Slovenský literárny vývoj
1. Staršia slovenská literatúra (800-1780)
A. Stredoveká literatúra (800-1500)
B. Humanistická a renesančná literatúra (1500-1650)
C. Baroková literatúra (1650-1780)
2. Novodobá slovenská literatúra (1780-1905)
A. Klasicizmus (1780-1830)
B. Preromantizmus a romantizmus (1830-1850)
C. Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850-1875)
D. Realizmus (1875-1905)
3. Slovenská literatúra 20 storočia (1900-dodnes)
A. Slovenská literárna moderna (1905-1918)
B. Medzivojnová literatúra (1918-1945)
C. Literatúra po druhej svetovej vojne (1945-1989)
D. Súčasná slovenská literatúra (1989-dodnes)
Grécka literatúra (od 9. storočia pred naším letopočtom až 5. nášho letopočtu)
Ilias – dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s početnými retrospektívami (návratmi do minulosti) z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov medzi Trójou a Ilianom. Hexameter je verš, ktorý sa skladá spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp.
Odysea – zobrazuje najmä posledných 41 dni desaťročného putovania kráľa Odysea pri návrate z Trójskej vojny.
Literatúra ako umenie
Umenie – estetické osvojovanie sveta, pôsobí na city, fantáziu, vyvoláva u nás isté pocity, nálady. Plní estetickú funkciu.
Iné funkcie:
1. hodnotiaca – spoznávame názor autora, ako hodnotí svet.
2. pretvárajúca (výchovná) – ovplyvňuje naše názory, myslenie ba aj konanie
3. oddychová – zbavuje stresu, oddych, relaxovanie
4. poznávacia – vedecko fantastická literatúra, literatúra faktu
Literatúra je odvodená od slova littera (písmeno) – písané texty.
Literatúru rozdeľujeme na:
1. vecná – odborná, publicistická, administratívna.
2. umelecká – krásna literatúra (beletria)
Všetky diela tvoria systém, rozdeľuje sa na podsystémy:
1. populárna literatúra je založená na dejovosti, emocionálnosti a senzačnosti
2. dobrodružná literatúra sa vyznačuje pútavým, dramatickým dejom so silne zdôraznenými motívmi nebezpečenstva
3. literatúra faktu s prevahou poznávacej funkcie, ocitá sa na rozhraní medzi umeleckou a vecnou literatúrou
4. science fiction s dejom exponovaným do budúcnosti
5. literatúra pre deti a mládež sa orientuje na tvorbu pre vekovo ohraničený okruh čitateľov
6. folklór, ľudová slovesnosť je súhrn ľudovej kultúry
Všetky diela vytvárajú kontext svetovej literatúry, európska lit. (podľa kontinentu), národná lit. (podľa národnosti autorov).
Literárny proces – dejiny lit. sa datujú od 3 tisícročia pred naším letopočtom.
Literárne druhy: epika, lyrika
Jazykové formy: poézia, próza, dráma
Staroveká literatúra (3. tis. ročie p.n.l. až 5 sto. n.l.) - Staroegyptská, sumerská, orientálna.
Epos o Gilgamešovi zo žánrového hľadiska predstavuje monumentálny hrdinský epos, nie je to už len mýtus, jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatný ľudia, aj keď boli obdarený nadľudskou silou. Sumerský kráľ je pravdepodobne historickou postavou. Dielo sa zachovalo v štyroch verziách, známa je novoasýrska verzia zo 7. st. pred n.l., má dve časti. Prvá je o priateľstve hlavného hrdinu s Eukiduom a druha je o Gilgamešovom márnom úsilí dosiahnuť večný život. Hrdinsky Gilgameš, jeho statočnosť a tragický osud inšpirovali po stáročia mnohých autorov.
Hebrejská literatúra
Biblia 1. tisícročie pred. n.l. – 1. časť je starý zákon – svätá kniha židovského náboženstva a 2. časť je nový zákon – kresťanská kniha, ktorá uznáva Krista a jeho učenie. Dôležité sú evanjeliá podľa svätého Marka, Matúša, Lukáša a Jána. Biblia je prvým svetovým dielom. Je to historické, náboženské a najčítanejšie a najprekladanejšie dielo na svete.
Staroveká antická literatúra (700 p.n.l az 5 stor. n.l.)
Grécka literatúra – významné miesto má epika o Homérovi.
Epos Ilias – základom je dej založený na historickej udalosti – Trójska vojna. V boji sa preslávil Achiles, do osudov hrdinov zasahujú bohovia, ktorý majú vlastnosti ľudí.
Ezop
Bájka vystupujú v nej neživé veci, zvieratá z ľudskými vlastnosťami a na konci sú ponaučenia.
Krab a jeho matka – mamka krabka bola pyšná na syna ale chcela aby bol lepší ako ostatný a to tým, že ho žiadala aby chodil rovno hoci kraby chodia iba do boku. Múdry syn neodmietol ale najprv chcel, aby mu ukázala ako sa to chodí rovno, ale ona to nedokázala. Poučenie, nemali by sme kritizovať druhých za to, za čo nemôžu.
Grécka lyrika
Poetka Sopfo, píše o láske, šťastí, rodine, manželstve, žila na ostrove Lesbos, tu zriadila dom umenia a učila mladé dievčatá.
Grécka dráma
Považovaná je za najdokonalejšie umenie, najme tragédia – Sofokles (antigona)
Rímska literatúra
Rozkvet získala najme za vlády cisára Augusta, ide o tzv. zlatý vek rímskej literatúry v ktorom sa preslávili básnici.
Vergílius, pastierske idyly Bucatica a roľnícke spevy Georgica, on sa stal vzorom pre nášho Hollého (selanky).
Horácius, dielo Ódy, oslavná báseň rodiny, lásky, mladosti, priateľstva a ukazuje ako bohatstvo ničí hodnoty a vedie k egoizmu, zdôrazňuje filozofiu zlatej strednej cesty.
Ovídius, dielo umenie milovať, usmerňuje v ňom mužov a ženy, ako udržať a získať lásku. Metamorfózy, v nich spracoval 250 gréckych bájí v ktorých jednotným motívom je premena, o Daidalovi a Ikarovi.
Stredoveká literatúra
Odráža feudálny spôsob života a nadvládu cirkvi a šľachty feudálov, odrážala náboženský svetonázor – viera v boha a v božský nadpozemský svet – transcendentálnosť, pozemský svet nebol dôležitý. Imitácia, napodobňovanie náboženských textov. Topika, zaužívané často používané prvky ktoré sa prenášali z diela na dielo, stali sa ustálenými prvkami. Anonymita, diela bez autora a často bez názvu. Ornamentálnosť, ozdobnosť štýlu, básnické umelecké prostriedky (metafory, epytetá, personifikácia), používali veľa rečníckych prvkov (otázka, zvolanie), aj mimojazykových prvkov a intonáciu.
V náboženskom svete bol hrdinom svätec. Oslavoval sa ako vzor kresťana, vyznačoval sa silnou vierou, striedmosťou (askéza), múdrosťou, odvahou a tým že po smrti činil zázraky.
Hrdinom svetskej literatúry bol šľachtic – rytier, bojovník, vlastenec.
Hlavným lit. druhom bola veršovaná epika.
Francúzsky epos – pieseň o Rolandovi – ide o francúzskeho rytiera, ktorý padol v boji s nepriateľskou presilou.
Nemecky epos – pieseň o Nibelungoch
Rusky epos – Slovo o pluku Igorovom
Španielsko - Romanca – pieseň o Cidovi
Ján Hus
Majster, kazateľ, bol upálený ako kacír.
Slovenska stredoveká literatúra
Veľkomoravské obdobie (800-1000) – literatúra písaná v prvom slovanskom jazyku v staroslovienčine (Proglas, Moravsko panónske legendy).
Obdobie po zániku Veľkej Moravy, keď sa stalo Slovenské územie súčasťou feudálneho Uhorska, literatúra bola písaná latinsky, česky a slovakizovanou češtinou (legenda o sv. Svoradovi a Štefanovi).
Veľkomoravské obdobie
Na územie Veľkej Moravy v 863 prichádzajú Konštantín a Metod. Kniežatá Mojmír a Rastislav sa museli brániť pred politickým a náboženským vplyvom východo franskej ríše. Franskí kňazi šírili kresťanstvo po latinsky čo mu nerozumel ľud. Konštantín a Metod vytvorili na základe písma hlaholiky nový jazyk staroslovienčinu, ňou šírili náboženstvo. Význam Konštantína a Metoda spočíva v položení základov slovanskej kultúry a vzdelanosti teda aj literatúry.
Konštantín napísal Proglas – predslov k svätému evanjeliu. Oslavuje v ňom slovanský preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti pretože aby bol človek duchovne živým musí získať vzdelanie.
Moravsko – panónske legendy
Má dve časti, v prvej opisujú život sv. Konštantína, jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi. Dôležitá je časť v ktorej obhajuje nový jazyk pred pápežom. V druhej časti opisujú život sv. Metoda, je to menej umelecké a viac historické dielo. Metod preložil bibliu spolu s dvoma skoropiscami. Trvalo im to 8 mesiacov. Metodov pohreb, pohrebnú omšu vykonali kňazi po latinsky, grécky a sloviensky. Na poslednej ceste ho odprevádzal celý národ.
Stredoveká latinská študentská pieseň – Gaudeamus igitur.
Ľudová slovesnosť sa šírila ústnym podaním je súčasťou ľudovej kultúry – umenie ľudu (slovo, hudba, tanec). Žánre ľudovej slovesnosti sú napríklad obradné piesne, zaklínadla, zariekania, príslovia, porekadlá, hádanky, pranostiky, rozprávky a balady.
Legenda – najpopulárnejší žáner. Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi a tri legendy o sv. Štefanovi.
Maurus – biskup napísal legendu o sv. Svoradovi a Benediktovi
Zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. Svorad vstúpil do benediktínského kláštora v Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na skalku pri Trenčíne, kde klčoval les, zachovával pôst a trýznil sa. Jeho žiakom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi – zavraždili ho zbojníci pre peniaze. Oboch pochovali v nitrianskej bazilike. Po ich smrti sa stali známymi a spájali sa s nimi zázraky. Legenda idealizuje Svorada, Maurus použil aj ľudové podania a jednoduchý hovorový štýl.
Legendy o sv. Štefanovi
Zaoberajú sa jeho bojmi s maďarskými pohanskými kniežatami a úsilím o upevnenie kresťanstva v Uhorsku.
Humanizmus a renesancia
Obdobie vedeckých objavov a nových krajín. Kníhtlač, rozvoj priemyslu, vznik meštianstva (buržoázia) – oslabenie feudalizmu a oslabenie nadvlády cirkvi a feudálov. Zdôrazňuje sa hodnota človeka a cenia sa jeho schopnosti. Humanizmus a renesanciu chápeme ako odklon od boha človeku. Objavenie antiky. Za najdôležitejšie sa považovalo právo na prirodzené, šťastné prežívanie života, jeho zmyslové poznávanie (senzualizmus), láska k prírode, k vlasti (vlastenectvo), k jazyku, úcta k rozumu, k vzdelaniu, k schopnostiam človeka (individualizmus). Spisovatelia používajú národné jazyky.
Talianska lit.
Dante Alighieri
Básnická skladba, epická báseň, Božská komédia – básnikova duša putuje záhrobím, v pekle ho sprevádza Vergílius, ktorý predstavuje múdrosť a rozum, tu trpia hriešnici pre svoje vášne a zločiny, prechádzajú do očistca a napokon do raja, sprevádza ho jeho milá Beatrice, ktorá predstavuje nadpozemskú dokonalosť.
Zakladateľ renesančnej prózy bol Boccacio, sto noviel Dekameron.
Ľúbostná lyrika od Petrarcu, spevník – láska k žene.
Francois Villou, básne o mladosti a študentstve, Veľký a Malý Testament.
Španiel Cervantes, román Dômyselný rytier Don Quijote de la Manche, je to satira stredovekých románov o rytieroch.
Shakespear
Angličan, píše historické hry, komédie Skrotenie zlej ženy – muž prevychoval zlú ženu pretože ju mal rád, hrdinovia bojujú o svoje šťastie, tragédie Rómeo a Júlia – dvaja mladí milenci umierajú vlastnou rukou si siahnu na život lebo im znepriatelení rodičia bránia v láske.
Hamlet – syn dánskeho kráľa ma pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat v túžbe po kráse kráľovnej, zo zúfalstva zomiera Hamletova milá Ofélia, Hamleta vyzve na súboj jej brat.
Slovenská humanistická a renesančná literatúra
Spoločenská charakteristika: turecké vpády, udomácňovanie a reformácie cirkvi, kruté náboženské boje, pokračujú šľachtické povstania, človek veľmi trpel. Významným činom v tomto období bolo založenie prvej univerzity v Bratislave Academia Istropolitana (1465), písalo sa v nej po latinsky.
Martin Rakousky
Píše o spoločenských vrstvách v štáte, o príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. Spoločnosť je rozdelená na vrstvy podľa majetku. Poukazuje na sociálnu, majetkovú nerovnosť a kritizuje ju a aj on hlása, že najlepšia je zlatá stredná cesta.
Jakub Jakubeus
Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa. Ukazuje na ťažký život Slovákov v Uhorsku. Nad ich osudom plače matka Slovákov, prosí boha o pomoc a vyjadruje túžbu po mieri. Píše aj renesančnú poéziu s ľúbostnou aj historickou, proti tureckou tematikou.
Pavel Kyzmezer
Komédia nová o vdově - Odsudzuje chamtivosť úžerného kupca, ktorý bezohladne vymáha dlh od chudobnej vdovy, pomôže jej prorok zázračným rozmnožením oleja, predá ho a dlh splatí. Autor kritizuje majetkovú nerovnosť, vykorisťovanie, úžerníctvo.
Baroková literatúra
Barok od slova barocco – perla nepravidelného tvaru, deformovaná krása. Spoločenská situácia: turecké vpády pokračujú, náboženské proti reformné boje, šľachtické povstania, 30 ročná vojna, dôsledkom sú bieda, hlad, choroby. Ľudové vzbury (Juraj Jánošík). Človek túži po šťastí a kráse ale na Zemi veľmi trpí a hľadá nádej vo viere. Základom umenia sa stávajú protiklady: boh – človek. Vznešený aj ľudový štýl. Barok predstavuje stretnutie humanistiky a stredovekej ideológie. Pozemské hodnoty sa začali strácať a platilo vanitas vanitatum (možnosť nad možnosť) všetkého pominuteľného.
Slovenský barok
Písala sa náboženská poézia, jarmočné piesne. Didaktika – reflexívna poézia – vzdeláva a vychováva človeka. Reflexívna – autor rozmýšľa nad životom, bohom, hodnotami a človekom. Autor je veľmi kritický. Autor chváli človeka za jeho prednosti ale kritizuje ho za chyby a radí mu ako ich odstrániť, často moralizuje, v súlade z náboženským presvedčením.
Peter Benický
Slovenské verše. Zaujíma kladný postoj k vzdelaniu, odporúča pracovitosť, kritizuje úradníkov, radí im aby neprijímali úplatky.
Hugolín Gavlovič
Valašska škola mravúv stodola. Radí skvalitniť život, aj boh mu pomôže, využíva životné múdrosti a skúsenosti pastierov – valachov. Autor upozorňuje na nebezpečenstvo opilstva. Hle, človek opilý – žádnemu nemilý. Tenhle človek není človek, neb rozum utratil, když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.
Daniel Krman
Memoárová a cestopisná próza – cesty za Karolom XII. – švédskym kráľom.
Matej Bel
Píše odbornú vedeckú prózu, historicko zemepisnú vedomosť o novom Uhorsku. Je polyhistor – vše vedec. Dielo obsahuje historické, zemepisné, národopisné a prírodovedecké poznatky zo samosprávnych území Uhorska. Pri mnohých príležitostiach sa dotkol aj života Slovákov. S obdivom hovoril o nadaní a pracovitosti slovenského ľudu. Ostro odsúdil znevažovateľov slovenskej národnej minulosti, ktorý ponižujú Slovákov.
Ján Amos Komenský
Pôsobil v barokovom období, bol učiteľ národov, zakladateľ modernej pedagogiky.
Veľká didaktika – škola patrí všetkým bez rozdielu majetku, vierovyznania, bez trestov – fyzických. Presadzuje vyučovanie v nižšej škole v rodnom jazyku, vyššie vzdelanie v latinčine.
Klasicizmus
Začiatok rozpadu feudalizmu, zánik cechov a vznik manufaktúr, rozvoj priemyslu a obchodu. Vzniká hnutie osvietenstvo – racionalizmom je ovplyvnené vo veľkej miere. Jeho stúpenci prijali názor, že spoločnosť možno riadiť podľa rozumových zásad, schopností človeka. Chápeme ho ako proticirkevné a protifeudálne hnutie. Formuje sa nová trieda – buržoázia. Vznik kapitalizmu. Človek túži po lepšom dokonalejšom živote a aj po umení a vzniká klasicizmus. Zo slova klasik (francúzsky) – dokonalý, príkladný, vzorový. Klasicizmus je umelecká metóda, zobrazuje človeka, nie takého aký je ale takého aby bol dokonalý v určitej vlastnosti.
Molier
Napísal komédiu Lakomec – skupáň Harpagon vidí zmysel života len v majetku čím ničí aj svoju rodinu, dcéru chce vydať za starého boháča, zamiluje sa do milej svojho syna a chce si ju vziať. Tým sa stali sokmi v láske. Mladí mu ukradnú jeho poklad a skryjú ho v záhrade. Cíti sa zavraždení od zúfalstva sa mu až rozum múti, peniaze považuje za svojich priateľov.
Piere Corneille
Tragédia cid – konflikt drámy je založený na rozpore medzi citom a povinnosťou. V ukážke sa don Rodrigo – cid dostáva do hlbokej krízy. Má splniť povinnosť ochrániť česť svojho otca a vykonať pomstu na otcovi svojej milej.
Slovenský klasicizmus
Súvisí s národným obrodením, je to historický proces formovania slovenského národa, ktorý chce byť rovnoprávny s ostatnými národmi (atribúty znaky národa sú jazyk, história, kultúra) priaznivé podmienky pre NO vytvárali osvietenský panovníci Mária Terézia a jej syn Jozef II: (reformy ako zrušenie nevoľníctva, tolerančný patent, zrovnoprávnenie cirkví, povinná školská dochádzka),
1. fáza NO – Bernolákovci, národní buditelia, inteligencia – vzdelanci z ľudu, sírili vzdelanie a osvetu, zakladali spolky (slovenské učené tovarišstvo), mali za ciel uzákoniť spisovnú slovenčinu na základe kultúrnej západoslovenčiny. Anton Bernolák - jazykovedná rozprava o slovenských písmenách, slovenská gramatika, etymológia slovanských slov
Jozef Ignác Bajza
Vytvoril vlastný jazyk. René mládenca príhody a skúsenosti – prvý slovenský román.
Fándly
Zelinkár – táto knižka chce svojim obsahom človeku ukázať, koľký osoh môže mať z rastlín. Aby to dosiahol v celej plnosti, treba mu dvojakej vedomosti: 1. kedy, v ktorom čase si ma zbierať užitočné bylinky; 2. ako rozoznať dobré byliny od zlých.
2. fáza národného obrodenia
Jozef Šafárik
Je zakladateľom vedy o Slovanoch (slavistika) spolu z Jánom Kollárom vytvorili myšlienku všeslovanskej vzájomnosti – vyzývajú k jednote všetky malé slovanské národy. Slováci sú súčasťou veľkého slovanského národa. Posilňuje slovanské vlastenectvo.
Ján Kollár
Písal po česky, hrdo sa hlásil k Slovanom ale bál sa o ich osud. Pôsobil v Nemecku. Uvedomil si dve skutočnosti a to že Slovanom chýba sebavedomie a vlastenectvo a videl ich vymieranie.
Slávy dcéra – básnická skladba, vyjadruje lásku k žene a vyjadril lásku k národu, prežíva veľkú lásku a rozdelil svoje srdce na dve polovice „jednu vlasti druhú míve“ dodáva mu energiu do života a práce, zdôrazňuje cit lásky, preto už prekonáva klasicizmus a otvára cestu k romantizmu (rozum ustupuje citu).
1. časť je predspev – napísaný antickou formou, žalospevné dvojveršie, žiali nad ťažkým osudom Slovanov a vyzýva ich k jednote proti nepriateľovi, pod vedeným silného Ruska „dubiska“, vyzýva do boja za slobodu. 5 spevov: 1. Sala 2. Labe, Rín, Vltava 3. Dunaj (názvy riek ktoré vedú cez územie kde žili Slovania) 4. Lethe slovanské nebo po smrti sa tam dostanú dobrí Slovania 5. Acheron – slovanské peklo
Ján Hollý
Posiľňoval historické vlastenectvo. Pripomína slávne začiatky našich dejín – VM, Cyrila, Metoda. Eposy – Svätopluk, Cirilo – Metodiáda, Sláv.
Svätopluk – jeho základ tvoria historické fakty z 9. st. Veľkomoravský panovník Rastislav úspešne odoláva tlaku východo franskej ríše, ktorá si chce podmaniť Slovanov na Morave a Slovensku. Rastislava zradí synovec Svätopluk. Rastislava vydá Nemcom, ktorý ho oslepia a zatvoria do kláštora. Nemcom padne za obeť aj Svätopluk. Epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na Devíne, prešiel na stranu Slovanov a prijal kráľovskú korunu. Postavy v diele sú historické ale aj vymyslené. Najdôležitejší je obraz Slovákov, Slovanov charakterizuje ich ako národ pracovitý, mierumilovný, pohostinský, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a radšej volí smrť ako slávu a hrdinský úmor. Odmieta otroctvo. V šiestom speve (12 spevov) spomína Svätopluk na príchod Slovanov do Európy z Indie.
Jan Chalúpka
Zakladateľ slovanského divadla, bol dramatik, prvá veselohra Kocúrkovo.
Romantizmus
Vzniká vo Francúzsku. Veľká francúzska buržoázna revolúcia „bratstvo, rovnosť, sloboda“. Oslobodzuje myslenie človeka, zbavuje ho feudálnych pút, človek túži po prejavení svojho citu, túži po lepšom živote, krajších medziľudských vzťahoch založených na láske, úcte, dôvere a porozumený – ľudskosti.
Kapitalizmus zo sebou prináša túžbu po zisku, bohatstve a majetku. Človek nedôveruje svojej spoločnosti, bojí sa vyjadriť svoje city, je sám a izolovaný (individualizmus), uzatvára sa do sveta svojich túžob a ideálov (idealizmus), povyšuje cit, zážitok nad rozum (sentimentalizmus, iracionalizmus).
Subjektivizmus „ja“ je mierou hodnotenia veci – sám sa rozhodnem, sám konám.
Titanizmus, hrdina sa cíti byť zodpovedný za to čo sa okolo neho deje, je pripravený pomôcť, obetovať sa. Veľmi často ho ľudia nechápu a upadá do pesimizmu. Ide o romantický postoj človeka k svetu.
Vlastnosti romantického diela:
Rozpor – ideál (sloboda, láska) a realita (násilie, tragická doba)
Konflikt – jednotlivec a spoločnosť.
Kontrast – kompozičný princíp, je vyjadrený slovne (dobrý, zlý) – mier (chlieb, soľ) a vojna (meč, bolesť).
Prírodné kontrasty – zelená príroda a zlato.
Victor Hugo
Je zakladateľom romantizmu.
Napísal Chrám matky božej,
Román Bedári – príbehy Jeana Valyeana, ktorý je nespravodlivo odsúdený na galeje, po 20 rokoch sa mu podarí utiecť, ukradne svietniky v kostole, chytia ho, ale biskup vyhlási že mu ich daroval. Toto dojme Jeana a začne nový život. Chce naprávať krivdy a pomáhať. Autor vložil do hlavnej postavy predstavu o spravodlivosti. Veril že mravným obrodením možno odstrániť zlo a nespravodlivosť.
Robotníci mora – chudobný rybár sám uprostred oceánu prekonáva svojim umom, vôľou a pracou prekážky aby zachránil stroje poškodeného parníka a tak získal ruku milovaného dievčaťa. Keď vidí že dievča ľúbi iného, vzdáva sa jej a dobrovoľne umiera.
Nemecký pre a romantizmus
Hnutie „Sturm und drang“ (búrka a vzdor).
Goethe
Óda Prométeus – zobrazenie buričskej nálady a odporu proti feudálnemu absolutizmu. Antický hrdina mu poslúžil ako vzor, ktorým chcel osláviť človeka – tvorcu, veriaceho vo vlastne sily.
Román Utrpenie mladého Wethera – vznikol na podnet nešťastnej lásky k Charlotte Buffovej. Je to sentimentálny príbeh napísaný vo forme listov. Vzdelaný mladík sa zamiluje do nevesty a neskôr manželky svojho priateľa. Nedokáže sa vyrovnať s rozpormi medzi túžbami a skutočnosťou. Spácha samovraždu. Wertherova smrť vyznieva ako protest proti vtedajšiemu spoločenskému zriadeniu.
Dráma Faust – vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie pakt s diablom. Prežije lásku i sklamanie, pozná vedu i čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť.
Friedrich Schiller – dramatik
Jeho drámou prechádza ideál občianskej slobody (sloboda ľudu).
Klasická dráma Viliam Tell – boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí. Ľud vedie do boja Tell. Nevzdal úctu vystavenému klobúku symbolizujúcemu vládu Nemcov. Gessler (miestodržiteľ) ho však prinúti zostreliť jablko zo hlavy vlastného syna. Príkaz splní ale syna netrafil. No Gessler ho namiesto slobody vrhol do väzenia. Tell ušiel a zabil tyrana Gesslera. Jeho výstrel sa stal výzvou na povstanie. Ľud vyhnal tyranov a vydobyl si slobodu.
Heinrich Heine
Bol najrevolučnejším nemeckým básnikom a prozaikom. V jeho lyrike vidieť vplyv ľudovej poézie s baladickými, pochmúrnymi prvkami. Je smutný pre osamelosť. Nájdeme v jeho tvorbe prvky irónie a satiry.
Nemecko, zimná rozprávka – kritizuje sociálne rozdiely medzi ľuďmi, prusky militarizmus (vojensky aparát), nacionalizmus.
Anglická literatúra
George Noel Gordon Byron
Pochádzal z aristokratickej rodiny, mal búrlivú povahu. Ako študent v snemovni lordov obhajoval práva robotníkov. Znechutený prázdnym životom Londýna odišiel z Anglicka a cestoval po Európe.
Lyricko – epická skladba Childe Horaldova púť – je autobiografická básnická poviedka. Hrdina putuje po Európe, obdivuje krásy cudzich krajín, ale kritizuje veľkosvetské spoločnosti. Cíti sa osamelý ale súčasne zodpovedný za zlo sveta a búri sa proti tyranii národov (titanizmus). Autor cíti to čo hrdina – autoštylizácia. Hrdina sa zúčastňuje na národno oslobodzovacích bojoch v Grécku kde umiera.
Percy Shelley
Veršovaná dráma Odputany Prométeus – vyjadril slobodu ako vždy zvíťazí nad násilím.
Ruská literatúra
Alexander Puškin
Jeho dielo vzniká v období nevoľníctva a tvrdého cárskeho despotizmu, ktorý vyvolal mnohé povstania ale tie boli potlačené a povstalci boli poslaný na sibír. Autor vyjadril sympatie s povstalcami veril že sloboda zvíťazí. Ideál slobody prechádza celým jeho dielom.
Poéma Cigáni a Kaukazsky zajatec, veršovaný román Eugen Onegin – zobrazuje typ zbytočného človeka. Básne o prírode.
Poľská literatúra
Adam Mickiewicz
Óda na mladosť – veril že mládež privedie svet k vzájomnej láske a priateľstvu.
Maďarská literatúra
Sándor Petofi
Veršovaná rozprávka Víťaz Janko – sila lásky.
Češká literatúra
Začína 3. fáza národného obrodenia
Josef Kajetan Tyl
V jeho divadelnej hre Fidlovačka prvý krát zaznela pieseň Kde domov múj.
Karel Hynek Macha
Národní buditelia ho kritizovali za to že zanedbáva národ a zdôrazňuje individualizmus.
Lyricko epické básne Máj – Vilém zavraždí soka v láske, nevie že je to jeho otec, uväznia ho a popravia. Tragický príbeh lásky sa odohráva na krásnom pozadí májovej prírody. Autor zdôrazňuje osamelosť hrdinov pretože sám autor bol osamelý a trpel – autoštylizácia.
Slovenský romantizmus
3. fáza národného obrodenia. Štúrovci sú mladí básnici, prozaici a i. národní buditelia, revolučná mládež, mladé Slovensko. Ich politický a národný program tvorí boj za národnú a sociálnu slobodu Slovákov.
Ľudovít Štúr
Najväčšia autorita, bol pedagógom. Učil sa na lýceu v Bratislave, vznikla tam spoločnosť Česko - slovanská. Mladí vlastenci sa schádzali, pamätná vychádzka na Devín (24.4.36) kde štúrovci prijali slovanské mená. Spoločnosť zanikla a Štúra preložili do Levoče. Jeho prívrženci na protest odišli za ním. Počas tohto Janko Matuška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska.
Štúr bol jazykovedec, v 1843 došlo k uzákoneniu spisovnej slovenčiny (Štúr, Hurban, Hodža). Hollý schválil toto uzákonenie. Jazykovedné diela: Nárečja slovenskuo a potreba písanja v tomto nárečí, Náuka rečí slovenskej, druhý ročník almanachu Nitra (prvá kniha v štúrovskej slovenčine). Spolok Tatrín vydával knihy v slovenčine.
Štúr bol novinár, Slovenskje národnje novini a literárna príloha Orol tatranský. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva. Príčiny biedy videl vo feudalizme.
Štúr bol politik, bol poslanec za mesto Zvolen na uhorskom sneme. Napísal: Reč na uhorskom sneme (21.12.1847) a O národních písních a povestiach plemena slovenských. Vydaná po česky v Prahe.
Janko Kráľ
Najrevolučnejší básnik, vlastenec, najsubjektívnejší, národné a sociálne slobody, najviac sa uňho prejavil romantický rozpor sloboda – útlak. Bojoval za národnú a sociálnu slobodu Slovákov. Chodil po dedinách a burcoval ľud aby odmietal robotovať na panskom. Dostal sa do vezenia. Tam napísal Jarnú pieseň.
Duma bratislavská – prvá báseň v štúrovskej slovenčine bola napísaná na protest proti prepusteniu Štúra z lýcea.
Orol vták – „radšej zhyniem na poli ako by žil v nevoli“.
Veľký demokrat – demokracia čiže rovnoprávnosť.
Balady zachytávajú tragédiu doby – zverbovaný, kríž a čiapka.
Sociálne balady – pán v tŕni – vyznieva ako obžaloba všetkých čo zdierajú ľud.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – v prvej časti ide o autoštylizáciu, prezíva smútok zo samoty v horách, nečinnosť, nuda. Je nespokojný a chce zmeniť svoj život, chce byť užitočný. V druhej časti je hrdinom už Janíčko ktorý sa vrhne v noci do rozbúreného Váhu, tým chce zachrániť zakliatu pannu pričom zahynie.
Báseň výlomky z Jánošíka – prenáša vlastnosti Jánošíka na slovenský ľud
Bol zakladateľom modernej politickej lyriky revolučnej poézie.
Samo Chalúpka
Je najväčší vlastenec, demokrat, je najstarší zo štúrovcov. Zúčastnil sa v poľskom povstaní, bol zranený. Jánošíkovská tematika. Jánošík je symbolom boja za slobodu. Likavský väzeň, Junák, Kráľohorská. Protiturecké básne Turčín poničian.
Mor ho! Bojoví výkrik, výzva do boja. Vyzýva slovenský národ do boja za národné slobody. Rozpor sloboda-otroctvo. Konflikt junáci-rimania. Kontrast chlieb–meč.
Jan Botto
Je najmladší štúrovský básnik, tvoril v revolučných rokoch a v ťažkých rokoch po revolúcii keď sa dostali štúrovci pod policajný dozor a Slováci trpeli v hrubých podmienkach Bachovho absolutizmu (silná maďarizácia, cenzúra, centralizácia, sociálny útlak) preto aby zachytil tragédiu doby píše balady: Žltá ľalia, Margita a besná, Smrť Jánošíkova.
Andrej Sládkovič
Najlyrickejší básnik dobra, pravdy, krásy, spravodlivosti, lásky, slobody a mladosti.
Básnická skladba Marina – vyjadril cit lásky k žene, je subjektívna na rozdiel od Kollára nerozdeľuje svoje srdce na poly ale hovorí o jednej veľkej láske. Ďakuje Slovensku že mu dalo Marínu a Marínu miluje preto že je Slovenka. Je to skladba symbolická, Marína sa stáva symbolom Slovenska. Skladba reflexívna (úvahová) uvažuje o Slovensku, ktoré bolo jeho rodisko a chce aby bolo jeho mohylou. Podľa neho nie je mladý ten čo má 25 ale ten čo vie snívať. Je to skladba epická, začiatok lásky, jej rozkvet, jej strata.
Detvan – báseň o národe i jeho minulosti prítomnosti a budúcnosti – epická skladba, má rozsiahli dej. Má 5 spevov: 1. spev Martin – Detvianky mládenec spetý s prírodou a ľuďom. 2. spev Družina – úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť. 3. spev Slatinský jarmok, najepickejší, Martin sa ospravedlňuje kráľovi za zabitie sokola, vďaka smelosti a prirodzenosti sa kráľovi zapáčil. Vyjde najavo že Martin zabil zbojníka a preto ho kráľ odmení. 4. spev Vohľady – je obrazom Eleny ideál Slovenky. Kráľ preoblečený sa o ňu zaujíma no ona miluje Martina. 5. spev Lapačka – Martin vstupuje do čierneho pluku.
Ján Kalinčiak
Humoristická próza Reštavrácia – vrchol tvorby a prekonávanie romantických metód.
Kortešačky - získavanie voličov, realisticky prostriedok – jazyk (ľudové porekadlá, frazeologizmy), konflikty romantické – láska s prekážkami, príroda, zrada i súd, ale všetko v polohe humornej až parodickej ale i realistickej.
Od romantizmu k realizmu (1850-1875) – voláme toto obdobie aj matičné roky.
Spoločenská charakteristika:
Roky silného národného a sociálneho útlaku, roky národnej pasivity.
Jozef Miloslav Hurban – vydal Slovenské pohľady.
Národovci sa stretávajú a dohodli sa na úprave Štúrovej slovenčiny.
Martin Hrubala – vydáva Krátka mluvnica slovenská (1852).
Koncom 50 rokov pád Bachovho absolutizmu.
1860 vláda vydáva Októbrový diplom – zaručuje rovnoprávnosť národov v Uhorsku.
Noviny Peszť-Budatínské vedomosti propagovali rovnoprávnosť, pomáhali organizovať celonárodné zhromaždenie Slovákov.
6-7 Júna .61 v Martine sa zišlo zhromaždenie a Slováci prijali Memorandum národa Slovenského. Žiadali právo na vlastný jazyk, kultúru, úrady, školstvo, územie a pod.
4 Augusta .63 vznikla Matica slovenská celonárodná kultúrna organizácia ktorá zjednocuje národ bez rozdielu na majetok a náboženstvo, rozvíja a chráni kultúru, podporuje vzdelanie.
Vznikli tri slovenské gymnázia v Martine, Revúcej, Kláštore pod Znievom.
Rakúsko Maďarské vyrovnanie prišlo s politikou jednoznačného Maďarského štátu, tým zanikla Matica i gymnáziá.
Literárna charakteristika:
Realistické a romantické prvky. Dochádza k striedaniu generácií – staršia Štúrovská sa stala konzervatívnou, píše v duchu hesla „Boh, cirkev, národ“ a odmieta subjektivizmus mladých, ktorý sa neodvracajú od národa ani boha ale chcú vyjadriť aj vlastné city, myšlienky a názory. Mladí založili spolok Napred a vydali almanach. Dôkazom subjektivizmu je Banšelova báseň o láske k žene, Len ma ľúb.
Ľudovít Kubáni
Píše prózu, poéziu i drámu.
Mendík (romantická realistická poviedka) – budovaná na kontraste charakteristík postáv. Rozpor medzi ideálom a realitou. Konflikty medzi postavami. Realistické prvky ako opis postáv a prostredia. Jazyk je charakterizačný prostriedok.
Gustáv Kazimír Zechnester – Laskomerský
Zakladateľ realizmu, písal poviedky – humoresky z dedinského (Veľkonočná kúpačka), lekárskeho a študentského života (Prvý tanec – autobiografia)
Jan Palárik
Dramatik, divadlo považuje za výchovný prostriedok k ľudskosti a vlastenectvu. Bol členom Novej školy slovenskej za rovnoprávnosť národov v Uhorsku. Píše veselohry na princípe zámeny postav.
Jonáš Záborský
Bol národovec a farár. Jeho diela mali nadčasový význam chcel totiž zmeniť život na dedine reformami. Napomáhal vzdelávaniu a šíril osvetu. Bol označený za pansláva. Napísal Panslavistický farár (autobiografia) a Najdúch (veselohra).
Dva dni v Chujave – má dve časti, prvá sa volá deň škaredý. Všíma si zaostalosť, nevzdelanosť a alkoholizmus ľudu. Autor vidí že ľud nevie využívať svoje práva preto sa vykorisťuje, páni zvyšujú dane aby mohli postaviť most po ktorom nebude mať ľud právo chodiť, kladú peňažné tresty, palicujú za to že roľníkova ovca sa pásla na panskej tráve ale panský dobytok ten sa pásol všade. Autor má rád ľud a chce mu pomôcť, „moja zhovädilá masa“ – tak nazýval ľud.
Druhá časť sa volá deň pekný. Vidí Chujavu po reformách, otvorenú školu, škôlku, knižnicu, hasičskú striekačku, dali vyškoliť ovocinára, spájali polia a spoločne začali hospodáriť.
Realizmus - polovica 19. storočia
Spoločenská charakteristika: prudký rozvoj kapitalizmu, priemyselná revolúcia (rozvoj výroby, obchodu, priemyslu, prírodných vied, vedecké a technické objavy).
Vo filozofii vzniká tzv. Pozitivizmus (August Conte 1798-1857), znamená to zdôraznenie objektívneho poznávania skutočnosti, za skutočné sa pokladalo iba to čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentmi dokázať. Vzniká Realizmus je to umelecká metóda zobrazenia sveta a človeka (pravdivého, skutočného, reálneho, objektívneho) pri zachovaní detailov.
Romantizmus - Realizmus
1. svet abstraktný reálny, pravdivý, subjektívny
2. hrdina dokonalý výnimočný, individualista, človek s problémami, je spätý s prostredím
3. kritika vyúsťuje do individuálnej vzbury cez analýzu doby obraz spoločnosti
4. druhy lyrika, epika, dráma epika, lyrika, dráma
5. žáner báseň, román, poviedka
Charles Dickens – predstaviteľ anglickej literatúry.
Preslávil ho román Pamäti klubu Pickwickovcov (1836-1837) a chlapčenský sociálny román Oliver Twist (1838). Kritizuje kapitalistickú spoločnosť, ktorá je neľudská založená na vykorisťovaní človeka a aj detí (sám autor ako 10 ročný pracoval v továrni aby mala jeho rodina na chlieb) a spôsobuje ich utrpenie, biedu a poníženie. Dickens je idealista, odmieta revolučný prevrat a chce zmeniť spoločnosť dobrom, bol humanista.
Oliver Twist – sociálny román. Oliver je sirota, narodil sa v chudobinci a jeho matka po pôrode zomrela. Prvé roky prežije v ústave pre chudobných neskôr sa sám ťažko prebíja životom. Dojčatá ležali špinavé, hladné, mokré na dlážke a prežili iba tie ktoré vedeli vyžiť len s najmenšej dávky jedla. Oliver sa dožil deväť rokov. Oliver si raz pýtal duplu no namiesto jedla dostal bitku a ešte ho aj zavreli do pivnice a vypísali naňho cenu päť libier aby sa ho zbavili.
David Copperfield – román. autobiografická kniha o živote Charlesa Dickensa.
Ruský realizmus – rozvíja sa v podmienkach feudálneho ale už aj kapitalistického Ruska.
Lev Nikolajevic Tolstoj – predstaviteľ ruského realizmu.
Prvé realistické zobrazenie vojny Sevastopoľské poviedky. Román Vojna a mier, Vzkriesenie, psychologický román Anna Kareninova (žena nemala pravo na vlastný citový život, bola podriadená spoločenským koncesiám – dobovej morálke)
Anton Pavlovič Cechov - predstaviteľ ruského realizmu.
Majster krátkej poviedky, na malej ploche vedel riešiť veľké spoločenské problémy (Chameleón) a zároveň je majster lyrickej drámy, kladie doraz na city, myšlienky, vnútorný svet. (Tri sestry, Višňový sad)
Fjodor Nikolajevic Dostojevskij - predstaviteľ ruského realizmu.
Píše psychologicko fylozofické diela sympatizuje s trpiacimi román Zločin a trest (chudobný študent zabije úžerníčku, najskôr svoj čin ospravedlňuje, no odsúdia ho na nútené práce, jeho najväčším trestom sú vlastné výčitky svedomia)
Honore de Balzac – predstaviteľ francúzskej literatúry
Otec Goriot je román, ktorý je súčasťou ľudskej komédie (asi sto románov) zobrazil francúzsku spoločnosť 19. storočia, je kritik morálky odsudzuje egoizmus, pretvárku karierizmus, bezcitnosť. Balzac tužil dostať sa do aristokratickej spoločnosti bol šľachtic ale bol aj chudobný, veľa pracoval.
Otec Goriot – je o neopätovanej rodičovskej láske, dcéry ho ľutujú pokiaľ je bohatý, nakoniec oslava chudobný oni sa zaňho hanbia, neprídu mu ani na pohreb, dožíva v chudobnom penzióne, zomiera ako žobrák. Dovtedy sa oňho staral chudobný študent.
Henri Ibsen - bojovník za emancipáciu žien
Bjornson - obhajoval práva národov za rovnoprávnosť, bol proti potláčaniu ľudských práv, bol proti maďarizácii
Jan Neruda - predstaviteľ českého realizmu.
bol novinár (slovná zásoba, musí mat pozorovací talent, kritik doby, cit pre problémy, básnik, citlivý, súcitný, sympatizuje s trpiacimi) prozaik, realista. Jeho próza predstavuje syntézu zlúčenie novinárskeho básnického a spisovateľského talentu, je majster charakteristiky analyzuje charakter ľudí vzťahy medzi nimi tak ako ich poznal na Malej Strane v Prahe kde prežil biedne detstvo. Jeho otec bol vojnový vyslúžilec, matka slúžka, nemali peniaze na synove vzdelanie, životom si niesol pocit sociálnej krivdy a nespravodlivosti. Zobrazil celú galériu postáv od žobráka až po vážených ľudí.
Pán Vojtíšek - žobrák ktorého mali ľudia radi (vždy bol slušný, pozdravil, bol inteligentný, ľudský, pomáhal komukoľvek komu mohol) objavuje sa vo viacerých poviedkach poviedky Malostranské, Jak si nakouřil Pan Vorel peňovku.
Slovenský realizmus (1870-1905)
Spoločenská charakteristika: silný národný útlak a sociálny útlak. Centrom kultúry sa stal Martin. Tam sa sťahovali a žili slovenský národný umelci. Signály nástupu realizmu boli almanach a spolok Napred, kritické listy – teoretický manifest realizmu – zásady nového smeru (Vajanský, Škultéty). Zdôrazňujú národný charakter realizmu, jeho ciel je pomoc a záchrana pre národ. Vzniká novy verš sylabotónický (slabika, prízvuk). Zbierka Tatry a more – napísal Vajanský, je to umelecký manifest a prvé dielo napísané v duchu realizmu. Dejiny Slovenskej literatúry, ktoré zostavil Jaroslav Vlček. Literatúra plnila národno – oslobodzovaciu funkciu. Autori nastoľujú vo svojich dielach otázku: „Kto sa postaví na čelo národa?“ Šľachta bola odnárodnená, formujúca sa buržoázia sleduje len vlastný zisk a záujmy. Zemianstvo by mohlo stáť na čele národa, malo slovenský pôvod, je späté s prírodou, roľníckym ľuďom a malo aj majetky. Rieši sa tzv. zemianska otázka. Zemianstvo je však feudálna vrstva a tak zaniká v realizme feudalizmu.
Vajanský
Letiace tiene (novela) – oblaky ktoré odchádzajú. Sucha ratolesť (román) – vetvička. Diela hovoria o tom ako zemianstvo zaniká, ale silný jednotlivci môžu byť užitočný keď sa zblížia z národovcami. Autor pochopí, že taká koncepcia je nereálna, neskôr jeho zeman spácha samovraždu. Zeman už nieje schopný pomôcť sebe ani národu.
Martin Kukučín
Keď Báčik s Chochoľova umrie – zeman sa zadĺži a čaká kým Báčik umrie aby zdedil majetky.
P.O.Hviezdoslav
Najväčší národný básnik realizmu. Celým jeho dielom prechádza idea spravodlivosti a ľudskosti. Bol právnik, stal sa obhajcom tých ktorý pracujú pretože práca je hodnota, ktorú si treba vážiť „Ona je žitia obsahom a cieľom“. Je to dar od boha vyhýbať sa jej je nemravné a nečestné. Kritizuje tých čo nepracujú, žijú z mozoľnatej práce ľudu, vykorisťujú ho – príživníci, darmošlapi. Narodil sa na Orave vo Vyšnom Kubíne v roľníckej rodine. Už ako chlapec pracoval na poli. Študoval v Miškovci a písal po maďarsky a v Kežmarku po nemecky. Vďaka slovenským národovcom a matke objavil krásu slovenčiny. Prvá zbierka Básnické prvsienky Jozefa Záborského. Stal sa členom spolku Napred. Neskôr prijal pseudonym Hviezdoslav. Chcel vo svojej poézii osláviť celý svet od zeme po hviezdy, celý vesmír. Pre prijímateľa je jeho poézia ťažká, má totiž bohatý básnický slovník – vytvára vlastné slová tzv. hviezdoslavizmy.
Ežo Vlkolínský – mladý zeman si chce vziať chudobnú roľníčku, jeho matka mu to nechce dovoliť, Ežo odíde, strýko mu pomôže zo svadbou, má syna a darí sa mu.
Gábor Vlkolínský (Epos) – zeman Gábor nemá majetok, stáva sa sluhom v bohatej rodine, v ktorej sa nakoniec ožení.
Napísal aj 8 básnických cyklov:
1. Sonety – obdivuje vesmír, hviezdy ale fantázii ustupuje poznanie, že jeho miesto je na zemi. Kde vládne zloba a nenávisť.
2. Letorosty – 1. básnik je citlivý a úprimný „čo dávam, dávam z úprimnosti duše“, je verný pravde „len pravdy si ctím – prostý obličaj – realista.
2. štylizuje sa do postavy pútnika, zomrel mu otec, matka aj brat. Prežíva smútok a pomôže mu práca.
3. stáva sa básnikom ľudu, jeho ochrancom. Kritizuje pánov, chce mať ničiacu silu vetra, sopky a mora aby zničil na zemi vykorisťovateľov a príživníkov „ó prečo niesom víchrom“. Končí spomienkovou básňou na otca a matku „Priadka a roľník“.
3. Jeseň života – staroba a krutý princíp života ho desí, bojí sa smrti, pomáha mu viera v boha.
4. Prechádzky jarou
5. Prechádzky letom – oslava krásy prírody a vyslovuje jej úctu „že do života človeka vnáša energiu a pokoj“.
6. Stesky – cíti že jeho život sa pomaly končí bojí sa o osud Slovanov. Štylizuje sa do postavy ....
7. Dozvuky – uvedomuje si že nemá síl na prácu pre národ ale vyslovil radosť nad tým že „ľud sa budí“ chce bojovať za svoje práva.
8. Krvavé sonety – (spev o krvi) prvý básnický protest proti 1 sv. vojne. Zamýšľa sa nad tým kto je vinný za vojnu – hovorí že to je túžba po moci a bohatstve. Na vine je egoizmus. Kritizuje cirkev, že nezabránila vojne. Zobrazuje vojnovú atmosféru.
Hájnikova žena (veľká epika) – morálny konflikt, lyrické dielo, piesňové vsuvky, subjektívne úvahy autora o láske a šťastí, manželstve, ukazuje že ľud je morálne čistý a páni amorálni.
Martin Kukučín
Bol lekár. Narodil sa na Orave – Jasenová. Vyštudoval učiteľský ustav. Odišiel študovať medicínu do prahy. Zbližuje sa tam z moderným svetom. Pracuje v spolku Detvan a zbližuje sa s filozofiou Tolstého „neprotiviť sa násiliu“, mravne zdokonaľovanie človeka (vzdelanie). Zobrazuje najme tzv. malého človeka (obyčajný, jednoduchý). Stáva sa jeho ochrancom. Túži po harmónii pekných vzťahoch medzi ľuďmi a konflikty rieši často idealisticky (Kukučínovsky). Zomrel v zahraničí (Brač) pochovali ho na národnom cintoríne v Martine. Prvé poviedky sú obrazy z dedinského prostredia. Postupne prehlbuje psychologickú analýzu postav z opisných realistických poviedok prechádza na psychologicko analytické poviedky, často narába s humorom.
Rysavá jalovica – alkoholická poviedka – hlavné postavy Krt a Trnka obchodujú spolu na jarmoku s kravou (ryšavou jalovicou), na dobrý obchod sa idú napiť, no keď sa vrtia krava je preč, nakoniec zistia že ju zobrala Trnkova žena.
Neprebudený – Ondrej Machuľa, duševne zaostalý husiar, ktorého tragédia spočíva v ľuďoch ktorý sa k nemu správajú ako k menej cennému.
Dies Irae – je poviedka s dejovou i tématickou líniou na pozadí cholerovej epidémie, vystupuje v nej úžerník Sýkora, ktorému záleží iba na peniazoch.
Dom v stráni – ukazuje dynamiku vývoja spoločnosti, zaniká feudalizmus a spolu s ním aj patriarchálne sedliactvo, ktoré lipne na tradíciách.
Jozef Gregor Tajovský
Kritický realista. Nastoluje sociálny konflikt a ukazuje ako kapitalizácia dediny človeka = túžbe po majetku ničia pekne vzťahy medzi ľuďmi, lásku rodičov a deti manželov a pod. Stáva sa ochrancom malých ľudí vážil si dedinského pracovitého človeka vzorom mu bol starý otec ktorý ho vychovával človek dobrý veselý zobrazil ho v poviedkach Do konca. Tajovský bol bankový úradník, narodil sa v Tajove. Zobrazil ťažký život dedinského človeka čím ukázal žije neľudský a preto kritizuje dobu, spoločnosť.
Statky Zmätky – ukazuje túžbu po majetku, ktorá ničí pekné vzťahy medzi ľuďmi a vyvoláva v ľudských dušiach nepokoj.
Ženský zákon – rieši majetkové a sociálne rozpory humorom.
Maco Mlieč – o kraviarovi ktorého richtár honosne pochoval i keď ho celý život vykorisťoval.
Mamka Pôstková – babka si prišla požičať do banky 3 koruny.
Božena Sláčiková - Timrava
Podľa studničky v rodnom chotári kde rada sedávala a kde sa ľudia chodili po práci na poli osviežiť. Bola samotárka, bola veľmi vzdelaná, bola kritická pozorovateľka, ako kritická realistka kritizovala na dedine ľudskú hlúposť, zaostalosť, závisť, nedvižnosť je že lipnú na nepekných tradíciách odmietajú zmenu a pokrok, ona je za dedinu modernú a vzdelanú. Napísala – Ťapákovci.
Literárna moderna – koniec 19. začiatok 20. storočia.
Z realizmom ju spája záujem o realitu, skutočnosťou, ktorú zobrazuje nie priamo ale nepriamočiaro obrazne pomocou básnických obrazov a symbolov.
Symbol býva mnohoznačný, často rozumom nepochopiteľný, iracionálny, ide o zmyslové, pocitové umenie.
Symbol mora – symbol sily – tajomstva – prírody, autor ním vyjadruje stav duše. Smútok – symbol noci, bolesti, otroka, poníženia a túžby po slobode. Ide o subjektívne umenie.
Smery LM:
1. symbolizmus – stal sa základom pre ostatné smery
2. impresionizmus – jeho zdrojom inšpirácie je dojem a zážitok
3. futurizmus – velebí pokrok, techniku a pohyb
4. kubizmus – plocha a statika
5. kubofuturizmus
Charles Baudelaire
Zakladateľ symbolizmu – zbierka Kvety zla, krása života mu vyplýva z jednoty protikladov, život – smrť, láska – nenávisť, priznáva sa k svojmu ľúbostnému zážitku. Cirkev ho kritizovala a dostal sa do väzenia za nemravnosť. Báseň Súvislosti vyjadruje v nej svoj obdiv k prírode „príroda chrámom je..“ vyslovuje jej úctu, váži si ju. Prírodu treba vnímať všetkými zmyslami. Patrí do skupiny prekliatych básnikov.
Človek a more – „ty človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť“, hľadá zhody a rozdiely medzi týmito živlami, obaja skrývajú svoje tajomstvá, radosť aj smútok, sú bratia i sokovia, chránia si svoje miesto na zemi.
Mrcina – básnik po noci lásky spomína čo videl s milou, uvedomuje si krutý princíp a to rozklad tela po smrti, prijíma nevyhnutnosť smrti.
Paul Verlaine
Doraz kladie na krasu verša – zvukomaľbu. Báseň Túžba.
Jean Arthur Rimbaud
Odchádza z domu lebo nechce ďalej znášať tyraniu matky. Jeho poézia je plná mladosti, slobody, bezprostrednosti, je plný prirodzených citov, je spontánny, odmieta malomeštiansku morálku, konzumný spôsob života, konvencie. Je mladý básnik tužiaci po slobode, je šťastný a oddaný poézii. Je jedno ako vyzerá či má oblečenie, kabát či deravé nohavice. Báseň Moja bohéma je o zmysle života.
Apoliere
Dostal prívlastok najmodernejší z moderných – je kubofuturista. Most Mirabó – kubizmus (most) a futurizmus (rieka Séna), autor prežíva pocit smútku, nostalgie a uvedomuje si že starne. Zbierka Alkoholy. Básne Hodinky a kravata.
Báseň Pásmo – je to lyrický cestopis – zážitky, pocity z ciest. Vytvoril novú formu básne tzv. pásmo založená je na spájacej metóde. Ide o voľne spájanie myšlienok, obrazov. Nedáva interpunkčné znamienka a ukazuje tak že všetko spolu súvisí. Forma básne sa dopĺňa s obsahom.
Slovenská moderna – „Kraskova básnická škola.“
Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall.
Literárna moderna sa u nás rozvíja v období silného národného a sociálneho útlaku (maďarizácia, nezamestnanosť, hlad a chudoba). Autori prijali zásadu že zložitú dobu treba zložito vyjadriť a to pomocou symbolov – pestujú typ poézie symbolizmu a impresionizmu. Sú súčasťou trpiaceho národa a preto vo svojich dielach spájajú osobné a národné myšlienky. Potláča sa európsky subjektivizmus. Častý symbol je otrok (poddaný) a otrokyňa (slovenčina).
Ivan Krasko
Noc a samota (Nox et solituda) – lyrický hrdina je umiestnený do ovzdušia noci, často tmavej čiernej noci aby zdôraznil pocit samoty človeka. Hrdina prežíva vnútornú bolesť a smútok čo má za príčiny aj subjektívne sklamanie v láske ale aj objektívne a to že Kraskova rodina, jeho matka je ďaleko od neho.
Báseň plochý akord – je to sklamanie v láske, stráca zmysel života.
Topole – prírodný motív mu slúži aby vyjadril stav svojej duše, častý je symbol havranov – smrti a zla, čím prehlbuje smútok.
Vesper Dominicae – Nedeľný večer.
Zbierka Verše – prechádza od subjektivizmu prvej zbierky ku kolektívnym národným súčastiam, uvedomuje si silu života.
Báseň Život – prekonáva pesimizmus „volám ťa život do boja“ – tento verš vyznieva optimisticky. Uvedomuje si že je súčasťou utláčaného a úbohého národa. Zbavuje sa svojej úbohosti, pokrytectva a chce rozptýliť hmlu vo svojej duši.
Báseň Ja – sebakritika, stáva sa básnikom národným, je synom svojho národa.
Báseň Otrok - .......
Báseň Otcova roľa – symbol slovenského národa
Báseň Baníci – množné číslo symbolizuje silu národa, národ je odhodlaný bojovať za slobodu a zvíťaziť nad démonom.
Janko Jesenský – v próze bol kritický realista a v poézii modernista. V rokoch 1. svetovej vojny sa ocitol v Ruskom zajatí.
Zbierka Verše – hlavná časť je vytvorená z básní z ľúbostnou tematikou. V porovnaní s Kraskom je Jesenský optimista. Láska mu dáva silu do života. No noc skrýva jej krásu.
Báseň Romantika – je šťastný že je zaľúbený, básne chápe ako prirodzený ľudský cit, odmieta sentimentalizmus a kupčenie s láskou. Na ženu hľadí ako na veľmi citlivú bytosť a ako na rovnocenného partnera. Zaznievajú v nej aj sociálne motívy.
Pieseň poddaných – vyjadril svoj súcit s poddanými, je súčasťou trpiaceho ľudu, využíva kontrast aby poukázal na sociálnu nerovnosť.
Zbierka Zo zajatia – kritizuje cárizmus, píše aj básne sociálne, vlastenecké a ľúbostné, lebo láska k vlasti a žene mu pomáha vydržať. Píše príležitostne aj občiansku poéziu ako obhajca humanizmu, kritik vojny a fašizmu.
Prom noci, čierne dni – Zbierky – uvítal koniec vojny básňou Banská Bystrica v ktorej ocenil SNP, je šťastný že prišiel mier a že jeho otrokyňa (vlasť) je slobodná.
Janko Jesenský ako prozaik.
Bol kritik spoločnosti, najme malomeštianskej morálky. Uprednostňuje humor, iróniu a satiru. Napísal Slnečný kúpeľ, Doktor.
Najlepšie sa prejavuje v poviedke Malomestské rozprávky – kritizuje egoizmus, pretvárku, túžbu po majetku, peniazoch, falošnú demokraciu, karierizmus. Ideál človeka nachádza v človeku vzdelanom. Je majster charakteristiky. Uplatňuje svoj pozorovací talent tak ako to poznal za svojej advokátskej praxe, spojil ho z rozprávacím majstrovstvom. Zastáva názor že láska meria hodnotu človeka, odkrýva podstatu meštianskej morálky: žena často aj otrokyňa mužovi predávaná do manželstva. Manželstvo nazval hryzovisko dvoch ľudí, ktorých spája majetkový záujem. Jeho diela sú pravdivým dokumentom o človeku a dobe.
Demokrati – román – kritika ľudí ktorí zneužívajú tento pojem na vlastnú politickú kariéru. Dej prvej časti sa odohráva v Starom meste. Sústreďuje sa okolo úradníka, právnika Dr. Landík a jeho lásky ku kuchárke Aničke. Tento vzťah vyvolá pobúrenie a tak ho preložia. Stretáva sa s poslancom Petrovičom a sleduje jeho boj o moc, vlastní luster s 20 žiarovkami a zapína ich podľa dôležitosti návštevy.
Timrava – novela Hrdinovia
Tému prvej svetovej vojny zachytáva dvomi rôznymi názormi a to názor ľudu – vojna je ľudské zlo a prináša len bolesť a utrpenie, nezmyselnosť. A názor pánov – účasť na vojne považujú za šťastie a prejav vlastenectva pokiaľ nemusia ísť oni do bojov „sú hrdinovia“ – ironický.
Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (medzivojnová literatúra) (1918-1945)
Pokračuje búrlivý rozvoj vedy a techniky, rozdelenie sveta na socializmus a kapitalizmus, vznik fašizmu v Taliansku, občianska vojna v sovietskom Rusku, po jej skončení sa mnohý nepriatelia socializmu stali vlastizradcami, vznikajú gulagy (väzenské pracovné tábory), začína obdobie studenej vojny, kapitalizmus sa dostáva do krízy, veľká hospodárska kríza vyústila do 2. svetovej vojny.
Literárna charakteristika
Rozvoj umenia: do prózy prenikajú prvky filmovej tvorby, rozvoj filmu, rozhlasové vysielanie, novy žáner: rozhlasová hra.
Pokračuje tradícia realizmu a literárnej moderny, vznikajú nove avantgardné smery:
Expresionizmus – dôraz kladie na ostrosť a výraznosť myšlienky
Dadaizmus – dôraz kladie na nelogickosť a naivitu, odmieta pravidlá a zákony
Surrealizmus – nadrealizmus, zdrojom inšpirácie je fantázia, sen, podvedomie
Konštruktivizmus
Začína tvoriť veľa výrazných umeleckých individualít.
Medzivojnová literatúra – Americká
Stratená generácia – spisovateľka Gertrúda Štainová takto pomenovala mladých ľudí z bojísk 1sv. vojny, ktorý sa nevedeli prispôsobiť novej situácii. Stratili ideály mladosti (a. autori tzv. amerického raja – prežiť dobrodružstvo, byť bohatý a slávny ale mnohý stratili zmysel života.
Ernest Hemingway (1899-1961)
Román Zbohom zbraniam(1929) a Komu zvoní do hrobu(1940)
Zbohom zbraniam je príbeh romantickej lásky anglickej ošetrovateľky Catherine Bartheyovej a amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorý slúži počas 1sv. vojny ako dobrovoľník v talianskej armáde. Henry rozčarovaný nezmyselným vraždením, hľadá s milou úkryt vo švajčiarsku, kde Catherine pri pôrode zomrie. Jej smrť nieje priamym dôsledkom vojny, ale jednako patri k všeobecnému chaosu a je rovnako nezmyselná ako umieranie na fronte.
Komu zvonia do hrobu v tomto románe vyjadril sympatie k republikánskemu španielsku, hlavná postava Robert Jordan bojuje ako dobrovoľník v tyle nepriateľa. Uvedomuje si nezmyselnosť boja proti presile, ale podriaďuje sa disciplíne a v závere zomrie.
Henri Barbusse (1873-1935)
Proti vojnový román Oheň je to denník bojového družstva s naturalistickými scénami z bojísk. Zobrazuje vojakov na pokraji fyzického vyčerpania a na pokraji duševnej smrti. Kritizuje strojcov vojen „robotníkov bitiek“ tých, ktorý z vojny bohatnú (politici, finančníci, armáda, priemysel, historici, cirkev atd.)
Romain Rolland (1866-1944)
Románová novela Peter a Lucia, stavia v nej do ostrého kontrastu lásku a vojnu, ich nežná láska sa končí tragicky na Veľký piatok 1918 v Paríži v chráme pri bombardovaní, tam si dali sľub vernosti aj keď neboli kresťania. Tragická idyla, citový protest proti vojne v ktorej láska vzplanie ale nemožno ju naplniť.
Erich Maria Remarqe (1898-1970)
Na západe nič nového je príbeh svojej generácie rozpráva Paula Baumer, autor naturalisticky zobrazuje boj v 1. líniách. Nezmyselné zomieranie a postupne prichádzajúci odpor mladej generácie k vojne. V závere Paula zomrie keď rozhlas oznamuje „na západe nič nového“.
Theodore Dreiser
Americká tragédia, námet na román s kriminálnou zápletkou čerpal zo začiatku 20.storocia , hovorí o ctižiadosti mladého muža, ktorý zavraždil svoju milenku kvôli kariére. Po dlhom sude o usvedčia a popravia na elektrickom kresle. Autor chcel dokázať že hlavným vinníkom nieje človek, ale na vine je spoločnosť, ktorá deformuje ľudské charaktery.
George Bernard Shaw – hra Pygmalion
Thomas Mann – román Buddenbrookovci
Franz Kafka – román Proces
Maxim Gorkij – podnik Artamanovcov, bol zakladateľ socialistického realizmu
Michal Šolochov – epopeja Tichý dom
Česká poézia
Poetizmus – zdrojom inšpirácie bola imaginácia, fantázia, sen, poznanie vzdialených krajín.
Vladislav Nezval (1900-1958)
Abeceda – Pantomia, Edison – skladba, je oslava vynálezca prace a svetla. Využíva kontrast tma(chudoba, smrť) a svetlo(život).
Jaroslav Saifert – Roku 1984 dostal Nobelovu cenu.
Jiří Walker (1900-1924)
Hosť do domu je jeho prvá zbierka, veril že zlo možno odstrániť láskou. Bol veľký humanista.
Ťažká hodina ukazuje ako ťažko žije človek, píše sociálne balady: Balada o snu, Balada o nenarozenem díteti, Balada o očích topičovich.
Česká próza
Jaroslav Hašek
Román Osudy dobrého vojaka Švejka, ide o špecifické zobrazenie vojny tragikomickými prvkami (tragika – vojna, komika – Švejk) Hlavná postava je heroikomický ľudový hrdina, ktorý sa bráni absurdnej moci, tým že presne koná rozkazy. Prijal diagnózu notoricky hlupák. Vytvára satiru – paródiu pseudohrdinských rakúskych dôstojníkov, ukazuje na nezmyselnosť vojny, čím kritizuje vojenskú mašinériu ale aj celú Rakúsko-Uhorskú monarchiu.
Karel Čapek
Upozorňuje ľudstvo na nebezpečenstvo zneužívania výdobytkov vedy a techniky
Sci-fi román R.U.R - továreň vyrába robotov, ich výrobu stále zvyšuje až začnú ničiť ľudí. Nakoniec sa podarí dvoch robotov oživiť ako ľudí a oni potom zachránia svet.
Protivojnový román Válka s mloky.
Protivojnová hra Matka, vo vojne stratila muža a štyroch synov a nechce ho piateho pustiť na vojnu, ale po vypočutí správy že vraždia deti mu dáva zbraň a posiela ho do bojovať. Zvíťazila ľudskosť a potreba skoncovať s vojnou.
Román (hra) Biela Nemoc.
Slovenska poézia medzi (1918-1945)
Je príznačný pluralizmus básnického vývinu. Pokračuje tradícia realistickej poézie. Pokračuje tradícia literárnej moderny (Krasko, Jesenský). Prechodná generácia (Fábry).
Poézia biča útočný symbolizmus, kritický. Nadrealisti. Katolícka moderna. Sociálne funkčná poézia (Novomeský). Básnické individuality (Smrek, Lukáč)
Prechodná generácia
Martin Rázus
Bol nespravodlivo obviňovaný zo šovinizmu a nacionalizmu. Bol kritikom cirkvi, maďarónstva a čechoslovakizmu. Opúšťa pozíciu moderny a sústreďuje sa na národnú poéziu reaguje na neutešený stav národa, usiluje sa vrátiť do jeho žiaľov a krívd, chce mu pomôcť chrániť ho. Diela: Hoj, zem drahá (1919), poéma Stretnutie, próza Maroško a Maroško študuje.
Štefan Krčméry
Významná osobnosť slovenského národného a kultúrneho života, básnik, prekladateľ, tajomník Matice slovenskej, šéfredaktor slovenských pohľadov, redaktor národných novín, literárny historik, kritik, esejista, prozaik. Dielo: zbierka Piesne a balady – báseň Prostá pieseň hôrna.
Emil Boleslav Lukáč – neosymbolizmus
Trpí za všetkých ľudí, ma pesimistický postoj, bol kňaz – teológ, chce na seba vziať všetku bolesť sveta, aby ľudia boli šťastný a dobrý, dolorizmus – bolestníctvo, sebatrýzeň. Je typom básnika pesimistu, pochybuje o svete, svet je podľa neho plný protikladov a jeho básnický slovník má veľa antonym. Dielo: I za vás trpím, O láske neláskavej – Paradoxon, Dunaj a Seina – Taedium Urbis (špina mesta), zbierky Elixír, Moloch, Bábel.
Ján Smrek
Je optimista, hľadač lásky a harmónie, predstaviteľ vitalizmu – život, láska k životu vo všetkých jeho podobách. Inšpiruje sa pohybom (Cválajúce dni, báseň O stavaní domu). Inšpiruje sa prírodou, domovom (Zrno, U nás) spomienková návratová báseň. Dielo: zbierka Iba oči, báseň Oči, zbierka Hostina, báseň Len poézia. Vyslovil smútok a bolesť, nad tým že sa ničí ľudskosť, stráca sa jeho optimizmus.
Nadrealizmus
Zdrojom inšpirácie je sen fantázia podvedomie. Básnik vyjadruje svoje pocity, poézia stráca svoju poetickosť tzv. antipoézia. Básnik zachytáva iracionálne predstavy.
Rudolf Fábry
Odmieta tradičnú poéziu, vzdáva úctu Bretónovi. Dielo: zbierka Uťaté ruky, Smrť slávikom a pinkavám.
Katolícka moderna
Kňazská inteligencia, píšu v dobe symbolizmu a impresionizmu a kresťanského humanizmu. Ich poézia je básnicky bohatá (vlastenecká, o láske, prírode, spoločenských udalostiach).
Rudolf Dilong
Dielo: August 1968 – odmieta vojsko, ničí ideály, zničí i Slovensko
Pavol Gašparovič Hlbina
Janko Silan
Dielo: Piesne z javoriny – vlastenecká báseň
Sociálne funkčná poézia
Lyrický hrdina má silné sociálne cítenie ako sám básnik, stoji na strane trpiacich, ponížených.
Fraňo Král
Dielo: Čierna a červená
Ladislav Novomeský
Sociálny ale aj moderný zakladateľ poetizmu, moderného avantgardného smeru na Slovensku. Dielo: báseň Fiasko.
Štefan Žáry
Slovenská próza
Pokračuje tradícia kritického realizmu (Janko Jesenský, Timrava).
Vzniká nová generácia – Naturalistický realizmus – zobrazuje javy v ich biologickej podobe.
Ladislav Nádaši – Jége (Adam Šangala)
Sociálno-psychologický realizmus
Hrdina je obyčajný jednoduchý človek z dediny aj mesta, často ním spoločnosť pohŕda, žije akoby na okraji spoločnosti. Dôraz sa kladie na jeho vnútorný svet – pocity, autor nám ukazuje jeho dušu. Redukuje sa opisnosť realizmu, dej. Próza používa lyričke básnické prostriedky (stane sa obrazná) ako metafory (napr.: hrdina dostane od sudičiek ukrižované ruky čo symbolizuje utrpenie a bolesť), prirovnania (napr.: je ako biela divá ľalia, ľalia je symbol nevinnosti), epytetá (napr.: biela, divá).
J. Cíger – Hronsky (Jozef Mak)
Milo Urban (Živý bič)
Lyrizovaná próza
Vzniká v 30-tich rokoch, už v ovzduší vojnového napätia a autori v tejto krutej neľudskej dobe, hľadajú dobro a ľudskosť v človeku mimo civilizácie v prírode, próza naturizmu (prírody). Príroda nieje len miestom deja ale aj jednou s postáv (personifikácia). Zúčastňuje sa priamo na osudoch postáv. Určuje charakter postavy. Dôraz sa kladie na vnútorný svet postáv (myslí, čo cíti) čím sa redukuje dej, dosahuje sa to opisnosťou a používajú sa básnické umelecké prostriedky. Lyrizovaná próza má vzory v severských ságach, píše sa najmä novela, románová novela a má vlastnosti rozprávky.
Ľudo Ondrejov – Vrchárska trilógia – román Zbojnícka mladosť.
Postavy: Jerguš Lapin, zbojník Turoň, Paľo a jergušova rodina
Zobrazil citlivý svet chlapca, tužiaceho po láske, spravodlivosti, ktorý sníva sen o lepšom živote.
Ukážka:
„Večer bol tmavší, o mesiaci ani slychu. Vykročíš, úzko ti je. Rozhľadíš sa, rozoznávaš kry a stromy. Slabo, neurčito. Tma ta oblapí, šepká ti do ucha: Neboj sa. Zakryjem ta, nikto ta neuvidí.“
„zbojník Turoň. – sem nožík i píšťalu! Dali bez slova. – budú z vás zbojníci! – zvolal a bral sa hore závozom.“
Dobroslav Chrobák – románová novela Drak sa vracia.
Postavy: Martin Lepiš ako Drak, Eva, Šimon a mestská šľachta
Ukážka:
„Jestvuje také východisko, - opakoval po chvíli. Viem o ňom. Medzi Čubrinou a Liptovskými múrmi. Volá sa Závory.“
„Nežiadam si za to nič, žiadnu odmenu, len mi dovoľte, - a tu zaváhal, akoby rozmýšľal, či sa má ešte viac uponížiť, - len mi dovoľte kopať znova hlinu pod Peklom.“
Margita Figuli – Tri gaštanové kone.
Postavy: Peter, Margita a Ján Zápotočný
Nastolila etický konflikt na sociálnom pozadí. Pre Petra a Margitu kone znamenajú symbol lásky.
Ukážka: „Kôň sa metal a hľadal záchranu. Hodil sa vše napravo a zas naľavo. Magdaléna ho už nevládala udržať a pustila remence. Kôň sa zahodil ponad ňu a vyvrátil z brázdy pluh.“
„Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde si ich uviažeš tam sa stretneme. To bude znamenie.“
František Švantner – Nevesta hôľ.
Postavy: Hájnik, Zuna a Tavo (pôsobí ako rozprávková bytosť)
Nazval svoju prózu: „Prípitok životu, keď iný holdovali smrti“.
Ukážka: „Zodvihla sa vo mne, ako sa zodvihne zelená a mäkká ozimina, pováľaná májovou búrkou, keď z hory vybehne suchý vietor a roztrhne mračno, aby mala kade vyhriata obloha vypiť ťažkú rosu,...“
„Zuna je čistá ako divá biela ľalia.“ – čistotu si uchovala tým že usla od ľudí, ľalia symbolizuje dobrotu a čistotu, divá patrí prírode, tam kde nevstúpila ľudská noha.
Slovenska dráma
Ivan stodola
Realista, dramatik píše satiru, komédie. Známe sú jeho politické satiry, vysmieva sa a kritizuje karierizmus, popanšťovanie, pretvárku, sebeckosť, egoizmus, neľudskosť. Je kritik malomeštianskej morálky, jeho politické satiry sú aktuálne aj dnes. Dielo: Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko púčik a jeho kariéra, tragédia Bačova žena.
Július Bárč – Ivan
Je zakladateľ psychologicko analitickej drámy. Dôraz kladie na charaktery postáv a kvalitu medziľudských vzťahov. Preveruje charaktery, postaví ľudí do krajnej hraničnej situácie – keď človek musí konať, rozhodnúť sa medzi dobrom a zlom, životom a smrťou, láskou a nenávisťou. Spracúva dve hlavné témy: boj, zápas človeka o prežitie a chlieb, človek po nasýtení chlebom. Autor sa stal vzorom pre súčasných dramatikov. Píše aj satiry (Mravce a svrčkovia). Dielo: tragédia Matka.
Svetová literatúra po roku 1945
Druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života a ľudského myslenia takmer na celom svete. Stala sa hlavnou témou v literatúre. Autori sa sústreďujú na pocity človeka, zobrazujú jeho bolesť a utrpenie. Autorom nešlo o zachytenie vojnových historických udalostí. Pomáhali nájsť ľuďom východiska. Najmä socialistická literatúra od 1948, keď bol prijatý jednotný umelecký smer socialistický realizmus sa stavala literatúrou tematickou, ideologickou. Ukazuje človeka ako hrdinu, budovateľa. Voláme ju ako pomníková, schématická literatúra. Mierová literatúra, poskytuje obraz spoločnosti a človeka v nej a to rôznymi spôsobmi. Najviac do kontextu svetovej literatúry zasiahli tieto národné literatúry: americká, ruská - sovietska, francúzska, talianska, nemecká, švajčiarska, česká a iné.
Americká literatúra
Amerika nebola zaťažená predsudkami a konvenciami starej Európy. Autori mali viac priestoru na zobrazenie problémov spoločnosti a človeka.
John Steinback – California
Najlepší je jeho sociálne - kritický román Ovocie hnevu (1939). Zachytil v ňom osudy troch generácií rodiny Joadovcov, ktorá podobne ako iný prišla o farmu v Oklahome. Opúšťajú domov a s vidinou bohatstva, práce, lepšieho života odchádzajú do Európy. Domáci ich však neprijímajú s nadšením. Nemôžu nájsť prácu a strácajú aj to najcennejšie čo im ostalo – súdržnosť rodiny. Ich osud je tragédiou celej Ameriky. V ťažkých podmienkach si zachovávajú ľudskosť.
Jerome David Salinger
Popularitu si získal psychologickým románom Kto chytá v žite (1951). Venuje sa problémom deti a mládeže. Príbeh rozpráva s odstupom roka v sanatóriu 17 ročný chlapec Holden Caufield. Vyhodili ho zo školy a bojí sa vrátiť domov a tak sa prechádza 3 dni predvianočným New Yorkom. Tužil po láske a pekných vzťahoch medzi ľuďmi, ale všade vidí pretvárku, amorálnosť a duševnú plytkosť. Sníva sa mu, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a cieľom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti a dáva pozor aby si neublížili. Holden sa nakoniec svojho sna vzdá a bráni sa voči krutosti sveta čiernym humorom. Hrdinove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže.
Protivojnová literatúra
Norman Mailer
Ako 22 ročný bojoval v druhej svetovej vojne v tichomorí na vlastnej koži skúsil čo je letecké a delostrelecké bombardovanie, boj v džungli, vyčerpávajúce pochody prieskumných hliadok. Napísal naturalistický román Nahý a mŕtvi. Vojaci prežívajú nesmierne utrpenie, dostávajú sa na pokraj fyzického a psychického vyčerpania, ale splnia úlohu, prichádzajú do tábora polomŕtvy a dozvedajú sa, že ich útrapy boli zbytočné.
Joseph Heller
Hlava 22 – čierna komédia „Hlave 22 nikto neprešiel cez rozum.“ Ide o tak zostavený vojenský zákon, aby mohol veliteľ manipulovať s vojakmi. Môže napríklad meniť počty náletov. Hlavný hrdina sa bráni voči vojenskej mašinérii humorom. Nakoniec Yosarian dezertoval do Švédska.
Beatnici – americká poézia
Zobrazuje zúfalstvom naplnenú mladú generáciu a príčinu vidí v modernej neľudskej civilizácii.
Allena Ginsberg – Vytie (1956)
Mladý chcú slobodne žiť čo im spoločnosť neumožňuje, tú pre nich stelesňuje moloch. Je založená na peniazoch, sile, utláčaní, neľudskosti. Mladý odmietajú technický pokrok a hlásajú návrat k prírode.
Jack Kerouac – Tuláci (1958)
Americká dráma
Prevláda realistická dráma.
Tennese Wiliams
Jeho hrdinovia sú silné alebo slabé osobnosti ktoré dokážu alebo nedokážu prekonávať prekážky.
Električka zvaná túžba (hra) (1947) – dej sa odohráva v New Orleans, kde premávajú dve elektricky Túžba a Cintorín po tej istej trase. Hlavnou postavou je Blanche, ktorá žije v spomienkach a túži po láske. Jej švagor Stanley ju psychicky trýzni, vysmieva sa jej. Nakoniec ju odvezú do ústavu pre choromyseľných pretože jej nikto nechce veriť dokonca ani sestra že ju švagor znásilnil. Zvíťazí pokrytectvo, hrubá sila a prázdny život.
Mačka na horúcej plechovej streche (dráma) (1955) – dej sa odohráva v bohatej južanskej rodine kde zomiera na rakovinu starý otec. Pred jeho smrťou jeho príbuzný intrigujú aby získali dedičstvo. Je tam však ešte Maggie, manželka najmladšieho syna, ktorá pochádza z chudobnej rodiny. Je cieľavedomá a vie si presadiť svoju vôľu a túžbu po majetku. Ide bezohladne za svojim cieľom, keď musí medzi príbuznými tancovať ako mačka na horúcej plechovej streche. Nakoniec si svojou životaschopnosťou získa rešpekt a sympatie svokra i lásku manžela.
Arthur Miller – Smrť obchodného cestujúceho (dráma)
Hlavnú postava je Willy Loman. Po celý život uznával len materiálne hodnoty. Nevie sa presadiť vo svojej profesii – stráca miesto. Uvedomuje si že celý jeho život bola pretvárka, sebaklam a odcudzovanie sa žene a synom. Rozhodne sa skončiť so životom – naplánuje dokonalú samovraždu, predstieranú dopravnú nehodu. Chce aspoň po smrti zabezpečiť rodinu poistkou. Syn Biff odmieta otcove peniaze i jeho spôsob života ale jeho brat Happy chce pokračovať v otcových šľapajách.
Francúzska literatúra
Existencionalizmus – myšlienkový a umelecký prúd ktorý skúma otázky existencie človeka a jeho osobného života a jeho vzťah k spoločnosti. Po roku .45 prežíva človek bolesť, neistotu, beznádej a pesimizmus, samotu. Dôležitá je voľba činu – zmena života.
Jean-Paul Sartre – Hnus (1938) a Múr
Hrdina je znechutený svojim životom a ľuďmi okolo seba, pocíti hnus zo všetkého a všetkých a aj zo seba. Odchádza z mesta a cíti sa slobodný.
Albert Camus
Kaligula (1938) - Zobrazil neľútostného vládcu, ktorý využíva neobmedzenú moc na to aby si dokázal totálnu slobodu. Pácha zlo, ubližuje. Zabúda že ničiť všetko okolo seba znamená zničiť aj seba. Zomiera rukami sprisahancov.
Cudzinec (1942) – hrdina prežíva pocit vyhnanstva, cudzoty, ľahostajnosti. Nesmúti ani nad smrťou matky, no nie je bezcitný iba žil v takom prostredí. Je obvinený z úmyselnej vraždy, hoci zabil v sebaobrane. Odmietne útechu kňaza, veď každý je odsúdený na smrť. Keď stratí akúkoľvek nadej žiť, cíti sa byť slobodný.
Mor – dej sa odohráva v meste kde prepukol mor. Boja sa vojny a ešte aj choroba kosí ľudí, keď choroba ustúpi, ľudia sa tešia, len lekár Rieux necíti úľavu a radosť. Vie, že radosť je ustavične ohrozená, bacil moru nikdy neumiera a ani navždy nezaniká môže celé desaťročia driemať v nábytku, v bielizni, v izbách, pivniciach, starých kufroch i papieroch. Vie, že možno príde deň, keď mor zobudí svoje potkany a pošle ich umierať do niektorého šťastného mesta. Autor ukazuje, že zlo existuje naďalej i keď s ním človek bojuje a zvíťazí, zlo sa vráti.
Absurdná dráma – tzv. antidráma je v protiklade s tradičnou drámou – chýba jej súvislý dej, často i zápletka a motivácia konania postav ale i medziľudská komunikácia a rozuzlenie či záver.
Jej zakladateľ je Samuel Beckett – Čakanie na godota (1952)
Na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci, z ich chaotického rozhovoru vyplýva že čakajú na akéhosi Godota. Cez javisko prejde dvojica pán, ktorý ťahá otroka. Na konci pribehne chlapec a oznámi že Godot príde až zajtra. V druhom dejstve slepého pána vedie otrok na ktorého pomoc je odkázaný.
Eugén Iónesco
Stoličky (1952) – starý manželský pár chce spáchať samovraždu a tak si pozvú na kar hostí a rečníka, no hostia neprídu.
Kráľ umiera (1962) – autor ukazuje že každý človek sa boji smrti a je úbohý.
Švajčiar Durrenmatt – Návšteva starej dámy (1956)
Do mesta prichádza milionárka, ponúkne peniaze mestu, no vyžiada si smrť bývalého milenca, ktorý ju opustil a nechal ju tehotnú ľuďmi vyštvať z mesta. Nakoniec dosiahne svoje. A skorumpovaný policajti vraždu vyšetrujú ako obyčajnú prirodzenú smrť. Autor ukazuje ako sa ľudia dajú manipulovať.
V. Havel – Český dramatik
Nemecká literatúra
Autori sa vyrovnávajú s pocitom viny za to že Nemecko spôsobilo tú strašnú vojnu. Väčšina spisovateľov tragicky pociťovala porážku. Boli medzi nimi stúpenci ale aj odporcovia fašizmu a tí pociťovali strach a beznádej. Mnohý utiekli, iný žijú v ťažkých depresiách a ťažko hľadajú miesto v živote. Tí ktorý dávali na javo svoju prítomnosť ako bratia Mannovci museli ujsť do Kanady lebo inak by ich zastrelili.
Heinrich Bell – Kde si bol Adam
Dej sa odohráva na Slovensko - Maďarských hraniciach zobrazuje ho cez osudy vojakov a civilistov v jeseni .44. nastoluje myšlienku že človek je len nástrojom v rukách iných. Mnohý vojaci chápu nespravodlivosť vojny ale nemajú možnosti na to aby tomu zabránili.
Anna Zegersová – 7 kríž
S koncentračného tábora ujde 7 väzňov, Nemcov – 6 zabijú na krížoch no siedmi ostane prázdny a tak sa stáva symbol poraziteľnosti Nemecka a symbolom nádeje.
Talianská literatúra
Pier-Paolo Pasolini – neorealizmus – nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy Talianska. Hrdinovia sú jednoduchý ľudia vidieka i veľkomestských štvrtí so svojimi starostami. Autori sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom využívajú ľudový jazyk, nekomplikovane vyjadrovanie. Preslávila ho hlavne kinematografia.
Búrlivý život (román) – opísal psychologickú a sociálnu situáciu mládeže rímskeho predmestia. Život v kolónii Malý Šanghaj, poznačenej biedou, hladom a špinou. Tomaso – povaľač, bitkár a výtržník spolu s partiou okrádali ľudí v bohatej štvrti. Odsúdia ho za bitku na 2 roky do väzenia. Jeho rodina dostala byť v inej štvrti a Tomaso po návrate z väzenia chce zmeniť svoj spôsob života ale dostane tuberkulózu. V sanatóriu stretáva nových priateľov a pod ich vplyvom mení názory.
Alberto Moravia
Rimanka (román) – dej sa odohráva v posledných rokoch fašizmu. Adriana, chudobné dievča plné ideálov túži vydať sa, mať deti, žiť čestne. No stala sa prostitútkou. Zásluhu má na tom jej matka, priatelia i polícia. Zaľúbi sa do slabého bohatého študenta no ten prezradil členov antifa skupiny a tak spáchal samovraždu.
Vrchárka (román) – je o utrpení a násilí, matka s dcérou utečú do hôr, no tam ich znásilnia vojaci, okradnú ich utečenci, nakoniec sa vrátia do Ríma fyzicky i psychicky zlomené ale s odhodlaním a nádejou na nový život.
Ruská literatúra – 2. svetová vojna – veľká vlastenecká vojna (VVV)
1. prúd bola skupina autorov, ktorá zobrazuje človeka ako hrdinu.
Šolochov – Osud človeka (novela)
Ukazuje koľko utrpenia a bolesti musel prežiť, smrť blízkych, bombardovanie, koncentrák.
Fodejev – Mladá garda (román)
Skupina mladých bojovníkov proti fašizmu, ktorých Nemci pochytali a zastrelili – skutočný príbeh.
Valentin Rasputin – 2. prúd
Ži a pamätaj – dej sa odohráva v posledných mesiacoch vojny v malej sibírskej dedine Angore. Hlavná postava Andrej Guskov, jednoduchý vojak, nie hrdina ale ani zbabelec. Po vyliečení sa musí vrátiť na front. Jeho žena nosí jeho dieťa, no dedina ju odsudzuje a tak ju vyženú, žena spácha samovraždu, utopí sa. Andrej si zvolil život vyhnanca, skrýva sa v horách má psychologické problémy.
Alexander Solženicyn
Bol obvinený z vlastizrady na 8 rokov v pracovnom tábore, v roku .56 bol rehabilitovaný. Je nositeľ Nobelovej ceny. Dlho žil exile. Spracoval tému kultu osobnosti a život väzňov v gulagoch.
Jeden deň Ivana Denišoviča (1962) – opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky. Novela nezachytáva len spomienky a nieje to len dokument ale aj svedectvo o období kultu osobnosti. Drsnou pravdivosťou vyvoláva v čitateľovi rozhorčenie a súčasne súcit.
Slovenská poézia po roku 45
Po vojnovom období je snaha zachovať pluralizmus básnického vývinu. V roku .48 bol prijatý jediný uznávaný smer – socialisticky realizmus a literatúra bola degradovaná na službu politiky a mala plniť ciele – pomáhať v budovaní socializmu, bojovať proti kapitalizmu, odhaľovať nepriateľa, viest ideologický boj. Literatúra upadá do schematizmu a dogmatizmu. Mnohý umelci emigrovali, mnohý sa odmlčali a písali tzv. šuflíkovú poéziu aby mohli publikovať zaplatili svoju ideologickú daň. Dominantný je motív domova.
Miroslav Válek – Slovo (báseň), Kostra – Na Stalina, Mihálik
Ján Kostra – Moja rodná
Zachytil motív domova, po 2. sv. vojne má pre básnika a vôbec pre človeka veľký význam. Domov predstavuje útočisko pred vojnovou hrôzou. Báseň bez rýmu. Nepravidelná strofa. Pásmo – spájanie motívov a obrazov bez interpunkcie. Báseň vytvára jeden organizmus: začína aj končí slovami „moja rodná“.
Epizácia – niečo sa dozvieme zo života lyrického hrdinu. Lyrický hrdina – je bez mena, je len nositeľ pocitov, ocitá sa mimo domova a chýba mu rodná krajina „moja rodná“.
Spomienková báseň – šepká moja rodná – vracia sa v spomienkach domov – je zemitá – poézia o rodnej zemi. Lyrický hrdina vyjadril svoj vzťah odhalením hodnôt domova: a ty si zatiaľ vyčkávala – prihovára sa k domovine ako k živej osobe – vernosť (epiteton). Rodná ruda kameňská – hrdina má dedinský pôvod a má ťažký život v roľníckej chudobnej rodine – je pokorný. Orsík – zdrobnenina, láska, kladný vzťah k domovu – v pokojnej pýche svojej panenskej – je verná svojmu synovi a je hrdá na to čo k nemu cíti.
Ave Eva – báseň, Vyjadril obdiv k žene k jej kráse a materstvu „ste ako piliere nádherných katedrál“ ste ako liany, prší z vás kvet“
Každý deň – báseň aj zbierka, „človeka stretnúť každodenné“ človek potrebuje človeka. „človeka ktorý padá a z prachu vzletí“ – človek ktorý má prekonávať prekážky, je silný.
Pavol Horov
Je už na rozdiel od Kostry regionálny básnik, jeho poézia je spätá zo Zemplínom (jeho rodná krajina), ospieval (venoval, písal o) valaly (nárečové slovo – tie to slová priamo nevysvetľuje – valaly – dediny rodného Zemplína)
Návraty – zbierka, zemplínske variácie – zbierka
Nioba matka naša – báseň, Nioba – grécka matka, ktorá má rada svoje deti a je šťastná, čo jej bohovia závidia a tak jej začnú bohovia tieto deti zabíjať. Nioba – symbol šťastnej matky. Symbolicky využíva autor Niobu ako strach každej matky o život svojho dieťaťa. Básnik – lyrický hrdina a jeho matka prežili dve sv. vojny. Využíva dva symboly (vietor, požiar (oheň)).
Andrej Plávka
Je ho tvorba je spätá s Liptovom (regionálny básnik), Tri prúty Liptova, Liptovská pišťala
Zdôrazňuje hodnoty domova – matka (večná hodnota i po smrti), príroda ( v nej vidí matku, tá však už nežije a jej úsmev vidí v kvetoch, príroda mu nahrádza dom a dedinu, pretože jeho dedinu zaplavila priehrada) obraz domova spája s tradíciami najmä s ľudovou slovesnosťou, piesňou (čo sa mu stáva hodnotou domova)
