Albert Camus
Kaligula (1938) - Zobrazil neľútostného vládcu, ktorý využíva neobmedzenú moc na to aby si dokázal totálnu slobodu. Pácha zlo, ubližuje. Zabúda že ničiť všetko okolo seba znamená zničiť aj seba. Zomiera rukami sprisahancov.
Cudzinec (1942) – hrdina prežíva pocit vyhnanstva, cudzoty, ľahostajnosti. Nesmúti ani nad smrťou matky, no nie je bezcitný iba žil v takom prostredí. Je obvinený z úmyselnej vraždy, hoci zabil v sebaobrane. Odmietne útechu kňaza, veď každý je odsúdený na smrť. Keď stratí akúkoľvek nadej žiť, cíti sa byť slobodný.
Mor – dej sa odohráva v meste kde prepukol mor. Boja sa vojny a ešte aj choroba kosí ľudí, keď choroba ustúpi, ľudia sa tešia, len lekár Rieux necíti úľavu a radosť. Vie, že radosť je ustavične ohrozená, bacil moru nikdy neumiera a ani navždy nezaniká môže celé desaťročia driemať v nábytku, v bielizni, v izbách, pivniciach, starých kufroch i papieroch. Vie, že možno príde deň, keď mor zobudí svoje potkany a pošle ich umierať do niektorého šťastného mesta. Autor ukazuje, že zlo existuje naďalej i keď s ním človek bojuje a zvíťazí, zlo sa vráti.

Absurdná dráma – tzv. antidráma je v protiklade s tradičnou drámou – chýba jej súvislý dej, často i zápletka a motivácia konania postav ale i medziľudská komunikácia a rozuzlenie či záver.

Jej zakladateľ je Samuel Beckett – Čakanie na godota (1952)
Na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci, z ich chaotického rozhovoru vyplýva že čakajú na akéhosi Godota. Cez javisko prejde dvojica pán, ktorý ťahá otroka. Na konci pribehne chlapec a oznámi že Godot príde až zajtra. V druhom dejstve slepého pána vedie otrok na ktorého pomoc je odkázaný.

Eugén Iónesco
Stoličky (1952) – starý manželský pár chce spáchať samovraždu a tak si pozvú na kar hostí a rečníka, no hostia neprídu.
Kráľ umiera (1962) – autor ukazuje že každý človek sa boji smrti a je úbohý.

Švajčiar Durrenmatt – Návšteva starej dámy (1956)
Do mesta prichádza milionárka, ponúkne peniaze mestu, no vyžiada si smrť bývalého milenca, ktorý ju opustil a nechal ju tehotnú ľuďmi vyštvať z mesta. Nakoniec dosiahne svoje. A skorumpovaný policajti vraždu vyšetrujú ako obyčajnú prirodzenú smrť. Autor ukazuje ako sa ľudia dajú manipulovať.

V. Havel – Český dramatik

Nemecká literatúra
Autori sa vyrovnávajú s pocitom viny za to že Nemecko spôsobilo tú strašnú vojnu. Väčšina spisovateľov tragicky pociťovala porážku. Boli medzi nimi stúpenci ale aj odporcovia fašizmu a tí pociťovali strach a beznádej. Mnohý utiekli, iný žijú v ťažkých depresiách a ťažko hľadajú miesto v živote. Tí ktorý dávali na javo svoju prítomnosť ako bratia Mannovci museli ujsť do Kanady lebo inak by ich zastrelili.

Heinrich Bell – Kde si bol Adam
Dej sa odohráva na Slovensko - Maďarských hraniciach zobrazuje ho cez osudy vojakov a civilistov v jeseni .44. nastoluje myšlienku že človek je len nástrojom v rukách iných. Mnohý vojaci chápu nespravodlivosť vojny ale nemajú možnosti na to aby tomu zabránili.

Anna Zegersová – 7 kríž
S koncentračného tábora ujde 7 väzňov, Nemcov – 6 zabijú na krížoch no siedmi ostane prázdny a tak sa stáva symbol poraziteľnosti Nemecka a symbolom nádeje.

Talianská literatúra
Pier-Paolo Pasolini – neorealizmus – nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy Talianska. Hrdinovia sú jednoduchý ľudia vidieka i veľkomestských štvrtí so svojimi starostami. Autori sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom využívajú ľudový jazyk, nekomplikovane vyjadrovanie. Preslávila ho hlavne kinematografia.
Búrlivý život (román) – opísal psychologickú a sociálnu situáciu mládeže rímskeho predmestia. Život v kolónii Malý Šanghaj, poznačenej biedou, hladom a špinou. Tomaso – povaľač, bitkár a výtržník spolu s partiou okrádali ľudí v bohatej štvrti. Odsúdia ho za bitku na 2 roky do väzenia. Jeho rodina dostala byť v inej štvrti a Tomaso po návrate z väzenia chce zmeniť svoj spôsob života ale dostane tuberkulózu. V sanatóriu stretáva nových priateľov a pod ich vplyvom mení názory.

Alberto Moravia
Rimanka (román) – dej sa odohráva v posledných rokoch fašizmu. Adriana, chudobné dievča plné ideálov túži vydať sa, mať deti, žiť čestne. No stala sa prostitútkou. Zásluhu má na tom jej matka, priatelia i polícia. Zaľúbi sa do slabého bohatého študenta no ten prezradil členov antifa skupiny a tak spáchal samovraždu.
Vrchárka (román) – je o utrpení a násilí, matka s dcérou utečú do hôr, no tam ich znásilnia vojaci, okradnú ich utečenci, nakoniec sa vrátia do Ríma fyzicky i psychicky zlomené ale s odhodlaním a nádejou na nový život.

Ruská literatúra – 2. svetová vojna – veľká vlastenecká vojna (VVV)
1. prúd bola skupina autorov, ktorá zobrazuje človeka ako hrdinu.

Šolochov – Osud človeka (novela)
Ukazuje koľko utrpenia a bolesti musel prežiť, smrť blízkych, bombardovanie, koncentrák.