Janko Kráľ
Najrevolučnejší básnik, vlastenec, najsubjektívnejší, národné a sociálne slobody, najviac sa uňho prejavil romantický rozpor sloboda – útlak. Bojoval za národnú a sociálnu slobodu Slovákov. Chodil po dedinách a burcoval ľud aby odmietal robotovať na panskom. Dostal sa do vezenia. Tam napísal Jarnú pieseň.
Duma bratislavská – prvá báseň v štúrovskej slovenčine bola napísaná na protest proti prepusteniu Štúra z lýcea.
Orol vták – „radšej zhyniem na poli ako by žil v nevoli“.
Veľký demokrat – demokracia čiže rovnoprávnosť.
Balady zachytávajú tragédiu doby – zverbovaný, kríž a čiapka.
Sociálne balady – pán v tŕni – vyznieva ako obžaloba všetkých čo zdierajú ľud.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – v prvej časti ide o autoštylizáciu, prezíva smútok zo samoty v horách, nečinnosť, nuda. Je nespokojný a chce zmeniť svoj život, chce byť užitočný. V druhej časti je hrdinom už Janíčko ktorý sa vrhne v noci do rozbúreného Váhu, tým chce zachrániť zakliatu pannu pričom zahynie.
Báseň výlomky z Jánošíka – prenáša vlastnosti Jánošíka na slovenský ľud
Bol zakladateľom modernej politickej lyriky revolučnej poézie.

Samo Chalúpka
Je najväčší vlastenec, demokrat, je najstarší zo štúrovcov. Zúčastnil sa v poľskom povstaní, bol zranený. Jánošíkovská tematika. Jánošík je symbolom boja za slobodu. Likavský väzeň, Junák, Kráľohorská. Protiturecké básne Turčín poničian.
Mor ho! Bojoví výkrik, výzva do boja. Vyzýva slovenský národ do boja za národné slobody. Rozpor sloboda-otroctvo. Konflikt junáci-rimania. Kontrast chlieb–meč.

Jan Botto
Je najmladší štúrovský básnik, tvoril v revolučných rokoch a v ťažkých rokoch po revolúcii keď sa dostali štúrovci pod policajný dozor a Slováci trpeli v hrubých podmienkach Bachovho absolutizmu (silná maďarizácia, cenzúra, centralizácia, sociálny útlak) preto aby zachytil tragédiu doby píše balady: Žltá ľalia, Margita a besná, Smrť Jánošíkova.

Andrej Sládkovič
Najlyrickejší básnik dobra, pravdy, krásy, spravodlivosti, lásky, slobody a mladosti.
Básnická skladba Marina – vyjadril cit lásky k žene, je subjektívna na rozdiel od Kollára nerozdeľuje svoje srdce na poly ale hovorí o jednej veľkej láske. Ďakuje Slovensku že mu dalo Marínu a Marínu miluje preto že je Slovenka. Je to skladba symbolická, Marína sa stáva symbolom Slovenska. Skladba reflexívna (úvahová) uvažuje o Slovensku, ktoré bolo jeho rodisko a chce aby bolo jeho mohylou. Podľa neho nie je mladý ten čo má 25 ale ten čo vie snívať. Je to skladba epická, začiatok lásky, jej rozkvet, jej strata.
Detvan – báseň o národe i jeho minulosti prítomnosti a budúcnosti – epická skladba, má rozsiahli dej. Má 5 spevov: 1. spev Martin – Detvianky mládenec spetý s prírodou a ľuďom. 2. spev Družina – úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť. 3. spev Slatinský jarmok, najepickejší, Martin sa ospravedlňuje kráľovi za zabitie sokola, vďaka smelosti a prirodzenosti sa kráľovi zapáčil. Vyjde najavo že Martin zabil zbojníka a preto ho kráľ odmení. 4. spev Vohľady – je obrazom Eleny ideál Slovenky. Kráľ preoblečený sa o ňu zaujíma no ona miluje Martina. 5. spev Lapačka – Martin vstupuje do čierneho pluku.

Ján Kalinčiak
Humoristická próza Reštavrácia – vrchol tvorby a prekonávanie romantických metód.
Kortešačky - získavanie voličov, realisticky prostriedok – jazyk (ľudové porekadlá, frazeologizmy), konflikty romantické – láska s prekážkami, príroda, zrada i súd, ale všetko v polohe humornej až parodickej ale i realistickej.

Od romantizmu k realizmu (1850-1875) – voláme toto obdobie aj matičné roky.
Spoločenská charakteristika:
Roky silného národného a sociálneho útlaku, roky národnej pasivity.
Jozef Miloslav Hurban – vydal Slovenské pohľady.
Národovci sa stretávajú a dohodli sa na úprave Štúrovej slovenčiny.
Martin Hrubala – vydáva Krátka mluvnica slovenská (1852).
Koncom 50 rokov pád Bachovho absolutizmu.
1860 vláda vydáva Októbrový diplom – zaručuje rovnoprávnosť národov v Uhorsku.
Noviny Peszť-Budatínské vedomosti propagovali rovnoprávnosť, pomáhali organizovať celonárodné zhromaždenie Slovákov.
6-7 Júna .61 v Martine sa zišlo zhromaždenie a Slováci prijali Memorandum národa Slovenského. Žiadali právo na vlastný jazyk, kultúru, úrady, školstvo, územie a pod.
4 Augusta .63 vznikla Matica slovenská celonárodná kultúrna organizácia ktorá zjednocuje národ bez rozdielu na majetok a náboženstvo, rozvíja a chráni kultúru, podporuje vzdelanie.
Vznikli tri slovenské gymnázia v Martine, Revúcej, Kláštore pod Znievom.
Rakúsko Maďarské vyrovnanie prišlo s politikou jednoznačného Maďarského štátu, tým zanikla Matica i gymnáziá.

Literárna charakteristika:
Realistické a romantické prvky. Dochádza k striedaniu generácií – staršia Štúrovská sa stala konzervatívnou, píše v duchu hesla „Boh, cirkev, národ“ a odmieta subjektivizmus mladých, ktorý sa neodvracajú od národa ani boha ale chcú vyjadriť aj vlastné city, myšlienky a názory. Mladí založili spolok Napred a vydali almanach. Dôkazom subjektivizmu je Banšelova báseň o láske k žene, Len ma ľúb.