Bernolákom uzákonený jazyk používali hlavne katolícki vzdelanci, ktorí cielavedome v lude presadzovali ideu svojbytnosti slovenského národa cím sa stal prvý spisovný jazyk Slovákov významným nástrojom pre zdynamizovanie rozvoja slovenskej spolocnosti na úseku duchovnom, literárnom, hospodárskom a osvetovom.

Slovenské ucené tovarištvo, so svojimi pobocnými stánkami boli zriadené od západu po východ Slovenska, organicky súviselo so šírením literatúry a osvety v novoustálenom spisovnom jazyku. Šíritelmi myšlienok a cielov Antona Bernoláka bolo katolícke duchovenstvo /medzi najvýznamnejších patrili J, Fándly, J Hollý, I. Bajza a A. Rudnay/. Neskôr k tomuto pohybu sa pripojila i laická skupina na cele s A. Hamuliakom. Je nevyhnutné v tejto súvislosti povedat, že hnutie bernolákovcov /vyše 50 rokov/, ich literárnych diel, denno-dennej práci medzi slovenským ludom a vzdelancami, vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka 1843 v Hlbokom(L. Štúr, M. Hurban, M. Hodža)

Idey A .Bernoláka a jeho súputníkov nezanikli a je priam symbolické, že po Rakúsko - Uhorskom vyrovnaní a nástupe krutej madarizácie pokracoval v odkaze svojho strýka jeho synovec Andrej Radlinský. V roku 1869 sa stáva spoluzakladatelom Spolku svätého Vojtecha so sídlom v Trnave. Milénium sv. Vojtecha sa v súcasnosti oslavuje v Cechách za prítomnosti pápeža Jána Pavla II. Spomenutý spolok sa podstatnou mierou pricinil o to, že slovenský národ nebol asimilovaný v priebehu intenzívnej 50 rocnej madarizácie najmä tým, že vydával v masovom meradle nielen náboženskú literatúru, modlitebné knižky, ale aj ucebnice, spevníky slovenských národných piesní, katolícke noviny,, kalendáre /napr. Pútnik svätovojtešský/ a pod. O ich bohatej cinnosti svedcí i ten fakt, že do roku 1919 vydal Spolok sv. Vojtecha tri a pol milióna kníh, v ktorých bolo pospolitému ludu poskytované slovenské slovo i národné sebavedomie, ktoré sa im nedostávalo v škole a taktiež na úradných miestach.