Fodejev – Mladá garda (román)
Skupina mladých bojovníkov proti fašizmu, ktorých Nemci pochytali a zastrelili – skutočný príbeh.

Valentin Rasputin – 2. prúd
Ži a pamätaj – dej sa odohráva v posledných mesiacoch vojny v malej sibírskej dedine Angore. Hlavná postava Andrej Guskov, jednoduchý vojak, nie hrdina ale ani zbabelec. Po vyliečení sa musí vrátiť na front. Jeho žena nosí jeho dieťa, no dedina ju odsudzuje a tak ju vyženú, žena spácha samovraždu, utopí sa. Andrej si zvolil život vyhnanca, skrýva sa v horách má psychologické problémy.

Alexander Solženicyn
Bol obvinený z vlastizrady na 8 rokov v pracovnom tábore, v roku .56 bol rehabilitovaný. Je nositeľ Nobelovej ceny. Dlho žil exile. Spracoval tému kultu osobnosti a život väzňov v gulagoch.
Jeden deň Ivana Denišoviča (1962) – opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky. Novela nezachytáva len spomienky a nieje to len dokument ale aj svedectvo o období kultu osobnosti. Drsnou pravdivosťou vyvoláva v čitateľovi rozhorčenie a súčasne súcit.

Slovenská poézia po roku 45
Po vojnovom období je snaha zachovať pluralizmus básnického vývinu. V roku .48 bol prijatý jediný uznávaný smer – socialisticky realizmus a literatúra bola degradovaná na službu politiky a mala plniť ciele – pomáhať v budovaní socializmu, bojovať proti kapitalizmu, odhaľovať nepriateľa, viest ideologický boj. Literatúra upadá do schematizmu a dogmatizmu. Mnohý umelci emigrovali, mnohý sa odmlčali a písali tzv. šuflíkovú poéziu aby mohli publikovať zaplatili svoju ideologickú daň. Dominantný je motív domova.

Miroslav Válek – Slovo (báseň), Kostra – Na Stalina, Mihálik

Ján Kostra – Moja rodná
Zachytil motív domova, po 2. sv. vojne má pre básnika a vôbec pre človeka veľký význam. Domov predstavuje útočisko pred vojnovou hrôzou. Báseň bez rýmu. Nepravidelná strofa. Pásmo – spájanie motívov a obrazov bez interpunkcie. Báseň vytvára jeden organizmus: začína aj končí slovami „moja rodná“.
Epizácia – niečo sa dozvieme zo života lyrického hrdinu. Lyrický hrdina – je bez mena, je len nositeľ pocitov, ocitá sa mimo domova a chýba mu rodná krajina „moja rodná“.
Spomienková báseň – šepká moja rodná – vracia sa v spomienkach domov – je zemitá – poézia o rodnej zemi. Lyrický hrdina vyjadril svoj vzťah odhalením hodnôt domova: a ty si zatiaľ vyčkávala – prihovára sa k domovine ako k živej osobe – vernosť (epiteton). Rodná ruda kameňská – hrdina má dedinský pôvod a má ťažký život v roľníckej chudobnej rodine – je pokorný. Orsík – zdrobnenina, láska, kladný vzťah k domovu – v pokojnej pýche svojej panenskej – je verná svojmu synovi a je hrdá na to čo k nemu cíti.
Ave Eva – báseň, Vyjadril obdiv k žene k jej kráse a materstvu „ste ako piliere nádherných katedrál“ ste ako liany, prší z vás kvet“
Každý deň – báseň aj zbierka, „človeka stretnúť každodenné“ človek potrebuje človeka. „človeka ktorý padá a z prachu vzletí“ – človek ktorý má prekonávať prekážky, je silný.

Pavol Horov
Je už na rozdiel od Kostry regionálny básnik, jeho poézia je spätá zo Zemplínom (jeho rodná krajina), ospieval (venoval, písal o) valaly (nárečové slovo – tie to slová priamo nevysvetľuje – valaly – dediny rodného Zemplína)
Návraty – zbierka, zemplínske variácie – zbierka
Nioba matka naša – báseň, Nioba – grécka matka, ktorá má rada svoje deti a je šťastná, čo jej bohovia závidia a tak jej začnú bohovia tieto deti zabíjať. Nioba – symbol šťastnej matky. Symbolicky využíva autor Niobu ako strach každej matky o život svojho dieťaťa. Básnik – lyrický hrdina a jeho matka prežili dve sv. vojny. Využíva dva symboly (vietor, požiar (oheň)).

Andrej Plávka
Je ho tvorba je spätá s Liptovom (regionálny básnik), Tri prúty Liptova, Liptovská pišťala
Zdôrazňuje hodnoty domova – matka (večná hodnota i po smrti), príroda ( v nej vidí matku, tá však už nežije a jej úsmev vidí v kvetoch, príroda mu nahrádza dom a dedinu, pretože jeho dedinu zaplavila priehrada) obraz domova spája s tradíciami najmä s ľudovou slovesnosťou, piesňou (čo sa mu stáva hodnotou domova)