Honore de Balzac – predstaviteľ francúzskej literatúry
Otec Goriot je román, ktorý je súčasťou ľudskej komédie (asi sto románov) zobrazil francúzsku spoločnosť 19. storočia, je kritik morálky odsudzuje egoizmus, pretvárku karierizmus, bezcitnosť. Balzac tužil dostať sa do aristokratickej spoločnosti bol šľachtic ale bol aj chudobný, veľa pracoval.
Otec Goriot – je o neopätovanej rodičovskej láske, dcéry ho ľutujú pokiaľ je bohatý, nakoniec oslava chudobný oni sa zaňho hanbia, neprídu mu ani na pohreb, dožíva v chudobnom penzióne, zomiera ako žobrák. Dovtedy sa oňho staral chudobný študent.

Henri Ibsen - bojovník za emancipáciu žien

Bjornson - obhajoval práva národov za rovnoprávnosť, bol proti potláčaniu ľudských práv, bol proti maďarizácii

Jan Neruda - predstaviteľ českého realizmu.
bol novinár (slovná zásoba, musí mat pozorovací talent, kritik doby, cit pre problémy, básnik, citlivý, súcitný, sympatizuje s trpiacimi) prozaik, realista. Jeho próza predstavuje syntézu zlúčenie novinárskeho básnického a spisovateľského talentu, je majster charakteristiky analyzuje charakter ľudí vzťahy medzi nimi tak ako ich poznal na Malej Strane v Prahe kde prežil biedne detstvo. Jeho otec bol vojnový vyslúžilec, matka slúžka, nemali peniaze na synove vzdelanie, životom si niesol pocit sociálnej krivdy a nespravodlivosti. Zobrazil celú galériu postáv od žobráka až po vážených ľudí.
Pán Vojtíšek - žobrák ktorého mali ľudia radi (vždy bol slušný, pozdravil, bol inteligentný, ľudský, pomáhal komukoľvek komu mohol) objavuje sa vo viacerých poviedkach poviedky Malostranské, Jak si nakouřil Pan Vorel peňovku.

Slovenský realizmus (1870-1905)

Spoločenská charakteristika: silný národný útlak a sociálny útlak. Centrom kultúry sa stal Martin. Tam sa sťahovali a žili slovenský národný umelci. Signály nástupu realizmu boli almanach a spolok Napred, kritické listy – teoretický manifest realizmu – zásady nového smeru (Vajanský, Škultéty). Zdôrazňujú národný charakter realizmu, jeho ciel je pomoc a záchrana pre národ. Vzniká novy verš sylabotónický (slabika, prízvuk). Zbierka Tatry a more – napísal Vajanský, je to umelecký manifest a prvé dielo napísané v duchu realizmu. Dejiny Slovenskej literatúry, ktoré zostavil Jaroslav Vlček. Literatúra plnila národno – oslobodzovaciu funkciu. Autori nastoľujú vo svojich dielach otázku: „Kto sa postaví na čelo národa?“ Šľachta bola odnárodnená, formujúca sa buržoázia sleduje len vlastný zisk a záujmy. Zemianstvo by mohlo stáť na čele národa, malo slovenský pôvod, je späté s prírodou, roľníckym ľuďom a malo aj majetky. Rieši sa tzv. zemianska otázka. Zemianstvo je však feudálna vrstva a tak zaniká v realizme feudalizmu.

Vajanský
Letiace tiene (novela) – oblaky ktoré odchádzajú. Sucha ratolesť (román) – vetvička. Diela hovoria o tom ako zemianstvo zaniká, ale silný jednotlivci môžu byť užitočný keď sa zblížia z národovcami. Autor pochopí, že taká koncepcia je nereálna, neskôr jeho zeman spácha samovraždu. Zeman už nieje schopný pomôcť sebe ani národu.

Martin Kukučín
Keď Báčik s Chochoľova umrie – zeman sa zadĺži a čaká kým Báčik umrie aby zdedil majetky.

P.O.Hviezdoslav
Najväčší národný básnik realizmu. Celým jeho dielom prechádza idea spravodlivosti a ľudskosti. Bol právnik, stal sa obhajcom tých ktorý pracujú pretože práca je hodnota, ktorú si treba vážiť „Ona je žitia obsahom a cieľom“. Je to dar od boha vyhýbať sa jej je nemravné a nečestné. Kritizuje tých čo nepracujú, žijú z mozoľnatej práce ľudu, vykorisťujú ho – príživníci, darmošlapi. Narodil sa na Orave vo Vyšnom Kubíne v roľníckej rodine. Už ako chlapec pracoval na poli. Študoval v Miškovci a písal po maďarsky a v Kežmarku po nemecky. Vďaka slovenským národovcom a matke objavil krásu slovenčiny. Prvá zbierka Básnické prvsienky Jozefa Záborského. Stal sa členom spolku Napred. Neskôr prijal pseudonym Hviezdoslav. Chcel vo svojej poézii osláviť celý svet od zeme po hviezdy, celý vesmír. Pre prijímateľa je jeho poézia ťažká, má totiž bohatý básnický slovník – vytvára vlastné slová tzv. hviezdoslavizmy.
Ežo Vlkolínský – mladý zeman si chce vziať chudobnú roľníčku, jeho matka mu to nechce dovoliť, Ežo odíde, strýko mu pomôže zo svadbou, má syna a darí sa mu. 
Gábor Vlkolínský (Epos) – zeman Gábor nemá majetok, stáva sa sluhom v bohatej rodine, v ktorej sa nakoniec ožení.
Napísal aj 8 básnických cyklov:
1. Sonety – obdivuje vesmír, hviezdy ale fantázii ustupuje poznanie, že jeho miesto je na zemi. Kde vládne zloba a nenávisť.
2. Letorosty – 1. básnik je citlivý a úprimný „čo dávam, dávam z úprimnosti duše“, je verný pravde „len pravdy si ctím – prostý obličaj – realista.
2. štylizuje sa do postavy pútnika, zomrel mu otec, matka aj brat. Prežíva smútok a pomôže mu práca.
3. stáva sa básnikom ľudu, jeho ochrancom. Kritizuje pánov, chce mať ničiacu silu vetra, sopky a mora aby zničil na zemi vykorisťovateľov a príživníkov „ó prečo niesom víchrom“. Končí spomienkovou básňou na otca a matku „Priadka a roľník“.
3. Jeseň života – staroba a krutý princíp života ho desí, bojí sa smrti, pomáha mu viera v boha.
4. Prechádzky jarou
5. Prechádzky letom – oslava krásy prírody a vyslovuje jej úctu „že do života človeka vnáša energiu a pokoj“.
6. Stesky – cíti že jeho život sa pomaly končí bojí sa o osud Slovanov. Štylizuje sa do postavy ....
7. Dozvuky – uvedomuje si že nemá síl na prácu pre národ ale vyslovil radosť nad tým že „ľud sa budí“ chce bojovať za svoje práva.
8. Krvavé sonety – (spev o krvi) prvý básnický protest proti 1 sv. vojne. Zamýšľa sa nad tým kto je vinný za vojnu – hovorí že to je túžba po moci a bohatstve. Na vine je egoizmus. Kritizuje cirkev, že nezabránila vojne. Zobrazuje vojnovú atmosféru.
Hájnikova žena (veľká epika) – morálny konflikt, lyrické dielo, piesňové vsuvky, subjektívne úvahy autora o láske a šťastí, manželstve, ukazuje že ľud je morálne čistý a páni amorálni.