Príbeh o druhom človeku – Janovi Hodžovi – sa odohráva za čias socializmu okolo roku 1981 v Bratislave. Dej je rozčlenený na 3 kapitoly.

Dej začína autor opisom života Jana Hodžu a jeho rodiny a Jánovej práce (je vedúcim pracovníkom v istom bližšie neuvedenom podniku). Jano práve zažíva krízu stredného veku a prežíva rôzne stavy apatie k svetu, životu. Často sa zamýšľa nad smrťou a zisťuje, že čím mu čas bude ďalej plynúť, tak tým väčšmi bude bližšie k smrti.

Raz v meste stretáva starého priateľa – spolužiaka Pcihlu, ktorý je opakom s Jánom, pretože je plný elánu, užíva si život, nemá záväzky, má zakaždým inú priateľku...atď. Ján ho pozýva aj s jeho známou k sebe na návštevu. Tu sú obaja vrelo privítaní Janovou manželkou Blankou a ich dcérou. Pcihla sa pri tejto návšteve ukáže ako večný filozof a poet. Všetci spolu obedovali a Jano sa neustále zamýšľal nad rozdielnosťou Pcihlu a sebou samým.

Keďže Blankina matka žila sama s druhom v byte neďaleko od Hodžovcov, často pozývali Blanku s rodinou na návštevu. Ján nemal týchto dvoch ľudí rád, nielen preto, že boli obaja alkoholici ale druh Blankinej matky sa zdal Janovi ako večný mudrlant, ktorý je najdôležitejším na svete. Napriek tomu ale Jano s rodinou na tieto návštevy chodieval. Raz keď Jano s Blankou a ich dcérou odchádzali pozrieť rodičov si Jano uvedomuje ako veľmi miluje svoju manželku a aké má neuveriteľné šťastie, že má takú prekrásnu a dobrú ženu akou Blanka bola.

O niekoľko dní prichádza na Janove oddelenie nová spolupracovníčka Anna Werichová – pekná, schopná, rozvedená mladá žena. Jano má strach o svoje miesto, ale to sa po rozhovore Jana s nadriadeným vyjasňuje. Anička sa chce spriateliť s kolektívom no čoskoro začne Janovi preukazovať sympatie a používa ženské triky aby ho zaujala. Takto to trvalo v práci dlhšie. Janovím najväčším problémom nie je od tejto chvíle myšlienka na smrť ale – Čo bude s Aničkou? Začína na ňu stále myslieť. Raz šiel Aničku odprevadiť domov pričom zabudol, že mal ísť s Blankou na nákupy, zhodou okolností sa ocitol Jano na mieste kde sa mal s manželkou stretnúť a navyše aj v správny čas. No on si to ani neuvedomil. Blanke sa Jano hneď nepozdával a začala rozprávať o Aničke nie príliš pekne. Jano vycítil jej žiarlivosť, čo ho veľmi tešilo. No Blanka začala Jana podozrievať z nevery. Bolo zábavné čítať o myšlienkach žiarlivej ženy, ktorá keď prišla domov začala pozorovať úplné maličkosti aby odhalila mužovu neveru, pretože si myslela, že si Aničku vodí domov.

Jedného dňa, keď bola dcéra Hodžovcov na návšteve Janových rodičov, sa Blanka s manželom pohádali a Blanka odchádza za dcérou aby ju zobrala a odišla k svojim rodičom.

Jano zatiaľ doma poupratuje ale neustále sa zamýšľa nad Aničkou – či ju chce alebo nie. Prichádza teda k nej. Cestou neustále rozmýšľa nad tým, ako celú vec vyrieši a bude mu s manželkou krásne ako pred tým. Prichádza teda k Aničke, čo ju veľmi prekvapilo no ešte väčšmi potešilo, usadila Jana do obývačky a začali debatovať. Zprvu to bola konverzácia podobná tej v práci no čoskoro sa nemali o čom rozprávať. Začali teda hľadať niečo čím by nudu zahnali. Anička išla po víno a naliala obom. Anička navrhla, že by si teda mohli potykať, po toľkom čase. Tak si podali ruky predstavili sa a pobozkali....no nebol to obyčajný bozk, ktorý trvá tak dlho, že skoro ani netrvá. V tomto prípade to bolo o niečo dlhšie. Obaja sa potom pousmiali. Jano utrúsil poznámku, že mali hneď vedieť čo je proti nude najlepšie. Anička zatiaľ odbehla do kuchyne, kde si vyzliekla spod sukne nohavičky – sama rozmýšľala prečo no nevedela, prosto chcela. Jano ako sedel na gauči a pozeral na fľašu vína, začal rozmýšľať nad tým, že to vlastne s tým jeho manželstvom nebolo nikdy až také krásne ako si myslel a bol zmierený s tým, že Blanku v najbližšom okamihu podvedie. Anička sa vrátila z kuchyne a sadla si k Janovi véééľmi blízko.

Zadívala sa mu do jeho očí a spýtala sa: Čo si o mne myslíš. Jano otupený jej krásou a chuťou povedal že je krásna veľmi krásna. V tom jej sukňa akosi sama povolila. Onedlho sa ocitli v Aničkinej posteli a niekoľko krát sa vášnivo milovali. Jano odchádza kým Anička spí s myšlienkou, že takéto niečo by si ešte rád zopakoval. Trápi ho však myšlienka na Blanku, neprišlo mu jej ľúto no nechcel aby na manželovu neveru prišla. Náhodou stretáva Pcihlu s novou priateľkou a spolu strávia nejaký čas v kaviarni. Janovi sa táto situácia zdá na výhovorku perfektná a navyše pozýva svojich priateľov na návštevu. Oni súhlasia. U Hodžovcov všetci traja popíjajú. Pcihla sedel oproti Janovi, bavia sa no Pcihlovi akosi nezapasovalo víno, ktoré mu Jano ponúkol.

Ten sa o moment nato musí ísť prezliecť :). Pcihla s priateľkou u Hodžovcou prespávajú. Ráno si však Pcihla odchádza kúpiť cigarety. V tom sa vrátila Blanka so svojím svokrom a našli Jana i Pcihlovu priateľku v pyžamách. Blanka tomu nemôže uveriť, myslí si, že ju Janou podviedol a je z toho sklamaná. Janov otec synovým skutkom pohŕda a odchádza. Tým, že žena v pyžame tiež náhle odišla, stratila sa Janova možnosť na vysvetlenie. Nerátal totiž s tým, že sa Pcihla ešte vráti ak stretne svoju priateľku. Janovi to ale vyhovuje pretože svoju, ženu deň pred tým podviedol a za takejto situácie manželke už vlastne nemá ani čo vysvetliť. Nasleduje rozvod. Blanka sa ale po tom všetkom cíti byť ešte dlžná ospravedlnenie Aničke za to čo o nej hovorila mužovi. Tak odchádza za ňou aby sa ospravedlnila. Vyrozpráva jej však i o romániku svojho muža čo Aničku prekvapuje. Uverí tomu a Janovi o ničom nepovie, ich vzťah však čoskoro končí z Ankinej iniciatívy. A tak Janovi nezostáva okrem práce a prázdneho bytu naozaj nič.

Jano – pracovitý, unudený muž v stredných rokoch, ktorý nie je príliš spokojný so svojím životom a nachádza možnosť ako s tým niečo urobiť v novej žene.
Blanka – milujúca, krásna a inteligentná žena / matka, ktorá bola tou poslednou osobou na svete, ktorá by si neveru zaslúžila.
Pcihla – filozof, hýrivec, plný života, bývalý Janov spolužiak
Anička – krásna mladá a rozvedená žena, ktorej sa Jano veľmi páči a zamiluje sa doňho

Kniha dostala názov Druhý človek pravdepodobne pre obrovskú zmenu Jana Hodžu, ktorý bol pôvodne pracovitým milujúcim otcom/manželom no o pár dní na to bol z neho už len obyčajní neverník.
Rudolf Sloboda