Martin Kukučín
Bol lekár. Narodil sa na Orave – Jasenová. Vyštudoval učiteľský ustav. Odišiel študovať medicínu do prahy. Zbližuje sa tam z moderným svetom. Pracuje v spolku Detvan a zbližuje sa s filozofiou Tolstého „neprotiviť sa násiliu“, mravne zdokonaľovanie človeka (vzdelanie). Zobrazuje najme tzv. malého človeka (obyčajný, jednoduchý). Stáva sa jeho ochrancom. Túži po harmónii pekných vzťahoch medzi ľuďmi a konflikty rieši často idealisticky (Kukučínovsky). Zomrel v zahraničí (Brač) pochovali ho na národnom cintoríne v Martine. Prvé poviedky sú obrazy z dedinského prostredia. Postupne prehlbuje psychologickú analýzu postav z opisných realistických poviedok prechádza na psychologicko analytické poviedky, často narába s humorom.
Rysavá jalovica – alkoholická poviedka – hlavné postavy Krt a Trnka obchodujú spolu na jarmoku s kravou (ryšavou jalovicou), na dobrý obchod sa idú napiť, no keď sa vrtia krava je preč, nakoniec zistia že ju zobrala Trnkova žena.
Neprebudený – Ondrej Machuľa, duševne zaostalý husiar, ktorého tragédia spočíva v ľuďoch ktorý sa k nemu správajú ako k menej cennému.
Dies Irae – je poviedka s dejovou i tématickou líniou na pozadí cholerovej epidémie, vystupuje v nej úžerník Sýkora, ktorému záleží iba na peniazoch.
Dom v stráni – ukazuje dynamiku vývoja spoločnosti, zaniká feudalizmus a spolu s ním aj patriarchálne sedliactvo, ktoré lipne na tradíciách.

Jozef Gregor Tajovský
Kritický realista. Nastoluje sociálny konflikt a ukazuje ako kapitalizácia dediny človeka = túžbe po majetku ničia pekne vzťahy medzi ľuďmi, lásku rodičov a deti manželov a pod. Stáva sa ochrancom malých ľudí vážil si dedinského pracovitého človeka vzorom mu bol starý otec ktorý ho vychovával človek dobrý veselý zobrazil ho v poviedkach Do konca. Tajovský bol bankový úradník, narodil sa v Tajove. Zobrazil ťažký život dedinského človeka čím ukázal žije neľudský a preto kritizuje dobu, spoločnosť.
Statky Zmätky – ukazuje túžbu po majetku, ktorá ničí pekné vzťahy medzi ľuďmi a vyvoláva v ľudských dušiach nepokoj.
Ženský zákon – rieši majetkové a sociálne rozpory humorom.
Maco Mlieč – o kraviarovi ktorého richtár honosne pochoval i keď ho celý život vykorisťoval.
Mamka Pôstková – babka si prišla požičať do banky 3 koruny.

Božena Sláčiková - Timrava
Podľa studničky v rodnom chotári kde rada sedávala a kde sa ľudia chodili po práci na poli osviežiť. Bola samotárka, bola veľmi vzdelaná, bola kritická pozorovateľka, ako kritická realistka kritizovala na dedine ľudskú hlúposť, zaostalosť, závisť, nedvižnosť je že lipnú na nepekných tradíciách odmietajú zmenu a pokrok, ona je za dedinu modernú a vzdelanú. Napísala – Ťapákovci.

Literárna moderna – koniec 19. začiatok 20. storočia.
Z realizmom ju spája záujem o realitu, skutočnosťou, ktorú zobrazuje nie priamo ale nepriamočiaro obrazne pomocou básnických obrazov a symbolov.
Symbol býva mnohoznačný, často rozumom nepochopiteľný, iracionálny, ide o zmyslové, pocitové umenie.
Symbol mora – symbol sily – tajomstva – prírody, autor ním vyjadruje stav duše. Smútok – symbol noci, bolesti, otroka, poníženia a túžby po slobode. Ide o subjektívne umenie.

Smery LM:
1. symbolizmus – stal sa základom pre ostatné smery
2. impresionizmus – jeho zdrojom inšpirácie je dojem a zážitok
3. futurizmus – velebí pokrok, techniku a pohyb
4. kubizmus – plocha a statika
5. kubofuturizmus

Charles Baudelaire
Zakladateľ symbolizmu – zbierka Kvety zla, krása života mu vyplýva z jednoty protikladov, život – smrť, láska – nenávisť, priznáva sa k svojmu ľúbostnému zážitku. Cirkev ho kritizovala a dostal sa do väzenia za nemravnosť. Báseň Súvislosti vyjadruje v nej svoj obdiv k prírode „príroda chrámom je..“ vyslovuje jej úctu, váži si ju. Prírodu treba vnímať všetkými zmyslami. Patrí do skupiny prekliatych básnikov.
Človek a more – „ty človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť“, hľadá zhody a rozdiely medzi týmito živlami, obaja skrývajú svoje tajomstvá, radosť aj smútok, sú bratia i sokovia, chránia si svoje miesto na zemi.
Mrcina – básnik po noci lásky spomína čo videl s milou, uvedomuje si krutý princíp a to rozklad tela po smrti, prijíma nevyhnutnosť smrti.

Paul Verlaine
Doraz kladie na krasu verša – zvukomaľbu. Báseň Túžba.

Jean Arthur Rimbaud
Odchádza z domu lebo nechce ďalej znášať tyraniu matky. Jeho poézia je plná mladosti, slobody, bezprostrednosti, je plný prirodzených citov, je spontánny, odmieta malomeštiansku morálku, konzumný spôsob života, konvencie. Je mladý básnik tužiaci po slobode, je šťastný a oddaný poézii. Je jedno ako vyzerá či má oblečenie, kabát či deravé nohavice. Báseň Moja bohéma je o zmysle života.

Apoliere
Dostal prívlastok najmodernejší z moderných – je kubofuturista. Most Mirabó – kubizmus (most) a futurizmus (rieka Séna), autor prežíva pocit smútku, nostalgie a uvedomuje si že starne. Zbierka Alkoholy. Básne Hodinky a kravata.
Báseň Pásmo – je to lyrický cestopis – zážitky, pocity z ciest. Vytvoril novú formu básne tzv. pásmo založená je na spájacej metóde. Ide o voľne spájanie myšlienok, obrazov. Nedáva interpunkčné znamienka a ukazuje tak že všetko spolu súvisí. Forma básne sa dopĺňa s obsahom.