Sociálno-psychologický realizmus
Hrdina je obyčajný jednoduchý človek z dediny aj mesta, často ním spoločnosť pohŕda, žije akoby na okraji spoločnosti. Dôraz sa kladie na jeho vnútorný svet – pocity, autor nám ukazuje jeho dušu. Redukuje sa opisnosť realizmu, dej. Próza používa lyričke básnické prostriedky (stane sa obrazná) ako metafory (napr.: hrdina dostane od sudičiek ukrižované ruky čo symbolizuje utrpenie a bolesť), prirovnania (napr.: je ako biela divá ľalia, ľalia je symbol nevinnosti), epytetá (napr.: biela, divá).
J. Cíger – Hronsky (Jozef Mak)
Milo Urban (Živý bič)

Lyrizovaná próza
Vzniká v 30-tich rokoch, už v ovzduší vojnového napätia a autori v tejto krutej neľudskej dobe, hľadajú dobro a ľudskosť v človeku mimo civilizácie v prírode, próza naturizmu (prírody). Príroda nieje len miestom deja ale aj jednou s postáv (personifikácia). Zúčastňuje sa priamo na osudoch postáv. Určuje charakter postavy. Dôraz sa kladie na vnútorný svet postáv (myslí, čo cíti) čím sa redukuje dej, dosahuje sa to opisnosťou a používajú sa básnické umelecké prostriedky. Lyrizovaná próza má vzory v severských ságach, píše sa najmä novela, románová novela a má vlastnosti rozprávky.

Ľudo Ondrejov – Vrchárska trilógia – román Zbojnícka mladosť.
Postavy: Jerguš Lapin, zbojník Turoň, Paľo a jergušova rodina
Zobrazil citlivý svet chlapca, tužiaceho po láske, spravodlivosti, ktorý sníva sen o lepšom živote.
Ukážka:
„Večer bol tmavší, o mesiaci ani slychu. Vykročíš, úzko ti je. Rozhľadíš sa, rozoznávaš kry a stromy. Slabo, neurčito. Tma ta oblapí, šepká ti do ucha: Neboj sa. Zakryjem ta, nikto ta neuvidí.“
„zbojník Turoň. – sem nožík i píšťalu! Dali bez slova. – budú z vás zbojníci! – zvolal a bral sa hore závozom.“

Dobroslav Chrobák – románová novela Drak sa vracia.
Postavy: Martin Lepiš ako Drak, Eva, Šimon a mestská šľachta
Ukážka:
„Jestvuje také východisko, - opakoval po chvíli. Viem o ňom. Medzi Čubrinou a Liptovskými múrmi. Volá sa Závory.“
„Nežiadam si za to nič, žiadnu odmenu, len mi dovoľte, - a tu zaváhal, akoby rozmýšľal, či sa má ešte viac uponížiť, - len mi dovoľte kopať znova hlinu pod Peklom.“

Margita Figuli – Tri gaštanové kone.
Postavy: Peter, Margita a Ján Zápotočný
Nastolila etický konflikt na sociálnom pozadí. Pre Petra a Margitu kone znamenajú symbol lásky.
Ukážka: „Kôň sa metal a hľadal záchranu. Hodil sa vše napravo a zas naľavo. Magdaléna ho už nevládala udržať a pustila remence. Kôň sa zahodil ponad ňu a vyvrátil z brázdy pluh.“
„Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde si ich uviažeš tam sa stretneme. To bude znamenie.“

František Švantner – Nevesta hôľ.
Postavy: Hájnik, Zuna a Tavo (pôsobí ako rozprávková bytosť)
Nazval svoju prózu: „Prípitok životu, keď iný holdovali smrti“.
Ukážka: „Zodvihla sa vo mne, ako sa zodvihne zelená a mäkká ozimina, pováľaná májovou búrkou, keď z hory vybehne suchý vietor a roztrhne mračno, aby mala kade vyhriata obloha vypiť ťažkú rosu,...“
„Zuna je čistá ako divá biela ľalia.“ – čistotu si uchovala tým že usla od ľudí, ľalia symbolizuje dobrotu a čistotu, divá patrí prírode, tam kde nevstúpila ľudská noha.

Slovenska dráma
Ivan stodola
Realista, dramatik píše satiru, komédie. Známe sú jeho politické satiry, vysmieva sa a kritizuje karierizmus, popanšťovanie, pretvárku, sebeckosť, egoizmus, neľudskosť. Je kritik malomeštianskej morálky, jeho politické satiry sú aktuálne aj dnes. Dielo: Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko púčik a jeho kariéra, tragédia Bačova žena.

Július Bárč – Ivan
Je zakladateľ psychologicko analitickej drámy. Dôraz kladie na charaktery postáv a kvalitu medziľudských vzťahov. Preveruje charaktery, postaví ľudí do krajnej hraničnej situácie – keď človek musí konať, rozhodnúť sa medzi dobrom a zlom, životom a smrťou, láskou a nenávisťou. Spracúva dve hlavné témy: boj, zápas človeka o prežitie a chlieb, človek po nasýtení chlebom. Autor sa stal vzorom pre súčasných dramatikov. Píše aj satiry (Mravce a svrčkovia). Dielo: tragédia Matka.

Svetová literatúra po roku 1945
Druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života a ľudského myslenia takmer na celom svete. Stala sa hlavnou témou v literatúre. Autori sa sústreďujú na pocity človeka, zobrazujú jeho bolesť a utrpenie. Autorom nešlo o zachytenie vojnových historických udalostí. Pomáhali nájsť ľuďom východiska. Najmä socialistická literatúra od 1948, keď bol prijatý jednotný umelecký smer socialistický realizmus sa stavala literatúrou tematickou, ideologickou. Ukazuje človeka ako hrdinu, budovateľa. Voláme ju ako pomníková, schématická literatúra. Mierová literatúra, poskytuje obraz spoločnosti a človeka v nej a to rôznymi spôsobmi. Najviac do kontextu svetovej literatúry zasiahli tieto národné literatúry: americká, ruská - sovietska, francúzska, talianska, nemecká, švajčiarska, česká a iné.