakteristika
Rozvoj umenia: do prózy prenikajú prvky filmovej tvorby, rozvoj filmu, rozhlasové vysielanie, novy žáner: rozhlasová hra.
Pokračuje tradícia realizmu a literárnej moderny, vznikajú nove avantgardné smery:
Expresionizmus – dôraz kladie na ostrosť a výraznosť myšlienky
Dadaizmus – dôraz kladie na nelogickosť a naivitu, odmieta pravidlá a zákony
Surrealizmus – nadrealizmus, zdrojom inšpirácie je fantázia, sen, podvedomie
Konštruktivizmus
Začína tvoriť veľa výrazných umeleckých individualít.