kompletne vypracované maturitné témy z Literatúry

1. Postavenie zemianstva v slovenskej literatúre

Ján Kalinčiak = predstaviteľ slovenského romantizmu (1830 – 1850) – práve u neho sa stretávame prvý krát so zemianskou tematikou v diele Reštavrácia.
Veľký vplyv na jeho tvorbu mala jeho matka – pochádzala zo starého schudobnelého zemianskeho rodu. Často mu rozprávala o zemanoch celej Turčianskej stolice. Tvorba:
- romantické historické poviedky = Púť lásky, Mládenec slovenský (príbehy o láske, vernosti a obetavosti)
- historické povesti so zemianskou tematikou = zemianstvo vykresľuje pravdivo, realisticky. Využíva jemnú iróniu a láskavý humor. Vrcholné dielo je povesť Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych časov. Je to humoristický a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19 storočia. Zobrazuje zanikajúci svet zemanov. Zemani v tomto čase sú už nemajetní, chudobní, sú hrdí a pyšní na svoj pôvod a privilégiá, sedliakmi pohŕdali a vyvyšovali sa nad nich. Kalinčiak opisuje zemanov, ktorí sa síce tvárili dôležito, ale boli takmer bedári.
Dej: Prípravy na voľby v Záhorskej stolici. 3 zemianske rodiny – Bešeňovský, Levický a Potocký. Ide o miesto vicišpána. To chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Obaja získavajú hlasy voličov hostinami a podplácaním. Zemania sľúbia svoje hlasy vždy tomu, kto im viac zaplatí. Taký je aj hlavný vábič Matiáš Bešeňovský, ktorý sa dá podplácať obidvoma stranami. Adam je už 15 rokov stále prvý vicišpán, urazí rodinu Levických pred voľbami tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský chce dcéru vydať za grófa (finančník kampane), ale aby nestratil hlasy Levických, sľúbi, že ju dá Štefanovi, ak Štefan bude vicišpánom. Je si istý, že sa to nemôže stať, lebo Štefan je chudobný. V závere sa stáva vicišpánom Potocký, druhým vicišpánom Štefan Levický. Adam Bešeňovský musí dodržať svoj sľub a dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému.

Jonáš Záborský = od romantizmu k začiatkom realizmu (1850-1875). Jeho tvorba má kritický a satirický charaktor. Vo svojich dielach sa snažil podať realistický a kritický obraz súčasného národného človeka. Písal poéziu, prózu i drámu.
Poézia: nadviazal na poetiku klasicizmu. Tvorba: Óda na Slovákov, Žehry (vyvolala veľkú polemiku v radoch inteligencia – štúrovcov), Vstúpenie Krista do pekiel
Próza: po páde Bachovho absolutizmu uverejňuje poviedky najmä v časopisoch pod pseudonymom. Sú to satirické poviedky Frndolína, Šofránkovci, Kulifaj. Autobiografický charakter – Panslavistický farár a Dva dni v Chujave
Panslavistický farár – autobiografia z čias Bachovho absolutizmu, zobrazuje chudobný ľud, stojí na strane ľudu, pomaly si získava ich dôveru
Dva dni v Chujave – Deň škaredý = opisuje zaostalú dedinu, ľud tu upadá, chodí piť do krčmy, sú tu zlé cesty, staré domčeky, nie sú peniaze na opravu. Vláda dodá finančné prostriedky statkárovi Kobzaymu, ale on všetky náklady pripíše obci. Zobrazuje neschopnosť richtára. Inteligenciu predstavuje učiteľ Rozumovský.
- Deň pekný = utopický charakter, zobrazuje Chujavu, ako si ju vysníval, predstavuje tu inteligenciu, učí sa po slovensky, vznikajú spolky, žid pomáha dedine budovať, banky, pošta, škôlka
Dráma: 1. Z dejín slovenských = Bitka pri Rozhanovciach, Posledné dni Veľkej Moravy
2. Zo svetových dejín =O Borisovi Godunovovi (historické hry–ruské dejiny–90 hier)
3. So súčasnou tematikou = Najdúch (život vidieckej šľachty – starý pán Gejza Kobozy, chce pre svojho syna získať úrad (je pred voľbami) a oženiť ho s bohatou nevestou. Mladý Gejza = statkár a zeman = je krutý človek, zneuctil a opustil chudobnú Maňušu Rojkovičovie – tá nevie uživiť dieťa, necháva ho pred dverami Kobozyovcov, Gejza dáva dieťa cigánke, aby ho zmárnila. Ľud sa to dozvie, vzbúri sa proti Gejzovi a vo voľbách zvíťazí jeho protivník Jablonkay)
Autobiografia: Vlasný životopis

Realizmus (1875 – 1905)
Literatúra nadobúda vyšší charakter – prikláňa sa k slovenskému ľudu. Znaky: **vyššia umeleckosť literatúry – autor sa aktívne zapája do spoločenského diania, **typické postavy zo stredných vrstiev a chudobných vrstiev slovenského ľudu, **ústredná téma – kto má tvoriť jadro budúceho slovenského národa, málo si všímajú robotnícku triedu, **nové literárne žáner – poézia= lyrické cykly, epické skladby, próza = novela, spoločenský román, dedinská poviedka, **vývin slovenského verša = sylabotónická prozódia.

Svetozár Hurban Vajanský = 1. vlna kritického realizmu.
Poézia: Tatry a more (považuje sa za prvý nástup realizmu v slovenskej literatúre), Jaderské listy, Spod jarma, Verše, Z pošmúrnych chvíľ
Próza: zamýšľa sa nad postavením slovenského zemianstva. Zaujíma ho predovšetkým otázka možnosti návratu zemianstva – môže sa stať vedúcou silou spoločnosti, keby sa spojilo s uvedomelou slovenskou inteligenciou. Priniesol do literatúry žánre: novela a spoločenský román.
Novela: Letiace tiene – rozpráva o úpadku zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového. Zveľaďuje svoj majetok, no postupne ho stráca – prechádza do rúk nemeckého úžerníka. Dcéra Ela sa odmieta podrobiť jeho vôli a vydá sa za pokrokovo zmýšľajúceho Milka Holana – učiteľov syn, predstaviteľ pokrokovo zmýšľajúcej inteligencie a tým sa zachráni.
Spoločenský román: Suchá ratolesť – Karol Vanovský (zeman – stredne bohatý), dej sa odohráva v Rudopoli. Vo voľbách vyhrajú Maďari. Do Rudopolia sa vracia z ciest po Európe Stanislav Rudopoľský, stretáva sa s Vansovským, s učiteľom Albrechtom Tichým a Vdovou Adelou Rybáričkou – tí mu pomáhajú spoznať pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky na spoločnosť. Dáva šancu zemianstvu.
Koreň a výhonky – 2 dielny román zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou (zemianstvom), meštiactvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný: Koreň = stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonky sú jej mladá generácia. Príbeh manželstva – predstaviteľa inteligencie – učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskovou.
Kotlín – nerešpektuje svoju schému – odrodilé zemianstvo a náprava. Autor tu nedáva šancu na nápravu a necháva hrdinu umrieť. Príbeh odrodilého zemana Andreja Lutišiča, ktorý nenachádza cestu k slovenskému národu ani napriek náklonnosti ku Gregušovej dcére Lejla a preto končí tragicky. Autor stvárňuje typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie v živote.

Pavol Országh Hviezdoslav – zobrazuje upadajúce zemianstvo, záver je sťastný, autor chce vidieť ľud šťastný, chce dokázať sebe i svetu, že ľud je schopný prekonať prekážky, panské nástrahy a zlobu, chce ho ukázať v dobrom svetle, čistý a šťastný.
Jeho epiku delíme na :
1. veľká epika : a) zo života slovenského ľudu, dediny – básnická poviedka Hájnikova žena
b) zo života sedliactva a zemianstva – eposy Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský
2. kratšia epika : a) zo života slovenského ľudu – krátke básnické poviedky Bútora a Čútora, Poludienok, Na obnôcke, V žatvu, balady Zuzanka Hraškovie, Anča
b) národná tematika – Pribina, Rastislav, Ľútosť Svätoplukova, Jánošíkova stupaj
c) biblická tematika – biblické spevy Agar, Kain, Ráchel, Vianoce, Sen Šalamúnov
Hájnikova žena = 15 kapitol, oravská príroda. Hájnik Michal Čajka, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Postavil proti sebe dva svety – ľudový a panský. V postave Artuša odsúdil morálku pánov, ich zhýralosť a pýchu. Predstavitelia ľudu sú Hanka a Michal – vyzdvihuje ich morálnu čistotu, pracovitosť a čestnosť.
Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský = zemianstvo ako spoločenská trieda sa rozkladá, upadá mravne i hospodársky, napriek úpadku sú veľmi pyšní, arogantní, sedliackym ľudom opovrhovali, sú odsúdení na zánik – splynú s ľudom
Ežo Vlkolinský = zemiansky epos, Ežo a jeho matka Estera. Ežo sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky, chce ju požiadať o ruku. Estera je hrdá panovačná zemianka – vypukne ostrý spor. Estera ho vydedí, prijme ho strýc Eliáš, ktorý sa chce pomstiť Estere. Eliáš je skupáň, no napriek tomu vystrojí obrovskú svadbu. Hrdé srdce Estery napokon obmäkčí jej vnuk.
Gábor Vlkolinský = zobrazuje tu celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva. Gábor – príbuzný Eža. Jeho matka je pijanka, nestará sa o dom ani o hospodárstvo. Dlhy rastú, Gáborov otec nenachádza východisko – dá sa na pitie. Gábora odmietajú zemianske dievčatá, nakoniec si vyberá sedliacke dievča.
Dve návštevy – vracia sa k Ežovi a Gáborovi, Eža spojil so zemankou – je šťastný, Gábora so sedliačkou – všetko upadá
Dráma : hry – Vzhledanie, Pomsta, Otčim, ozajstný vrchol predstavuje tragédia Herodes a Herodias – inšpirácia : staroveké dejiny židovského národa a Biblia, dramatický konflikt so širokým mravným a spoločenským významom tvoria životné osudy Herodesa Antipa, ktorý za cisára Tibéria vládol na štvrtinou rímskej provincie Palestíny,. A Herodiady, Herodesovej druhej ženy. Herodes je typom nadutého požívačného a krutého vládcu, ktorému ide iba o to, aby si upevnil a rozšíril moc. V Herodiade má vhodnú partnerku, jej túžba po vláde „kráľovskej“ vznešenosti sa spája so ženskou prefíkanosťou a s nemalou dávkou mravného cynizmu. Má dcéru Salome. Jochanan – Ján Krstiteľ kritizoval nemravné správanie sa kráľovského páru, preto bol nepohodlný. Herodiada nahovorila svoju dcéru, aby pri príležitosti svojich 18-tich narodenín žiadala hlavu Jochanana, čo jej nevlastný otec aj splnil. Herodesa vojensky porazí arabský kráľ Aretas, čím sa pomstí za pohanenie svojej dcéry Tamar – Herodesova zákonitá manželka, ktorú vyhnal, aby si mohol k sebe vziať Herodiadu, manželku „veľkostatkára a obchodníka“ Filipa. Rím si vyberie iného vládcu a Herodes s Herodiadou musia odísť do vyhnanstva. Tragédia má 5 dejstiev, je napísaná sčasti veršom (blankversom, 5 stopovým jambickým veršom bez rýmov, typický pre Shakespearove drámy) a sčasti prózou (podobne ako Hamlet).

Martin Kukučín (MUDr. Matej Bencúr)
1. krátke prózy z ľudového prostredia – poviedky a črty, Rysavá jalovica (život dvoch susedov, krpčiara Adama Krta a jeho kmotra Adama Trnku, dej o kúpenej a stratenej jalovici), Veľkou lyžicou, Neprebudený (tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vysnívanej lásky k peknej Zuzke Bežanovie. Pre Ondráša je smrť vykúpením). Všetky poviedky okrem nej majú šťastný koniec, pretože Kukučín verí v dobro
2. Pražské obdobie – prózy Pred skúškou, Mladé letá (spomienka na študentské roky v Revúcej)
3. vrcholy poviedkovej tvorby – prózy Keď báčik z Chochoľova umrie (humoristická poviedka zobrazujúca hmotný aj duchovný úpadok zemianstva, hlavnou postavou je Aduš Domanický z mesta Domanice = Kameňany – predstaviteľ upadajúceho zemianstva, charakterizuje ho v troch situáciách : a) priezviskom – doma nič nemá, b) správaním – na jarmoku sa hrá na veľkého pána, každý ho obskakuje no nič mu nie je dobré, ale nie preto, že je náročný, ale nemá peniaze, c) v krčme – má chválenkárske reči, chváli svoje tátoše – v skutočnosti chrastavé mrciny, ktoré ho ledva nesú a psa Dianu. Priekupník Ondrej Tráva chce z Aduša vytĺcť peniaze, no keď k nemu prichádza, je šokovaný, že jeho kaštieľ je zchátraný, aj kone, všetko je zničené. Jediná vec, ktorá má u Aduša cenu sú 4 jasene pri hroboch Adušových predkov. Aduš si uvedomuje, že konal nesprávne a jeho predkovia by sa obracali v hrobe, stáva sa dobrým. Zemianstvo je trieda, ktorá splnila svoju historickú úlohu a zaniká, zobrazuje ho ako morálne a finančne upadajúce, nedáva mu šancu.)
4. Dies irae (Dni hnevu, počas cholerovej epidémie na postave starého Sýkoru modeluje typ dedinského úžerníka, ktorému záleží iba na peniazoch, preto vyhnal aj dvoch synov. V závere sa Sýkora stane dobrým človekom, príjme syna a ospravedlňuje sa všetkým, ktorým ublížil), Do školy, Zo stupňa na stupeň, Zápisky zo smutného domu, zaraďuje sa sem i poviedka Neprebudený (tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vysnívanej lásky k peknej Zuzke Bežanovie. Pre Ondráša je smrť vykúpením). Všetky poviedky okrem nej majú šťastný koniec, pretože Kukučín verí v dobro, v zdravé jadro človeka, že človek sa dá dobrým slovom prevychovať. Vo svojich dielach využíva retrospektívu – návrat do minulosti.
5. románové dielo Dom v stráni =juhoslov. prostredie, težaci – sedliaci. Všíma si vzťahy medzi težakmi a statkármi. Napriek spojeniu nie je možno preklenúť rozdiely tried. Láska Nika Dubčica (statkár) a Katice Beracovej (težačka). Niko si chce vziať Katicu, jeho matka šora Anzula s tým nesúhlasí, dohodne sa s Mate Beracom, že láske nebudú brániť. Šora Anzula pozve na večeru Doricu (šľachta) aj Katicu. Katica sa túži dostať do vyššej spoločnosti. Tu si Nico uvedomuje veľké rozdiely medzi triedami a opustí Katicu, aj Katica si uvedomuje rozdiely. Autor necháva spojiť spoločenské triedy, no v závere si každý nájde rovnocenného partnera.
6. Mať volá – román – túžba po domove
7. Dramatické diela – Komasácia, Bancúchovie dvor, Obeta

Ladislav Nádaši – Jégé (Dr. Ján Grob) = medzivojnová literatúra – 3 vlna kritického realizmu (1918 – 1945)
Diela: Wieniawského legenda = historická poviedka – Poľská história 17. storočie
Adam Šangala (Historická povesť zo 17.storočia) = Koziná na Orave, Adam je poddaný, zabijú mu otca, ide do sveta, zbije grófa Markóčiho – to ho prenasleduje celým dejom. Dobrodružstvá na ceste z Oravy do Žiliny, v Žiline na panskom kaštieli, na ceste do Trnavy, v Trnave. Román sa končí nečakane – po piatich rokoch šťastného manželstva, keď sa zdá, že Adamove dobrodružstvá sa už skončili a všetko sa obrátilo na dobré, Adama odsúdia a popravia.
Svätopluk = román z obdobia VM
Alina Országhová, S duchom času










8. Prvá svetová vojna vo svetovej literatúre

1918 – 1945
Spoločenské podmienky:
1. svetová vojna, materiálne straty a aj straty na životoch, čo sa vo veľkej miere odrazilo v literatúre. Spisovatelia odsudzujú vojnu. Nastáva Veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku. V priebehu vojny sa mení svet, vznikajú nové štáty – samostatné krajiny, nastáva delenie sveta. Vzniká Sovietsky zväz (tu sa literatúra orientuje iným smerom), vzniká 1. ČSR (28. Október 1918). Vo všetkých krajinách to znamená najprv rozkvet, potom úpadok. Nastoluje sa otázka, kto bude vládnuť. Dochádza k stretu robotníckej triedy a buržoázie.
V Sovietskom zväze sa nastoluje socializmus, vo všetkých ostatných krajinách vládne buržoázia.
V roku 1933 – Svetová hospodárska kríza = bieda, hlad, vysťahovalectvo za prácou na západ. Z tejto krízy vyťažilo Nemecko – vzniká fašizmus. Fašisti sa stávajú hrozbou pre krajiny Európy a sveta – majú výbojné úmysly.
V Španielsku vzniká povstanie proti fašizmu – Španielska občianska vojna
1. september 1939 = sa oficiálne začína 2. svetová vojna (neoficiálne – anšlusom Rakúska a okupovanie Českých krajín)
29. august 1945 – november – SNP
21. január 1945 – oslobodená Rožňava a postupne všetky mestá
8. máj 1945 – definitívny koniec 2. svetovej vojny
Literatúra:
Odráža všetky spoločenské udalosti týchto rokov.
Západná literatúra - nadväzuje na tradície, ktoré tu boli a vznikajú nové literárne smery. Literatúra je tu voľnejšia.
Sovietska literatúra – používa sa jednotná metóda = socialistický realizmus. Kto týmto smerom nepísal, nemohol písať.

AMERICKÁ LITERATÚRA
Ernest Hemingway
- reportážna literatúra = stratená generácia
Zbohom zbraniam (román)
Z obdobia 1. Svetovej vojny. Taliansko – Frederyk Henry – dobrovoľník v Talianskej armáde. Zoznamuje sa s ošetrovateľkou Katherine Barkleyovou = čistá romantická láska. Frederyk pociťuje nezmyselnosť vojny. Jeho láska je v ostrom kontraste so situáciou. Dezertuje spolu so svojou milou do Švajčiarska. Katherine je tehotná, prežívajú množstvo dramatických situácií, Katherine pri pôrode zomiera – čím autor naznačuje, že vojna bude mať dôsledky aj na budúcich generáciách.
Komu zvonia do hrobu (román)
Robert Jordan – americký dobrovoľník, prichádza do Španielska. Dej v čase Španielskej občianskej vojny. Prichádza k partizánskej skupine, vedúci je Pablo – neschopný, skupinu vedie jeho žena Pilar. Anselmo – má pomôcť Robertovi – má vyhodiť železničný most, ktorým si Nemci dovážajú zbrane. Robert sa zaľúbi do Márie – láska. Robert ohrozuje skupinu, vidí len splnenie svojej úlohy. Partizáni mu pomáhajú, Nemci ich objavia – musia ustúpiť do hôr. Roberta Nemci postrelia – prichádza na to, že jedine keď sa obetuje za celý kolektív, vtedy jeho život získa zmysel. Robert sa obetuje pre skupinu, zadrží fašistov, všetci členovia skupiny odídu do hôr – aj Mária.
Starec a more (novela)
1954 získal za toto dielo Nobelovu cenu. Santiago – chudý rybár. Stará sa o jedného chlapca. Raz uloví veľkú rybu – žraloky mu je po ceste späť zožerú. „Človek sa nikdy nesmie vzdať a musí bojovať ďalej.“


FRANCÚZSKA LITERATÚRA
Henri Barbusse
Oheň (román) = dej v období 1. svetovej vojny. Nie sú tu individuálny hrdinovia – ide o kolektívneho hrdinu. Skupina poručíka Bertrána. Mladý muži odchádzajú do vojny s nadšením a presvedčením, že z nich budú hrdinovia. Už prvé skúsenosti ich vyvedú z omylu a zisťujú, že vojna zničí všetko. Kompozične je román rozčlenený na 2 časti.
1. – odohráva sa na fronte, autor zaznamenáva život vojakov v boji, v čase vyčkávania, osobného voľna. Táto časť je dynamická, autor používa krátke vety, dej prebieha rýchle dopredu, používa neukončené, zvolacie vety.
2. – je statická, opisná a úvahová. Autor uvažuje o vojne o jej nezmyselnosti a hľadá tiež vinníkov. Obviňuje kráľov, vlády, bankárov, cirkev, vynálezcov a všetkých, ktorí chcú ešte na vojne zbohatnúť.

Romain Rolland
Peter a Lucia (novela) = odohráva sa počas 1 svetovej vojny v Paríži od 30. januára do 29. marca. Ústredný motív je láska Petra a Lucie – na pozadí sa dejú iné, hrôzostrašné veci. Peter a Lucia sa prvý krát stretávajú v metre – zasiahne ich bombardovanie. Vďaka strachu sa zblížia – vojna. Sú spolu na prechádzke po Parížskych uličkách – znovu začne bombardovanie – na kočiša spadne bomba a on zmizne – sú z toho zmeravení – dávajú si pusu – zasnúbia sa – vojna. Prichádza Petrov brat – Filip – je vojak, už si tak nerozumejú s Petrom ako predtým, Filip je vážny, uzavretý do seba, ich vzťah sa zmenil – vojna. Peter má narukovať – Filip je apatický – odmieta mu o vojne rozprávať. Luciina mama pracuje v továrni na výrobu zbraní. Lucia aj Peter zavrhujú vojnu, no Lucia nemajú peniaze, musí to trpieť. Peter je zo strednej vrstvy – úradnícka rodina. Je Veľký piatok – Peter a Lucia nie sú veriaci, no vyberú sa do kostola počúvať hudbu – začne bombardovanie a na Petra a Luciu sa zrúti pilier – zomierajú – Peter v Luciinom lone. Autor chce dokázať, že vojna je silnejšia ako láska, že ani kostoly, ktoré majú chrániť ľudí vo vojne nepomôžu.
Ján Krištof (román) – hlavnou myšlienkou je dôležitosť ľudskej aktivity a mravnosti. Hrdina v mnohom pripomína Ludwiga van Bethovena. Zobrazuje Jána Krištofa Kraffta od narodenia a ž po smrť.
Očarená duša (štvorzväzkový román) = dramatický obraz ženy, ktorá sa snaží vyslobodiť z púť meštiackej spoločnosti
Dobrý človek ešte žije (historický román) = jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru a riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné.

NEMECKÁ LITERATÚRA
Erich Maria Remarque
Tvorba:
1. tematicky sa viaže k 1. svetovej vojne v dielach
- Na západe nič nového
- Cesta naspäť
- Traja kamaráti
- Víťazný oblúk
2. tematicky sa viaže k 2. svetovej vojne román
- Čas žitia a čas umierania
Na západe nič nového (román) = kolektívny hrdina – 18 roční chlapci – zo školských lavíc sa dostávajú na front. Pod vplyvom ich triedneho si myslia, že z nich budú hrdinovia. Chlapci prichádzajú na to, že to nie je pravda. Hlavný hrdina Paul Baumer – hrôzostrašné chvíle na frontoch – chráni ich zem, rýchly dej, - postupne Paulovi zomierajú kamaráti. Dostávajú voľno – užívajú si s ľahkými Francúzkami – nepovažujú to za zlé. Paul dostáva dovolenku – doma mu je všetko cudzie, nikto mu nerozumie, ani bývalá priateľka. Ide oznámiť rodičom svojho kamaráta, že ich syn padol – ťažké chvíle. V závere – október 1918 – má nastať mier – Paula zabíja zatúlaná guľka. Autor naznačil že jeden ľudský život pre vojnu neznamená nič.
Traja kamaráti (román) = ťažisko deja sa odohráva po skončení 1 svetovej vojny, s tým, že vojna zanechala následky. 3 chlapci prichádzajú z frontu, nikto ich nechápe – chcú si kúpiť pretekárske auto – vyhrať preteky – otvoriť si dielňu a podnikať. Do ich života vstúpi Pat – 1 sa zaľúbi – Pat ochorie – musí ísť do sanatória – nemá peniaze – z čistého priateľstva jej zaplatia sanatórium – je neskoro – Pat v sanatóriu pomaly umiera – im zostáva priateľstvo.





































14. Prvá svetová vojna v našej literatúre

Spoločenské podmienky – zlá ekonomická, kultúrna a hospodárska situácia. Sociálny a národný útlak. Narastala sociálna bieda, nezamestnanosť, v tomto čase vrcholilo hromadné vysťahovalectvo do zámorských krajín, najmä do Ameriky.
Na Slovensku bol nedostatok kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Strediskom inteligencie bol Martin. Vychádzalo tu viacero časopisov, napr. Národné noviny, Slovenské pohľady, humoristický časopis Černokňažník. Martin bol sídlom politických strán a spolkov. Koncom 19 storočia vystupujú proti politike konzervatívcov opozičná skupina mládeže, tzv. hlasisti – modernejšie, liberálnejšie názory.
V centre pozornosti stojí súčasnosť, spisovatelia sa snažia pravdivo zobraziť skutočnosť – analýza charakterov.
Na vojnové udalosti v našej literatúre reagovali: Pavol Országh-Hviezdoslav, Božena Slančíková Timrava, Jozef Cíger Hronský, Milo Urban. V českej literatúre – Jaroslav Hašek.

Pavol Országh-Hviezdoslav

Na udalosti 1. svetovej vojny reaguje v cykle básní Krvavé sonety = 32 sonetov, v ktorých ostro protestuje proti vojne, ktorá ničí materiálne hodnoty, ale najmä ľudské životy. Kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný – hľadá vinníkov. Vidí, že šľachta bohatne na vojne, ale odsudzuje aj cirkev, ktorá posväcovala zbrane vojakom a posielala ich bojovať. V záverečných sonetoch vyslovuje básnik túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohoto strašného krviprelievania bude žiť v mieri. Bojí sa budúcnosti, vie, že víťazi budú utláčať porazených a porazení budú kuť pomstu pre víťazov.

Božena Slančíková Timrava

Predstaviteľka kritického realizmu. Titul – Národná umelkyňa. Jej tvorbu členíme:
1. začiatky tvorby: a) zo života panskej spoločnosti (Za koho ísť?, Pomocník)
b) prózy z dedinského života (Ondro Karman)
2. predprevratová tvorba (do roku 1918) – kvalitnejšie, vypracovanejšie poviedky:
a) spoločenské prózy (Ťažké položenie, Nemilí, Bez hrdosti, Veľké sťastie)
b) poviedky z dedinského prostredia (Na jednom dvore, U kanátov, Mocnár, Príde čas, Ťapákovci)
c) Hrdinovia
3. poprevratová tvorba (Skon Paľa Ročku, Dve doby, Záplava)
Hrdinovia
- románová novela, ktorá sa odohráva na dedine, mimo frontu, v čase 1.sv.vojny. Autorka zachytáva život ľudí počas vojny. Celý dej sa odohráva na dedine, len v závere sa autorka dostáva na front.
- Názov diela je symbolický – hrdinovia v 2 svetlách
1. „hrdinovia“ – chcú aby bola vojna, vyhlasujú, že vojna je spása krajiny, že ísť na front je svätá povinnosť, hrdinský čin, lebo padnúť za vlasť je hrdinstvo - takým to hrdinom je notár Laci Baláň – aj jeho povolajú do vojny, musí ísť najprv na prehliadku, je vystrašený, vymýšľa si choroby – skoro odpadne. Keď prídu chlapi domov z frontu, stretávajú sa s Lacim Baláňom v krčme. Ten ich potľapkáva po pleci a hovorí im, že sú hrdinovia a majú šťastie, že boli na fronte. Laci je hrdina v „“.
2. hrdinovia – podnotár Štefan Širický – stavia sa proti vojne, keď ho povolajú, statočne sa postaví k veci a ide bojovať na front. Počas boja vidí nepriateľa, ktorý má zranené rameno a strašne krváca, Štefan je dobrý človek, ide mu pomôcť – je mu ho ľúto, pri tomto Štefana zabijú.
Ďalšie postavy:
a) Paľo Dubovie – vracia sa z vojny, prináša nepríjemné správy. Hovorí o vojne, ako tam je. Dedinčania ho majú radi a páni si ho chvália – irónia – lebo Paľo je veľký, mocný chlap – páni hovoria, že takých potrebuje krajina veľa - aby nemuseli ísť na vojnu.
b) Ženy, ktoré mali mužov na vojne – odsudzujú vojnu, no niektoré sa tešia:
Anka Matvejovie (zle znáša vojnu, má tam muža – túži po tom, aby sa vrátil, on zomiera – jej vojna prináša nešťastie)
Zuza Pekovka (teší sa z vojny, lebo tam zomrel Ankin muž, ktorého predtým chcela, jej muž je postihnutý – vie, že on na vojnu nemôže ísť)
Anča Demákovie (nemá muža, teší sa, že jej muž zomrel skôr, ako stihol narukovať a že nemusí ležať na fronte ale doma)
Katka Stoličkovie (teší sa, lebo jej muž narukoval, ju predtým bil a veľa pil)
Líza Malinská (učiteľka – inteligencia – navonok sa tvári, že je proti vojne a chce ísť akože pomáhať na front, ale v skutočnosti sa smeje z utrpenia padlých a Štefan jej prestane dvoriť, keď sa to dozvie)
c) krčmár – tam sa chlapi stretávajú, krčmár vie o všetkom, čo sa deje v dedine

Jozef Cíger Hronský

Predstaviteľ sociálno – psychologického realizmu. Všíma si dedinské prostredie, sociálne postavenie ľudí, poukazuje na ich vnútorný svet, experimentuje.
Poviedky – Doma, U nás, Medové srdce
Podpolianske rozprávky – motív 1.sv.vojny
Romány – Proroctvo doktora Stankovského, Jozef Mak, Chlieb, Pisár Gráč
Detská literatúra – Sokoliar Tomáš, Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka
Jozef Mak
Skladá sa zo 75 kratších kapitol, odohráva sa približne v rokoch 1900 – 1930 v chudobnom dedinskom prostredí – autor si všíma najchudobnejšiu vrstvu. Hrdinom románu je Jozef Mak – obyčajný človek, „človek-milión“. Autor zachytáva jeho život od narodenia po tridsiaty rok života.
Dej sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna chudobnej vdovy. Jozef Mak bol už vo chvíli svojho narodenia odsúdený na utrpenie a na to, aby svoje pocity nedokázal vyjadriť slovami. Jozef mal neradostné a nešťastné detstvo. Matka, aby mohla ísť za prácou, zverila Jozefa jeho bratovi Janovi – sedemročnému. Ten ho musel všade vláčiť so sebou a veľakrát ho od zlosti bil. Jozef ho však mal rád. Jozef postupne vyrástol, má svoju lásku Marušu, tá mu lásku opätuje. Postaví pre seba a Marušu dom – ťažko pracuje, takmer ochorie – dom staval na Janovom pozemku. Dostavia dom a musí narukovať. Je na vojne – dlho nedostáva žiaden list. Po návrate domov zisťuje, že matka mu umrela a Maruša sa vydala za jeho brata Jana. Nasťahovali sa do domu, ktorý tak ťažko postavil Jozef. Keď Jozef príde, Jano mu ponúkne izbičku v dome. Jozef je najviac zhrozený z toho, ako sa Maruša zmenila – po prekonanej chorobe je škaredá, chudá, zanedbaná, často opitá, nestarala sa o dom ani o dieťa – alkohol a zlé manželstvo z nej urobili bezcitnú a tupú ženu. Jozef sa zo vzdoru ožení – vezme si pokornú a pracovitú Julu, hoci ju nemá rád, Jula ho má rada. Podvádza Julu s Marušou. Tá to všetko v tichu znáša. Nakoniec Jula tažko ochorie. Jano medzitým odchádza z dediny, Maruša ide bývať k svojmu slepému otcovi. Jozef sa vyslobodí spod jej vplyvu a Maruša spácha samovraždu. Jozef začína mať rád Julu aj syna, no nedokáže to dať najavo. Jula čaká s Jozefom dieťa, zatají mu to a Jozef odchádza do služby. Po príchode zistí, že Jula ide rodiť, uvedomuje si, že ju má rád. Je už neskoro, Jula pri pôrode zomiera, zomiera však s úsmevom na tvári, lebo zisťuje, že Jozef ju mal rád.
Napriek koncu sa román nekončí tragicky – autor povzbudzuje hrdinu do ďalšieho boja so životom.
„Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Milo Urban

novely – Jašek Kutliak spod Bučinky, Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu
Živý bič
(sociálno – psychologický román), 2 časti, 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj.
Dej románu sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky, postavy sa búria proti nespravodlivosti, proti zlu, vojne. Ich vzbura je živelná, pudová. Ústrednou myšlienkou je život dedinčanov v čase vojny a ich postupný odpor voči nej.
Stratené ruky = s vojnou sa stretávame keď:
1. chlapi musia narukovať, na dedine nemá kto pracovať, ženy musia samé do poľa, ich život sa podstatne zhorší.
2. Ondrej Koreň sa vracia z vojny, je nemý a nemá ruku, vracia sa ako mrzák, ženy sa začnú báť o svojich mužov, ktorí sú na fronte. Predtým ako išiel Ondrej do vojny, bol zaľúbený do Kristy, prišiel zmrzačený, Krista ho už nechce – psychicky trpí. Ondrej je dobrák – uvedomuje si, že teraz je odkázaný na rodičov. Ako prvá ho zbadá v dedine Ilčíčka – tá má syna Štefana – je to dedinská klebetnica, neústupčivá. Štefan ide do vojny – spočiatku si neuvedomuje, čo vlastne vojna znamená – na vojne je drzý, zabijú ho. Ilčíčka už vie, že Štefan nepríde, začína uvažovať o nezmyselnosti vojny.
3. Adam Hlavaj a Eva – majú syna, volá sa Adam. Starý Adam musí narukovať. Eva zostáva sama s malým synom, musí sama ťažko pracovať. Ženy prídu na to, že ich práca sa už nedá zniesť, chcú mužov z vojny vyreklamovať – čo im za úplatok sľúbil notár Okolický. Píše žiadosti na front. Vyhlasuje, že muži musia bojovať za cisára, ale sám nešiel na vojnu. Sám vedel, že mužov nikdy nevyreklamuje z vojny, no naprik tomu bral úplatky. Prišla za ním Eva, Okolický ju znásilní, narodí sa jej syn. Dedina ju odvrhne, považuje za nemravnú. Ako – tak jej pomáha Ondrej a Ilčíčka. Eva sa nevie s tým psychicky vyrovnať, nikomu nemôže povedať, čo sa stalo – utopí sa v rieke. Jej syn zahynie na chorobu a o Adamka sa stará Ilčíčka.
Adam Hlavaj = Adam Hlavaj sa vracia do dediny, utečie z vojny – dezertér, musí sa stále skrývať v lese, senníkoch, žije s prírodou, tá mu je domovom, oporou. Príde do dediny večer za tmy, je prekvapený, že ho Eva nevíta. Ilčíčka mu povie, že Eva zomrela. No nikto nevie, čo sa ako stalo. Nakoniec mu notárov sluha Kúrňava všetko prezradí. Dozvie sa o tom dedina a vzbúri sa proti Okolickému. Notár sa naľaká, začína piť, chce Adama chytiť, ten sa však skrýva, pomáha mu celá dedina. Adam sa chce pomstiť Okolickému, stretávajú sa osamote, Okolický sa prizná ku všetkému, dostáva porážku, ochrnie na polovicu tela. Vojaci hľadajú Adama, lebo pobúril dedinu proti vojne. Do dediny prichádzajú vojaci, spisujú zvieratá – odnášajú ľuďom všetko, čo im zostalo. Dedinčan Kramár sa postaví proti vojakom s vidlami v rukách, no Dekan Mrva odhovorí ľudí od vzbury – bolo by to ešte horšie. Nakoniec chcú vojaci zobrať dedinský zvon (na výrobu zbraní) – ľudia sa vzbúria, na čele stojí aj Ilčíčka, tú vojaci zabijú. Vzbura sa už nedá zastaviť, Okolický chce ujsť z dediny – ľudia ho chytia – utopí sa presne tam, kde Eva. Ľudia prepadnú notárov dom aj krčmu. Áron – krčmár sa priživoval na vojne – krčma je príčina mnohého zla – Adam ju v závere podpáli – po dlhom utrpení konečne dosiahne slobodu.


Jaroslav Hašek

Predstaviteľ českej literatúry, písal poviedky, humoresky, cestopisné fejtóny – v centre pozornosti sú ľudia z periférie, demokratické myslenie. Súcití s jednoduchými ľuďmi, kritizuje šľachtu, cirkev, políciu, presahuje do satiry.
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
- nedokončený román. Hlavný hrdina predstavuje typ heroikomického (hrdinsko – smiešneho) človeka. Prostredníctvom hlavného hrdinu poukázal autor na absurditu 1.sv.vojny a na nezmyselnosť manipulácie s ľuďmi, až po rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie.
- Kompozícia – román sa skladá z množstva epizodických príhod, ktoré tvoria samostatné celky, ale súčasne sú prepojené postavami i prostredím, nadväzujú na seba.
- Dej – Švejk pracuje ako úradník – vypukne 1.sv.vojna, mladí muži musia rukovať na vojnu, jeho trápi reuma. On sám s vlasteneckým nadšením sa dá odviezť pred povolávaciu komisiu, tá ho charakterizuje ako podvodníka, ktorý si vymyslel chorobu. Tak sa dostáva za vojaka, vždy slúži nejakému dôstojníkovi a spôsobuje rôzne komické príbehy. Dostáva sa do Plzně, Českých Budějovíc, nakoniec priamo na front. Je to obyčajný prefíkaný človek, úradník, na vojne obchoduje so psíkmi – vojnou prechádza bez problémov. Autor kritizoval a satiroval dôstojníkov a Rakúsko-Uhorskú armádu. Prejavy hlavného hrdinu sú vyslovené s prostoduchou samozrejmosťou, pohybujú sa na hranici medzi predstieranou obmedzenosťou a normálnosťou. V románe je množstvo ľudovej reči.






























7. Staroslovienske obdobie

Obdobie Stredovekej literatúry sa člení na:
1. Staroslovienske obdobie (800 – 1000) = Veľkomoravské obdobie
2. Obdobie panstva latinskej kultúry (1000 – 1500) = slovakizovaná čeština

STAROSLOVIENSKE OBDOBIE
Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9.storočí. VM založil knieža Mojmír I. (830–846), musel bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše. Knieža Rastislav (846-870) sa snažil upevniť samostatnosť ríše. V roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do VM misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Cisár vyhovel jeho žiadosti a v roku 863 prišli do VM dvaja vzdelaní kňazi – misionári, Konštantín a Metod (Solún).
Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
- zostavili prvé slovanské písmo, hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy)
- vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk, staroslovienčinu
- zaviedli staroslovienske bohoslužby
- vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru
Franskí kňazi obvinili Konštantína a Metoda z bohorúhačstva, v tom čase cirkev uznávala iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Preto Konštantín a Metod odišli do Ríma, aby pred pápežom obhájili staroslovienčinu. Pápež Hadrián II. Schválil slovienske bohoslužby i slovienske preklady bohoslužobných kníh. Metoda vymenoval za panónskeho arcibiskupa, Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Metod sa vracia do VM. Po nástupe Svätopluka (latinčina) uvrhli franskí biskupi Metoda do väzenia. Prepustili ho po 3 rokoch, pokračoval v činnosti. Bol však chorý, zomrel. Po jeho smrti pokračovali v učení jeho žiaci, tých však Svätopluk vyhnal z krajiny. Odišli do Bulharska. Tu zjednodušli hlaholiku – z veľkých písmen gréckej abecedy zostavili cyriliku. Tú s menšími obmenami dodnes používajú Rusi, Ukrajinci, Srbi a Bulhari.

1. Preklady
Staroslovienska prekladová literatúra bola určená najmä na náboženské, liturgické potreby. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny :
 omšovú knihu (misál)
 zbierku žalmov (žaltár)
 spevník
 breviár (omšová kniha – slúžila kňazom na modlitby)
 evanjeliá (Nový zákon)
 Starý zákon (preložil Metod)
 Súdny poriadok

2. Pôvodné
 Konštantín napísal veršovaný predslov k prekladu svätého Evanjelia (2.pol 9.stor.) , tzv. Proglas = je to prvá slovanská báseň. Oslavuje v nej starosloviensky preklad Písma a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický (bohoslužobný) jazyk. Hovorí o spätosti náboženstva a vzdelanosti.
 Moravsko – panónske legendy = patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky staroslovienskej pôvodnej literatúry. Vznik – koniec 9.stor. Tvoria ich 2 legendy – Život svätého Konštantína (autor Kliment) a Život svätého Metoda (Gorazd). Predstavujú umeleckú prózu a zároveň historické dokument. Nie sú to legendy v pravom zmysle slova. Autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí.


Život svätého Konštantína = prvá legenda, obšírne sa zaoberá Konštantínovým detstvo, štúdiom a jeho misionárskou činnosťou. Vykresľuje najmä náboženskú a kresťanskú činnosť Konštantína, jeho povahové črty – nadanie, inteligenciu, múdrosť, súcit s trpiacimi. Všade za svoju činnosť odmieta dary. Žiada si otrokov – zajatcov, aby im mohol darovať slobodu. Spomína na jeho pôsobenie vo VM ríši. Legenda dôkladne vykresľuje boj Konštantína proti trojjazyčníkom, ktorí uznávali iba 3 jazyky – hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. V boji za slovanský bohoslužobný jazyk Konštantín smelo vystupuje na obranu staroslovienskej vzdelanosti: „Či nedýchame vzduch rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?“ Legenda sa končí Konštantínovou cestou do Ríma a jeho smrťou.
Život svätého Metoda = druhá legenda, je kratšia, vecnejšia, umelecky jednoduchšia. Hovorí iba stručne o Metodovom živote, obšírnejšie sa zaoberá jeho činnosťou v VM. Končí sa tiež Metodovou smrťou a jeho pohrebom v tomto takmer realistickom životopise skoro niet legendických prvkov.



































3. Lyrizovaná próza

Vznikla v 30.rokoch medzivojnového obdobia a rozvinula sa predovšetkým v čase 2.sv.vojny. Autori reagujú na udalosti, utiekajú sa do prírody, ktorá im poskytuje ochranu, útočisko, nechávajú bojovať dobro so zlom, v závere víťazí dobro. Ich diela sú presiaknuté humánnosťou.
Základné znaky:
1. Dedina, dedinský človek, príroda = postavy žijú s prírodou v súlade, alebo v protiklade. Sociálne problémy na dedine ustupujú do pozadia, autori si nevšímajú ani triedne zloženie.
2. Ústup od realizmu = autori často ustupujú od realistického zobrazovania skutočnosti. Často sa vyskytujú situácie, v ktorých veľkú úlohu zohráva fantázia. Do popredia vystupuje subjektívny názor autora = subjektívne videnie.
3. Psychologizácia = prenikajú do vnútra postavy, všímajú si duševný a citový život postáv. Postavy sú často rozprávačmi.
4. Záhadnosť, tajuplnosť, rozprávkovosť = víťazstvo dobra nad zlom, zlo zabíja príroda, príroda signalizuje budúci dej – blížiace sa nebezpečenstvo. Vystupujú tu záhadné postavy – diferenciácia postáv na jednoznačne kladné a jednoznačne záporné.
5. Umelecké prostriedky z lyriky = v nebývalom množstve sa využívajú básnické prostriedky, oslavuje sa dejovosť, autori nám predstavujú výnimočné postavy a charaktery, ktoré sa dostávajú do neobvyklých situácií. Dôležitú úlohu zohráva aj fantázijná rovina – mýtus prírody, života a lásky. Jazyk stiera hranice medzi autorskou rečou a rečou postáv. Rozprávanie prebieha najčastejšie v 1.osobe j.č. formou vnútorného monológu.
6. Žáner = novela – medzi poviedkou a románom. Zaraďuje sa medzi stredné epické formy, vznikla v Taliansku v období renesancie. Novela zobrazuje určitý výsek, súbor niekoľkých udalostí zo života, ktoré však majú svoje vnútorné napätie. Má menší počet postáv ako román, jednoduchší dej, menej zložitú kompozíciu. Postavy sú na začiatku deja už ľudsky a charakterovo sformované a neprekonávajú počas trvania deja väčší vývin, pretože ani časové rozpätie udalostí nie je veľké. Dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne prekvapujúci obrat. Zakladateľom je G. Boccaccio – talianska renesancia.
7. Predstavitelia – Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner.

Ľudo Ondrejov

Martin Nociar Jakubovie (sociálny epos)
- vyjadril svoj odpor voči buržoáznej spoločnosti, odsudzuje triedny útlak a sociálnu nespravodlivosť. Útechu a istotu hľadá v Matke Zemi.

Slnko vystúpilo nad hory (trilógia)
1. časť – Zbojnícka mladosť
2. časť – Jerguš Lapin
3. časť – Na zemi sú tvoje hviezdy

Literatúra pre deti a mládež = Africký zápisník, Horami Sumatry, Rozprávky z hôr, Príhody v divočine.

Zbojnícka mladosť (1.časť trilógie)
1. Dej sa odohráva v dedine Zbojnícky tanec. Jerguš býva s matkou, sestričkou a bratom. Pohybuje sa väčšinou na salaši, je v súlade s prírodou, má rád zvieratá, je odvážny. Jeho otca zabili zbojníci – zbojník Rogožník, jeho otec bol tiež zbojníkom. Autor opisuje život detí na dedine, okrajovo si všíma triedne zloženie – bohatý Nácko a sociálne problémy – Jerguš odchádza pracovať do mesta.
2. Rozprávačom je autor v 3.os.j.č., ktorú narúša 2.os.jč., čím chce čitateľa uviesť do deja. Sociálne problémy a triedne zloženie si všíma okrajovo.
3. Autor preniká do vnútra Jerguša, využíva nedokončené vety – vnútorné vypätie postavy.
4. Vyskytujú sa tu tajomné postavy, tajuplné momenty. Postava zbojníka Turoňa je záhadná.
5. Autor využíva neukončené vety, personifikácie, metafory, opitetá, opisy prírody, rozprávačský postup, sloveso posúva dozadu vety.

Margita Figuli

Za svoju tvorbu bola ocenená titulom Národná umelkyňa.

Pokušenie (zbierka poviedok)
Všíma si osudy žien, ústrednou témou je láska, dominuje zmyslové vnímanie skutočnosti, bohatá obrazotvornosť a lyrické postupy. Psychická analýza človeka, ktorú spája s etickým hodnotením ľudských vzťahov. Dosť priestoru venuje aj sociálnym prroblémom.

Tri gaštanové kone (novela)

Babylon (historický román)
- historické fakty z čias Chaldejskej ríše od jej rozkvetu až po zničenie Babylonu. V popredí je ľúbostný cit. Je akousi paródiou na nemecký fašizmus.

Mladosť (román)
- rieši svoje detstvo, spomienky naň

Ariadnina niť (román)
- rieši tu mravné problémy výchovy mladej generácie

Víchor v nás (román)
- napísala ho po oslobodení, rieši v ňom problém súčasnej ženy, ktorá za zapájala do budovania spoločnosti po 2.sv.vojne.

Tri gaštanové kone
1. Dej sa odohráva v dedine Leštiny pri poľských hraniciach – hornatý kraj. Každú kapitolu začína autorka opisom prírody – tá predurčuje dej, vývin, signalizuje budúce nebezpečenstvo, víťazí nad zlom. Ústredné postavy: Magdaléna Maliariková, Ján Zápotočný, Peter. Peter je tulák, žije v prírode (dom má v Turci). Príroda pomáha pri pašovaní koní Janovi a Gregušovi (Magdalénin bratranec). Magdaléna a Peter majú radi prírodu a zvieratá = súlad s prírodou – pomáha im pri stretnutiach. Jano je v nesúlade s prírodou – týra zvieratá. V závere zabíja príroda Jana – zlo. Vzniká tu ľúbostný trojuholník:


Magdaléna




Peter Jano

2. Autorka si všíma sociálne problémy a triedne zloženie. Jano je najbohatší gazda v dedine. Peter – o ňom sa nevie či je chudobný alebo bohatý – je tajomný. Po Petrovom odchode Jano znásilní Magdalénu, jej matka ju núti vydať sa za Jana – bola by prvá – najbohatšia gazdiná v dedine. Magdaléna sa nakoniec vydá za Jana.
3. Autorka preniká do vnútra Petra aj Magdalény.
4. Peter je záhadný – tajomný, pán s čiernymi fúzikmi, pochádza niekde z Turca. Autorka využíva rozprávkovú číslovku 3: ľúbostný 3uhoľník, 3 x útočí kôň na Jana, 3x sa Peter vracia po Magdalénu. Diferenciácia postáva na jednoznačne kladné (Peter, Magdaléna) a jednoznačne záporné (Jano).
5. Autorka využíva opisy prírody na začiatku kapitol (uvádza čitateľa do deja), prirovnania, epitetá, metafory, personifikácie.

Dobroslav Chrobák

- písal prózy, črty, rozprávky, novely s dedinskou a mestskou tematikou = FEJTÓNY, ESEJE, KRITICKÉ ČLÁNKY. Je dobrým pozorovateľom človeka a prostredia. V jeho dielach má príroda magickú silu, ktorý vplýva na hrdinu – rozprávača. V 30.rokoch píše zrelé práce, umelecká a politicko - literárna činnosť.

poviedky = Les, Slnce, Lanský sneh

Rukoväť dejín slovenskej literatúry (literárno – historické dielo)

Kamarát Jašek (zbierka poviedok) = Kamarát Jašek, Návrat Ondreja Baláža, Poviestka

Návrat Ondreja Baláža = je to príbeh Ondreja Baláža, ktorý bol v 1.sv.vojne, po rokoch sa vracia do rodnej dediny, manželka sa vydala už 2.x. On chce len zistiť, ako sa má – prežíva hlbokú duševnú krízu, neprezradí sa a manželke nechá na pamiatku jeho hodinky – hodinky po údajne mŕtvom mužovi.

Drak sa vracia (novela)
S podtitulom „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“ = svedčí o rozprávkovosti. Že je to rozprávanie, to sa dozvedáme až v závere z epilógu, ktorý rozpráva Eva. Celý príbeh je rozprávanie o jej mladosti, svojim vnukom.
1. Dej sa odohráva na dedine blízko Poľských hraníc. Postavy žijú na dedine. Ústredné postavy sú Drak (Martin Lepiš Madlušovie), Eva a Šimon Jariabek. Drak a Eva = súlad s prírodou, Šimon má neutrálny vzťah k prírode. Drak tu odmalička vyrastal, má rád zvieratá, dokonale pozná všetky vrchy, pomáha zvieratám – príroda pomáha drakovi. Autor si všíma konflikt: Drak  dedina. Eva je len štatistickou postavou na vykreslenie konfliktu.

Eva




Drak Šimon


2. Sociálne problémy a triedne zloženie si všíma len okrajovo, napr. keď si Drak dovezie z mesta hlinu, v dedine vládne hlad, ľud si myslí, že je to múka, prepadnú Draka – vyženú ho z dediny.
3. Rozprávač je autor 3.osoba, narušuje Šimonovým rozprávaním, názor celej dediny – 1.os.mn.č. Autor preniká do vnútra dediny – strach, aj do vnútra Šimona a Evy (epilóg).
4. Drak – rozprávkové meno, všetko okolo Draka je záhadné a tajuplné, nikto nevie odkiaľ prišiel – našiel ho starý Lepiš, hrnčiar pri ceste ako malé bábätko, ani ako dieťa nechodil medzi mladých, je tajomný, takmer čierny. Má doráňanú tvár. Nikto nevie, čo Drak robí, prečo sa vrátil (strach dedinčanov), prečo pomáha dedine zachrániť dobytok, skade pozná Poliakov. Symbolicky tu autor zobrazuje boj dobra so zlom, víťazí dobro. Autor postupuje od nejasného k vysvetleniu, od napätia k harmónii.
5. Personifikácie, opisy, epitetá, metafory, opisno-slohové postupy, metaforicko-personifikačné vety, postup od nejasného k vysvetleniu.

Cesta za umením (literárno – teoretické dielo)

František Švantner

Malka (novela)
1. Dej sa odohráva na salaši (príroda) aj na dedine, ktorá len dokumentuje život dedinských ľudí. Autor si okrajovo všíma sociálne problémy (Malka je slúžka). Ústrednou postavou je: Malka (súlad s prírodou), Autor = rozprávač (dokonalý súlad s prírodou, žije na salaši, príroda sa mu stáva spoluhráčom, chce Malku) a Šajban (Malkin brat). Príroda sa stáva jednou zo zúčastnených postáv = mýtus prírody – hrá sa s Autorom, zatemňuje Šajbana, chráni a berie si Malku. Vzniká ľúbostný trojuholník = Autor – Malka – Šajban (nie ozajstný, len z autorovho pohľadu = subjektívne videnie)
2. Okrajovo si všíme sociálne problémy, triedne zloženie si nevšíma (len krčmára Michalčíka)
3. Rozprávač prežíva duševné napätie, hľadá akéhosi soka v láske. Subjektívne videnie autora.
4. Tajomnou postavou je Šajban, nastáva množstvo tajuplných situácií, pri ktorých pomáha príroda. Malka sa tajne stretáva so Šajbanom, keď sa má stretnúť s autorom, ten žiarllli, chce zabiť Šajbana, ten ho zbije. Autor udá Šajbana, myslí si, že on zabil krčmára Michalčíka, žandári hľadajú Šajbana, vystrelia do tmy a postrelia Malku, tá tragicky zomiera. V závere sa dozvedáme, že Šajban je Malkin brat. Autor prechádza od jednoduchosti k zložitosti, od jasného do neskutočného, Malka zomiera, lebo to chcela príroda, vzťahy sú komplikované, v závere sa nevyjasňujú.
5. Prirovnania, personifikácie, epitetá, metafory, je to „báseň v próze“ – množstvo lyrických prostriedkov.

Nevesta hôľ (novela)
- týmto dielom dosiahol vrchol lyrizovanej prózy v našej literatúre.
1. Dej sa odohráva na holiach = TUHORE a v dedine = TAMDOLU. Dedinské prostredie je reálne, názvy Prietržiny, Veľký zvon, Prielom, Kotlisko. Na holiach je autorovi lepšie, je tu doma = súlad. Dedina mu je cudzia. Máme tu 3 typy postáv :
a) realistické postavy : krčmár Weinhold - chce Zunu kvôli mlynu, majetku
b) tajomné postavy :
Zuna – žije v prírode, nechodí medzi mladých, je čistá, dedinčania ju považujú za ženu ľahkých mravov, chodí sa kúpať do Morského oka, väčšinou sa pohybuje v prírode, je jej časťou a príroda je časťou Zuny = dokonalý súlad. Najčastejšie chodí do prírody večer, záhadne sa stretáva s Vlkočlovekom, všetky jej konania sú plné záhad, autor v závere nič nevyjasňuje.
Zunin otec – vieme len to, že je slepý, má mlyn, nikto nevie, akú má hodnotu
Tavo – je uhliar, žije na holiach, mimo ľudí = dokonalý súlad s prírodou, viac o ňom nevieme nič
On – nič o ňom nevieme, ide pravdepodobne o vojnového zbeha
c) Rozprávač = autor = Libor, po desiatich rokoch strávených v meste sa vracia do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika, má koňa Eguša. Pohybuje sa medzi reálnym a tajomným. Autor niečo objasňuje, niečo nie.
- všetky mužské postavy majú záujem získať si Zunu.
- Príroda sa stáva jednou z postáv, chráni Zunu = mýtus prírody, zasahuje do deja, vytvára nové postavy, je ochranca tajomstiev a dospievania Zuny
2. Autor si okrajovo všíma sociálne problémy – krčma, mlyn. Triedne zloženie si nevšíma, len krčmára Weinholda, ktorý chce Zunu kvôli mlynu. Dôležitú úlohu tu zohrávajú sny, vízie a fantastické prvky. Dej má mýtický charakter.
3. Preniká do vnútra autora = rozprávača, je to subjektívne videnie udalosti. Rozprávačom je autor v 3.os., občas aj Tavo, Zuna, príroda.
4. Vyskytujú sa tu tajuplné záhadné postavy = On, Vlkočlovek - pomáha im príroda, zahaľuje tajomstvá. Autor zobrazuje poverčivosť dedinčanov, rozprávač sa pohybuje na hranici reálneho a fantázie, postupuje od jednoduchosti k zložitosti. Zunine konanie je záhadné, v závere nič nevysvetľuje. Zunu v závere nedostal ani Tavo, ani hájnik, ale tajomný On. Je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo. V závere Zuna zmizne – „Hole ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“
5. Využíva epitetá, metafory, personifikácie, prirovnania, zdrobneniny, opisný a úvahový, rozprávací postup, vsúva povery, autorská reč dominuje nad rečou postáv, vyskytuje sa tu metonymia = keď časť niečoho zastupuje celok („ Prietržiny boli celé na nohách.“ = ako na dvoch nohách celá dedina)

Život bez konca (román)
- spája človeka s prírodou a nachádza tu aj mýtus života (život človeka je osudovo spojený so životom iných )

Dáma (zbierka noviel)
- vymkol sa lyrizovanej próze, hrdinov spája so spoločenskou situáciou

Aďka (poviedka)
- hlavná postava ujček Maco, má koňa Aďku, predal koňa, lebo potreboval peniaze, paralela = vzťah ujčeka ku chlapcovi a koňovi, ale víťazia peniaze

Horiaci vrch (poviedka)
- zobrazuje salaš, poviedka má tajomný koniec

















5. Ľudová slovesnosť

Ľudová slovesnosť je tvorba ľudu. Vytvárala sa dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústnym podaním. Je organickou súčasťou ľudovej kultúry a je základom kultúry každého národa.
K ľudovej kultúre (folklóru) patrí okrem slovesnej tvorby napr. tvorba tanečná, hudobná a výtvarná.

Ľudová slovesnosť sa člení na:
1. ľudovú lyriku,
2. ľudovú epiku,
3. ľudovú drámu,
4. malé formy ľudovej slovesnosti.

1. Ľudová lyrika
- je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Patria k nej piesne pracovné, obradné, žatevné, ľúbostné, svadobné, protiturecké, zbojnícke, vojenské, regrútske a tiež aj uspávanky a trávnice.

2. Ľudová epika
- delí sa na:
veršovanú epiku = historické piesne a balady
neveršovanú epiku = ľudové rozprávky a povesti

3. Ľudová dráma
- zachovalo sa menej pamiatok, patria k nej napr. ľudové obrady (vianočné betlehemské hry), hry detí a mládeže.

4. Malé formy ľudovej slovesnosti
- zaraďujú sa sem príslovia, porekadlá, hádanky, vyčítanky, rečňovanky a pranostiky.
Príslovia a porekadlá vyjadrujú svetonázor a život ľudu. Je v nich skoncentrovaná ľudová múdrosť a skúsenosť stáročí, vyjadrujú dôležité pravdy alebo mravné zásady.
Pranostiky sú pozorovania o počasí, o úrode, napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate; Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká; Studený máj, v stodole raj.

Ľudová slovesnosť má tiež svoje dejiny, ktoré sa však dajú veľmi ťažko skúmať. Najstaršie pamiatky ľudovej slovesnosti vznikli ešte v pohanskom, predfeudálnom období (pred 9.storočím).
Boli to najmä zaklínadlá, pracovné piesne, obradné piesne, fantastické rozprávky a príslovia. Zaklínadlá, pracovné piesne, obradné piesne sa v pôvodnej forme nezachovali. Stopy starých pohanských obradných piesní a zaklínadiel sa zachovali v detských hrách a v niektorých zvykoch (topenie Moreny začiatkom jari).
Balady tiež patria medzi starobylé žánre ľudovej slovesnosti. Poukazujú na to fantastické motívy – zakliatie dcéry na javor (Išli hudci horou).

Od 10.storočia sa ľudová slovesnosť postupne zbavuje pohanských prvkov, čo súvisí s prijatím kresťanstva v 9.storočí. staré pohanské obradné piesne ustupovali obradným piesňam s kresťanskými motívmi (chodenie s betlehemom na Vianoce).

V nasledujúcich storočiach (10.-15.) vznikajú najmä ľúbostné a svadobné piesne, trávnice, žatevné piesne, rozvíjajú sa aj balady, fantastické rozprávky, príslovia. Ľúbostnými piesňami sú napr. piesne Ja som sa nazdala a Láska, bože láska, kde ťa ľudia berú. Obľúbenou témou svadobných piesní bola téma lúčenia nevesty, obávajúcej sa života v novej rodine (Vydala mamka, vydala dcéru).

Od druhej polovice 15.storočia sa do stredu pozornosti dostáva historická tematika. Príčinou boli veľké historické udalosti, napr. vpády Turkov, protihabsburské povstania. Vznikajú nové druhy ľudovej slovesnosti – historická pieseň, historická balada, historická povesť. Ich najčastejšou témou boli vpády Turkov, hrdinská obrana hradov a zámkov.
/Známymi baladami z čias tureckých vpádov sú balady Rabovali Turci až do Bielej hory a Ten turecký mýtnik sedí vo väzení. Balada Rabovali Turci rozpráva o zvolenskej richtárke, ktorej Turci zajali dve deti, Katarínku a Tomášika. Keď sa im po rokoch podarí utiecť a vrátia sa domov, matka ich nespozná a nedá im nocľah vo svojom dome. Tomášik v noci zomrie pred dverami, „na hnilom pazderci“.
V balade Ten turecký mýtnik sedí vo väzení krásna Katarínka volí smrť v rieke, len aby nemusela navždy odísť ako nevesta do tureckej krajiny./

Obľúbenou postavou historických povestí bol kráľ Matiáš. Vystupuje v nich ako dobrý a spravodlivý panovník, ako obranca ľudu proti feudálom (O troch grošoch, Kráľ Matej na dereši a iné). Vzniká aj mnoho miestnych povestí. Také sú napr. povesti o hradoch, zámkoch, skalách, pokladoch (povesti o Sitne, o Trenčianskom hrade, o Kremnickom zámku, o čachtickej panej, o ukrutnej Bátoričke).

V 17. a 18. storočí vzniklo mnoho zbojníckych a vojenských piesní. Tie odsudzovali feudálnu spoločnosť, násilné odvádzanie na vojnu a vyjadrovali túžbu ľudu po spravodlivosti. Prevláda v nich protestný a odbojnícky tón (Hej, hore háj, dolu háj).

Najobľúbenejšou postavou zbojníckych piesní sa stal Juro Jánošík. V jánošíkovskej tradícii sa najvýraznejšie prejavila protipanská odbojnosť ľudu. Jánošík v jeho vedomí bol hrdinom, ktorého sa páni báli a ktorý pomstil všetky krivdy. Vzniklo aj veľa povestí o zbojníkoch, najmä o Jánošíkovi, o jeho valaške a pokladoch, ktoré sa nesmú dostať do rúk pánom, ale chudobe.

Vojenské a regrútske piesne odsudzovali feudálnu spoločnosť. Zobrazovali násilné odvádzanie na vojnu, tzv. lapačky a verbovanie do vojska. Ich najčastejšou témou je žiaľ mládencov za milou a rodičmi. V baladickej vojenskej piesni Hory, hory, čierne hory sestra vypravuje brata na vojnu. Vyzerá ho po tri rána, ale brat sa nevracia, zahynul v boji.

Slovenské ľudové rozprávky sa vyznačujú vysokým umeleckým majstrovstvom. Majú jednoduchý, jasný štýl, využívajú trojstupňovú gradáciu (3 dcéry, 3 bratia, 3 úlohy, 3 draci apod.), ustálené zvraty a vety (napr. na začiatku a na konci rozprávok). Delia sa na:
1. fantastické (čarovné) rozprávky,
2. na realistické rozprávky
3. a rozprávky o zvieratách.
A. Fantastické (čarovné) rozprávky = vystupujú v nich nadprirodzené bytosti (víla, drak, trpaslík, obor, čarodejník a zázračné predmety)
= hrdinovi v zdolávaní prekážok pomáha zázračný tátoš, nadprirodzené bytosti a predmety
= mali aj mravné a sociálne jadro – zlý, starý svet musí ustúpiť spravodlivejšiemu, dobro musí zvíťaziť nad zlom
= najčastejšie sa v nich hovorí o oslobodení princeznej z moci draka, o odmenení trpiacej siroty a potrestaní boháčov
= obľúbený ľudový hrdina – Popolvár, prekoná mnoho prekážok, berie si za ženu princeznú, stáva sa spravodlivým kráľom
= rozprávky: Popolvár najväčší na svete, Miesiželezo, O sklenom zámku; Kapsa, potras sa!; Pamodaj šťastia, lavička
B. Realistické rozprávky = ústrednou postavou je chudobný človek
= pomáha mu iba vlastná múdrosť, dôvtip a šikovnosť
= rozprávky: Soľ nad zlato, O troch grošoch, Nebojsa
C. Zvieracie rozprávky a bájky = majú alegorický charakter
= vystupuje v nich líška ako prefíkanec, vlk ako hlupák a medveď ako dobrák

Priepasť medzi ľudovou slovesnosťou a umelou literatúrou sa zmenšovala od čias osvietenstva, keď sa aj u nás začal prejavovať záujem o ľudovú pieseň. Významnými zberateľmi ľudových piesní, rozprávok a povestí boli Ján Kollár (Národné spievanky), Ján Francisci-Rimavksý a Pavel Dobšinký (Prostonárodné povesti slovenské).

V období romantizmu sa dokonca ľudová slovesnosť a jej bohatstvo stali pre štúrovcov vzorom vlastnej tvorby. Písali na ňu ponášky a z jej zdrojov vytvorili umeleckú národnú literatúru (Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto). Prvé teoretické dielo o ľudovej slovesnosti napísal Ľudovít Štúr pod názvom O národných piesňach a povestiach plemien slovanských (1853).





































4. Dedina v realistickej próze

Realizmus = 1875 – 1905

Spoločenské podmienky:
1. Slovensko je zaostalé v porovnaní s Európou
2. 1874 = uzavretie 3 slovenských gymnázií
3. 1875 = uzavretie Matice slovenskej
4. Nastáva problém, kto bude tvoriť jadro budúcej spoločnosti:
– buržoázia je ešte slabá /má 2 smery; 1. Konzervatívna (presadzuje otázky národného jazyka, slobody, oporu hľadajú v cárskom Rusku, centrum je Martin, Národná strana); 2. Pokrokovejšia (mladšia generácia, časopis Hlas – hlasisti, národné, sociálne problémy – no len reformisticky). Tieto strany neberú do úvahy chudobný slovenský ľud, ľud si k ním nenachádza cestu.
– koncom 80. rokov sa formuje robotnícka trieda, no tá je tiež ešte slabá
– koncom 80. rokov vzniká Sociálno-demokratická strana, v rámci Uhorska nenadobúda pevnejšie postavenie

Literatúra:
1. prvý krát sa prikláňa k slovenskému ľudu; (vyššia umeleckosť literatúry, autor sa aktívne zapája do spoločenského diania)
2. všíma si stredné, no najmä chudobné vrstvy slovenského národa; (typické postavy z tohoto prostriedia)
3. základnou otázkou je, kto má tvoriť jadro budúcej spoločnosti;
4. autori si málo všímajú robotnícku triedu – prvý prichádza s jej predstaviteľmi J. G. Tajovský
5. príchod nových žánrov; v próze = novela, spoločenský román, dedinská poviedka (poézia – lyrické cykly, epické skladby)
6. (vývin slovenského verša = sylabotónická prozódia – P. O. Hviezdoslav)

Dedinu, dedinské prostredie a dedinského človeka v realistickej próze zobrazuje Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, Božena Slánčíková Timrava a Janko Jesenský.

1. VLNA KRITICKÉHO REALIZMU:

Svetozár Hurban Vajanský

Písal poéziu aj prózu. Priniesol do našej literatúry nové žánre: novelu a spoločenský román. Vo svojej tvorbe si všíma najmä zemianstvo, ktorému ešte dáva šancu na návrat spolu s inteligenciou. Všíma si okrajovo život na dedine.
Letiace tiene (novela)
– rozpráva o úpadku zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového. Zveľaďuje svoj majetok, no postupne ho stráca – prechádza do rúk nemeckého úžerníka. Dcéra Ela sa odmieta podrobiť jeho vôli a vydá sa za pokrokovo zmýšľajúceho Milka Holana – učiteľov syn, predstaviteľ pokrokovo zmýšľajúcej inteligencie a tým sa zachráni.
Suchá ratolesť (spoločenský román)
– Karol Vanovský (zeman – stredne bohatý), dej sa odohráva v Rudopoli. Vo voľbách vyhrajú Maďari. Do Rudopolia sa vracia z ciest po Európe Stanislav Rudopoľský, stretáva sa s Vansovským, s učiteľom Albrechtom Tichým a Vdovou Adelou Rybáričkou – tí mu pomáhajú spoznať pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky na spoločnosť. Dáva šancu zemianstvu.
Koreň a výhonky (2 dielny román)
- zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou (zemianstvom), meštiactvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný: Koreň = stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonky sú jej mladá generácia. Príbeh manželstva – predstaviteľa inteligencie – učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskovou.
Kotlín (román)
– nerešpektuje svoju schému – odrodilé zemianstvo a náprava. Autor tu nedáva šancu na nápravu a necháva hrdinu umrieť. Príbeh odrodilého zemana Andreja Lutišiča, ktorý nenachádza cestu k slovenskému národu ani napriek náklonnosti ku Gregušovej dcére Lejla a preto končí tragicky. Autor stvárňuje typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie v živote.
Martin Kukučín
(MUDr. Matej Bencúr)

Považuje sa za zakladateľa realizmu. Je majstrom realistickej poviedky. Uviedol do literatúry ľudovú reč a ľudové postavy. Vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí. Napísal mnoho poviedok, z ktorých mnohé sa považujú za vrchol realizmu v slovenskej literatúre.

Vo svojich prvých poviedkach a črtách z dedinského prostredia sa zameral na pozorovanie a opis dedinských ľudí, zvykov a tradícií. Dedinského človeka opisoval s chápavým, láskavým humorom. Patria sem diela: Na Ondreja, Na jarmok, Na hradskej ceste, Dedinských jarmok. Vrcholným dielom tohoto obdobia je humoristická poviedka:
Rysavá jalovica (humoristická poviedka)
– ústrednou postavou je krpčiar Adam Krt. Má ženu Evu. Autor ho vykresľuje v mnohých situáciách s láskavým humorom, napr. ako priateľa alkoholu, ale dobráka a zároveň slabocha. Vystupuje tu Adam Trnka, Krtov sused. Celý dej sa točí okolo rysavej jalovici, nedorozumeniach, ktoré vzniknú z jej kúpy a predaja = konflikt vzniká zo susedských, medziľudských vzťahov. V závere sa všetko vysvetľuje.

V ďalšom období písal diela, v ktorých sa na dedinu pozeral hlbšie a kritickejšie. Sem patria poviedky Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Mišo, Dies irae.
Neprebudený (psychologická poviedka)
- má tragický koniec, ústredná postava je Ondráš Machuľa – zaostalý dedinský pastier, žije so svojou tetou Totkou. Patrí k najchudobnejšej vrstve. Všíma si sociálne rozdiely na dedine a ich vplyv na život človeka. Ondráš vnútorný a citový život, napriek jeho retardácii, je veľmi bohatý. Zaľúbi sa do Zuzky Bežanovie, tá si z neho stále uťahuje, povie mu, že si ho vezme – on to všetko berie vážne. Totka dohovára Ondrášovi, aby Zuzku neposlúchal, no on si dáva chystať šaty na svoju svadbu. Zuzka sa vydáva za svojho milého Jana Dúbravovie. Ondráš zisťuje, že ho Zuzka klamala, je veľmi sklamaný, odchádza z hostiny. V dedine vypukne požiar (tu vsúva autor humor), horí stodola, kde sú husy. Tie chce Ondráš zachrániť, zomiera v plameňoch. Pre Ondráša je smrť vykúpením.
Má 2 časti:
1. časť je statická, autor opisuje Ondrášove pocity, jeho vzťahy, používa monológ
2. časť je dynamická, autor dáva možnosť rozbehnúť sa deju, zobrazuje tu požiar, svadbu = rýchly priebeh deja. Autor je rozprávačom – rozprávanie s prvkami opisu s dejovým rámcom. Používa krátke zvolacie vety. Používa tu vnútorný monológ.

Keď báčik z Chochoľova umrie (humoristická poviedka)
- humoristická poviedka z dedinského prostredia, zobrazujúca hmotný aj duchovný úpadok zemianstva, hlavnou postavou je Aduš Domanický z mesta Domanice = Kameňany – predstaviteľ upadajúceho zemianstva, charakterizuje ho v troch situáciách : a) priezviskom – doma nič nemá, b) správaním – na jarmoku sa hrá na veľkého pána, každý ho obskakuje no nič mu nie je dobré, ale nie preto, že je náročný, ale nemá peniaze, c) v krčme – má chválenkárske reči, chváli svoje tátoše – v skutočnosti chrastavé mrciny, ktoré ho ledva nesú a psa Dianu. Priekupník Ondrej Tráva chce z Aduša vytĺcť peniaze, no keď k nemu prichádza, je šokovaný, že jeho kaštieľ je zchátraný, aj kone, všetko je zničené. Jediná vec, ktorá má u Aduša cenu sú 4 jasene pri hroboch Adušových predkov. Aduš si uvedomuje, že konal nesprávne a jeho predkovia by sa obracali v hrobe, stáva sa dobrým. (Zemianstvo je trieda, ktorá splnila svoju historickú úlohu a zaniká, zobrazuje ho ako morálne a finančne upadajúce, nedáva mu šancu.)



Dies irae = Dni hnevu (novela)
- dedinské prostredie počas cholerovej epidémia. Dcéra richtára Zimy si má vziať Jurka, syna richtára Sýkory. Jurko nemá s otcom dobré vzťahy, otec má radšej peniaze ako jeho. Richtár Zima nemá peniaze, je to dobráčisko, požičia alebo dá aj zo svojho. Tým sa zadlžuje. Sýkora ho obviní, že spreneveril obecné peniaze, spravil z neho zlodeja. Sýkora zakáže Jurkovi chodiť ku Zimovcom a stretávať sa s Evkou. Jurko sa vzprieči, odchádza z domu, ide bývať ku Zimovcom. Jurko má choleru, jediným prianím je vidieť otca. Sýkora prichádza za Zimovcom, ale nie aby videl syna, ale kvôli tomu, aby tu našiel ukradnuté peniaze. Keď však vidí svojho chorého syna, premietne sa mu celý život pred očami. Všetko oľutuje a zistí, že aj jeho syn ho má rád, vyčíta si, že sa o syna nestaral. V závera sa Jurko vyzdraví, obe rodiny sa zmieria, Sýkora prosí o odpustenie syna Jurka.

Poviedky: Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Spod školského prachu, Vianočné oblátky = spomienky na detstvo a mladosť. Patrí sem aj novela Mladé letá.

Dom v stráni (román)
- z juhoslovanského prostredia, zachytáva život težakov = sedliakov a statkárov.

2. VLNA KRITICKÉHO RALIZMU:

Božena Slančíková – Timrava

Za celoživotnú tvorbu získala titul Národná umelkyňa.

Jej tvorbu rozdeľujeme: 1. začiatky tvorby = poviedky
2. predprevratová tvorba = do roku 1918
3. Hrdinovia
4. poprevratová tvorba = po roku 1918

1. Začiatky jej tvorby sú spojené s dvoma typmi poviedok:
a) zo života panskej spoločnosti = Pomocník, Za koho ísť? (rozprávačom je sama autorka, priamo vstupuje do deja, má 25 rokov, pochádza z inteligencie, prišla na dedinu – jediným jej cieľom je dobre sa vydať. To je aj jediný cieľ všetkých dievčat na dedine = vydaj.)
b) prózy z dedinského života = Ondro Karman (zobrazuje obyčajného dedinského človeka, Ondra Karmana, ktorý sa stane cestárom – spyšnie, stane sa „pánom“. Za toto ho autorka ostro satiruje.
2. Predprevratová tvorba = do roku 1918 – kvalitnejšie, vypracovanejšie poviedky:
a) spoločenské prózy = Ťažké položenie, Nemilí, Bez hrdosti, Veľké šťastie – v týchto prózach zobrazuje život vidieckej spoločnosti, myšlienkový svet postáv je chudobnejší – ľudia bez zmyslu života, ktorý sa nudia. V centre pozornosti stoja dievčatá, predovšetkým z rodín inteligencie. Jediným záujmom je dobre sa vydať. Dievčatá navonok súhlasia, ale vnútorne sa búria. Autorka túto vzburu realizuje vnútorným monológom.
Bez hrdosti – ústredná postava je Milina Adamčíková, beznádejne sa zaľúbila do učiteľa Sama Jablonského, láska plná nepokoja – Samo dobre vyzerá, robí všetko pre to, aby ju vydráždil, lebo vie že ho Milina ľúbi – až v závere sa Milina presvedčí, že Samo je sebec – rozhodne sa, že radšej bude žiť sama.
b) poviedky z dedinského prostredia= Na jednom dvore, U kanátov, Mocnár, Príde čas, Ťapákovci
Ťapákovci – dej sa odohráva na dedine u Ťapákovcov – sú to neschopní, leniví ľudia = ako kone bez pastiera, býva ich 16 v 1 izbe. Často sa hádajú kvôli práci, lebo sa im nechce pracovať. Začínajú pracovať v piatok – atypické. Majú v neporiadku aj studňu – rozpadáva sa. Potrebovali by nový dom. Všetky novoty chce zavádzať Iľa – kráľovná (bola na 2 mesačnom kurze v Rimavskej Sobote – pôrodná baba), myslí si, že je ničo viac – najmúdrejšia. Je manželka najstaršieho syna Paľa – Iľa chce nový dom, novú studňu, poriadok a hygienu. Ťapákovci sú flegmatickí, nevšímaví, konzervatívny. Rodine Ťapákovcov velí Anča – zmija = je to mrzáčka, mala reumu, ktorú zanedbali – chce byť paňou v dome, je súperkou Iľi – hašterivá, tvrdohlavá, nepripustila žiadnu zmenu. Ančine záporné vlastnosti súvisia s tým, že sa cíti menejcenná – má aj vnútorný svet, je veľmi citlivá, vyšíva prekrásne svadobné čepce, aj keď si uvedomuje, že ona nikdy nebude mať na hlave takýto čepiec, nikdy sa nevydá – má 30 rokov a je mrzáčka. Iľa si s Ťapákovcami nevie rady a keď jej richtár ponúkne prácu gazdinej – pristúpi. Paľo ide za ňou, aby sa vrátila, no Iľa sa zatne. Autorka chcela, aby sa na dedine žilo ináč – aby nastali zmeny a zavádzali sa postupne nové spôsoby – hygiena. Paľo odíde od Ťapákovcov a s Iľou sa rozhodnú, že si postavia dom.
3. Hrdinovia (románová novela) = odohráva sa na dedine, mimo frontu, v čase 1.sv.vojny. Autorka zachytáva život ľudí počas vojny. Celý dej sa odohráva na dedine, len v závere sa autorka dostáva na front.
- Názov diela je symbolický – hrdinovia v 2 svetlách
1. „hrdinovia“ – chcú aby bola vojna, vyhlasujú, že vojna je spása krajiny, že ísť na front je svätá povinnosť, hrdinský čin, lebo padnúť za vlasť je hrdinstvo - takým to hrdinom je notár Laci Baláň – aj jeho povolajú do vojny, musí ísť najprv na prehliadku, je vystrašený, vymýšľa si choroby – skoro odpadne. Keď prídu chlapi domov z frontu, stretávajú sa s Lacim Baláňom v krčme. Ten ich potľapkáva po pleci a hovorí im, že sú hrdinovia a majú šťastie, že boli na fronte. Laci je hrdina v „“.
2. hrdinovia – podnotár Štefan Širický – stavia sa proti vojne, keď ho povolajú, statočne sa postaví k veci a ide bojovať na front. Počas boja vidí nepriateľa, ktorý má zranené rameno a strašne krváca, Štefan je dobrý človek, ide mu pomôcť – je mu ho ľúto, pri tomto Štefana zabijú.
Ďalšie postavy:
a) Paľo Dubovie – vracia sa z vojny, prináša nepríjemné správy. Hovorí o vojne, ako tam je. Dedinčania ho majú radi a páni si ho chvália – irónia – lebo Paľo je veľký, mocný chlap – páni hovoria, že takých potrebuje krajina veľa - aby nemuseli ísť na vojnu.
b) Ženy, ktoré mali mužov na vojne – odsudzujú vojnu, no niektoré sa tešia:
Anka Matvejovie (zle znáša vojnu, má tam muža – túži po tom, aby sa vrátil, on zomiera – jej vojna prináša nešťastie)
Zuza Pekovka (teší sa z vojny, lebo tam zomrel Ankin muž, ktorého predtým chcela, jej muž je postihnutý – vie, že on na vojnu nemôže ísť)
Anča Demákovie (nemá muža, teší sa, že jej muž zomrel skôr, ako stihol narukovať a že nemusí ležať na fronte ale doma)
Katka Stoličkovie (teší sa, lebo jej muž narukoval, ju predtým bil a veľa pil)
Líza Malinská (učiteľka – inteligencia – navonok sa tvári, že je proti vojne a chce ísť akože pomáhať na front, ale v skutočnosti sa smeje z utrpenia padlých a Štefan jej prestane dvoriť, keď sa to dozvie)
c) krčmár – tam sa chlapi stretávajú, krčmár vie o všetkom, čo sa deje v dedine
4. Poprevratová tvorba po roku 1918 – Skon Paľa Ročku, Dve doby, Záplava
Skon Paľa Ročku – na pozadí sú vojnové udalosti, Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na vojnu a aby Zuzku – dievča z bohatej rodiny – nevydali za iného. No láska sa pri chudobe čoskoro vytráca a zostáva po nej iba Paľov zúfalý protest proti svetskej nespravodlivosti umocnený beznádejou z vedomia blížiacej sa smrti.

Jozef Gregor – Tajovský

Písal poéziu, prózu aj drámu. Próza a dráma sú v jeho tvorbe rovnocenné.
Jeho próza má tieto charakteristické znaky:
1. poviedky z dedinského prostredia, prejavujú sa tu jeho prvé črty prozaickej tvorby
2. všetky poviedky sú monografického typu – autor sa venuje príbehu 1 postavy = ostrá kritika sociálnych problémov, všíma si chudobu, hlad, biedu.
3. rozprávačom je najčastejšie autor, ktorý sa priamo zúčastňuje deja, alebo niektorá zo zúčastnených postáv
4. v poviedkach predstavuje život najchudobnejších, biednych, smutných ľudí a autor stojí na ich strane
5. prvý krát v našej literatúre vstupujú do deja postavy budúcich proletárov – robotnícka trieda
6. posledná veta v poviedke zvyčajne vyjadruje autorov názor na problém
7. ide o typické realistické prostredie i postavy, autor si všíma nielen klady, ale aj nedostatky

POVIEDKOVÁ TVORBA = ZBIERKY POVIEDOK:
1. Omrvinky, Z dediny = začiatky tvorby
2. Rozprávky – zbierka v ktorej ostro kritizuje sociálne problémy
- Pastierča (richtárov syna Samko je v ostrom triednom kontraste so sirotou Zuzkou. Autor ostro odsudzuje morálku buržoáznej spoločnosti)
- Do konca (pracovitosť starého otca)
3. Besednice – sem patria:
Maco Mlieč - rozprávačom je autor, na začiatku sa stretáva s Macom Mliečom, ktorý mu vyrozprával svoj príbeh – ako mladý nastúpil do práce ako paholok, obľúbil si kone, neskôr sa chcel oženiť, kvôli výzoru ho nechcú – zanedbaný, stane sa kočišom u richtára, kone sa splašia, zlomí si nohu, ostane mrzákom, neskôr pasie kravy, ochorie – myslí si, že onedlho zomrie a prichádza za gazdom a pýta s, či mu nie je dlžný, dostával za prácu jedlo, šaty, oblečenie, pálenku, tabak – žiadne peniaze = vykorisťovanie. Gazda povedal, že mu nič nedlží a dáva mu peniaze, ktoré Maco Mlieč chce dať na pohreb. Zomrie a gazda mu vystrojí parádny pohreb. Richtára celá obec pochváli, sluhovia hovoria, že ho aj mal za čo pochovať – tým, že mu za prácu neplatil, začínajú si uvedomovať svoje vykorisťovanie. Autor priamo vstupuje do deja.
Aby odvykali - dostáva sa do dediny, do rodiny, v ktorej dávajú deťom alkohol, aby v budúcnosti nepili
Smädní
Apoliena - chudobné nevzdelané dievča, autor smúti nad tým, aké sú dievčatá zaostalé, nevzdelané, duševne biedne
4. Rozprávky pre ľud – sem patrí napr. poviedka Úžerník
5. Smutné nôty = svadobný cyklus poviedok – napr. Hnevník, Zrušil slovo, Bojko
= spoločenský cyklus poviedok – napr. Do kúpeľa, Prvé hodinky
6. Tŕpky
7. Zbohom
8. Spod kosy = poviedky:
Mišo
Mamka Pôstková – monografický typ – 1 príbeh, mamka prichádza do banky zaplatiť dlh, autor je bankový úradník, vstupuje do deja 1.os.j.č. – dozvedáme sa o jej mužovi – alkoholikovi a o jej synovi – pomáha jej, no oženil sa, nechal ju, nech sa živý sama s otcom – mamka má dlžobu, lebo si zlomila ruku a nemohla piecť chlieb – pomaličky spláca dlh v banke, chce si sporiť na pohreb a splatiť dlžoby, aby po nej nezostal dlh – je svedomitá, zodpovedná, celý život pracovala, žila skromne, jednoduchý – predá svoju perinu, to posledné čo má, aby splatila svoj dlh.
Horký chlieb – monografický typ, opisuje príbeh rodiny Mary Turjanky, vo dne v noci pracovala, aby uživila deti – 3 malé deti. Muž jej zomrel – ona stráži deti svojich pánov aj v noci, vtedy musí nechať svoje deti doma samí. Páni jej tak raz sľúbia, že prídu domov o pol noci – neprichádzajú – ona si predstavuje, čo všetko sa môže stať jej deťom – ide domov – nič im nie je – vracia sa ku pánom. Takto sa to zopakuje viackrát – začína chorľavieť. V závere prichádza na to, že tie peniaze nestoja za jej zdravie a za to, aby sa stále bála o svoje deti.
Na chlieb – príbeh mladého chudobného muža Ďura, ktorý nemá peniaze na chlieb pre svoje deti, prichádza do banky požičať si peniaze, odmietnu mu pôžičku, nájde si ručiteľov, rovnako chudobných – zase mu odmietnu požičať – vypadne mu z oka slza, obmäkčí direktora – ten si namýšľa, že urobil veľký ľudomilý skutok. Na druhý deň si Ďuro nájde prácu.
9. Rozprávky nové i staré
10. Rozprávky z Ruska = napr. Moja matka (prináša robotníkov, rozprávač – autor, monografický charakter. Jeho (autorova) matka sa musela vydať bez lásky, z poslednej vety sa dozvedáme, že nie je šťastná. Autor stojí na strane chudobných.

Janko Jesenský

Vo svojej tvorbe si už nevšíma dedinu a dedinské prostredie, viac sa orientuje na malomesto.

Vo svojich poviedkach zosmiešňoval malomeštiactvo, pranieroval jeho chyby, spôsob života, morálku. Vytvoril celý rad malomestských figúr a figúrok, typických predstaviteľov malomestského života. Pomocou humoru, irónie a satiry odhaľoval ich zaostalosť, nevzdelanosť, neúprimnosť, klebetníctvo, duševnú prázdnotu, pretvárku a podobne.

Tvorba: Malomestské rozprávky
Pani Rafiková
Slnečný kúpeľ
Štvorylka

Politický román:
Demokrati = 2 časti, Bratislava, Ján Landík – komisár okresného úradu v Starom meste založí spolu s mäsiarom Tolkošom spolok Rovnosť = celý román sa točí okolo spoločenských pomerov a triednych rozdielov, ktoré bránia láske.






















6. Slovenská medzivojnová próza

1918 – 1945
Vznik ČSR = 28. 10. 1918 – diela vychádzajú vo väčšej miere ako doteraz. V literatúre nastáva diferenciácia – pod vplyvom západnej literatúry sa vytvára viac smerov.
Tematika: = 1.svetová vojna
= spomienky na detstvo a mladosť
= súčasný život z rôznych oblastí
= dôležité postavenie zaujíma história
3 generácie:
1. staršia generácia – autori predchádzajúceho obdobia, pokračujú metódou kritického realizmu (Kukučín, Timrava, Tajovský, Šoltésová, Vansová, Jégé, Gregorová)
2. stredná generácia – začali písať tesne pred 1.svetovou vojnou, nadväzujú na kritický realizmus, prinášajú nový pohľad – experimentujú. (Rázus, Krčméry, Hrušovský, Hronský, Alexy)
3. mladá generácia – delia sa podľa časopisov:
Mladé Slovensko, Svojeť – veľmi veľa experimentujú – Horváth
Pravda – denník, literárna príloha Pravda chudoby, časopis Dav – sociálne orientovaní prozaici – Jilemnický, Novomeský
Vatra – duchovne orientovaný časopis – Milo Urban
V 30.rokoch sa dostáva do popredia skupina prozaikov, ktorí píšu lyrizovanou prózou.

SMERY:
1. Kritický realizmus
2. Sociálno - psychologický realizmus
3. Socialistický realizmus
4. Ornamentálna próza
5. Lyrizovaná próza

I. Kritický realizmus = 3. vlna kritického realizmu

Ladislav Nádaši – Jégé (Dr. Ján Grob)


Wieniawského legenda = historická poviedka, spracoval námet z Poľskej histórie, minulosť neidealizuje, neuchováva vecnú pravdivosť deja – fantázia, plasticky vystihuje dobu – z jej protikladmi - sociálne i spoločenské, zameriava sa na individuálne ľudské osudy. Diela sú plné dobrodružného napätia, ľudí ovládajú vášne – z toho vznikajú krvavé boje

Adam Šangala /Historická povesť zo 17. storočia/ = osud Adama Šangalu, začína sa v rodnej dedine Koziná na Orave, Adam je poddaný, páni si v tom čase mohli robiť s podanými čo chceli. Adam ide do sveta, lebo mu zabili otca, chce spoznať svet, zarobiť peniaze, cestou vidí ako gróf Markóči bije poddaného. Adam zbije grófa. Dej sa presúva do Žiliny, Adam sa dá zverbovať na Beckov hrad ku Praskovým. Autor zobrazuje boje proti Turkom, náboženské boje medzi evanjelikmi a protestantmi. V mene viery sa zabíja. V závere uteká z hradu spolu s kňazom Konôpkom, dostávajú sa do Trnavy, ubytujú sa u kňaza. Konôpka tu pracuje, Adam pracuje ako pisár pri Pohánkových, zaľúbi sa do ich dcéry Bety, plánujú si svadbu, nemajú problémy. Konôpku uväznia a odsúdia, majú ho popraviť. Adam mu pomôže utiecť. Panstvo v meste sa dozvie, že Adam predtým zbil pána, odsúdia ho a popravia.
- sú tu jednotlivé príbehy, ktoré na seba nadväzujú v časovej následnosti – reťazová kompozícia.
- autor používa ľudovú reč
- vedľajšie príbehy len vystihujú atmosféru doby

Svätopluk = historický román z obdobia VM, Svätopluka zobrazuje s kladnými aj zápornými vlastnosťami, nedodržiava historické fakty

diela: Alina Orszáhgová, S duchom času
II. Sociálno – psychologický realizmus

Jozef Cíger – Hronský

Všíma si sociálne postavenie ľudí, poukazuje na ich vnútorný svet, najčastejším prostredím je dedina – vychádza z bežného realizmu.
Dedinský život si všíma v poviedkach = Doma, U nás, Medové srdce
Motív 1.svetovej vojny = Podpolianske rozprávky
Romány: Proroctvo doktora Stanskovského – lekárske prostredie
Jozef Mak
Chlieb
Pisár Gráč
Detská literatúra: Sokoliar Tomáš, Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka

Jozef Mak
Skladá sa zo 75 kratších kapitol, odohráva sa približne v rokoch 1900 – 1930 v chudobnom dedinskom prostredí – autor si všíma najchudobnejšiu vrstvu. Hrdinom románu je Jozef Mak – obyčajný človek, „človek-milión“. Autor zachytáva jeho život od narodenia po tridsiaty rok života.
Dej sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna chudobnej vdovy. Jozef Mak bol už vo chvíli svojho narodenia odsúdený na utrpenie a na to, aby svoje pocity nedokázal vyjadriť slovami. Jozef mal neradostné a nešťastné detstvo. Matka, aby mohla ísť za prácou, zverila Jozefa jeho bratovi Janovi – sedemročnému. Ten ho musel všade vláčiť so sebou a veľakrát ho od zlosti bil. Jozef ho však mal rád. Jozef postupne vyrástol, má svoju lásku Marušu, tá mu lásku opätuje. Postaví pre seba a Marušu dom – ťažko pracuje, takmer ochorie – dom staval na Janovom pozemku. Dostavia dom a musí narukovať. Je na vojne – dlho nedostáva žiaden list. Po návrate domov zisťuje, že matka mu umrela a Maruša sa vydala za jeho brata Jana. Nasťahovali sa do domu, ktorý tak ťažko postavil Jozef. Keď Jozef príde, Jano mu ponúkne izbičku v dome. Jozef je najviac zhrozený z toho, ako sa Maruša zmenila – po prekonanej chorobe je škaredá, chudá, zanedbaná, často opitá, nestarala sa o dom ani o dieťa – alkohol a zlé manželstvo z nej urobili bezcitnú a tupú ženu. Jozef sa zo vzdoru ožení – vezme si pokornú a pracovitú Julu, hoci ju nemá rád, Jula ho má rada. Podvádza Julu s Marušou. Tá to všetko v tichu znáša. Nakoniec Jula tažko ochorie. Jano medzitým odchádza z dediny, Maruša ide bývať k svojmu slepému otcovi. Jozef sa vyslobodí spod jej vplyvu a Maruša spácha samovraždu. Jozef začína mať rád Julu aj syna, no nedokáže to dať najavo. Jula čaká s Jozefom dieťa, zatají mu to a Jozef odchádza do služby. Po príchode zistí, že Jula ide rodiť, uvedomuje si, že ju má rád. Je už neskoro, Jula pri pôrode zomiera, zomiera však s úsmevom na tvári, lebo zisťuje, že Jozef ju mal rád.
Napriek koncu sa román nekončí tragicky – autor povzbudzuje hrdinu do ďalšieho boja so životom.
„Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Milo Urban

novely – Jašek Kutliak spod Bučinky, Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu

Živý bič
(sociálno – psychologický román), 2 časti, 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj.
Dej románu sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky, postavy sa búria proti nespravodlivosti, proti zlu, vojne. Ich vzbura je živelná, pudová. Ústrednou myšlienkou je život dedinčanov v čase vojny a ich postupný odpor voči nej.
Stratené ruky = s vojnou sa stretávame keď:
4. chlapi musia narukovať, na dedine nemá kto pracovať, ženy musia samé do poľa, ich život sa podstatne zhorší.
5. Ondrej Koreň sa vracia z vojny, je nemý a nemá ruku, vracia sa ako mrzák, ženy sa začnú báť o svojich mužov, ktorí sú na fronte. Predtým ako išiel Ondrej do vojny, bol zaľúbený do Kristy, prišiel zmrzačený, Krista ho už nechce – psychicky trpí. Ondrej je dobrák – uvedomuje si, že teraz je odkázaný na rodičov. Ako prvá ho zbadá v dedine Ilčíčka – tá má syna Štefana – je to dedinská klebetnica, neústupčivá. Štefan ide do vojny – spočiatku si neuvedomuje, čo vlastne vojna znamená – na vojne je drzý, zabijú ho. Ilčíčka už vie, že Štefan nepríde, začína uvažovať o nezmyselnosti vojny.
6. Adam Hlavaj a Eva – majú syna, volá sa Adam. Starý Adam musí narukovať. Eva zostáva sama s malým synom, musí sama ťažko pracovať. Ženy prídu na to, že ich práca sa už nedá zniesť, chcú mužov z vojny vyreklamovať – čo im za úplatok sľúbil notár Okolický. Píše žiadosti na front. Vyhlasuje, že muži musia bojovať za cisára, ale sám nešiel na vojnu. Sám vedel, že mužov nikdy nevyreklamuje z vojny, no naprik tomu bral úplatky. Prišla za ním Eva, Okolický ju znásilní, narodí sa jej syn. Dedina ju odvrhne, považuje za nemravnú. Ako – tak jej pomáha Ondrej a Ilčíčka. Eva sa nevie s tým psychicky vyrovnať, nikomu nemôže povedať, čo sa stalo – utopí sa v rieke. Jej syn zahynie na chorobu a o Adamka sa stará Ilčíčka.
Adam Hlavaj = Adam Hlavaj sa vracia do dediny, utečie z vojny – dezertér, musí sa stále skrývať v lese, senníkoch, žije s prírodou, tá mu je domovom, oporou. Príde do dediny večer za tmy, je prekvapený, že ho Eva nevíta. Ilčíčka mu povie, že Eva zomrela. No nikto nevie, čo sa ako stalo. Nakoniec mu notárov sluha Kúrňava všetko prezradí. Dozvie sa o tom dedina a vzbúri sa proti Okolickému. Notár sa naľaká, začína piť, chce Adama chytiť, ten sa však skrýva, pomáha mu celá dedina. Adam sa chce pomstiť Okolickému, stretávajú sa osamote, Okolický sa prizná ku všetkému, dostáva porážku, ochrnie na polovicu tela. Vojaci hľadajú Adama, lebo pobúril dedinu proti vojne. Do dediny prichádzajú vojaci, spisujú zvieratá – odnášajú ľuďom všetko, čo im zostalo. Dedinčan Kramár sa postaví proti vojakom s vidlami v rukách, no Dekan Mrva odhovorí ľudí od vzbury – bolo by to ešte horšie. Nakoniec chcú vojaci zobrať dedinský zvon (na výrobu zbraní) – ľudia sa vzbúria, na čele stojí aj Ilčíčka, tú vojaci zabijú. Vzbura sa už nedá zastaviť, Okolický chce ujsť z dediny – ľudia ho chytia – utopí sa presne tam, kde Eva. Ľudia prepadnú notárov dom aj krčmu. Áron – krčmár sa priživoval na vojne – krčma je príčina mnohého zla – Adam ju v závere podpáli – po dlhom utrpení konečne dosiahne slobodu.

III. Socialistický realizmus

- poukazoval a kritizoval situáciu = spoločenské podmienky, sociálne pomery, poukazoval na to, ako tieto problémy vyriešiť
- vznikov v 20.rokoch, nadväzoval na sovietsku literatúru, spor o moc medzi buržoáziou a robotníckou triedou = poukazuje na Rusko, kde moc prevzali robotníci
- vyšiel z DAVISTOV – časopis DAV
D = Daniel Okály
A = Andrej Sirácky
V = Vladimír Clementis
- predstavitelia = Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Ján Rob Poničan
- svojou tvorbou stáli na strane robotníckej triedy a zobrazovali sociálne problémy v spoločnosti
- 1936 = Zjazd spisovateľov v Turčianskych Tepliciach – kritizovali fašizmus

Peter Jilemnický

Devadesátdevět koní bílých – súbor poviedok v češtine

Víťazný pád – dej sa odohráva na Kysuciah, ústredná postava je chudobný človek Maťo Horoň, v živote prežil 3 pády. Žije biedne, jeho práca spočíva v práci na malom políčku, úroda je biedna. Zaľúbi sa, ale jeho lásku chcú vydať za iného. Maťo ju zavraždí. Dostáva sa do väzenia. Po návrate si hľadá cestu v živote, ťažko pracuje, ľudia ho odsudzujú, je osamelý, opraví rodičovský dom, prírodný živel mu zničí celú úrodu, dom vyhorí, rozhodne sa, že takto sa žiť nedá, prichádza na to, že iba spoločným hospodárením dosiahne niečo v budúcnosti.
- hovorí o dedine, ktorá trpí, porovnáva ju s Kristom, ľudia sú pobožní, dedina je chudobná, biedna, zanedbaná, ovládaná cirkvou
- preniká do vnútra postavy Maťa Horoňa aj jeho matky

Pole neorané (román) – dej sa odohráva na Kysuciach, ústredná postava je Pavol Huščava, ktorý prežil ťažký život v biednych Kysuciach. Prežil ľúbostný vzťah so Zuzou Cudrákovou, neskôr odchádza pracovať do Vítkovických železiarní. Tu sa pod vplyvom robotníkov a priateľa Koresku (komunista) mení na uvedomelého revolucionára, ktorý po návrate do rodnej dediny začne búriť ľudí proti vykorisťovaniu. Román končí otvorenou revolučnou vzburou dedinčanov, ktorí si vymôžu aspoň niektoré práva.

Kus cukru (román) – z prostredia trnavských cukrovarských robotníkov, ktorí musia ťažko pracovať v továrni, cukor si nemajú za čo kúpiť. Predstavuje rodinu bíleša Bárenta.

Kronika – čerpá námet z obdobia SNP, z prostredia dediny Čierneho Balogu

Kompas v nás (súbor poviedok) – autor hľadá odpoveď na otázku, v čom spočíva ľudské šťastie.
Poviedky:
= Ľudské šťastie spočíva v LÁSKE.
Prípad Evy Burdovej – chceli jej zahatať cestu k láske, rodina jej vybrala ženícha, dedinské dievča, nemá ho rada, zaľúbi sa do robotníka, stará mama ju podporuje, E. sa vzoprie, otehotnie, odchádza z domu do mesta, dieťa stráca, začne žiť so svojím chlapcom.
= Ľudské šťastie netreba hľadať v túžbe po majetku, ale v DOBRÝCH RODINNÝCH A MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOCH
O dvoch bratoch – z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal. Vendel zostáva na rodnom majetku, v živote to pre neho znamená všetko. Jozef odchádza do sveta za prácou. Po určitom čase sa vracia s rodinou domov – je nešťastný a chudobný. Začne sa konflikt. Vendel sa bojí, že bude musieť dať Jozefovi polovicu majetku. Vznikajú rôzne spory. Vendel uzavrie poistku na dom a podpáli ho. Chce získať peniaza a zabiť Jozefa. V závere Jozef sám odchádza do sveta.
= Ľudské šťastie nájdeme len DOMA
Interhelpo – skupina slovenských dobrovoľníkov, ktorí odišli do Sovietskeho zväzu, aby tu vybudovali veľkú stavbu a nadobudli peniaze. Šťastie tu nenájdu, práca je ťažká, niektorí zomrú, zle to pôsobí na psychiku ostatných, v závere sa rozhodujú, že aj keď budú chudobnejší, šťastie aj tak nájdu len dome.
- autor strieda príbehy z domáceho prostredia s príbehmi z osetinského prostredia
- podľa názvu súboru dochádza k presvedčeniu, že máme hľadať šťastie sami V SEBE

IV. Ornamentálna próza

- reakcia proti klasickému realistickému románu
- vyjadrujú pocity mladej generácie, vo svojej tvorbe vychádzajú z expresionizmu – tragické pocity zo života, pesimizmus
- experimentujú s obsahom aj formou, často narušujú logický sled myšlienok aj časovú následnosť. Nájdeme snové postupy, šokujúce uzávery a podobne.


Tido J. Gašpar

Dvaja orli (román) – hovorí o kapitánovi Glaukovi Slokovičovi, kapitán na lodi Kormoran, cíti sa ako väzeň, od 14 rokov je v službách armády, prinesú mu mláďatko orla, prichádza na to, že aj orol aj kapitán majú mnoho spoločného = túžba po slobode, obaja sú uväznení a majú rovnaký pohľad, človeka spája s osudom orla, orol sa vždy túžobne díva na nebo a na vrchy a kapitán túži po dobrodružstvách. Dej sa odohráva počas 1.svetovej vojny.
- autor používa latinské, talianske, juhoslovanské výrazy
- predminulý čas – Tak sa boli splietli…
- metafory, personifikácie

Zlatá fantázia (román)


Ján Hrušovský

Pompiliova madona (zbierka noviel a poviedok)
poviedka: Žralok – dej sa pohybuje na hranici medzi reálnym a ireálnym, rozprávačom je autor, ktorý ale tlmočí názor niektorej z postáv, dej sa odohráva v Juhoslávii – Taliansko(lodná doprava medzi týmito štátmi) – nie je určená presná lokalita, kde sa dej odohráva. Autor využíva ornamenty v próze, používa 3. a 1.osobu, cez 1.osobu presviedča, minulý čas – narúša ho prítomným časom = historický prézent (oživenie prózy).


Ivan Horváth

- čerpá námety z vlastných skúseností, jeho próza je rozpor medzi skutočnosťou a snom

Človek na ulici (dvojnovela) = odohráva sa medzi dvoma svetovými vojnami – obdobie štúdia v Bratislave. Ústredné postavy sú vysokoškoláci, ich život, lásky. Laco – ide do BA na vysokú školu, prichádza sem, všetko sa mu páči – aj škrípanie električky, všetko v ňom vyvoláva dobro, krásno. Autor zosobňuje Bratislavu ako jednu z postáva. Laco sa s BA zasnúbi.

Vízum do Európy (súbor 5 noviel) – autor ich umiestnil do 5 európskych miest. Napr.:
Bébé Cadum – Paríž, spája sa mu s láskou – predajnou, bezcitnou

Život s Laurou – hovorí o láske k dievčaťu z intelektuálneho prostredia (mladí umelci a Laura), vidia večer prechádzať dievča – krásne – vymyslia jej meno Laura.

Gejza Vámoš

- lekár, žid, mal problémy s fašistami
- písal autobiografickú prózu, neverí, že bude lepšie, modlí sa k budúcnosti

Odlomená haluz (román) – satirický román, dej sa odohráva tesne pred začatím 1.svetovej vojny a počas nej v mestečku Bahňany. Autor v ňom rieši problém židovstva a jeho spolužitia s ostatnými náboženskými vyznaniami. Často využíva hyperbolu (zveličovanie) až naturalizmus (surovosť). Jeho slovník je expresívny.
1. časť = Nandi – rozprávač je autor v 3.osobe, nemá dej, je to úvaha o židovskom náboženstve. Vyčíta židom, že sú veľmi oddaný viere a tá im nedovolí mnohé veci – priblížiť sa k ostatným.
2. časť = Junácky svetový turnaj – pred vypuknutím 1.svetovej vojny, začína vojna, satira


V. Lyrizovaná próza


Vznikla v 30.rokoch medzivojnového obdobia a rozvinula sa predovšetkým v čase 2.sv.vojny. Autori reagujú na udalosti, utiekajú sa do prírody, ktorá im poskytuje ochranu, útočisko, nechávajú bojovať dobro so zlom, v závere víťazí dobro. Ich diela sú presiaknuté humánnosťou.
Základné znaky:
8. Dedina, dedinský človek, príroda = postavy žijú s prírodou v súlade, alebo v protiklade. Sociálne problémy na dedine ustupujú do pozadia, autori si nevšímajú ani triedne zloženie.
9. Ústup od realizmu = autori často ustupujú od realistického zobrazovania skutočnosti. Často sa vyskytujú situácie, v ktorých veľkú úlohu zohráva fantázia. Do popredia vystupuje subjektívny názor autora = subjektívne videnie.
10. Psychologizácia = prenikajú do vnútra postavy, všímajú si duševný a citový život postáv. Postavy sú často rozprávačmi.
11. Záhadnosť, tajuplnosť, rozprávkovosť = víťazstvo dobra nad zlom, zlo zabíja príroda, príroda signalizuje budúci dej – blížiace sa nebezpečenstvo. Vystupujú tu záhadné postavy – diferenciácia postáv na jednoznačne kladné a jednoznačne záporné.
12. Umelecké prostriedky z lyriky = v nebývalom množstve sa využívajú básnické prostriedky, oslavuje sa dejovosť, autori nám predstavujú výnimočné postavy a charaktery, ktoré sa dostávajú do neobvyklých situácií. Dôležitú úlohu zohráva aj fantázijná rovina – mýtus prírody, života a lásky. Jazyk stiera hranice medzi autorskou rečou a rečou postáv. Rozprávanie prebieha najčastejšie v 1.osobe j.č. formou vnútorného monológu.
13. Žáner = novela – medzi poviedkou a románom. Zaraďuje sa medzi stredné epické formy, vznikla v Taliansku v období renesancie. Novela zobrazuje určitý výsek, súbor niekoľkých udalostí zo života, ktoré však majú svoje vnútorné napätie. Má menší počet postáv ako román, jednoduchší dej, menej zložitú kompozíciu. Postavy sú na začiatku deja už ľudsky a charakterovo sformované a neprekonávajú počas trvania deja väčší vývin, pretože ani časové rozpätie udalostí nie je veľké. Dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne prekvapujúci obrat. Zakladateľom je G. Boccaccio – talianska renesancia.
14. Predstavitelia – Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner.

Ľudo Ondrejov

Martin Nociar Jakubovie (sociálny epos)
- vyjadril svoj odpor voči buržoáznej spoločnosti, odsudzuje triedny útlak a sociálnu nespravodlivosť. Útechu a istotu hľadá v Matke Zemi.

Slnko vystúpilo nad hory (trilógia)
4. časť – Zbojnícka mladosť
5. časť – Jerguš Lapin
6. časť – Na zemi sú tvoje hviezdy

Literatúra pre deti a mládež = Africký zápisník, Horami Sumatry, Rozprávky z hôr, Príhody v divočine.

Zbojnícka mladosť (1.časť trilógie)
6. Dej sa odohráva v dedine Zbojnícky tanec. Jerguš býva s matkou, sestričkou a bratom. Pohybuje sa väčšinou na salaši, je v súlade s prírodou, má rád zvieratá, je odvážny. Jeho otca zabili zbojníci – zbojník Rogožník, jeho otec bol tiež zbojníkom. Autor opisuje život detí na dedine, okrajovo si všíma triedne zloženie – bohatý Nácko a sociálne problémy – Jerguš odchádza pracovať do mesta.
7. Rozprávačom je autor v 3.os.j.č., ktorú narúša 2.os.jč., čím chce čitateľa uviesť do deja. Sociálne problémy a triedne zloženie si všíma okrajovo.
8. Autor preniká do vnútra Jerguša, využíva nedokončené vety – vnútorné vypätie postavy.
9. Vyskytujú sa tu tajomné postavy, tajuplné momenty. Postava zbojníka Turoňa je záhadná.
10. Autor využíva neukončené vety, personifikácie, metafory, opitetá, opisy prírody, rozprávačský postup, sloveso posúva dozadu vety.

Margita Figuli

Za svoju tvorbu bola ocenená titulom Národná umelkyňa.

Pokušenie (zbierka poviedok)
Všíma si osudy žien, ústrednou témou je láska, dominuje zmyslové vnímanie skutočnosti, bohatá obrazotvornosť a lyrické postupy. Psychická analýza človeka, ktorú spája s etickým hodnotením ľudských vzťahov. Dosť priestoru venuje aj sociálnym prroblémom.

Tri gaštanové kone (novela)

Babylon (historický román)
- historické fakty z čias Chaldejskej ríše od jej rozkvetu až po zničenie Babylonu. V popredí je ľúbostný cit. Je akousi paródiou na nemecký fašizmus.

Mladosť (román)
- rieši svoje detstvo, spomienky naň

Ariadnina niť (román)
- rieši tu mravné problémy výchovy mladej generácie

Víchor v nás (román)
- napísala ho po oslobodení, rieši v ňom problém súčasnej ženy, ktorá za zapájala do budovania spoločnosti po 2.sv.vojne.

Tri gaštanové kone
6. Dej sa odohráva v dedine Leštiny pri poľských hraniciach – hornatý kraj. Každú kapitolu začína autorka opisom prírody – tá predurčuje dej, vývin, signalizuje budúce nebezpečenstvo, víťazí nad zlom. Ústredné postavy: Magdaléna Maliariková, Ján Zápotočný, Peter. Peter je tulák, žije v prírode (dom má v Turci). Príroda pomáha pri pašovaní koní Janovi a Gregušovi (Magdalénin bratranec). Magdaléna a Peter majú radi prírodu a zvieratá = súlad s prírodou – pomáha im pri stretnutiach. Jano je v nesúlade s prírodou – týra zvieratá. V závere zabíja príroda Jana – zlo. Vzniká tu ľúbostný trojuholník:


Magdaléna




Peter Jano

7. Autorka si všíma sociálne problémy a triedne zloženie. Jano je najbohatší gazda v dedine. Peter – o ňom sa nevie či je chudobný alebo bohatý – je tajomný. Po Petrovom odchode Jano znásilní Magdalénu, jej matka ju núti vydať sa za Jana – bola by prvá – najbohatšia gazdiná v dedine. Magdaléna sa nakoniec vydá za Jana.
8. Autorka preniká do vnútra Petra aj Magdalény.
9. Peter je záhadný – tajomný, pán s čiernymi fúzikmi, pochádza niekde z Turca. Autorka využíva rozprávkovú číslovku 3: ľúbostný 3uhoľník, 3 x útočí kôň na Jana, 3x sa Peter vracia po Magdalénu. Diferenciácia postáva na jednoznačne kladné (Peter, Magdaléna) a jednoznačne záporné (Jano).
10. Autorka využíva opisy prírody na začiatku kapitol (uvádza čitateľa do deja), prirovnania, epitetá, metafory, personifikácie.

Dobroslav Chrobák

- písal prózy, črty, rozprávky, novely s dedinskou a mestskou tematikou = FEJTÓNY, ESEJE, KRITICKÉ ČLÁNKY. Je dobrým pozorovateľom človeka a prostredia. V jeho dielach má príroda magickú silu, ktorý vplýva na hrdinu – rozprávača. V 30.rokoch píše zrelé práce, umelecká a politicko - literárna činnosť.

poviedky = Les, Slnce, Lanský sneh

Rukoväť dejín slovenskej literatúry (literárno – historické dielo)

Kamarát Jašek (zbierka poviedok) = Kamarát Jašek, Návrat Ondreja Baláža, Poviestka

Návrat Ondreja Baláža = je to príbeh Ondreja Baláža, ktorý bol v 1.sv.vojne, po rokoch sa vracia do rodnej dediny, manželka sa vydala už 2.x. On chce len zistiť, ako sa má – prežíva hlbokú duševnú krízu, neprezradí sa a manželke nechá na pamiatku jeho hodinky – hodinky po údajne mŕtvom mužovi.

Drak sa vracia (novela)
S podtitulom „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“ = svedčí o rozprávkovosti. Že je to rozprávanie, to sa dozvedáme až v závere z epilógu, ktorý rozpráva Eva. Celý príbeh je rozprávanie o jej mladosti, svojim vnukom.
6. Dej sa odohráva na dedine blízko Poľských hraníc. Postavy žijú na dedine. Ústredné postavy sú Drak (Martin Lepiš Madlušovie), Eva a Šimon Jariabek. Drak a Eva = súlad s prírodou, Šimon má neutrálny vzťah k prírode. Drak tu odmalička vyrastal, má rád zvieratá, dokonale pozná všetky vrchy, pomáha zvieratám – príroda pomáha drakovi. Autor si všíma konflikt: Drak  dedina. Eva je len štatistickou postavou na vykreslenie konfliktu.

Eva




Drak Šimon


7. Sociálne problémy a triedne zloženie si všíma len okrajovo, napr. keď si Drak dovezie z mesta hlinu, v dedine vládne hlad, ľud si myslí, že je to múka, prepadnú Draka – vyženú ho z dediny.
8. Rozprávač je autor 3.osoba, narušuje Šimonovým rozprávaním, názor celej dediny – 1.os.mn.č. Autor preniká do vnútra dediny – strach, aj do vnútra Šimona a Evy (epilóg).
9. Drak – rozprávkové meno, všetko okolo Draka je záhadné a tajuplné, nikto nevie odkiaľ prišiel – našiel ho starý Lepiš, hrnčiar pri ceste ako malé bábätko, ani ako dieťa nechodil medzi mladých, je tajomný, takmer čierny. Má doráňanú tvár. Nikto nevie, čo Drak robí, prečo sa vrátil (strach dedinčanov), prečo pomáha dedine zachrániť dobytok, skade pozná Poliakov. Symbolicky tu autor zobrazuje boj dobra so zlom, víťazí dobro. Autor postupuje od nejasného k vysvetleniu, od napätia k harmónii.
10. Personifikácie, opisy, epitetá, metafory, opisno-slohové postupy, metaforicko-personifikačné vety, postup od nejasného k vysvetleniu.

Cesta za umením (literárno – teoretické dielo)

František Švantner

Malka (novela)
6. Dej sa odohráva na salaši (príroda) aj na dedine, ktorá len dokumentuje život dedinských ľudí. Autor si okrajovo všíma sociálne problémy (Malka je slúžka). Ústrednou postavou je: Malka (súlad s prírodou), Autor = rozprávač (dokonalý súlad s prírodou, žije na salaši, príroda sa mu stáva spoluhráčom, chce Malku) a Šajban (Malkin brat). Príroda sa stáva jednou zo zúčastnených postáv = mýtus prírody – hrá sa s Autorom, zatemňuje Šajbana, chráni a berie si Malku. Vzniká ľúbostný trojuholník = Autor – Malka – Šajban (nie ozajstný, len z autorovho pohľadu = subjektívne videnie)
7. Okrajovo si všíme sociálne problémy, triedne zloženie si nevšíma (len krčmára Michalčíka)
8. Rozprávač prežíva duševné napätie, hľadá akéhosi soka v láske. Subjektívne videnie autora.
9. Tajomnou postavou je Šajban, nastáva množstvo tajuplných situácií, pri ktorých pomáha príroda. Malka sa tajne stretáva so Šajbanom, keď sa má stretnúť s autorom, ten žiarllli, chce zabiť Šajbana, ten ho zbije. Autor udá Šajbana, myslí si, že on zabil krčmára Michalčíka, žandári hľadajú Šajbana, vystrelia do tmy a postrelia Malku, tá tragicky zomiera. V závere sa dozvedáme, že Šajban je Malkin brat. Autor prechádza od jednoduchosti k zložitosti, od jasného do neskutočného, Malka zomiera, lebo to chcela príroda, vzťahy sú komplikované, v závere sa nevyjasňujú.
10. Prirovnania, personifikácie, epitetá, metafory, je to „báseň v próze“ – množstvo lyrických prostriedkov.

Nevesta hôľ (novela)
- týmto dielom dosiahol vrchol lyrizovanej prózy v našej literatúre.
6. Dej sa odohráva na holiach = TUHORE a v dedine = TAMDOLU. Dedinské prostredie je reálne, názvy Prietržiny, Veľký zvon, Prielom, Kotlisko. Na holiach je autorovi lepšie, je tu doma = súlad. Dedina mu je cudzia. Máme tu 3 typy postáv :
d) realistické postavy : krčmár Weinhold - chce Zunu kvôli mlynu, majetku
e) tajomné postavy :
Zuna – žije v prírode, nechodí medzi mladých, je čistá, dedinčania ju považujú za ženu ľahkých mravov, chodí sa kúpať do Morského oka, väčšinou sa pohybuje v prírode, je jej časťou a príroda je časťou Zuny = dokonalý súlad. Najčastejšie chodí do prírody večer, záhadne sa stretáva s Vlkočlovekom, všetky jej konania sú plné záhad, autor v závere nič nevyjasňuje.
Zunin otec – vieme len to, že je slepý, má mlyn, nikto nevie, akú má hodnotu
Tavo – je uhliar, žije na holiach, mimo ľudí = dokonalý súlad s prírodou, viac o ňom nevieme nič
On – nič o ňom nevieme, ide pravdepodobne o vojnového zbeha
f) Rozprávač = autor = Libor, po desiatich rokoch strávených v meste sa vracia do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika, má koňa Eguša. Pohybuje sa medzi reálnym a tajomným. Autor niečo objasňuje, niečo nie.
- všetky mužské postavy majú záujem získať si Zunu.
- Príroda sa stáva jednou z postáv, chráni Zunu = mýtus prírody, zasahuje do deja, vytvára nové postavy, je ochranca tajomstiev a dospievania Zuny
7. Autor si okrajovo všíma sociálne problémy – krčma, mlyn. Triedne zloženie si nevšíma, len krčmára Weinholda, ktorý chce Zunu kvôli mlynu. Dôležitú úlohu tu zohrávajú sny, vízie a fantastické prvky. Dej má mýtický charakter.
8. Preniká do vnútra autora = rozprávača, je to subjektívne videnie udalosti. Rozprávačom je autor v 3.os., občas aj Tavo, Zuna, príroda.
9. Vyskytujú sa tu tajuplné záhadné postavy = On, Vlkočlovek - pomáha im príroda, zahaľuje tajomstvá. Autor zobrazuje poverčivosť dedinčanov, rozprávač sa pohybuje na hranici reálneho a fantázie, postupuje od jednoduchosti k zložitosti. Zunine konanie je záhadné, v závere nič nevysvetľuje. Zunu v závere nedostal ani Tavo, ani hájnik, ale tajomný On. Je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo. V závere Zuna zmizne – „Hole ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“
10. Využíva epitetá, metafory, personifikácie, prirovnania, zdrobneniny, opisný a úvahový, rozprávací postup, vsúva povery, autorská reč dominuje nad rečou postáv, vyskytuje sa tu metonymia = keď časť niečoho zastupuje celok („ Prietržiny boli celé na nohách.“ = ako na dvoch nohách celá dedina)

Život bez konca (román)
- spája človeka s prírodou a nachádza tu aj mýtus života (život človeka je osudovo spojený so životom iných )

Dáma (zbierka noviel)
- vymkol sa lyrizovanej próze, hrdinov spája so spoločenskou situáciou

Aďka (poviedka)
- hlavná postava ujček Maco, má koňa Aďku, predal koňa, lebo potreboval peniaze, paralela = vzťah ujčeka ku chlapcovi a koňovi, ale víťazia peniaze

Horiaci vrch (poviedka)
- zobrazuje salaš, poviedka má tajomný koniec




















13. Slovenská dráma od začiatku po Tajovského


Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500)

Člení sa na: a) 800 – 1000 = obdobie VM
b) 1000 – 1500 = obdobie panstva latinskej kultúry

a) Obdobie VM = 800 - 1000
863 príchod Konštantína a Metoda (Solún) na VM – prvé slovanské písmo = hlaholika – prvý slovanský jazyk = staroslovienčina.
Preklady: misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevníky, Súdny poriadok
Pôvodné: Predslov (Proglas) = Konštantín, Moravsko – panónske legendy = Život sv. Konštantína (Kliment), Život sv. Metoda (Gorazd). Dráma sa nepísala.

b) Obdobie panstva latinskej kultúry = 1000 - 1500
Zánik VM – súčasť Uhorského feudálneho štátu, úradný jazyk = latinčina. Kultúra sa sústreďuje na cirkevných školách, v kláštoroch, mestských školách a univerzitách (1465 – M. Korvín – BA, prvá univerzita = Academia Istropolitana). V 14.storočí prichádzajú husisti – jazyk čeština, hlavne mestské školy. V prvej polovici 14.storočia prichádzajú Nemci – nemecký jazyk.
Literatúra: náboženský charakter = žalmy, kázne, modlitby, legendy, piesne
exemplá = spájajú náboženské a svetské prvky
kódexy = svetské odborné aj náboženské prvky
Písala sa poézia, próza (legendy, kroniky), veľký význam má ľudová slovesnosť. Dráma sa nepísala.

Humanizmus a renesancia (1500 – 1650)

Literatúra sa spočiatku rozvíja iba v šľachtických a cirkevných kruhoch, pozitívnejšie je to za panovania Mateja Korvína (Academica Istropolitana). Vznik kníhtlače = Ján Gutenberg. Autori často napodobňujú antické vzory, je tu snaha o uplatnenie individualizmu, v literatúre prevažuje príležitostná a spoločenská téma. Úradným a literárnym jazykom je čeština, vzniká slovakizovaná čeština, základným úradným jazykom je latinčina a maďarčina.

Píše sa poézia, próza aj dráma:

Pavel Kyrmezer

- vo svojej tvorbe porovnáva bohatých a chudobných

Komedie česká o bohatci a Lazarovi
Spracúva biblický príbeh o bohatom kupcovi, ktorý nechce pomôcť chudobnému Lazarovi, preto ho čerti odnesú do pekla v okamihu, keď sa prejedá a čerti ho odnesú do pekla.

Komedie nová o vdově
Má biblický námet, hovorí o chudobnej vdove, ktorá nemá prostriedky aby zaplatila dlh úžerníckemu kupcovi, pomôže jej prorok, ktorý jej zázračne rozmnoží olej. Na pozadí biblických udalostí hra ostro kritizuje súveké mravy, kde bohatstvo znamenalo moc a beztrestné utláčanie chudobných a nemajetných.

Jur Tesák Mošovský

Ruth
Spracoval biblický príbeh o statočnej neveste, ktorá sa obetavo starala o svoju svokru.


Baroková literatúra (1650 – 1780)

3 vlna tureckých nájazdov, 30 – ročná vojna, mor, choroby, cholera, náboženské boje, protihabsburské boje, reformácia, protireformácia, protikladné hnutia medzi katolíkmi a evanjelikmi. Centrum evanjelikov = Trnava, katolíkov = Prešovské a Bratislavské lýceum.
Snahou literatúry bolo vychovávať a vzdelávať ľudí, veľká pozornosť sa venuje slovenským dejinám, jazyku – tvorí sa duchovná a náučná poézia, dramatické výjavy a školské hry, cestopisy a odborná literatúra.

Dráma sa hrávala v kostoloch, kláštoroch, školách (prevažujú školské divadelné hry písané v slovenčine).
Eliáš Ladiver

- protestant, písal hry s výchovnou témou

Klasicizmus (1780 – 1830)

Postupný prechod od feudalizmu ku kapitalizmu, Slovensko je nerozvinuté, je pod nátlakom Uhorska. Začína sa prebúdzať záujem o riešenie otázky slovenského národa, aj pomocou kultúry sa začína rozvíjať národné obrodenie – snaha o uznanie slovenského národa a jazyka.
1. 1780 – 1820 = bernolákovci (Slovenské učené tovarišstvo)
2. 1820 – 1835 = štúrovci (Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej)
3. 1835 – 1848 = snaha o uzákonenie a uzákonenie spisovnej slovenčiny – štúrovci
4. 1843 – 1848 = buržoázna revolúcia

1830 – Gašpar Fejérpataky – Belopotocký = vytvoril divadelnú scénu v Liptovskom Mikuláši. Tu sa hrávali hry Jána Chalupku.

Ján Chalupka

- písal divadelné hry, základným divadelným žánrom bola satirická fraška. Autor sa vysmieva malomeštiackym neduhom spoločnosti. Išlo mu však o odstránenie týchto nedostatkov.

Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali
Zobrazuje slovenské malomesto s jeho typickými malomestskými pomermi a chybami. Chcel sa chybám vysmiať, ale súčasne túžil po tom, aby sa chyby napravili.
Dej: V Kocúrkove sa schádza konvent, ktorý má zvoliť nového učiteľa. Čižmársky majster János Tesnošil sa snaží presadiť syna svojho suseda - Martina, ale cirkevný inšpektor pán z Chudobíc presadí, že si zvolia učiteľa Slobodu, rodáka z Turca. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova a začína sa dramatické napätie. Tesnošilovci ho chcú získať pre svoju dcéru. Pán z Chudobíc od neho žiada, aby učil po maďarsky. Učiteľ Sloboda nevyhovie ani Tesnošilovcom, ani pánovi z Chudobíc. V závere si zoberie za manželku dcéru predchádzajúceho učiteľa, ktorý vyučoval tiež po slovensky.
Postavy: pán z Chudobíc – cirkevný inšpektor, predstaviteľ feudalizmu, zástanca maďarského jazyka, nie je bohatý – má svoje spoločenské postavenie, ale je už chudobný – feudalizmus je na úpadku. Používa maďarčinu a latinčinu, ale ani jeden jazyk neovláda poriadne. Chce sa nad ostatných vyvyšovať.
Ján Tesnošil a jeho rodina – krajčírsky majster, predstaviteľ nastupujúcej buržoázie, ktorá je ešte veľmi slabá, ale túži po moci, po bohatstve a túži sa dostať do vyššej spoločenskej triedy.
Učiteľ Sloboda – je zástancom slovenčiny, aj keď ovláda maďarčinu, latinčinu aj gréčtinu. Predstavuje nový typ inteligenta na slovenskej dedine.

Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva
- bezprostredné pokračovanie Kocúrkova

ďalšie hry: Trasorítka, Trinásta komnata, Juvelír, Huk a fuk

Napísal aj satirický román – Bendegúz = 2 zemania Bendegúz a Kolonipos (Slováci) sa vyberú do sveta, robia sa veľkými pánmi, hľadajú pravlasť Maďarov.

Romantizmus (1830 - 1850)

Slovensko patrilo pod Rakúsku monarchiu, to bol ekonomický útlak. Slovensko je národnostne a politicky utláčané Maďarskou šľachtou. Slovenská buržoázia je veľmi slabá, otázka budúcnosti závisí od slovenskej inteligencie, centrum spoločenského diania je Bratislava. 1829 – vzniká Spoločnosť česko – slovanská. 1843 – uzákonenie slovenského jazyka = štúrovci.

Písala sa lyrika (dominujú básnické skladby), epika (poviedky, povesti, diela s historickou tematikou, veršované a neveršované balady). Dráma sa NEPÍSALA.

Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850 – 1875)

Buržoázna revolúcia (1848 – 1849) potlačila všetky snahy štúrovcov. Na čele rakúskej vlády stojí Alexander Bach = obdobie Bachovho absolutizmu. Potlačil kultúrny a literárny rozvoj. 1851 – Martin Hatalla – úprava slovenského pravopisu = etymologický. 60.roky – začína vychádzať časopis – Pešťbudínske vedomosti (požiadavky zrovnoprávnenia Slovákov a Maďarov, uznanie slovenského spisovného jazyka. 6.a7.jún 1861 – Memorandum. 3.a4.august 1863 – Matica slovenská = 3 slovenské gymnáziá (1862 – Revúca; 1864 – Martin; 1869 – Kláštor pod Znievom). 1867 – Rakúsko – uhorské vyrovnanie = zosilnenie maďarského útlaku. 1871 – 1874 = postupne sa zatvárajú všetky 3 slovenské gymnázia. 4.apríla 1875 sa zatvára Matica slovenská – všetok majetok odvezený do Pešti, kde z tohoto vzniklo Kráľovský uhorský vzdelávací spolok slovenský.

Literatúra sa rozvíja v 4 smeroch: 1. doznieva tvorba štúrovcov
2. tvoria ďalej štúrovskí epigóni (napodobňovatelia)
3. realisticko – satirický skupina - realizmus
4. začína tvorba kritických realistov (Hviezdoslav)

MS – 1.predseda – biskup Štefan Moyzes a 1.podpredseda Karol Kuzmány.

Drámu písali:

Jonáš Záborský

- písal poéziu, prózu aj drámu. Písal divadelné hry:

1. z dejín slovenských: Bitka pri Rozhanovciach
Posledné dni Veľkej Moravy

2. zo svetových dejín: veľký cyklus historických hier z ruských dejín (okolo 90 hier) = O Borisovi Godunovovi

3. so súčasnou tematikou:

Najdúch (veselohra – 5 dejstvá) = život vidieckej šľachty pred rokom 1848 ukázal na postave Gejzu Kobozyho. Starý pán Kobozy chce získať pre svojho syna Gejzu slúžnovský úrad (blížia sa voľby) a oženiť ho s bohatou nevestou. Gejza je však krutý človek, ktorý si robí so svojimi vojakmi čo chce (bije ich), zneuctil a opustil chudobné dievča Maňušu Rojkovičovie. Maňuša nemá ako uživiť svoje dieťa, preto ho necháva pred dverami Kobozyovcov. Títo sú ale krutí ľudia (bezcitní) a Gejza dáva dieťa cigánke, aby ho zmárnila. Keď sa to dozvie ľud, vzbúri sa a postaví sa proti Gejzovi, preto aj vo voľbách zvíťazí jeho protivník Jablonkay.




Ján Palárik

- blízky ľudovému jazyku – príslovia, porekadlá. Využíva humorne videnú situáciu, zámena osôb = situačná komika

Svoje veselohry uverejňoval v almanachoch Concordia a Lipa (reakcia na situáciu v národnom živote), sú komédiami omylov (zámena osôb, inkognito), situácie sú nie len zábavné ale aj poučné.

Inkognito
- kocúrkovská tematika, namiesto priepasti medzi inteligenciou a odrodilím meštianstvom dochádza k ich zbližovaniu.
- námet je z rodinného života ponemčeného meštianstva
- jadro zápletky – úsilie získať túto vrstvu pre národné ciele
- dej: Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej dcéra Everlín sa majú stať objektom špekulácie radného pána Potomského – chce oženiť svojho syna s Everlín. Ona je už prisľúbená olejkárovmu synovi – básnikovi Jelenskému. Ten prichádza do Kocúrkova inkognito (preoblečený za kosca), aby ju spoznal. Ona ho nespozná a zdôverí sa mu, že nechce básnika. Súčasne do mesta prichádza Potomského pomaďarčený syn Jelenfy (preoblečený za maďarského herca). Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlín, ona s matkou omylom prečítali Jelenfy = zámena mien – vznikajú komické situácie – nakoniec sa osoby odhalia – Potomský dostali košom a Everlín – už Eva a Jelenský pripravili pre koscov veselicu.

Drotár
- oslavuje predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva
- proti sebe postavil 2 národy – Maďarov a Slovákov
- dej: Odohráva sa v Pešti. Rodina slovenského továrnika Rozumného – ku nim prichádza drotár z Oravy Bubenčík. Rozumný zamestná Bubenčíka vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Súčasne prichádza k Rozumnému ako vychovávateľ poľský šľachtic Zalewski (musel odísť z vlasti pre súboj). Predstavuje sa pod menom pomaďarčeného brata drotára Bubenčíka, ako Dobosi. Čoskoro sa aj skutočný brat zamestná u Rozumného ako domovník. Rozumný sa domnieva, že 2. je skutočným bratom Bubenčíka. Pripraví ich stretnutie – medzitým židovský obchodník vydiera 2. – podpísal zmenku splatnú v deň sobáša s Rozumného dcérou. Bubenčík spozná brata a povie to Rozumnému. Zalewskym otriasla Bubenčíkova statočnosť a udá sa na polícii – priznal sa Rozumnému – ten mu odpustil – Zalewski obdrží milosť z Krakowa – Zalewski si berie dcéru Rozumného. Rozumný odmenil Bubenčíka za jeho statočnosť.
- autor vystihol najmä postavu drotára Bubenčíka – získal si uvedomelým národným postojom všade úctu a vážnosť
- autor bojoval aj proti alkoholizmu

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
- zmierenie šľachty a zemianstva, zmierenie a prinavrátenie slovenského ľudu odrodilých Slákov
- dej: Do domu grófky Eržiky Hrabovskej prichádza jej budúci ženích – barón Kostrovický. Aby sa navzájom spoznali, Eržika si vymení svoju úlohu so svojou spoločníčkou Milušou Orieškovou (otec je slovenský učiteľ). Barón si vymení úlohu so svojím priateľom Ing. Rohoňom. Celé dielo je prepletené situačnou komikou. V závere – pri dožinkových slávnostiach sa všetko vysvetlí a postavy sa nájdu: Mluša + Rohoň; Eržika + Kostrovický.
- Postavy: Ľudovít Kostrovický – spočiatku len maďarsky, neskôr sa prikláňa k slovenčine
Miluša – je zástankyňa slovenského jazyka a myšlienky povznesenia slovenského národa. V momente, keď Miluša obhajuje slovenský národ autor vystrieda prozaickú reč za básnickú – chce vyjadriť cit a vznešenosť slovenského národa
- jazyk – maďarský, nemecký – nadradenosť nad slovenský ľud

Realizmus (1875 – 1905)

Spoločenské podmienky:
5. Slovensko je zaostalé v porovnaní s Európou
6. 1874 = uzavretie 3 slovenských gymnázií
7. 1875 = uzavretie Matice slovenskej
8. Nastáva problém, kto bude tvoriť jadro budúcej spoločnosti:
– buržoázia je ešte slabá /má 2 smery; 1. Konzervatívna (presadzuje otázky národného jazyka, slobody, oporu hľadajú v cárskom Rusku, centrum je Martin, Národná strana); 2. Pokrokovejšia (mladšia generácia, časopis Hlas – hlasisti, národné, sociálne problémy – no len reformisticky). Tieto strany neberú do úvahy chudobný slovenský ľud, ľud si k ním nenachádza cestu.
– koncom 80. rokov sa formuje robotnícka trieda, no tá je tiež ešte slabá
– koncom 80. rokov vzniká Sociálno-demokratická strana, v rámci Uhorska nenadobúda pevnejšie postavenie

Literatúra:
7. prvý krát sa prikláňa k slovenskému ľudu; (vyššia umeleckosť literatúry, autor sa aktívne zapája do spoločenského diania)
8. všíma si stredné, no najmä chudobné vrstvy slovenského národa; (typické postavy z tohoto prostriedia)
9. základnou otázkou je, kto má tvoriť jadro budúcej spoločnosti;
10. autori si málo všímajú robotnícku triedu – prvý prichádza s jej predstaviteľmi J. G. Tajovský
11. príchod nových žánrov; v próze = novela, spoločenský román, dedinská poviedka (poézia – lyrické cykly, epické skladby)
12. (vývin slovenského verša = sylabotónická prozódia – P. O. Hviezdoslav)

I. VLNA KRITICKÉHO REALIZMU

Pavol Országh Hviezdoslav

Dráma:

- začiatky: Vzdelanie; Pomsta; Otčim

- vrcholná tragédia:
Herodes a Herodias
- inšpirácia : staroveké dejiny židovského národa a Biblia
- dramatický konflikt so širokým mravným a spoločenským významom tvoria životné osudy Herodesa Antipa, ktorý za cisára Tibéria vládol nad štvrtinou rímskej provincie Palestíny,. A Herodiady, Herodesovej druhej ženy. Herodes je typom nadutého požívačného a krutého vládcu, ktorému ide iba o to, aby si upevnil a rozšíril moc. V Herodiade má vhodnú partnerku, jej túžba po vláde „kráľovskej“ vznešenosti sa spája so ženskou prefíkanosťou a s nemalou dávkou mravného cynizmu. Má dcéru Salome. Jochanan – Ján Krstiteľ kritizoval nemravné správanie sa kráľovského páru, preto bol nepohodlný. Herodiada nahovorila svoju dcéru, aby pri príležitosti svojich 18-tich narodenín žiadala hlavu Jochanana, čo jej nevlastný otec aj splnil. Herodesa vojensky porazí arabský kráľ Aretas, čím sa pomstí za pohanenie svojej dcéry Tamar – Herodesova zákonitá manželka, ktorú vyhnal, aby si mohol k sebe vziať Herodiadu, manželku „veľkostatkára a obchodníka“ Filipa. Rím si vyberie iného vládcu a Herodes s Herodiadou musia odísť do vyhnanstva.
- Tragédia má 5 dejstiev, je napísaná sčasti veršom (blankversom, 5 stopovým jambickým veršom bez rýmov, typický pre Shakespearove drámy) a sčasti prózou (podobne ako Hamlet).



Martin Kukučín (MUDr. Matej Bencúr)

Dráma: Komasácia, Obeta, Bancúchovie dvor

Terézia Vansová

Písala divadelné hry z dedinského prostredia; vychádzala z romantizmu.

II. VLNA KRITICKÉHO REALIZMU

Božena Slančíková – Timrava

2 divadelné hry: Chudobná rodina, Páva

Jozef Gregor – Tajovský

Dramatická tvorba:
1. predprevratová

- jednoaktovka Jej budúci – (rozšíril) – Sľuby – (rozšíril) – Ženský zákon:
- 4 dejstvová veselohra, v ktorej poukázal na život slovenských ľudí na dedine a na to, ako majetkové záujmy môžu zasiahnuť do čistých ľúbostných vzťahov
- dej: Anička Javorová ľúbi Miška Maleckého – ich matky Zuza a Mara (Jano – muž) sú sestry – žiadne prekážky v láske. Môžu sa zobrať, dôjde k problému, kde budú bývať. Keď pôjdu k Javorovcom, Maleckovcom nebude mať kto pomáhať a naopak. Zakážu sa im stretávať. Ale oni sa ľúbia, stretávajú sa naďalej. Do deja vstupuje Dora Kalinová – Aničkinej matke Zuze nahovorí, že Malecký už nevestu majú, chcú dať ku Maleckému dcéru richtárky, Malecký súhlasia. Dora príde do Maleckých práve v čase, keď sa Zuza s Marou pohádajú, že richtárka by tam nedala dcéru. Ide k Javorovým, že Malecký majú nevestu – keď chce do deja zasiahnuť Jano – vzniká konflikt – Miško sa dá zverbovať. Všetko sa končí tým, že A + M sú spolu. Dora odprosí všetkých, vie, že urobila chybu.
- Konflikt – sociálne rozdiely.

Nový život
- 4 dejstvá – tragédia
- dedinské prostredie
- Matúš Jahoda – richtár, v popredí je jeho rodina – žena Kata, dcéra Anička – má milého Martina Chvojku. Sú bohatšia rodina, Martin je veľmi chudobný, sirota, nemá nič. Kata nedovolí, aby sa s ním stretávala, do dediny príde Pišta Bunčák – žandár (vysoké postavenie) – mladý, pekný šuhaj – vie sa obracať okolo žien. Kate sa páči, ale Aničke nie. Pod nátlakom matky si ho vezme – manželstvo kvôli majetku – Pišta utráca majetok, naďalej behá za ženami, rád si vypije – Anička má ťažký život. Matúš mu vyčíta, čo všetko urobil, Pišta je ako vždy opitý – Matúš zabije Pištu – Anička sa psychicky zrúti – po čase sa do dediny vracia Martin – nie je bohatý ale Anička si ho vezme, má s ním spokojný život – bež peňazí ale s láskou.
- Autor odsúdil nielen túžbu po majetku ale aj túžbu po popanštení a túžbu dostať sa do vyššej spoločnosti – ľudská sebeckosť, chamtivosť
- Jeho postavy prechádzajú ťažkým vnútorným zápasom, aby našli v závere uspokojenie

jednoaktovky: Matka; Hriech; Tma

Statky – zmätky
- už v názve naznačil, že túžba po majetku prinesie v živote samé problémy
- konflikt – na vzťahu troch rodín:
1. Palčíkovci – Ondrej a Mara – manželia, bezdetný, bohatý, chcú aby sa v starobe niekto o nich staral, sú lakomí, kritizujú všetko, neberú ohľad na druhých, chceli lacnú pracovnú silu, boli vypočítavý, zákerný. Nahovoria Ďurka a Zuzku, že po ich smrti im prepíšu celý svoj majetok, sľúbili a nesplnili, vplýva na nich majetok, kvôli tomu spôsobia problémy sebe aj rodinám (2)
2. Ľavkovci – Žofa – Jano, syn Ďurko – Žofa (meno moje) – príklon k ľudovej reči. Ponúkli im, aby sa Ďurko so Zuzkou Kamenskou zobrali. Nie sú chudobní, ani bohatí, túžia po majetku. Prestavujú si, že Ďurko im bude pomáhať z majetku Palčíkovcov. Sem – tam chce aj Ľavko od Palčíkovcov pôžičku, no tí nedajú nikomu nič. Ďurko si vezme Zuzku, no ľúbi Betu. Rád chodí do krčmy, za Betou, Zuzku si berie iba kvôli majetku. Je pohodlný, ľahkovážny, podvádza Zuzku – morálne zvrhlý. Zuzka od neho odíde, on si privedie k Palčíkovcom Betu. Tí majú lacnú pracovnú silu. Beta chce majetok, nedostane, odíde, Ďurko chce pôžičku pre otca – Palčík ho vyženie streľbou.
3. Kamenskovci – Kata – Tomáš – dcéra Zuzka – tichá, skromná, pracovitá. Sú chudobnejší ako Ľavkovci. Chcela zabudnúť, trochu sa jej Ďurko páčil, odhováral ju od sobáša s ním otec aj brat, matka ju nahovárala. Majú spolu syna. V závere ju Ďurko prichádza odprosiť, ona ho odmieta. Zuzka prináša ako postava niečo nové – žije sama v tom období…

2. poprevratová

- nedosiahol už také úspechy ako v predprevratovej, spôsobené je to aj tým, že ho ovplyvňujú politické udalosti – v 20.a 30.rokoch

- diela: V službe, Smrť Ďurka Langsfelda (revolúcia 48-49), Blúznivci (polit.-spol.hnutie)



























25. Súčasná poézia po roku 1945

Rozdeľujeme do období:
1. 1945 – 1948
= po skončení vojny sa hľadá budúci smer (buržoázia alebo podľa vzoru ZSSR).
= jednotlivé literárne smery pokračujú:
a) priečinková tvorba – Janko Jesenský, Laco Novomeský, Fraňo Kráľ
b) nadrealistická poézia – zaznamenáva nebývalý rozvoj (R. Fabry), upustili z imaginárneho – nadrealistického sveta, viac sa priklonili k realizmu – vojna, podmienky po roku 1945
c) katolícka moderna – pokračuje v tvorbe
- nadrealistická poézia a katolícka moderna majú postupom času problémy, lebo sa žiada jednotná metóda – socialistický realizmus – ich tvorba je nežiaduca
2. 1948 – 1956
= k moci sa dostáva robotnícka trieda, podľa vzoru ZSSR, písalo a tvorilo sa jednotnou metódou socialistického realizmu. Zakázali sa akékoľvek iné smery, nesmeli byť vydávané takéto diela. Je to obdobie kultu osobnosti = Stalin = len to sa mohlo písať, čo on uznal za vhodné.
= tematika – výstavba socialistickej spoločnosti
- spriemyselňovanie a budovanie krajiny
- združstevňovanie slovenskej dediny
= literatúra mala zvýrazňovať nepriateľstvo voči západnej kultúre
= odvrhovala akýkoľvek odpor voči socialistickému hnutiu
= tvorba – Milan Lajčiak – socialistický realizmus
3. 1956 – 1968
= polepší sa kult osobnosti – uvolnenie v kultúre (zomiera Stalin aj Gotwald)
= snaha o presadzovanie demokracie
= nastupuje tu mladá skupina básnikov, hľadá si svoju orientáciu, začínajú sa presadzovať viaceré umelecké smery – M. Válek, P. Horov, V. Mihálik, M. Rúfus
= vytvára sa Trnavská skupina básnikov – prichádza s novým pohľadom a novým smerom – surrealisticko – dadaistický smer. Predstaviteľ – Ján Stacho
= v 60.rokoch prichádzajú ďalší mladí básnici, nadväzujú na svetovú tvorbu – Osamelí bežci – Ivan Štrbka, Peter Repka
= v 2.polovici 60.rokov nastupuje ďalšia, ešte mladšia generácia – Ján Buzásy, Štefan Strážay, Lídia Vadkerti – Gavorníková, Štefan Moravčík, Kamil Peteraj
= naďalej pracuje stredná skupina – socialistický realizmus – prispôsobuje sa voľnejšiemu trendu = Válek, Rúfus, Plávka
4. 1968 – 1989
= obdobie konsolidácie a normalizácie, k moci sa dostáva komunistická strana, nastoluje prísny režim – socialistický realizmus
= mnohí spisovatelia ušli do exilu, niektorí píšu samizdaty (Ľ. Feldek), niektorí sa prispôsobili (M. Válek), niektorí boli perzekuovaní
= podpisuje sa Charta 77 – spisovatelia sa postavili proti politike a ideológii našej krajiny
= v 70.rokoch nastupuje skupina mladých básnikov – D. Hevier, J. Švantner, D. Hibešová
= v 80.rokoch sa situácia uvoľňuje, vydávajú sa diela samizdatov, písané v zahraničí, spisovatelia sa vracajú späť z exilu
5. 1989 – dodnes
= Nežná revolúcia priniesla úplné uvolnenie
= veľa smerov a prúdov, nevytvárajú sa skupiny, autori sú jednotlivci
= poézia je pomerne kvalitná, je spojené s hudbou – K. Peteraj, B. Filan
Ján Kostra

- nadviazal na českú poéziu – Wolker = symbolizmus, Nezval = poetizmus – rozvíja ich novou formou.
Tvorba: - do roku 1948
- po roku 1948

Do roku 1948

básnické zbierky:
Hniezda – b. Slniečko septembra = spomína na detstvo, školu, prvú lásku, lyrickým hrdinom je autor, využíva voľný verš, nedodržiava slabičnosť

Moja rodná – viaže sa k rodnému kraju
b. Moja rodná = lyrickým hrdinom je autor, odišiel z rodného kraja – kraj naňho čaká, potom prichádza späť domov a rozhoduje sa, že už nikdy viac neodíde. Ťažisko je na vzťahu autora k rodnému kraju
b. Demobilizácia – po skončení vojny – pochmúrna nálada, smútok, nepotrebnosť vojakov

AVE EVA (AVE - buď pozdravený; EVA – symbol života, lásky, ženy)
- celá skladba má 39 8 veršových slôh. Každá sloha je samostatným celkom. Lyrickým hrdinom je sám autor. Rozoberá lásku mužov k ženám, aké veci sú schopní robiť muži kvôli žene – opora, istota, muži robia aj nemožné, žena priťahuje eroticky svojou krásou, tá sa raz pominie a žena uvädne. Hovorí, že každá žena je iná a predsa rovnaká. Žena ako symbol smrti (dôvod na rozpútanie vojny) ale aj nového života.

Puknutá váza, Ozubený čas – vojnová tematika

Po roku 1948

- začína písať metódou socialistického realizmu, ale pokračuje už ináč:
básnické zbierky:
Javorový list – má niekoľko myšlienkových cyklov. Básne venoval spomienkam na domov, rodný kraj, porovnáva minulosť so súčasnosťou
b. Môj rodný dom – kontrast bohatstva a chudoby – neprekonateľná prekážka, maliar pozoruje jeho otca pri práci, namaľuje jeho, nie pánov. Konfrontuje minulosť so súčasnosťou, dostáva sa po rokoch do kaštieľa, nenachádza ani po páde pánov obraz „Drevorezač“. Kaštieľ slúži chudobe – škole.

Šípky a slnečnice – prírodná lyrika

Každý deň – hovorí o medziľudských vzťahoch, celý životný optimizmus si zakladá na dobrých medziľudských vzťahoch

Len raz – medziľudské vzťahy

Preklady z tvorby Baudelaira, Geoteho, Gorkij, Nezval

Pavol Horov

básnické zbierky:
Zradné vody spodné – básne, v ktorých vyjadruje občiansky postoj, presadzuje humanizmus, súciti s utrpením ľudí. Nadviazal na L. Novomeského – poetizmus aj na nadrealizmus. Básne s intímnou a prírodnou lyrikou.
b. Kroky – sonet, žena odchádza vo vojnovom období – vojna zničila ľúbostný vzťah, pochmúrna atmosféra. Kroky symbolizujú človeka, život, ktorý odchádza a neverí, že sa ešte vráti.

Nioba matka naša (Nioba – mytologická postava) – motív matky, ktorá sa zblázni nad svojimi mŕtvymi synmi. Obdobie vojny. Autor hľadá motívy: matka – zem; matka – domov; matka – láska; matka – vlasť; matka – istota. Motív MATKY. Surrealistická báseň, motív vojny, zem ako keby umierala, padnú mnohí ľudia.

Nápisy na hroby – cyklus sonetov – spomienky na otca, detstvo

Návraty – do detstva, na Zemplín, autobiografické verše

Defilé – 2.svetová vojna, surrealizmus, človek, aj keď je po vojne, je už ticho, nevie sa zmieriť so zážitkami z vojny

Moje poludnie, Slnce nad nami – budovanie krajiny po vojne

Koráby z Janova – vlastné zážitky

Ponorná rieka, Asonancie – vyšli po jeho smrti

preklady

Andrej Plávka

básnické zbierky:
Z noci i rána – ľúbostné i sociálne básne

Vietor nad cestou – dojmy z putovania po Európe

Tri prúty Liptova – (rozšíri ešte o cyklus Po rokoch) – Liptovská píšťala
- nadviazal svojou poetikou na štúrovskú poetiku a poetiku P. O. Hviezdoslava
- Po rokoch – liptovská príroda sa prihovára autorovi, liptovskú prírodu prirovnáva k matke – smúti nad tým, že syn je samotár. Autor hľadá svoju matku, nachádza ju v prírode.
- Ohne na horách – vracia sa do obdobia SNP, reaguje na udalosti 2.sv.vojny, využíva inverziu, zničená príroda. Lyrickým hrdinom je autor – hľadá ľudí, chce obnoviť život, krajinu, prírodu, dúfa, že nastane raj, že sa ľudia poučili a zostalo v nich už len to dobré

Tri vody – tematika SNP

Domovina moja, Sláva života – vracia sa do rodného kraja

Kosodrevie (prírodná lyrika), Palmy a limby (motív exotických krajín), Zrelosť

Vojtech Mihálik

- predstaviteľ strednej generácie

básnické zbierky:

Anjeli – presiaknutá kresťanským humanizmom, nadviazal ňou na katolícku modernu

Plebejská košeľa – (plebejci – staroveký Rím), chudobná vrstva s určitými právami, jednou z tematík je sociálna téma, všíma si sociálnu spoločnosť, lyrické básne sú orientované aj na spoločenské udalosti. Lyrickým hrdinom je autor, štylizuje sa do postavy najchudobnejších, nie je spokojný, už rozmýšľa revolučne, túži po lepšom živote.

Kronika – o slúžke, ktorá musí ťažko pracovať. Uvedomuje si svoje vykorisťovanie, je plná vzdoru a chuti do nového života.
b. Šarža – láska, on musí ísť na vojnu, príde ako mrzák, ona si nájde iného, vojna láske nežičí

socialistický realizmus = Spievajúce srdce, Ozbrojená láska, Neumriem na slame, Archimedove kruhy

Vzbúrený Jób – (Jób – biblická postava, človek, ktorý trpel). Oslavuje prácu, múdrosť, hrdinu, ktorého predstavuje autor, veľmi veľa dokázal ale si aj veľa vytrpel.
Tŕpky – všíma si súčasného človeka, predovšetkým ženy, ktoré trpia a musia znášať svojvôľu mužov
b. Krájanie – o žene, ktorú opúšťa muž, ona roky trpela, pracovala, drela, jeho to nezaujíma, uvedomuje si, že niekedy dávno to bola láska

Appasionata – na motívy Beethovenovej symfónie F-mol, ústredným motívom je láska

Útek za Orfeom (básnická skladba) – štylizácia básnika do mýtického príbehu, úvaha o nesmrteľnej láske

prekladal poéziu

NASTUPUJE

Stredná generácia = 50. – 60. roky:
= poézia M. Rúfus, M. Válek = význam slova
= trnavská skupina – J. Stacho, Feldek – stavajú na metaforickosti a zmyslovej obraznosti
= Osamelí bežci – I. Štrbka, P. Repka

Mladá generácia = 60. roky:
= K. Peteraj, M. Kováč

Milan Rúfus

básnické zbierky:

Chlapec – neskôr ju rozšíril – Chlapec maľuje dúhu
b. Kontemplácia (rozjímanie) – úvahy o zmysle života, človeka, poézii. V závere sa rozhoduje pokračovať v písaní poézie tak ako ju cíti.

Až dozrieme – básne rôznorodej tematiky, návraty do rodného kraja, mama, otec, domov, aj návraty k 2.sv.vojne, aj k súčasným politickým problémom vo svete
b. Ľudstvo – prírodná lyrika
b. Na chotári malá jeseň sedí – o domove, jeseň, lúči sa so svojou mamou, odchádza
b. Večer na Ďumbieri – spomienka na SNP, o partizánoch, ktorí pomáhali Slovákom, o vojakoch, ktorí padli v boji, matka doma oplakáva ruského vojaka, nevie ani kde zomrel, má iba náhrobný kameň
b. Monológ v lazarete (poľná nemocnica) – dej sa odohráva vo Vietname, bojujú tu francúzski vojaci, obviňujú tých, ktorí si vymysleli a spôsobili nespravodlivú vojnu, v závere sa lúči so svojou milou, lebo on iste mrzáka nebude chcieť

Zvony, Stôl chudobných

Modlitbičky, Malé modlitbičky – básne pre deti

Miroslav Válek

- jeho tvorba je založená na metaforickosti a symbolike

básnické zbierky:

Dotyky – rok 1956; zaujala formálnosťou – voľný verš, nepoužíva rým, slabičnosť, veľa metafôr, symbolov. Autor odkrýva vnútro človeka, má však obavy, čo z toho všetkého vyplynie, hľadá preto akúsi istotu v živote, nachádza ju v zemi.
b. Estetika – lyrickým hrdinom je sám autor, rozhoduje sa, že bude písať básne, vždy bude hľadať nové myšlienky, nové podnety
b. Jablko – ľúbostný vzťah, rozchod. Symbolom vzťahu je jablko, ktoré stojí na skrini, skotúľa sa dole, vzťah sa končí, je tu pokus o jeho záchranu no nakoniec žena odchádza
b. Dotyky – autor je zaľúbený, zdá sa mu, že horí voda a tečie plyn, od rána telefonuje, píše telegramy, chce aby dievča prišlo
b. Zem pod nohami

Príťažlivosť – prechádza od subjektu k širšej spoločnosti. Všíma si nebezpečenstvo pre ľudí a pocit ohrozenia ho núti, aby hľadal oporu a istotu.
b. Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – využíva 3 základné motívy; domov, ruky a plač. Domov – začína v predvojnovom období, keď ako stredoškolák ľúbil dievča, ktoré po nástupe fašizmu bolo deportované. V čase vojny je jeho rodný dom pre neho azylom a po vojne v spojitosti s matkou je pre neho istotou. Ruky – pred vojnou symbolizujú ľudstvo, ktoré sa postavilo proti Mníchovskému diktátu, v čase vojny ruky môžu pohladiť, utešiť, môžu aj zabiť. Po vojne sú to ruky matky o ktoré sa môže oprieť a vyplakať sa na nich. Plač – pred vojnou plač za dievčaťom a kvôli obetiam fašizmu, plač matky za otcom, ktorého odviedli, po vojne plač matky – 1 miesto za stolom ostalo prázdne.

Nepokoj – človek je nepokojný, hľadá istou, autor odhaľuje aj jeho nemilosrdné konanie
b. Zabíjanie králikov – odohráva sa v nedeľu, lyrickým hrdinom je muž – dnešný muž, po raňajkách ide na dvor, zloží si rukavice, fajčí, vytiahne králika, buchne ho za uši – bežný život. Využíva voľný verš, kontrasty. Báseň vyjadruje postoj ľudí k životu – zabíjaniu.

Milovanie v husej koži – neľútostné odhaľovanie vnútra súčasného človeka, ktorý je v dnešnej uponáhľanej dobe málo citlivý a nežný

SÚČASNÁ POÉZIA:

1. Mikuláš Kováč

básnické zbierky:

Zem pod nohami – nadväzuje na poéziu M. Válka a M. Rúfusa
b. Stena – motív steny v 2 významoch; 1. spomienky na vojnu; 2. prítomnosť. Využil voľné radenie tém, určitých predstáv, spomienok alebo obrazov
b. Vlas – vzťah medzi mužom a ženou, muž našiel vlas v polievke, žena čakala, že sa bude hnevať a kričať, aj hodiny od strachu tikali naopak, muž to bral ako samozrejmosť, zareagoval príjemne, žena bola šťastná

Obrana stavebnice – postupoval zvláštnou formou – MONTÁŽ; strieda poéziu s prózou, využíva grafický tvar, ústrednou témou je láska, ale sú tu aj iné motívy
b. Zlatá brána otvorená – voľný verš, motív domova, matky, detstva, - metóda rozvíjania viacerých tém a motívov v 1 básni

Rozmery, O modrej labuti – detstvo, mladosť, vojna

súčasná – aktuálna téma: Písanie do snehu, Zornica, Rodinná pošta

písal aj rozprávky, bábkové hry, rozhlasové hry

2. Trnavská skupina = Konkretisti

- nadviazali na francúzsky surrealizmus, domáci nadrealizmus

Ľubomír Feldek

básnické zbierky: Hra pre tvoje modré oči – adresovaná pre deti
pre dospelých:
Jediný slaný domov – b. Sonet o vtákovi čátakovi – slovné hračky, veľa impresií, farebné metaforické videnie, prirovnanie neurčitého vtáka ku básnikovi

Kriedový kruh – vzťah medzi mužom a ženou, vyrovnaná, zrelá láska

Slovák na Mesiaci – satirické básne

- preklady: Jozef Mihalkovič, Ján Šimonovič, Ján Stacho (senzualista; pocity cez zmyslové videnie), Ján Ondruš

3. Ján Buzássy

- tvoril od polovice 60.rokov. Svojou poéziou sa snažil provokovať čitateľa k zamysleniu sa nad problémami v súčasnosti.
- základné témy – láska, príroda, smrť
- využíva metaforickosť, verše bez interpunkcie


4. Lýdia Vadkerti – Gavorníková

- citlivo zobrazovala lásku, vzťah medzi mužom a ženou, tvorba založená na metaforickosti a asociácii
- Kolovrátok – nadväzuje na literárnu modernu


5. Štefan Strážay

- predstavuje strednú generáciu = 70.roky
- vyjadruje sa krátko, stroho
- Veciam na stole, Dvor, Sestra


6. skupina Osamelí bežci

- nadväzujú na poéziu amerických Beatnikov, protestujú proti konvenciám, zvláštna forma. Poézia je provokatívna.
- Predstavitelia: Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka


7. Štefan Moravčík
- prírodná lyrika


8. Ján Švantner
- domov a láska


9. Daniel Hevier

- prírodná lyrika, láska, rodina a detstvo
- v centre pozornosti stojí človek súčasnej doby, ktorý ale žije uponáhľaným životom. To prináša psychické napätie a krízy
- básnická zbierka: Nonstop – b. Dočerta so sláčikmi! (prechádza problémom života); Lietame v tom všetci (všeobecné problémy)
- básnická zbierka: Psí tridsiatok – satirická, problémy súčasnosti, uponáhľaný život
- poézia pre deti a pop poézia


10. Pop poézia

- poézia, ktorá sa píše pre piesne. Rocková hudba.

Kamil Peteraj
- začiatky tvorby spojené s kapelou Prúdy (P. Hamel)
- spolu s Borisom Filanom píše texty pre skupinu Elán (Nie sme zlí, Stužková, Ôsmy svetadiel, Zaľúbil sa chlapec, Túlaví psi)

Boris Filan
- autor podtextov – Elán, Prúdy

Ján Štraser
- džezová hudba s P. Lipom

Ivan Štrbka
- spolupráca s M. Žbirkom

Jozef Vrban, Jaro Filip, Milan Lasica

































15. Osvietenstvo a klasicizmus

Slovenská klasicistická literatúra 1780 – 1830

Spoločenské podmienky: Postupný prechod od feudalizmu ku kapitalizmu. Slovensko je nerozvinuté, je pod nátlakom Uhorska. Začína sa prebúdzať záujem o riešenie otázky slovenského národa. Aj pomocou kultúry sa začína rozvíjať národné obrodenie – snaha o uznanie slovenského národa a slovenského jazyka. Rozvíja sa v týchto etapách:
1. 1780 – 1820 = bernolákovci – spolupráca medzi evanjelikmi a katolíkmi, zjednocuje sa záujem o uznanie slovenského národa a jazyka = združujú sa okolo spolku Slovenské učené tovarišstvo (1789) – jeho úlohou bolo šíriť spisovný jazyk medzi ľuďmi, vydávať diela v spisovnom jazyku, pomáhal študentom pri štúdiách
2. 1820 – 1835 = zosilňuje sa záujem o kodifikáciu spisovnej slovenčiny – štúrovci. Vzniká Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej.
3. 1835 – 1843 = dochádza k uzákoneniu spisovnej slovenčiny na fare u J. Hollého – Štúr, Hodža, Hurban
4. 1843 – 1848 = buržoázna revolúcia

Písala sa ľudovýchovná literatúra, ktorú písal iba:

Juraj Fándly

Piľní domajší a poľní hospodár – hovorí o Slovákoch, o ich starobylých dejinách, o pôvode slova Slováci, prihovára sa čitateľovi, radí, ako majú správne hospodáriť v domácnosti i na poliach.

Zelinkár – hlavný cieľ – radí ľuďom, ako a kedy majú zbierať liečivé rastliny. Autor vysvetľuje, ako používať niektoré rastliny a ako nimi odstraňovať určité choroby.

O úhoroch a včelách
Slovenskí včelár
Ovčár

Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom – autor kritizuje postavenie mníchov (potulní mnísi, predávanie odpustkov, nič nerobenie) v súčasnosti.

Jozef Ignác Bajza

Pokúsil sa ako 1. o uzákonenie spisovnej slovenčiny. Jeho pokus bol neúspešný. Jeho jazyk bol postavený na základe západoslovenského nárečia. J. I. Bajza pôsobil na Trnavskej univerzite a jeho jazyk obsahoval množstvo slov práve z tohoto prostredia. Vytvoril aj vlastné slová, ktoré sa neujali. Svoju slovenčinu nešíril medzi ľuďmi, iba na univerzite.

- napísla 1. román v našej literatúre:
René mláďenca príhodi a skúsenosti
- hlavný hrdina je René (znovuzrodený) a Reného učiteľ Van Stiphout. Román má 2 časti:
1.časť – René putuje so svojím učiteľom a sprievodcom po krajinách južnej Európy, všíma si tu spoločenské pomery, vzťahy medzi ľuďmi, zvyky apod.
2.časť – prechádzajú cez Viedeň na Slovensko, tu si všímajú sociálne pomery, autor kritizuje pánov, sudcov, krčmárov, bohatých sedliakov, žobravých mníchov. Tento 2 diel nemohol vyjsť, cirkev ho zakázala, vyšiel až o 200 rokov.

- ako 1.na Slovensku písal epigramy:
Slovenské dvojnásobné epigrammata

Anton Bernolák

Pokúsil sa o uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1787. Za základ slovenčiny dal západoslovenské nárečie, uplatnil aj niekoľko prvkov zo stredoslovenského nárečia, nebral do úvahy východoslovenské nárečie. Uplatnil fonetický pravopis – „Píš ako počuješ!“ Pri šírení slovenčiny mu veľmi pomohlo Slovenské učené tovarišstvo. Jeho jazyk využívali iba katolícky kňazi, evanjelici využívali biblickú češtinu. Tvorba:

Jazykovedno – kritická rozprava o slovanských písmenách
- spis napísaný v latinčine, ktorý vyšiel v roku 1787 – odvtedy sa datuje bernolákovčina. Stavia slovenčinu na úroveň ostatných uznávaných jazykov – má svoje opodstatnenie. Hlavnou myšlienkou je potreba vytvorenia spisovného slovenského jazyka. Obhajuje slovenčinu.
Slovenská gramatika (odborné dielo)

Slovár Slovenskí, Česko – Laťinsko – Německo – Uherskí (6 – zväzkový prekladový slovník)

- Začiatkom 19.storočia až do 20.rokov nastupuje nová generácia, ktorá okrem prvoradých cieľov (jazyk, literatúra, kultúra, ľudová slovesnosť) propaguje aj otázky histórie slovenského národa a národopisu. Hľadá kontakty zo slovanskými národmi (myšlienka slovanskej vzájomnosti) – prikláňajú sa k Rusku (najväčšie spomedzi slovanských národov, zvíťazilo nad Napoleonom)

Pavel Jozef Šafárik

- svoje diela písal v latinčine a češtine
- napísal básnickú zbierku:
Tatranská múza s lýrou slovanskou
- autor sa dosť opieral o ľudovú slovesnosť a 1.krát v literatúre prináša Jánošíkovský motív

Národnje spjevanki
- venoval sa zbieraniu ľudovej slovesnosti, zozbieral ich s Jánom Kollárom

Slovanské starožitnosti
- venoval sa dejinám slovanstva od prvopočiatkov až do obdobia 10.stročia, keď bolo založené kresťanstvo. Prvopočiatky slovanstva dáva dokopy so začiatkom Rimanov a Grékov – mylná hypotéza

Dejiny slovanskej reči a literatúry
- historicko – literárne dielo, autor chcel informovať čitateľa o jazykoch a literatúrach slovanských národov od najstarších čias až po jeho súčasnosť. Základným cieľom bolo dvíhať povedomie slovenského národa.

Ján Kollár

- jeho tvorbu ovplyvnilo jeho štúdium v Jene (Nemecko) – v čase jeho štúdií bolo 300.výročie Lutherovej reformácie – mladá generácia veľmi aktívne vystupovala za svoje práva, Kollár v tom videl nemeckú rozpínavosť, povýšenectvo a pohŕdanie ostatnými národmi – najmä slovanskými. To ho donútilo rozmýšľať o otázke budúcnosti slovanských národov – viedlo ho to k myšlienke slovanskej vzájomnosti.
- jeho tvorbu vo veľkom ovplyvnila aj jeho láska Frederika Schmidtová – pre ňu začal písať prvé sonety z diela Slávy dcera.

Po štúdiách odišiel do Budapešti, kde pôsobil ako farár medzi Slovákmi; pre ich potreby zostavil diela: Čítanka, Šlabikách

Neskôr píše diela:
O literárnej vzájomnosti mezi kmeny a nářečími slavskými – myšlienku slovanskej vzájomnosti zakladal na výmene kultúrnych hodnôt, nešlo mu o politické zjednotenie. Autor hovorí o vzájomnosti, za základ určuje, že Slovania majú používať 4 jazyky: ruský, poľský, československý, srbochorvátsky. Uvažoval iba o vzdelaných vrstvách, s obyčajným ľudom nepočítal.

K ľudu sa najbližšie dostal v diele Národnje Zpěvanky – súbor, ktorý má viac ako 1000 strán, obsahuje vyše 2500 piesní. Všetky sú písané v pôvodných nárečiach.

Odborné práce: Cestopisy, Staroitalia slavianska

Neskôr upustil od kritiky uzákonenia spisovného jazyka, pred smrťou píše ostrý spis: Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky – píše o potrebe československého jazyka

Epitaf: „Živ jsa, nosil v srdci národ celý, zemřel, žije v srdci národa celého.“

Slávy dcera
= sonet (sloha, ktorá sa skladá zo 14 veršov – 4 = téma; 4 = antitéma; 3 = analýza; 3 = syntéza)
= 1. vydanie vyšlo v roku 1824, malo 3 spevy = Sála; Labe; Dunaj = 150 sonetov
= 2. vydanie vyšlo v roku 1832 = pôvodné rozšíril, pridal úvod:
Předzpěv
I. Sála
II. Labe, Rén, Vltava
III. Dunaj
IV. Léthé
V. Acheron
= 650 sonetov
Předzpěv – písaný časomierov v elegickom dystichu (žalospevným dvojveršom). Hovorí o útlaku slovenského národa, o tom, že niekto chce pochovať jeho národ, spomína na rodnú zem, je smutný. Oslovuje nepriateľov, aby nevkročili na zem Slovákov. Hovorí, aby sme sa primkli k Rusku (mohutné dubisko) a tu hľadali pomoc. Tiež hovorí o minulosti Slovanov, vidí veľkú zem, ktorú Slovania obývali = od Labe – Visla; od Dunaja – Baltické more. Vidí, že Polabskí Slovania už vyhynuli, prispôsobili sa, že Čechov utláčajú Nemci, Slovákov Maďari, bojí sa, aby Slovania nevyhynuli. Za najväčšieho škodcu považuje Nemcov. Dúfa, že sa všetko obráti na dobré.
I. Sála – hovorí o láske k prírode, k žene. Začína krásou prírody, končí tým, že najkrajšie je, keď sa srdcia spoja. Od lásky k žene prechádza k láske k národu a vlasti. Hovorí o sile lásky a cnosti, speje k láske k národu. Ústrednou hrdinkou je Mína, ktorá sprevádza autora cez všetky spevy. Hovorí o dileme, či má ľúbiť vlasť alebo Mínu. Raz v noci za ním prichádzajú dvaja duchovia, jeden z mečom a jeden zo šípom a žiadajú, aby sa rozhodol. On odpovedá: „Vlasti pol, pol tebe Mína“ – je to skôr preromantické riešenie konfliktu ako klasicistické.
II. Labe, Rén, Vltava – myšlienky o vlasti a živote, myšlienka Slovanskej vzájomnosti, poukazuje na ostatné národy, ich minulosť, uchovávanie zvykov. Využíva mladú generáciu, aby slávila slovne slávu Slávov slavných. Prechádza Nemeckom, Českom, všíma si problémy národné, ale aj sociálne.
III. Dunaj – prichádza s Mínou na územie SR, tu si všíma nielen sociálne problémy, ale aj národnostný útlak. Hovorí, že pravú vlasť len v srdci nosíme, aj keď žijeme niekde inde. Vyjadruje vlasteneckú lásku. Vyjadruje myšlienku zjednotenia Slovanov, uvažuje o ich budúcnosti.
IV. Léthé – slovanské nebo – putuje so svojou Mínou po Slovanskom nebi, do ktorého umiestnil všetkých tých, ktorí nejakým spôsobom prispeli k rozvoju Slovanstva
V. Acheron – slovanské peklo – sem umiestnil všetkých tých, ktorí uškodili Slovanským národom

Ján Hollý

- preklady: Vergiliova Eneida; Rozličné básne

- písal eposy (rozsiahle epické veršované skladby, v ktorých autor oslavuje hrdinské činy významných osobností nášho národa a významné udalosti týkajúce sa histórie nášho národa): Svatopluk, Cyrilo – Metodiáda, Sláv
Svatopluk – historický téma z obdobia VM, ospevuje Svätopluka, ako založil VM – ríšu Slovanov

- písal selanky (idylické básne, v ktorých autor ospevuje pastiersky život, slovenskú prírodu a slovenského ľudového človeka): Selanky = 21 idylických básní

- písal elégie – žalospevy, v ktorých žiali nad osudom Slovenského národa: Plač Matki Slávi; Plač Matki Slávi nad sinami odroďilími

- písal ódy – oslavné básne: Pesně – Na slovenskí národ

Ján Chalupka

- písal divadelné hry, jeho základným divadelným žánrom bola satirická fraška – autor sa vysmieva malomeštiackym neduhom spoločnosti, išlo mu však o odstránenie nedostatkov.

- písal pre potreby divadelnej scény v Liptovskom Mikuláši, ktorú vytvoril v roku 1830 Gašpar Fejérpataky – Belopotocký

hry:
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali
- zobrazuje slovenské malomesto s jeho typickými malomestskými pomermi a chybami. Chcel sa chybám vysmiať, ale súčasne túžil po tom, aby sa chyby napravili.
Dej: V Kocúrkove sa schádza konvent, ktorý má zvoliť nového učiteľa. Čižmársky majster János Tesnošil sa snaží presadiť syna svojho suseda – Matina, ale cirkevný inšpektor pán z Chudobí presadí, že si zvoli učiteľa Slobodu, rodáka z Turca. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova a začína sa dramatické napätie. Tesnošilovci ho chcú získať pre svoju dcéru. Pán z Chudobíc od neho žiada, aby učil po maďarsky. Učiteľ Sloboda nevyhovie ani Tesnošilovcom ani pánovi z Chudobíc. V závere si zoberie za manželku dcéru predchádzajúceho učiteľa, ktorý vyučoval tiež len po slovensky.
Pán z Chudobíc – cirkevný inšpektor, predstaviteľ feudalizmu, zástanca maďarského jazyka, nie je bohatý, má svoje spoločenské postavenie, ale je už chudobný. Feudalizmus je na úpadku. Používa maďarčinu i latinčinu, ale ani jeden jazyk neovláda poriadne. Chce sa nad ostatných vyvyšovať.
János Tesnošil a jeho rodina – krajčírsky majster, predstaviteľ nastupujúcej buržoázie, ktorá je ešte veľmi slabá, ale túži po moci, bohatstve a túži sa dostať do vyššej spoločenskej triedy.
učiteľ Sloboda – je zástancom slovenčiny, aj keď ovláda maďarčinu, latinčinu a gréčtinu. Predstavuje nový typ inteligenta na slovenskej dedine.

Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva – bezprostredné pokračovanie Kocúrkova

Trasorítka, Trinásta komnata, Juvelír, Huk a Fuk

satirický román – Bendegúz = dvaja zemania Bendegúz a Kolonipos (Slováci) sa vyberú do sveta, robia sa veľkými pánmi a hľadajú pravlasť Maďarov

Svetová klasicistická literatúra = 17.a 18.storočie

Kládol dôraz na rozum, ktorý umožňuje lepšie poznať svet. Zaviedlo sa členenie žánrov na vysoké (tragédia, óda, elégia) a nízke (komédia, bájka, satira). Hrdinom je vo vysokých žánroch panovník, šľachtic, veľmož apod., v nízkych žánroch je to mešťan. Vo vysoských žánroch sa používa vznešený jazyk – literatúra je písaná vo veršoch, v nízkych žánroch – bežný jazyk. V protiklade sa ocitá láska a povinnosť, alebo sú tu postavy s jednostrannými povahovými vlastnosťami. Vytvárajú sa tu všeobecné typy postáv,

Pierre Corneille – Cid (španielska lit.)
- španielske rytierske prostredie. Don Rodrigo – Cid – kresťanský rytier, ktorý je oddaný svojej viere ale aj kráľovi, s rodinou ho viažu veľmi úzke vzťahy. Autor dodržal aj hlavné zásady pre klasicistickú literatúru: - jednota času (hra sa musela odohrať za jeden deň); - jednota miesta (na jednom mieste); - jednota deja (jeden dej). Cid sa dostáva do dilemy, pretože ľúbi Ximnu, ale povinnosť mu káže zabiť jej otca, ktorý urazil Cidovho otca

Jean Baptiste Poquelin Moliere (francúzska lit.)
- napísal 33 komédií, v nich vychádzal z francúzskych a talianskych pomerov. Sám písal aj hrával, zomrel počas hry
Lakomec – Harpagon – starý, nespravodlivý, skúpy voči každému aj deťom, zaľúbi sa do Mariany, ktorú ľúbi jeho syn aj ona jeho. Harpagon ju požiada o ruku, chce o ňu bojovať, zháňa peniaze. Jeho syn mu ich ukradne, Harpagon zavolá políciu a podozrieva každého. V závere sa všetko vysvetlí.
Misantrop, Zdravý nemocný

Osvietenstvo – rozvíja sa v 18. storočí, uprednostňuje rozumové poznanie a vlastnú skúsenosť, presadzuje slobodu myslenia a presvedčenia, základný cieľ pre osvietenstvo bola osvetovo – výchovná tvorba.
Predstavitelia: René Descartes, Voltaire, D. Defoe (Robinson Crusoe), Jonathan Swifth (Giliverove cesty)

Česká literatúra
- do popredia kladú otázky histórie českého národa a otázky jazykovedy
Josef Dobrovský – zaoberal sa dejinami českej literatúry, českým národopisom a českým jazykom
Josef Jungman – jazykovedec
Václa Kramérius – kníhtlačiar a vydavateľ



20. Slovesnká a česká medzivojnová dráma

Slovenská medzivojnová dráma

V roku 1866 Herkeľ daroval budovu SND, aby tu zriadili divadlo. Prišlo obdobie maďarizácie – potom obdobie ČSR (28. 10. 1918). V budove sa začína vytvárať SND, vzniká prvá scéna, prví herci.
1. slávnostná premiéra sa konala 1. marca 1920 – hrala sa Smetanova Libuša (zakladateľska českého národa).
V roku 1924 vzniklo Východoslovenské ND v Košiciach.
V polovičke 30.rokov vzniká ľudová scéna v Nitre, ktorá nehrávala pravidelne.
V čase SNP vystupovalo Frontové divadlo. Hrali hry protifašistického charakteru. Po roku 1945 sa z neho vytvorilo Komorné divadlo v Martine.
V Martine bolo tiež Ochotnícke divadelníctvo.
Obsahová náplň predstavení:
- hrávali sa historické hry – Jozefa Gregora Tajovského, Jána Chalupku, Jána Palárika
- ale aj novšie hry – Ivana Stodolu, Júliusa Barča Ivana, Ferka Urbáneka, Martina Holého, Martina Rázusa
Divadelní priekopníci – Janko Borodáč, Andrej Bagar, Gašpar Arbet, Oľga Borodáčová – Országhová, Hana Meličková
Tematika: - autori sa zameriavajú predovšetkým na súčasné problémy, všímajú si malomesto – kritika, život na slovenskej dedine, klady i nedostatky, sociálne problémy, ale aj návrat k histórii

Predstavitelia:

Ivan Stodola

- titul Národný umelec
- jeho tvorbu rozdeľujeme na satirické hry, tragédie, historické hry a hry zo súčasnosti

1. Satirické hry:

Náš pán minister – výsmech poprevratovej meštianskej spoločnosti, kritizuje snahu meštiakov dostať sa do vyšších spoločenských kruhov. Táto hra vyvolala kritiku zo strany vyšších vrstiev, nemohli ju hrávať.

Čaj u pána senátora – vysmieva sa karierizmu, bezohľadnosti, obmedzenosti meštiackych vrstiev, ktoré sa usilujú v poprevratovom období o spoluúčasť na politickej moci vládnucej buržoázie. Autor satiruje predstaviteľov už menami – Potkanová – malomešťanka, vyvyšuje sa nad ostatných, že je niečo viac. Pretvárka, faloš, povýšenectvo, bezduchosť.

Jožko Púčik a jeho kariéra „satira na falošne chápaný humanizmus“
- ústrednou postavou je Jožko Púčik, čestný, spravodlivý a pracovitý pracovník spolku Humanitas, ktorý pomáha ľuďom, ktorí sa dostali do väzenia, pomáhajú ich príbuzným, ale v skutočnosti im ide len o štatistiky, aby prekonali spolok Benevolenica, ktorý sa zaoberá tým istým. Obidva spolky sú v kontraste s Jožkom, pretože sa zaoberajú nečestnou a neúprimnou meštianskou dobročinnosťou. Z kancelárie, kde Jožko pracuje, zmizne 3 000 Sk + 40 000 Sk. Obvinia Jožka, a tak sa dostáva do väzenia, stáva sa odsúdeným a tým aj objektom záujmu a štatistík pre Humanitas aj Benevolenciu. Spolky začnú medzi sebou bojovať, kto si Jožka zaeviduje. Jožko, aj keď peniaze neukradol, je ochotný sa priznať, lebo tým sa spolky postarajú o jeho sestru. Na týchto udalostiach autor vykresľuje typické malomeštiacke neduhy. Pán Rohatý – správca, ktorý v skutočnosti ukradol peniaze. Je podlízavý, falošný, má záujem o Vierku, no chce ju len využiť. Vierka je pracovitá, no naivná a hlúpa. Jožko ju ľúbi. Pani Predsedníčka je typická meštianka – je predsedníčkou spolku Humanitas, no nezaujímajú ju väzni, len peniaze a najmä to, aby sa o nej hovorilo. Právnik Gottfinger – snaží sa pomôcť Jožkovi, no zo začiatku mu ani on neverí. Vrchný inšpektor – skúma prípad, neverí Jožkovi, odsudzuje jeho sestru za používanie vulgárnych výrazov, v skutočnosti robí to isté. Je dvojtvárny. V závere sa na súde všetko vyrieši a Jožko aj s Vierkou idú pracovať do spolku Benevolencia.

Keď jubilant plače – satira malomestského prostredia, problém lekára s mastičkárkou. On si nevie získať pacientov, uzavrie s ňou dohodu, ona mu pomáha. Autor kritizuje morálku.

Mravci a svrčkovia – námet z obdobia Slovenského štátu. Autor poukazuje na bezohľadné obohacovanie sa aj na úkor iných.

2. Tragédia

Bačova žena
- Shakespearovský námet, historická hra, slovenská fabula
- v prevažnej miere sa odohráva na Slovensku na salaši pod Podrohom v Demänovskej doline
- ústredná postava je Eva Muranicková rodená Hadviždiak
- ďalšie postavy – manžel Ondrej, 2.manžel Mišo
Konflikt je postavený na vzťahu ženy k 2 mužom (bača Ondrej a bača Mišo). Dej sa odohráva v období 30.rokov, v čase svetovej hospodárskej krízy. Bača Ondrej sa kvôli sociálnym problémom vyberie do Ameriky – za prácou. Pracuje veľmi ťažko v bani, no chce zarobiť peniaze pre rodinu – Eva + dieťa. Po určitom čase vypukne v bani požiar, Ondrej je zranený, je zavalený v bani. Nakoniec sa mu podarí dostať von z bani. Ondrej stráca pamäť, pretĺka sa Amerikou, nájde si prácu, zarobí veľa peňazí. Ide vo vlaku a dôjde k železničnému nešťastiu. Pamäť sa mu vráti. Vracia sa k rodine na Slovensko ako bohatý človek, kúpi kaštieľ s pozemkami, no Eva sa medzitým vydala za baču Miša. S Ondrejom má syna, s Mišom tiež. Eva žije skromne. Jedine Ondrejova matka nikdy neverila, že Ondrej zomrel, aj keď to Eva dostala písomne. Ondrejova matka obviňuje Evu, že sa opäť vydala. Má výčitky, lebo má rada Ondreja a nevie, či spravila dobre, že sa opäť vydala. Do toho prichádza Ondrej ako boháč. Miša sa ide prosiť k nemu o prácu do kaštieľa. Zistí, kto je majiteľom – nemieni sa Evy vzdať. Ondrej za Evou stále chodí, tiež sa jej nechce vzdať. Ondrej trpí, prežíva silné duševné napätie, na jednej strane sa modlí k Bohu, na druhej sa rúha. Ondrejov monológ je monológom najväčšieho poníženia, pokory, skormútenosti a strachu človeka, no súčasne aj odbojom a hrozbou. Eva sa dostáva do vypätej duševnej = vnútornej dilemy. Všetci od nej chcú, aby sa rozhodla. V noci Eva príde na salaš, sú tam aj Ondrej aj Mišo – hádajú sa. Eva prežíva psychicky napäté chvíle, nenachádza východisko, prebodne sa nožom = zabije sa.

3. Historické hry

Svätopluk
- tematicky sa viaže na obdobie VM, hra má realistické aj romantické prvky. Svätopluka zachytáva s jeho pozitívnymi aj negatívnymi vlastnosťami. V hre nájdeme vlastenecký pátos, ktorý súvisí s postavou Svätopluka v protiklade s jeho synmi. Táto hra posúžila E. Suchoňovi pre jeho operu Svätopluk.

Marína Havranová
- tematicky sa viaže k obdobiu buržoáznej revolúcie 1848 – 49. Dôraz na demokraciu a vlastenectvo.

4. Zo súčasnosti

Básnik a smrť - obdobie SNP
Július Barč – Ivan

3 000 ľudí
- viaže sa k jeho rodnému kraju v období svetovej hospodárskej krízy a všíma si sociálne problémy ľudí v tejto oblasti – najmä nezamestnaných

Diktátor
- všíma si sociálne problémy na jednej strane, na druhej strane blahobyt a vykorisťovanie buržoázie

Mastný hrniec
- dej sa odohráva v Ťuťolíne – modernom slovenskom Kocúrkove. Autor zachytáva malomestské prostredie. Do popredia sa dostáva rodina stredoškolského profesora Babíka.
- Malomesto – každý každého pozná; profesor aj s rodinou nie sú najobľúbenejší, žijú v ústraní, nikoho ku sebe nepozývajú, nikto nepozýva ich. Podľa profesora sú to bezduchí ľudia. Volia ministra školstva, stane sa ním profesor Babík. Zrazu ho celé mesto pozýva na návštevy, ich navštevujú. Babík tomu nechce veriť, nie je šťastný, lebo sa politike nevenoval. Sťahuje sa do BA, keď príde na ministerstvo, zistí sa, že je to omyl. Vráti sa do Ťuťolína, malomesto ich ohovára, odsudzuje. On je však šťastný, že nie je ministrom. Všetko sa vracia do starých koľají.

Matka (expresionistická hra)
Dej sa odohráva v 30.rokoch, v čase svetovej hospodárskej krízy. Všíma si životy ľudí v tomto období. Čerpal námet z rodnej dediny. Ústrednou postavou je matka a jej 2 synovia – Paľo a Jano. Práve nezamestnanosť vyhnala Paľa za prácou do Ameriky. Jano vyháňa Paľa z domu. Paľo sa vracia z Ameriky chudobný. Nevítajú ho, iba matka ho chce. Jano je chamtivý, panovačný. Má dom aj malú zemičku, ktorú si privlastní po Paľovom odchode. Jano Paľa nevíta, lebo sa bojí, že sa bude musieť majetok deliť. Jano bol odmalička taký, že muselo byť všetko jeho. Chcel vždy robiť Paľovi natruc, vždy chcel nad ním zvíťaziť. Paľo sa dáva dokopy s Katou – jej otec má majetok. Z toho je Jano prekvapený – závidí mu. Tu nastáva 1.konflikt o majetok a dedičstvo. 2.konflikt je medzi matkou na jednej strane a Paľom a Janom na druhej strane. Matka sa dostáva do príliš silného psychického tlaku, má rada obidvoch synov, chce, aby spolu dobre vychádzali, no nedarí sa jej to, v závere sa matka obetuje. Vidí, ako sa Jano vytiahne na Paľa nôž. Matka zhasne lampu, skočí pred Paľa a Jano sa nechtiac stane vrahom vlastnej matky.
Do hry vstupuje neprítomná osoba – mŕtvy otec – tzv. rečnícko – herecká apostrofa.
Jano má otcovu povahu, Paľo matkinu – citlivejšiu. Autor postavil pred diváka boj dobra so zlom, pravdy a nespravodlivosti, lásky a nenávisti.
Jano si uvedomí, že urobil zle, keď zabije matku. Paľo si uvedomuje, že boj s Janom nemá zmysel, v závere odchádza z rodného domu.
Autor poukazuje aj na dôsledky sociálnym problémov na Slovensku. Nájdeme tu motív matky susedy – existenciálny problém. Jej syn strašne pije – dôsledok soc. problémov.
Autor hľadá východisko zo sociálnej biedy, vykorisťovanie, nerovnosti. Aj keď matkina smrť Jana zasiahla, nezmenil sa. Autor v závere rezignuje – nenachádza iné východisko.

Neznámy (expresionistická dráma)
- psychologický ponor do postáv
- do mesta prichádza človek, hlása, že všetko zmení na dobré, ľudia idú za ním, robí to len vo svoj prospech, využíva ľudskú dôverčivosť aby sa obohatil

Dvaja (expresionistická dráma – absurdná)
- príbeh 2 cirkusových klaunovu, viaže ich spolu tragické tajomstvo, zabil sa im partner, obviňujú sa z toho, nesie prvky absurdnej hry

Veža (expresionistická hra)
- ľudia v meste si postavia vežu ako symbol lásky, prichádzajú na to, že je to skôr veža nenávisti

Peter Zvon

- vlastným menom Vladimír Sýkora

Tanec nad plačom
- má zvláštnu kompozíciu, začína sa prológom, končí epilógom. Dej je umiestnený do zámku, v ktorom sa prelínajú 2 historické roviny: súčasná a historická.
- hlavným hrdinom súčasnej roviny je Peter Kráľ, ktorý sa dostáva do zámku a stretáva sa s postavami z 1.roviny, pretože autor oživuje postavy z obrazov – z rokoka.
- je to komédia postavená na kontrastoch. Historické postavy vstupujú do súčasnosti, majú svoje myslenie, správanie i vystupovanie, nechápu súčasnosť. Postavy z obrazov sa vyjadrujú básnickou rečou, Peter prozaickou. Hra má množstvo groteskných situácií, ktoré ale majú alegoricko - symbolický charakter (reakcia na súčasné pomery). Považujú Petra za kráľa, nechápu, že je to len meno. Hru autor doplnil aj o pesničkové songy podľa vzoru Emila Františka Buriana. Songy majú kritický charakter – na postavenie sluhov a chudobných v súčasnosti.

Ferko Urbánek

Škriatok – rieši problém poverčivosti na slovenskej dedine. Pekné chudobné dievča má rada chlapca z bohatej rodiny, ta toho chce vydať druhá rodina svoju dcéru. Vymyslia si, že tá 1.je škriatok

Pytliakova žena – rieši sociálny problém

Krutohlavci – konflikt je postavený na triednych protikladoch. Bohatý gazda Pidolský nechce dovoliť synovi zobrať si chudobnú Katku, robí všetko pre to, aby ich rozdelil. Čistá láska zvíťazí. Využíva ľudové zvyky, spevy.

pre deti a mládež: Jánošíkov poklad, Vianoce, Biela pani

Vladimír Hurban Vladimírov = hra Ľudovít Štúr

Ján Borodáč
- režisér, herec, dramatik
- hra Juro Jánošík

Ján Poničan = hra Jánošík

Mária Rázusová – Martáková = hra Jánošík


Česká medzivojnová dráma

Karel Čapek

Ze života hmyzu, Adam Stvořitel = spoločná tvorba s bratom Jozefom Čapkom

R. U. R. (utopická SCI – FI hra)
ROZUMS UNIVERSAL ROBOTS – ľudia vyrábajú robotov a využívajú ich ako lacnú pracovnú silu. Keď ich je veľa, roboti si uvedomia svoje vykorisťovania, vzbúria sa a zabíjajú ľudí. Nepomáha to, zabíjajú aj seba. Nakoniec zostane 1 robot a 1 robotka – sú dobrí, tak sa zmenia na ľudí a zachránia ľudstvo. Autor naznačuje pokrok aj vojnu.

Matka
- rodina bojuje za slobodu, padli otec a 3 synovia, zostáva Toni. Vlasť vyzýva, aby prišli všetci, matka sa rozhoduje a pošle aj najmladšieho Toniho do boja za slobodu vlasti. Vplyv Španielskej občianskej vojny.

Bílá nemoc
- ústrednou postavou je doktor Galém. V krajine vypukne choroba, bílá nemoc, ničí ľudí. Dr. Galém vynájde protiliek, lieči iba chudobných. Neskôr aj bohatých – dáva si platiť. Ochorie diktátor - Maršal, odmieta ho liečiť, lebo on spôsobil bielu nemoc. Dr. Galém sa dostáva do väzenia. Keď vychádza z väzenia, dav sa búri proti diktátorovi, ľudia pochopili, že on spôsobil tú chorobu. Galéma ušliape sfanatizovaný dav.

romány = Válka s mloky, Krakatit




































17. Slovenská a česká romantická literatúra

SLOVENSKÁ ROMANTICKÁ LITERATÚRA 1830 – 1850

Slovensko patrilo pod Rakúsku monarchiu, bolo národnostne, politicky a ekonomicky utláčané maďarskou šľachtou. Slovenská buržoázia bola ešte veľmi slabá. Otázka budúcnosti závisela na Slovenskej inteligencii. Centrom spoločenského diania bola Bratislava.
V roku 1829 vznikla Spoločnosť česko – slovanská = na jej čele stál spočiatku Karol Štúr a Samo Chalupka. Za ich pôsobenia to bol vzdelávací spolok. V roku 1834 sa stal predsedom spolku Ľudovít Štúr a zameral pozornosť spolku na politické, národné a sociálne okruhy.
V roku 1836 prijímali Štúrovci staroslovanské mená:
Jozef Hurban = Jozef Miloslav Hurban
Michal Hodža = Michal Miloslav Hodža
Ľudovít Štúr = Ľudovít Velislav Štúr
Snažili sa o uzákonenie spisovnej slovenčiny, čo sa im podarilo v roku 1843 na fare u Jána Hollého v Hlbokom, proti čomu sa postavil Ján Kollár. Za základ si zvolili stredoslovenské nárečie a fonetický pravopis. Prvé dielo v spisovnom jazyku: 2. ročník almanachu Nitra.
V rokoch 1848 a 1849 došlo k buržoáznej revolúcii, u nás však bola slabá. Slovenská buržoázia sa postavila na stranu Viedne (proti Maďarom), no Viedeň aj tak nesplnila sľuby, ktoré dala Slovákom. Štúr bol pod policajným dozorom a Hurban, Hodža a Kráľ boli uväznení.

Slovenská romantická literatúra nadväzovala na európsku romantickú literatúru. Do popredia sa dostáva láska k vlasti, humanizmus a ľudová slovesnosť (silný príklon).
Žánre: 1. lyrika – tradičné žánre ale aj nové (dumka)
2. epika – písali sa poviedky, povesti, diela s historickou tematikou ale aj tematikou zo
súčasnosti. Epika sa delí na veršovanú (balady) a neveršovanú
3. dráma – nepísala sa

Predstavitelia:

Ľudovít Štúr

Bol hlavným iniciátorom uzákonenia nového spisovného jazyka (1843), okrem toho aj jazykovedec, politik, pedagóg, novinár, básnik, literárny teoretik a kritik.
Spolu s Hurbanom a Hodžom tiež založili celonárodný spolok Tatrín a Slovenskje národnje noviny (s literárnou prílohou Orol Tatranskí).
Stal sa poslancom Uhorského snemu (1848-49), zostavili požiadavky pre Uhorskú vládu (zrušenie poddanstva) = Liptovské žiadosti slovenského národa, za čo sa dostal pod policajný dozor. V roku 1851 spolu s Martinom Hatalom, ktorý zorganizoval upravenie spisovnej slovenčiny, prijíma etymologický pravopis.

tvorba:

Nárečja slovenskuo alebo potreba písanja v tomto nárečí
- spis, v ktorom zdôvodňuje potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny – zjednotí katolíkov a evanjelikov

Náuka reči slovenskej
- podáva gramatiku nového spisovného jazyk

Večerní dumky – cyklus básní v češtine, vyjadruje v nich lásku k domovu a k národu

Spevy a piesne – básnická zbierka, ktorá obsahuje lyrické a epické básne písané novým pravopisom

O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – spis v ktorom uvažuje o ľudovej slovesnosti

Samo Chalupka

Jeho poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie a nadšenie pre boj za národnú slobodu. Písal balady, romance, piesne a hrdinské spevy. Formálne aj obsahovo vychádzal z ľudovej slovesnosti.
Jeho tvorba má 3 okruhy: 1. Jánošík; 2. protiturecký odboj; 3. Mor ho!

1. básne s Jánošíkovskou tematikou:
Likavský väzeň – predstavuje Jánošíka, ktorý je vo väzení a túži sa dostať na slobodu. Jánošík je postava kolektívna
Junák; Kráľohoľská – zobrazuje koletkívneho hrdinu, predstavuje Slovákov, lokalizácia Kráľova Hoľa, Litava

2. básne s tematikou protitureckého odboja:
- odboj za slobodu Slovenského národa
Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko
Branko – človek, ktorý sa postavil na odpor Turkom, aj keď sú Turci v prevahe

3. Mor ho!
- básnická skladba; námet čerpal z diela P. J. Šafárika – Dejiny slovanskej reči a literatúry. Dej:
1. príchod Rimana – cára na územie Slovenska – územie pod Devínom
2. slovanská družina ho víta chlebom a soľou
3. Riman – cár odmieta mierové jednanie, má dobyvačné úmysly
4. slovanská družina si zvolí radšej smrť, ako by mali žiť v otroctve
5. cár, keď vidí, že pár Slovákov dokázalo rovnocenne bojovať s vojskom Rimanov, hanbí sa. Slováci padnú všetci, zostane len cár a ten sa hanbí za svoje víťazstvo.
Slovanská družina – kolektívna postava, Slováci sú vysokí, mocní, odvážni, smelí, pohostinní, mierumilovní, hrdí na svoj národ, nie sú chamtiví, dobyvační, sú si rovní, nie sú zvyknutí zotročovať. Svoju slobodu si v histórii vždy dokázali vybojovať, nebojácne sa postavia proti cárovi, radšej zomrú, ako by mali žiť v otroctve: „A ty mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom: mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!“
Riman – Cár – silný, mocný, má veľkú armádu, je povýšenecký, pyšný a namyslený. Považuje sa za pána sveta, ale keď príde k boju, skrýva sa za svoje vojsko.

Andrej Sládkovič

Prvá básnická zbierka:
Sôvety v rodine Dušanovej – ide väčšinou o filozofické básne, v ktorých autor uvažuje o všetkých zložkách ľudského bytia a kritizuje lakomstvo, pokrytectvo a ľudskú hlúposť. Uvažuje o poézii, hovorí, že poézia má byť pravdivá a má vychádzať z duše človeka. Rodina Dušanova je pre neho celý vesmír (sôvety- dôverné rozhovory).

Marína
= lyricko – reflexívno – epická skladba. Skladá sa z 291 10 veršových slôh. Strieda 10 a 8 slabičné verše. Využíva striedavý, zdužený a obkročný rým. Využíva symboly, prirovania, matafory, rečnícke otázky. Je to spev o láske, kráse a mladosti.
= lyrická časť – láska k Maríne sa stáva centrom v jeho živote, rozoberá ľúbostné city, prechádza k láske k vlasti – láska k Maríne i k vlasti: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Marín, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“
= epická časť – súvisí s vývinom lásky; na začiatku je to láska autora k Marín, neskôr si ju nemôže vziať, lebo ju vydali. Presadzuje štúrovské krédo – lásku k vlasti. Lásku rozdeľuje medzi vlasť a Marínu. V závere sa Marína stáva sirénou, ktorá ho vábi do vodných hlbín. On odolá, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a pozemskému životu. Záver skladby nevyznieva ani tragicky, nie je v nej už ani bolesť, ani trpkosť, iba spomienka na krásnu lásku.
= reflexívna časť – píše a uvažuje o mladosti a láske k Bohu

Detvan
= básnická skladba, ktorá sa skladá z 5 spevov: Martin; Družina; Slatinský jarmok; Vohľady; Lapačka. Obsahuje 250 10 veršových slôh. 10 a 8 slabičné verše. Rým – striedavý, združený a obkročný. Autor vyzdvihuje krásy slovenského ľudu. Podľa básnika je základom budúcnosti slovenský ľud.
1. Martin – oslavuje krásy podpolianskej prírody, dôraz kladie na zrastenosť ľudu s prírodou. Autor nás zoznamuje s hrdinom – Martinom Hudcovie. V tomto speve sa prvý krát prejavuje Martinov zmysel pre spravodlivosť – zabije sokola, ktorý napadne bezbranného zajaca.
2. Družina – úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pre vatre (dozvie sa, že sokol, ktorého zabil patril kráľovi Matiášovi), pri návrate zo salaša vyslobodí od zbojníkov svoju milú Elenu a jedného zbojníka zabije.
3. Slatinský jarmok – nejepickejšia skladba. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš (demokratický panovník). Martin sa mu ide ospravedlniť, správa sa smelo. Kráľ je očarený. Vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, za čo ho Matiáš odmení koňom a kantárom.
4. Vohľady – tento spev je obrazom Eleny (ideál Slovenky). Kráľ sa preoblečený zalieča Elene, tá ho odmietne, pretože ľúbi Martina. Kráľ je očarený jej krásou. Daruje jej prsteň.
5. Lapačka – obraz tragického i veselého verbovania. Martin vstúpil do Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale iba pod podmienkou, že si nechá fujaru, kroj a valašku, pretože zostať bez tradícií je pre neho ako zostať bez koreňov. Kráľ je rád, že bude mať v pluku takého smelého a spravodlivého mládenca.
Martin – počas spevov sa rozvíja jeho charakter; z dedinského mládenca sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných. Je stelesnením sily a krásy slovenského ľudu.
Elena – je stelesnením krásy, skromnosti a vernosti slovenskej ženy

Janko Kráľ

Je tvorcom slovenskej romantickej balady a novej básnickej reči. Je najrevolučnejším básnikom štúrovcov.
Jeho básnickú tvorbu môžeme rozdeliť na.
- piesne a balady inšpirované ľudovou slovesnosťou
- subjektívnu a reflexívnu lyriku
- básne s jánošíkovskou tematikou
- revolučnú a politickú lyriku

Piesne a balady
- opieral sa v nich o ľudovú poéziu. V jeho piesňach a baladách je zlo vždy potrestané.
romantické balady:
Povesť – hynú v nej dievčatá, ktoré sa posmievali starenke a nepodali jej vodu
Skamenelý – hynie v nej mládenec pre nedodržaný sľub milej
Bezbožné dievky – prepadnú sa v nej dievčatá, ktoré vyvolávali čertov
Kríž a čiapka – niet tu pomoci Marienke, ktorá samopašne doniesla z cintorína kríž
sociálne balady:
Pán v tŕní – bezbožný a krutý pán zabije na poľovačke človeka, za čo ho stihne trest – zošalie a hynie v strašných mukách
Kvet – matka prinúti dcéru vydať sa bez lásky za bohatého vdovca a dcéra od žiaľu zomrie
Zverbovaný – Janík sa dá zverbovať do vojska – nevidí iné východisko z biedy
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – baladická skladba. Formálne je rozčlenená do 3 častí:
1. časť = autor nás zoznamuje s hlavným hrdinom – divným Jankom – básnik sa štylizuje do tejto postavy – Janko je samotár, je iný ako ostatný, vylúčený zo spoločnosti, nemá nikde uspokojenie, je nesmelý, tichý, nemá priateľov, uťahuje sa do samoty, kde sa cíti najlepšie. Vsúva tu slovenskú rodinu – vychovávajú deti na rozprávkach, povestiach, baladách, aby neboli zlé. To isté chcú urobiť aj s Jankom, lenže je veľmi zvláštny – divný – neveselý, ukrutný, smelý, neváži si nikoho.
2. časť – je baladická vložka, ktorá je odlišná obsahovo i formálne. Autor hovorí o zakliatej panne (balada, ktorá sa tradovala medzi ľuďmi), vzbudzovala v ľuďoch strach, mohol ju odkliať iba mladý muž, ktorý o polnoci na Veľké Nanebovstúpenie si obráti oblečenie naopak a skočí do vody. Janko sa rozhodne ju odkliať, neobráti si ale oblečenie. Nepodarí sa mu pannu odkliať a sám zahynie vo vlnách Váhu.
3. časť – autor nadväzuje na 1.časť. krajinou prechádza pastierik, ktorý prináša zvesť Jankovým rodičom o jeho smrti. Všetci, aj slovenská príroda, smútia za Jankom a autor uvažuje o tom, že Janko nemohol odkliať pannu, lebo nebola na to správna doba.
= pravdepodobne chcel autor v tejto skladbe poukázať na problémy slovenského národa so spisovnou slovenčinou

Subjektívna a reflexívna lyrika
Duma bratislavská – autor reagoval na udalosti okolo zosadenia Ľudovíta Štúra z katedry
Orol – autor vykresľuje mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie.
Orol vták – lyrickým hrdinom je sám básni, vyjadruje túžbu po slobode a voľnosti, radšej sa vzdá všetkého, ako by mal žiť v nevôli
Dráma sveta – asi 70 básní o minulosti, prítomnosti a budúcnosti sveta. Tieto básne odzrkadľujú hlboký pesimistický náhľad na minulosť a prítomnosť. Zamýšľa sa nad vážnymi problémami ľudstva, nad otázkou spravodlivosti, práva, náboženstva, slobody národov; obsahuje básne ako: Vojna (hovorí o príčinách vojen, túžbe po moci); Minister (báseň o moci a vláde); Zloboh (narážky na politiku Viedne, ktorá nesplnila štúrovské požiadavky); Remeselník; Ovčiar; Sedliak (ťažký život slovenského ľudu)

Básne s jánošíkovskou tematikou
Výlomky z Jánošíka – spev, ktorý sa skladá z troch básní: Janko; Žobrák; Zbojníková balada – revolučne spracoval jánošíkovskú tematiku

Revolučná a politická lyrika
Jarná pieseň; Krajinská pieseň – reaguje na jar 1848, nadšene víta revolúciu a vyzýva Slovákov do boja
Duma dvoch bratov – slávi pamiatku 2 študentov, ktorých pre účasť na revolúcii popravili
Šahy – zobrazuje v nej celý tragický priebeh revolúcie, spomína na svoje uväznenie a odsúdenie. Lúči sa so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa
Slovo – vyzýva do boja za slobodu národa, vyslovuje v nej demokratické názory a presvedčenie o rovnoprávnosti všetkých národov

Ján Botto

Najmladší zo štúrovcov. Hlavným zdrojom jeho básnickej tvorby je ľudová slovesnosť. Prvá známa báseň je báseň Orol.

K mladosti – autor odsudzuje pasivitu mládeže, burcuje a volá ju do boja za nový, lepší svet
Báj na Dunaji – má alegorický ráz, báseň predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“, čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí.

Žltá ľalia – jedna z najkrajších balád; hovorí o Adamovi a Eve, ktorí si sľúbili lásku až za hrob. Evka sa však rok po manželovej smrti chce znovu vydať. Mŕtvy Adam o polnoci prichádza po svoju nevernú ženu a Evka od strachu zomiera. Na jej hrobe rastie žltá ľalia, ktorú páli, dusí tŕnie a chrastie. Preto stále počuť z hrobu žalostný nárek ľalie – Evky. Kompozične je to rozprávanie starej matky vnukom.

Margita a Besná – túto baladu rozpráva starý pltník na váhu. Balada spracúva povesť o dvoch nebezpečných skalách, Margite a Besnej, medzi ktorými preteká Váh: Mladá vdova sa túžila znova vydať. Ženíchom sa však viacej páčila jej pekná nevlastná dcéra, a preto ju žiarlivá macocha sotila z vysokej skaly do Váhu (skala Margita). Pod ťarchou výčitiek svedomia sa macocha neskôr pomiatla a na druhej strane rieky skočila do Váhu (skala Besná).

Smrť Jánošíkova – lyricko – epická skladba. Jánošíka nezobrazuje v bojových, hrdinských situáciách, ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj. Jadrom básne je chytenie Jánošíka, jeho uväznenie a poprava. Celá skladba vyjadruje náladu Bottovej generácie po neúspešnej revolúcii.
Skladba má úvod (predspev) a 9 spevov.
Lyrický úvod = hovorí o Slovensku ako o zakliatej krajine, ktorá však stretne hôrnych chlapcov, ktorí ukážu ľudu cestu ku slobode
Prvý spev = opisuje Jánošíka a jeho družinu na Kráľovej holi. V závere prvého spevu sa družina dozvedá o zlapaní Jánošíka a smutne sedí okolo dohárajúcej vatry
Druhý spev = ľud žiali nad Jánošíkovým osudom, vykresľuje obraz jeho zlapania. Jánošíka nepremohla presila, ale zrada
Tretí spev = Jánošík je vo väzení, v podobe milej za ním prichádza duša ľudu a lúči sa s ním peknou ľudovou baladou
Štvrtý spev = je najpochmúrnejší. Je to obraz väzenia v noci. Jánošíkovi sa sníva sen o mladosti. Diabol mu však pripomína blížiacu sa smrť
Piaty spev = svitá nový deň a Jánošík vie, že mu prinesie smrť. Pýta sa, kto viacej zbíjal, či on alebo jeho kati. Svoje činy ospravedlňuje tým, že už nemohol znášať útlak poddaného ľudu. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti
Šiesty spev = Jánošíka vedú k šibenici. Jánošík káže kňazovi modliť sa nie za neho, ale za biedny, nešťastný ľud
Siedmy spev = opisuje sa Jánošíkova poprava. Smúti zem i nebo. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína svoj boj proti tyranom
Ôsmy spev = predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde.
Deviaty spev = opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl – symbol slobody. Týmto chcel Botto vyjadriť svoju dôveru vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti

Dr. Jozef Miloslav Hurban

Bol jedným z iniciátorov uzákonenia spisovnej slovenčiny. Významná bola i jeho redaktorská a vydavateľská činnosť; jeho zásluhou vychádza prvá kniha v spisovnej slovenčine, 2.ročník almanachu Nitra. Od roku 1846 vydával aj časopis Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru. Písal historické prózy a prózy zo súčasného života.

Historické prózy: Olejkár; Gottšalk

Olejkár – najznámejšia historická próza; jej dej je situovaný do čias Matúša Čáka. Je to typická romantická povesť. Prevažujú v nej romantické motívy; vášeň, pomsta, nešťastná láska, intrigy, tajomnosť, tragické osudy. Matúša Čáka idealizuje – zobrazuje ho ako silného, cieľavedomého a spravodlivého vladára a predstavuje ho ako uvedomelého Slovana.

Prózy zo súčasného života:
- v týchto prózach poukázal na nedostatky svojej doby – využíva tu iróniu, satiru a výsmech. Slovenskú literatúru obohatil o nové literárne druhy – krátke satirické obrázky, cestopisné črty, humoristické novely. Najúspešnejšou satirickou novelou je:

Od Silvestra do Troch kráľov – zameral sa na kritiku malomeštiactva a podal pravdivý obraz svojej doby. Jej dej sa odohráva v typickom malomeštiackom prostredí, v mestečku Bruchoslavice. Je to v novej podobe Chalupkovo Kocúrkovo. Hlavnou postavou novely je starý mládenec Ďorď Šúplata, boháč, lakomec, ktorý požičiava peniaze na úroky. Šúplata si hľadá bohatú nevestu, no nakoniec si zoberie svoju starú slúžku Ilonu, lebo sa nazdáva, že vyhrala veľkú sumu v lotérii. Slúžka však ešte pred losovaním žreb predala advokátovi Brožkovi, ktorý ho zase venoval ako svadobný dar svojmu priateľovi Milenskému. V tejto novele autor pomocou humoru a satiry pranieroval také vlastnosti, ako napr. malomestská pýcha, zhon za majetkom, nevzdelanosť, klebetnosť, nezáujem o národné otázky.

Ján Kalinčiak

Na jeho tvorbu mala veľký vplyv jeho matka (rodená Rttkayová), ktorá pochádzala zo starého ale schudobneného zemianskeho rodu. Bola živou kronikou zemianskych rodín celej Turčianskej stolice. Synovi často rozprávala o zemanoch, o zemianskych tradíciách a ľudových povestiach.
Písal romantické historické poviedky a historické povesti zo života slovenských zemanov.

Romantické historické poviedky: - sú to príbehy o láske, obetavosti, vernosti a ľudských vášňach:
Bratova ruka – hlavným motívom je krvná pomsta. Mikuláš Badársky sa ožení s príslušníčkou rodiny, na ktorej musí podľa prísahy vykonať pomstu. Každý rok posiela na smrť jedného jej člena. Nad posledným, svojím švagrom sa zľutuje – odtne mu iba ruku, ktorú doma skrýva a nájde ju jeho žena. Tak sú odhalené jeho zločiny a sám nakoniec končí na popravisku.
Púť lásky – dej sa odohráva v okolí Myjavy v časoch tureckých vpádov. Janko Černok, pán hradu Branč, chce získať najkrajšie dievča Myjavy, Žofiu. Jeho protivník a sok v láske, aga Osman, ho počas svadby zajme. Žofia sa rozhodne nájsť svojho milého a oslobodiť ho. Po mnohých útrapách sa dostane k agovi Osmanovi, ktorý, keď vidí, že nezíska jej lásku, Černoka prepúšťa. Ten však myslí len na svoju potupu. Obaja sa vracajú domov, a keď sa zdá, že ich láske nič nestojí v ceste, Janka, oblečeného do tureckých šiat, pri Myjave zabijú sedliaci. Žofia o niekoľko týždňov od žiaľu zomiera. V závere povesti autor dodáva, že k Černokovmu a Žofiinmu hrobu chodí po nociach Žofiin otec a mládenec aga Osman. Autorove sympatie sú na strane opusteného a osamoteného Turka. Janko Černok i aga Osman sú výnimoční ľudia, silní jednotlivci a individualisti. Žofia svojou krásou, ľúbosťou i odvahou predstavuje prvý kladný ženský typ v slovenskej próze.
Mládenec slovenský – dej sa odohráva po páde Veľkej Moravy. Kalinčiak polemizuje s názormi Ľ. Štúra, ktorý zdôrazňoval, že je dôležité slúžiť len vlasti a tomu podriadiť aj svoj osobný život. Kalinčiak, naopak, dokazuje, že láska k žene nie je v rozpore s národnými záujmami.
Láska a pomsta, Mních




Historické povesti so zemianskou tematikou:
V týchto povestiach kreslil pravdivé obrazy zo života slovenských zemanov. Nesnaží sa svoje postavy zemanov idealizovať, vykresľuje ich pravdivo, realisticky. Často využíva i jemnú iróniu a láskavý humor.
Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych časov
Je to humoristický a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19 storočia. Zobrazuje zanikajúci svet zemanov. Zemani v tomto čase sú už nemajetní, chudobní, sú hrdí a pyšní na svoj pôvod a privilégiá, sedliakmi pohŕdali a vyvyšovali sa nad nich. Kalinčiak opisuje zemanov, ktorí sa síce tvárili dôležito, ale boli takmer bedári.
Dej: Prípravy na voľby v Záhorskej stolici. 3 zemianske rodiny – Bešeňovský, Levický a Potocký. Ide o miesto vicišpána. To chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Obaja získavajú hlasy voličov hostinami a podplácaním. Zemania sľúbia svoje hlasy vždy tomu, kto im viac zaplatí. Taký je aj hlavný vábič Matiáš Bešeňovský, ktorý sa dá podplácať obidvoma stranami. Adam je už 15 rokov stále prvý vicišpán, urazí rodinu Levických pred voľbami tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský chce dcéru vydať za grófa (finančník kampane), ale aby nestratil hlasy Levických, sľúbi, že ju dá Štefanovi, ak Štefan bude vicišpánom. Je si istý, že sa to nemôže stať, lebo Štefan je chudobný. V závere sa stáva vicišpánom Potocký, druhým vicišpánom Štefan Levický. Adam Bešeňovský musí dodržať svoj sľub a dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému.

ČESKÁ ROMANTICKÁ LITERATÚRA

Josef Kajetán Tyl

Fidlovačka – divadelná hra, v ktorej prvý krát zaznela pieseň Kde domov můj (neskôr národná hymna)
Starkonický dudák – príbeh o gajdárovi, ktorému darovala čarovné gajdy víla. Ten putuje po Česku a vyjadruje vernosť svojej vlasti a domovu.

Božena Němcová

- zbierala ľudovú slovesnosť. Diela:
V zámku a podzámčí, Babička, Chýže pod horami

Karel Hynek Mácha

Máj = lyricko – epická skladba; prvý krát využíva postavu zbojníka - vraha
lyrika – ľúbostná, intímna, prírodná
epika – má dej, ktorý je kompozične rozdelený do 4 spevov a 2 intermezá
Dej: odohráva sa v krásnej májovej prírode. Vilém je zbojníkom, lebo ho otec vyhnal z domu, keď bol mladý. Vilém je postrach lesa. Zaľúbi sa do krásnej Jarmily. Jarmila ho čaká pri jazere, no príde cudzí muž, ktorý ju zvádza. Vilém to vidí a zabije ho. Jarmila je padlé dievča, Vilém vrah. Viléma zatknú, Jarmila sa to dozvie a skočí do jazera – utopí sa. Vilém je spútaný vo väzení, dozvedá sa, že Jarmiliným zvodcom bol jeho otec. Príde deň popravy, Viléma vyvedú von – ten sa lúči s vlasťou. Popravia ho. V 4.speve autor prichádza na miesto popravy – tu nájde lebku ako svedka dávnej udalosti – opäť je máj. Hovorí o Vilémovom živote, o jeho odsúdení za zabitie otca. Postavy:
Vilém – typický romantický hrdina, je to osamelý zbojník, vylúčený zo spoločnosti, ktorý ľúbi svoju vlasť. Chcel by zmeniť všetko to, čo mu život nedal. Vilém sa od typického romantického hrdinu odlišoval tým, že to bola záporná postava.
Jarmila – dievča z chudobných pomerov, ľúbi Viléma, ale kvôli bohatstvu sa dá zviesť, je to padlé dievča, život končí samovraždou. Je to tiež záporná postava.
Vilémov otec – je zvodca – ale nie kvôli láske, odvrhol Viléma, keď bol ešte malý, nechcel sa prispôsobiť. Je to tiež záporná postava.

Prózy: Křivoklád, Márinka, Cikáni

Karel Jaromír Erben

Zbierka balád: Kytice – obsahuje balady ako Kytice, Vodník, Polednice, Svatební košile
- autor vždy trestá zlo a nechá víťaziť dobro


SVETOVÁ ROMANTICKÁ LITERATÚRA = 18./19. STOROČIE

Francúzska literatúra – Jean Jaques Rosseau; Victor Hugo (Bedár, Hernani, Chrám Matky Božej v Paríži)

Nemecká literatúra – Johann Wolfgang Goethe (Faust, Utrpenie mladého Werthera), Friedrich Schiller (Viliam Tell, Zbojníci, Úklady a láska)

Anglická literatúra – George Gordon Byron (Childe Haroldova púť, Chillonský väzeň, Džaur, Korzár, Manfréd, Don Juan)

Ruská literatúra – Alexander Sergejevič Puškin (Dedina, Eugen Onegin, Kapitánova dcéra), Michail Jurievič Lermontov (Na smrť Puškinovu, Loďka)

Poľská literatúra – Adam Mickiewicz (Óda na mladosť)

Maďarská literatúra – Sándor Petőfi (Verše, Apoštol, Kvetu kvitnúť nezakážeš)























18. Láska

Motív lásky sa v literatúre objavuje od jej prvopočiatkov – už v gréckej starovekej literatúre písali ľúbostné básne napr. Alkaios, Sapfó, Anakreon. Opisovali lásku k žene, životu. Postupným vývojom sa láska transformovala aj na lásku k vlasti, domovu a rodnému kraju. Významné postavenie – ústrednou témou je láska v tvorbe Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka a Miroslava Válka.

Emil Boleslav Lukáč

POETA DOCTUS (básnik učený)
- patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej medzivojnovej poézie. Bol hlavným predstaviteľom symbolizmu v poprevratovom období
- na jeho tvorbu mala veľký vplyv tvorba Baudelaire a Adyho, z domácich predstaviteľov tvorba I. Kraska
- jeho poézia je mučivou analýzou seba a sveta, ústrednou témou je láska – tá je spojená so smutnými pocitmi, pesimizmom
- pre jeho tvorbu je charakteristická tragickosť, pesimizmus, nostalgia, dramatickosť, symboly ale aj slávnostný tón

Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Spoveď – autor opisuje tragický pocit zo života, rozpory duše, motívy smútku a bolesti. Básne z tejto zbierky:
Sľubujem, sľubuješ; Oči; Uspávanka; Tôňa; Dravý pocit – v tejto básni hovorí o tom, že každý muž bez rozdielu túži milovať a byť milovaný, zažiť všetko to, čo so sebou prináša láska: „Ten pocit večný, ktorý láka, láka každého muža, hrdinu i neboráka, ten pocit: milovať a zožať lásky dane, zakliate, sväté, hriešne, požehnané.“

Ďalšou básnickou zbierkou bola zbierka Dunaj a Seina – táto vznikla počas jeho štúdií v Paríži. Autor tu konfrontuje domov a svet, veľkomesto a dedinu; vyzdvihuje pozitívne hodnoty domova; hovorí o láske k domovu. Báseň:
Taedium urbis (Hnus z mesta) – je to sonet:
téma: autor porovnáva veľkomesto a svoj rodný kraj, nepáči sa mu veľkomesto, túži po domove
antitéma: hovorí o tom, aký veľký význam má pre neho domov. Doslova píše, že hocijaký krík doma má preňho väčší význam ako celé špinavé veľkomesto. Hovorí o láske vo veľkomeste, ktorá je však predajná – špinavá.
analýza: tu autor rozvíja lásku k domovu: „Ó, ľudia ako vosk, nie nepriatelia – vlci, v ich krotkých pohľadoch slavianska láska blčí. Ó, ty môj krásny kraj. Tak milujem ho. Mlčí.“
syntéza: hovorí o ľuďoch, ktorých má doma, vo svojom rodnom kraji, o láske k nim

O láske neláskavej – je to básnická zbierka, v ktorej dal osobitý výraz erotickému citu. Lásku vnímal ako protikladnú hru citu a rozumu. Už názov je kontrastný. Kontrasty využíva v láske, v celej zbierke. Básne:
Paradoxon – „Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie, len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie.“
Nehovorme – „Najkrajšia je láska tá, ktorá ticho chápe tichom, ruka v ruku zapätá, porozumenie.“
Vzlyk; Telegram

Križovatky – v tejto zbierke hovorí o rodnom kraji, o láske k nemu, k matke, ale aj o svojom detstve. Vie, že by sa mal vrátiť domov, ale je ešte mladý, lákajú ho križovatky.

Písal aj básne spoločensky angažované, protifašistické. Hovorí o fašizme ako o hanbe ľudstva. Sú to básne proti 2.svetovej vojne: Spev vlkov, Elixír, Moloch, Bábel, Stĺp hanby, Óda na poslednú a prvú (po vojne, neuspokojivý pocit zo života).

Ján Smrek

- vlastným menom Ján Čietek
- POETA NATUS (básnik prirodzený)
- priniesol do obdobia medzivojnovej literatúry nový smer – vitalizmus – v ktorom oslavuje život, lásku, ženu, ale aj víno. Typický je radostný pocit zo života, životodárna aktivita, elán.

Prvá básnická zbierka: Odsúdený k večitej žízni – v tejto zbierke nadviazal na symbolizmu, opisuje aj vojnu, sú tu ešte pesimistické básne. Báseň:
Dnes milujem svoj Deň – básnik necháva všetko to, čo už bolo za sebou, túži po zmene, niečom novom, nepozerá sa dozadu, teší sa na každé nové ráno, nový deň. Je tu aj túžba po cudzích krajinách.

Zbierka Cválajúce dni – bola významnou pre mladú generáciu. Nájdeme tu básne ako: Cválajúce dni; Mne dedinčanka stepilá.
Cválajúce dni – má 2 ústredné motívy. 1.motív žrebcov – tí symbolicky predstavujú mladú generáciu, ktorá chce ísť vpred rýchlym tempom. Síce ešte nevedia kam idú, ale nechcú byť všedný. 2.motívom je motív ženy – autor zobrazuje lásku romantickú, ale aj lásku modernú, ktorá prináša so sebou dravý pocit zo života.
Mne dedinčanka stepilá – odráža sa tu básnikov elán zo života, hovorí o krásnych dievčatách na dedine – miluje všetky pre to, aké sú prirodzené. On v meste obledol. „Ja každú rád by ospievať a každej rád by srdce dať, však jednej dám ho? – to je boj! - ja rád mám všetky, Bože môj!“

Božské uzly – v tejto zbierke sa venuje výlučne láske. Báseň Balada čerešňových kvetov – je máj, lásky čas. Čerešne mu symbolizujú dievča, hravosť, elán, mladosť. Opisuje lásku hravú, lásku, ktorá prináša rozchod na konci, ale aj lásku erotickú a dravú.

Iba oči – vitalistické zameranie, láska. Básne:
Oči – ústredným motívom tejto básne sú ľudské oči = básnikove oči (je lyrickým hrdinom). Dej sa odohráva v teplý júlový večer, básnik sa nachádza vo veľkomeste. Jeho oči sa dívajú všade navôkol. Uvidí mladú predavačku – rozbúcha sa mu srdce – vidí krásnu ženu – očami vníma krásu. Nadväzuje s ňou očný kontakt, ich oči sa hrajú. Hovorí, že od týchto pohľadov možno prejsť až ku láske, že očami možno vyjadriť lásku k žene, ale aj lásku materinskú.
Pieseň – je venovaná láske, autor chce rozdávať radosť, spev, lásku a šťastie

Básnik a žena – je to básnická skladba, ktorá je napísaná formou dialógu. Dejovou líniou sa prelínajú ročné obdobia. Básnická skladba je kompozične rozdelená do 5 častí:
1. V zasneženom parku – básnik sa stretáva so ženou, rozprávajú sa o mladosti, kráse, šťastí a cítia, že si navzájom dobre rozumejú.
2. Pokračovanie jarné – odohráva sa predovšetkým v máji, medzi básnikom a ženou vzniká ľúbostný cit. Je to láska čistá, úprimná a uzatvára sa vzájomnou zhodou – spoločným žitím.
3. Letná noc na vode – vzťah básnika a ženy je už zrelý, jeden v druhom majú istotu, porozumenie. Ich láska je pevná a obojstranná – vzájomná.
4. Padajú listy – paralelne s ročnými obdobiami prenikajú aj do lásky nepríjemné chvíle. Symbolizujú ich opadávajúce listy zo stromov. Aj láska ako keby pomaličky, lístok po lístku opadávala – láska sa rozpadáva, končí sa rozchodom.
5. Po desiatich rokoch – básnik sa stretáva so ženou. Rozprávajú sa o svojej bývalej láske, o svojom vzťahu, uvažujú čo bolo a čo mohlo byť. Rozprávajú sa o svojom súčasnom živote.

V nasledujúcich básniach už upúšťa od vitalizmu. Píše viac o domove, rodnom kraji, dedinskom živote, ale aj o blížiacej sa vojne. Odsudzuje fašizmus. Bojí sa blížiacej sa vojny, istotu hľadá v domove. Tieto pocity vyjadril v básnických zbierkach: U nás; Hostina; Studňa; Obraz sveta; Strany; Nerušte moje kruhy.

Napísal tiež autobiografiu: Poézia, moja láska a výber zo svojej poézie: Moje najmilšie. Tiež veľa prekladal.

Miroslav Válek

- patrí k výrazným reprezentantom modernej slovenskej poézie
- jeho tvorba je založená na metaforickosti a symbolike

Básnické zbierky:

Dotyky – jeho prvá básnická zbierka, vyšla v roku 1956. Zaujala najmä formálnosťou – používa voľný verš, nepoužíva rým, nedodržiava slabičnosť, využíva veľa metafor a symbolov. V tejto zbierke odkrýva vnútro človeka. Má však obavy, čo z toho všetkého vyplynie. Hľadá preto akúsi istotu, ktorú nachádza v zemi. Básne:
Estetika – lyrickým hrdinom je sám autor, ktorý sa rozhoduje, že bude písať básne a vždy bude hľadať nové myšlienky a pocity
Jablko – zobrazuje lásku medzi mužom a ženou. Ich vzťah symbolizuje jablko, ktoré stojí na skrini. Vzťah medzi mužom a ženou sa končí, jablko sa skotúľa zo skrine. Žena ešte zodvihne a pošúcha jablko – pokus o záchranu vzťahu, no v závere odchádza.
Dotyky – autor je zaľúbený, všetko sa mu zdá naopak. Vidí v kúpeľni horieť vodu a v kuchyni tiecť plyn. Od rána telefonuje a píše telegramy svojej láske. Túži ju vidieť, stretnúť.
Zem pod nohami – básnik hľadá istotu v zemi

Druhá básnická zbierka – Príťažlivosť – autor prechádza od subjektu k širšej spoločnosti. Všíma si nebezpečenstvo pre ľudí a pocit ohrozenia ho núti, aby hľadal oporu a istotu. Báseň: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – vyzdvihuje 3 základné motívy – domov, ruky a plač. Motív domova – začína v predvojnovom období, keď ako stredoškolák ľúbi dievča, svoju spolužiačku (motív lásky). No po nástupe fašizmu je deportovaná. V čase vojny je pre neho rodný dom azylom, po vojne je v spojitosti s matkou istotou. Motív rúk – pred vojnou sú symbolom ľudstva, ktoré sa postavilo proti mníchovskému diktátu. V čase vojny dokážu ruky pohladiť, utešiť, ale aj zabiť. Po vojne sú to ruky matky, na ktorých sa môže vyplakať. Motív plaču – pred vojnou je to plač za svojou láskou, ale aj plač matky za otcom, ktorý odišiel do vojny. Po vojne je to plač za padlým otcom.

Ďalšou zbierkou je zbierka Nepokoj, v ktorej básnik odhaľuje neľútostné konanie človeka, ale hľadá aj istotu. V básni Zabíjanie králikov básnik uvažuje o dnešnom mužovi, pre ktorého je rutinou a samozrejmosťou zabiť v nedeľu po raňajkách králika, zabíja s chladnosťou, nikto sa nad tým ani nepozastaví. Pred tým králika vábi z klietky peknými slovami, milo sa mu prihovára a potom ho s chladnosťou zabije.

Poslednou významnou zbierkou je Milovanie v husej koži, v ktorej básnik neľútostne odhaľuje vnútro súčasného človeka, ktorý je v dnešnej uponáhľanej dobe málo citlivý a nežný.
19. Historická téma

Ján Hollý

- predstaviteľ klasicizmu v slovenskej literatúre (1780 1830)
- venoval sa historickej téme ale aj témam so súčasnosti
- na svoju literárnu tvorbu sa pripravoval štúdiom antickej literatúry a prekladmi diel antických autorov (Vergília, Homéra, Ovídia). Od prekladov sa dostal k samostatnej básnickej tvorbe.

Významné sú tri veľké eposy zo slovenskej histórie – Svatopluk, Cirilo – Metodiada a Sláv. V týchto eposoch chcel ospievať slávnu minulosť Slovanov, vyzdvihnúť cenu slobody, mieru, lásky k vlasti, odsúdiť otroctvo, vojny, dobyvačnosť. Slávna minulosť mala upevňovať národné sebavedomie a hrdosť Slovákov.

Svatopluk – je prvým umeleckým spracovaním časti slovenských dejín. Dej sa odohráva v 9.storočí, v období Veľkomoravskej ríše. Vzorom pre formu tohoto eposu boli pre Hollého Homérove a Vergíliove eposy – písané časomierou (hexameter), zobrazuje tu hromadné výjavy bitiek, slávností, pretekov, veštby, zásahy bohov, sny apod. Epos sa rozčleňuje na 12 spevov; na začiatku každého spevu podáva autor jeho krátky obsah. Dejovou osnovou eposu je Svätoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami a boje medzi slovenskými a nemeckými vojskami. Dej: Panovník Rastislav úspešne čelil náporu Východofranskej ríše, ktorá si chcela podmaniť Veľkomoravskú ríšu. Svätopluk však vydal Rastislava Nemcom, ktorí ho oslepili a zavreli do kláštora. Avšak aj sám Svätopluk padol za obeť franskej vierolomnosti, pretože Nemci zajali a uväznili aj jeho. Okupácia Nemcami vyvolala na VM povstanie. Svätopluk, ktorý mal za Nemcov vyjednávať, sa postavil na stranu povstalcov. Povstanie sa skončilo vyhnaním franskobavorských dobyvateľov. V tomto epose nejde o oslavu osoby Svätopluka. Básnik vyzdvihuje zápas celého národa za slobodu, nezávislosť a samostatnosť. V centre eposu stoja ideály rovnosti, spravodlivosti a lásky k vlasti.

Cyrillo – Metodiada = epos z 9.storočia z obdobia VM. Hollý v ňom ospieval v šiestich spevoch príchod Cyrila a Metoda na Slovensko a ich kresťanské poslanie. Vyzdvihol veľký kultúrny význam ich diela, zostavenie písma a povýšenie slovienskeho jazyka na jazyk spisovný a bohoslužobný.

Sláv – má vybájený dej, odohráva sa v dávnej minulosti. Najhlbšie do dávnoveku Slovanov načrel v tomto epose. Dej je celkom vymyslený: kedysi 1200 rokov pred n. l. lúpežný národ Čudov chcel odvliecť Slovákov do otroctva a vyplieniť ich krajinu. Napokon však zvíťazili Slováci pod vedením odvážneho Sláva. Epos Sláv je vyjadrením autorovho veľkého zápalu za národné ideály.

Samo Chalupka

- predstaviteľ romantizmu (1830 – 1850)
- historickú tému nájdeme v básňach:

Mor ho!
- básnická skladba; námet čerpal z diela P. J. Šafárika – Dejiny slovanskej reči a literatúry.
- cieľom autora v tejto hrdinskej básni nebolo verné zobrazenie histórie, ale vyjadrenie hlbokého vlasteneckého cítene. Dej básne sa odohráva v 4. storočí na rovinách pri Dunaji pod Devínom.
Dej:
1. príchod Rimana – cára na územie Slovenska – územie pod Devínom
2. slovanská družina ho víta chlebom a soľou
3. Riman – cár odmieta mierové jednanie, má dobyvačné úmysly
4. slovanská družina si zvolí radšej smrť, ako by mali žiť v otroctve
5. cár, keď vidí, že pár Slovákov dokázalo rovnocenne bojovať s vojskom Rimanov, hanbí sa. Slováci padnú všetci, zostane len cár a ten sa hanbí za svoje víťazstvo.
Slovanská družina – kolektívna postava, Slováci sú vysokí, mocní, odvážni, smelí, pohostinní, mierumilovní, hrdí na svoj národ, nie sú chamtiví, dobyvační, sú si rovní, nie sú zvyknutí zotročovať. Svoju slobodu si v histórii vždy dokázali vybojovať, nebojácne sa postavia proti cárovi, radšej zomrú, ako by mali žiť v otroctve: „A ty mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom: mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!“
Riman – Cár – silný, mocný, má veľkú armádu, je povýšenecký, pyšný a namyslený. Považuje sa za pána sveta, ale keď príde k boju, skrýva sa za svoje vojsko.

Na ľudových tradíciách sa zakladajú aj Chalupkove historické spevy (veršované povesti) Boj pri Jelšave (autor tu zobrazuje zápas ľudových bojovníkov proti Turkom), Turčín Poničan (zachytáva tu príbeh poturčenca, ktorý zajal v Ponikách vlastnú matku a odvliekol ju ako otrokyňu do Turecka. Matka v ňom spoznala vlastného syna. Poturčenec ju žiada, aby zostala pri ňom a pri svojom vnúčati. Matka však túži po vlasti, ktorá jej je drahšia ako zlato, zamat a bohatstvo, ktoré jej ponúka syn. Požiada ho, aby jej dovolil vrátiť sa domov.), Branko (človek, ktorý sa postavil na odpor Turkom, aj keď sú Turci v prevahe).

Jozef Miloslav Hurban

- predstaviteľ romantizmu (1830 – 1850)
- písal historické prózy, v ktorých mu nešlo o verné a pravdivé zobrazenie minulosti, do minulých čias prenášal túžby a životné pocity súčasnej generácie. Pre svoje historické prózy čerpal námety najmä z obdobia Veľkomoravskej ríše (9.storočie) a z čias Matúša Čáka Trenčianskeho (14.storočie)

Historický román Olejkár - najznámejšia historická próza; jej dej je situovaný do čias Matúša Čáka. Je to typická romantická povesť. Prevažujú v nej romantické motívy; vášeň, pomsta, nešťastná láska, intrigy, tajomnosť, tragické osudy. Matúša Čáka idealizuje – zobrazuje ho ako silného, cieľavedomého a spravodlivého vladára a predstavuje ho ako uvedomelého Slovana. Dej: príbeh sa odohráva v Trenčíne a jeho okolí. Tajomný olejkár Hrabovec a zlatník pripravujú sprisahanie proti M. Čákovi. Sprisahanie odhalí Vít, olejkárov pomocník. Hrabovec pred súdom prizná svoju vinu a odhalí svoju minulosť: Kedysi ľúbil zlatníkovu sestru Želmíru a z tejto lásky sa im narodil syn Vít. Jeho bohatá zemianska rodina však nesúhlasila s tým, aby sa oženil s chudobnou dievčinou a Želmíra zo zúfalstva spáchala samovraždu. Hrabovec dal syna do výchovy k chudobnej žene a neskôr k pustovníkovi. On sm sa začal venovať poznávaniu a zbieraniu rastlín, stal sa známym liečiteľom – olejkárom. Po rokoch sa oženil s peknou, bohatou dievčinou Miladou, s ktorou mali dcéru Ľudmilu. Keď Vít dospel, vzal si ho otec za pomocníka. Vít a Ľudmila sa do seba zamilujú a až v závere spoznávajú, že sú súrodenci. Zlatníka odsúdia na smrť. Hrabovcovi Matúš Čák udelí milosť, Vít vstúpi do Matúšových služieb a Ľudmila s matkou sa rozhodnú odísť do kláštora.

Historický román Gottšalk – autor v ňom opisuje boje polabských slovanských kmeňov s nemeckým kresťanstvom (11.storočie). Je to Hurbanova najrozsiahlejšia próza. Autorovi nešlo o historicky verné zobrazenie života polabských Slovanov, ale o odsúdenie násilného pokresťančovania Slovanov. Autor tu odhaľuje protirečivé stránky pohanstva a kresťanstva. Pri kresťanstve vyzdvihuje jeho humanistický základ, ale odsudzuje formy, akými sa šírilo. V pohanstve si cení jeho domokratizmus a radosť zo života.

Ladislav Nádaši – Jégé

- predstaviteľ medzivojnovej literatúry (1918 – 1945)
- vo svojich prózach uplatnil zásady naturalizmu
Vo svojich historických prózach sa sústreďuje na človeka a na jeho vlastnosti. Spája v nich princípy kritického realizmu a naturalizmu. Človeka i dejiny zobrazuje bez ilúzií – neidealizuje známe historické postavy – napr. Matúša Čáka, Svätopluka – ale zobrazuje ich ako ľudí, ktorí okrem dobrých vlastností majú i množstvo zlých, negatívnych vlastností.

Historickú tému uplatnil v románoch Adam Šangala, Svätopluk, v novelách Magister rytier Donč (obdobie panovania Matúša Čáka Trenčianskeho), Wieniawského legenda (boj Poliakov proti Turkom v 17.storočí), Jaríkovský kostol (obdobie vlády Mateja Korvína).

Wieniawského legenda = historická poviedka, spracoval námet z Poľskej histórie, minulosť neidealizuje, neuchováva vecnú pravdivosť deja – fantázia, plasticky vystihuje dobu – z jej protikladmi - sociálne i spoločenské, zameriava sa na individuálne ľudské osudy. Diela sú plné dobrodružného napätia, ľudí ovládajú vášne – z toho vznikajú krvavé boje

Adam Šangala /Historická povesť zo 17. storočia/ = osud Adama Šangalu, začína sa v rodnej dedine Koziná na Orave, Adam je poddaný, páni si v tom čase mohli robiť s podanými čo chceli. Adam ide do sveta, lebo mu zabili otca, chce spoznať svet, zarobiť peniaze, cestou vidí ako gróf Markóči bije poddaného. Adam zbije grófa. Dej sa presúva do Žiliny, Adam sa dá zverbovať na Beckov hrad ku Praskovým. Autor zobrazuje boje proti Turkom, náboženské boje medzi evanjelikmi a protestantmi. V mene viery sa zabíja. V závere uteká z hradu spolu s kňazom Konôpkom, dostávajú sa do Trnavy, ubytujú sa u kňaza. Konôpka tu pracuje, Adam pracuje ako pisár pri Pohánkových, zaľúbi sa do ich dcéry Bety, plánujú si svadbu, nemajú problémy. Konôpku uväznia a odsúdia, majú ho popraviť. Adam mu pomôže utiecť. Panstvo v meste sa dozvie, že Adam predtým zbil pána, odsúdia ho a popravia.
- sú tu jednotlivé príbehy, ktoré na seba nadväzujú v časovej následnosti – reťazová kompozícia.
- autor používa ľudovú reč
- vedľajšie príbehy len vystihujú atmosféru doby

Svätopluk = historický román z obdobia VM, Svätopluka zobrazuje s kladnými aj zápornými vlastnosťami, nedodržiava historické fakty



9. Román

Román je zložitým literárnym útvarom, patrí k tzv. veľkým epickým žánrom. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, preto musí mať i veľký rozsah, ktorý je jeho hlavným vonkajším znakom. Dej románu býva obyčajne zložitý. Tvorí ho množstvo udalostí, ktoré sa dotýkajú mnohých ľudí. Romány bývajú zaľudnené množstvom postáv (výnimkou sú psychologické romány, v ktorých sa autor najčastejšie ponára do duše jednej postavy a sleduje viac psychické stavy človeka ako vonkajšie udalosti).
Základom deja je rozprávanie udalostí. V románe je veľmi dôležitá kategória rozprávača. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu. Hlavná dejová línia sleduje hlavné postavy, na udalostiach vedľajšej dejovej línie sa zúčastňujú vedľajšie postavy.
Všetky zložky románového diela musia byť starostlivo, logicky a umelecky účinne usporiadané. Musia vnútorne i navonok tvoriť jednotu. Toto premyslené usporiadanie všetkých zložiek románu sa nazýva kompozícia.
Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány), trilógie (tri romány) a románové cykly. Obsiahle románové zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja (L. N. Tolstoj: Vojna a mier).
Z tematického hľadiska sa romány začleňujú do rozličných kategórií. Rozlišuje sa román: dobrodružný, detektívny, historický, vedecko – fantastický, psychologický, spoločenský alebo sociálny, životopisný, autobiografický, cestopisný, utopický, generačný apod.
Prvý slovenský román (J. I. Bajza – René mláďenca príhodi a skúsenosti) vznikol ešte koncom 18.storočia. rozvoj slovenského románu spadá až do 19.storočia. významnými slovenskými románopiscami 19.storočia boli S. H. Vajnaský (Suchá ratolesť, Koreň a výhonky), E. M. Šoltésová (Moje deti) a M. Kukučín (Dom v stráni). Najväčší rozmach dosiahol slovenský román v 20.storočí, keď vzniklo veľké množstvo dnes už klasických románov (napr. Živý bič Mila Urbana, Jozef Mak J. C. Hronského, Červené víno Františka Hečku, Tisícročná včela Petra Jaroša apod.).

Martin Kukučín (MUDr. Matej Bencúr) – Dom v stráni

Tento dvojzväzkový román je vrcholným dielom Martina Kukučína, ktorý sa považuje za zakladateľa slovenského realizmu (1875 – 1918).

Dej románu sa odohráva v Dalmácii, v malom meste na ostrove Brač = juhoslovanské prostredie. Román je kronikou jedného roku života na tomto ostrove.

V centre príbehu stoja 2 rodiny – rodina starého težaka (chorvátsky roľník; vinohradník) Mateho Beraca a rodina statkárky šory (oslovenie pre pani v dalmátskom prostredí) Anzuly Bubčićovej. Tieto dve rodiny predstavujú dve protikladné spoločenské vrstvy – Mate Berac patriarchálnu sedliacku triedu a šora Anzula zemiansku, statkársku triedu.

Vzťah oboch rodín naruší láska mladého Nika Dubčića ku Katici Beracovej, Mateho dcére. Katica sa kvôli Nikovi rozíde so sedliackym mládencom Paškom Bobicom = autor sa pokúša preklenúť triedne rozdiely.

Proti ich láske sa postavia obe rodiny, ale najmä Katicin otec, Mate Berac = čím autor poukazuje na zmýšľanie Mateho, že dcéra sedliaka patrí ku sedliakovi a ku zemanovi patrí bohatá zemanka. Nepáči sa mu, že Katica sa schádza s Nikom, dokonca sa mu vidí prijateľnejšia Katicina smrť než takáto hanba a potupa. Tvrdí, že medzi pánom a sedliačkou nemôže byť skutočné láska. Bojí sa o zničenie povesti a budúcnosti svojej dcéry.

Aj šore Anzule sa nepáči, že Niko chodí s obyčajnou sedliačkou, lebo ona mu už dávno vybrala nevestu z ich spoločenskej triedy – Doricu. Ešte stále dúfa, že Niko zmení svojej rozhodnutie a ožení sa s Dorickou. Napriek tomu sa však rozhodne, že keď si to Niko bude naozaj želať, prijme Katicu za svoju nevestu = snaha o zblíženie spoločenských tried. Šora presvedčí Mateho, aby sa nestaval proti Nikovi a Katici. Dohodnú sa, že im dovolia schádzať sa a lepšie sa spoznať. Šora Anzula sa domnieva – ako sa neskôr ukázalo, správne – že mladí sa aj tak skôr alebo neskôr rozídu, lebo prídu na to, že sa k sebe nehodia.

Vzťahu Nika a Katice už nič nestojí v ceste, Niko je očarený Katicinou krásou, Katica plánuje ich spoločnú budúcnosť. Šora Anzula pripraví večeru, na ktorej chce ukázať, že Katica sa do panskej spoločnosti nehodí a tiež tu chce ukázať Doricine prednosti. Na večeri si Niko všimol, že v Katicinej láske je i kus vypočítavosti a ctižiadostivosti. Začína pochybovať, už nevie, čo je u Katice na prvom mieste – či láska k nemu a či túžba byť paňou na dubčićovskom panstve.

Niko má na hostine dobrú príležitosť spoznať zblízka Doricu a najmä porovnať obidve dievčatá. Katica sa mu zdá naivná, v panskej spoločnosti neohrabaná, kým Dorica jemná, kultivovaná, so spoločenským taktom. Niko prichádza k poznaniu: „No, seberovné ony nikdy nebudú. Nemožno…“ Situáciu dovŕši výbuch Katicinej žiarlivosti. Niko sa napokon rozhodne pre seberovnú Doricu, opúšťa Katicu, ktorá ich obidvoch priam znenávidí. Nakoniec však pochopí a uzná svoj omyl a umierajúcemu Matemu sľúbi pri jeho smrteľnej posteli, že sa vydá za Paška Bobicu, sedliackeho chlapca, s ktorým sa kvôli Nikovi rozišla.

Sen Nika a Katice sa nemohol uskutočniť, nad láskou zvíťazil rozum, nad snom skutočnosť a životná realita. Museli sa rozísť, pretože ani láska nedokázala prekonať priepasť medzi protikladnými spoločenskými vrstvami, ich tradíciami a životným štýlom.

Hlavnou postavou románu je Katicin otec, Mate Berac, predstaviteľ patriarchálneho sedliactva. Celý život tvrdo pracoval, bojoval s ťažkými životnými podmienkami. Je sebavedomý, hrdý, v spoločnosti i v rodine sa teší veľkej autorite. Jeho životnou filozofiou je zachovanie tradícií. Je celkom zrastený s pôdou, považuje ju za svoju matku. Keď sa blíži jeho smrť, pokladá si za povinnosť rozlúčiť sa s pôdou, s poliami, s vinicami. Vyvrcholením románu je scéna Mateho umierania. Okolo jeho postele sa zíde celá rodina a všetci známi. Martin Kukučín sympatizuje s Matem Beracom a s hodnotami, ktoré reprezentuje, vidí však, že tento svet je už odsúdený na zánik.

Základným motívom románu je láska a smrť. Kompozične sa člení na štyri časti, sledujúce vznik lásky medzi Nikom a Katicou a jej postupný zánik. Táto dejová línia je umocnená aj striedaním ročných období, čím autor zdôraznil večný kolobeh života.

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

Psychologický román z medzivojnového obdobia (1918 – 1945). V tomto diele sa najsilnejšie prejavil vplyv expresionizmu na Hronského tvorbu.

Román sa skladá zo 75 kratších kapitol. Odohráva sa približne v rokoch 1900 – 1930 v chudobnom dedinskom prostredí - autor si všíma najchudobnejších ľudí. Ústrednou postavou je Jozef Mak – obyčajný človek, „človek - milión.“ Hronský zachytáva jeho osudy od narodenia po tridsiaty rok života.

Dej sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna chudobnej vdovy. Jozef Mak bol už vo chvíli svojho narodenia odsúdený na utrpenie a na to, aby svoje pocity nedokázal vyjadriť slovami. V to ráno, keď sa narodil, ho prišiel navštíviť Ježiš. Ten hovorí o Jozefovi Makovi ako o dieťati, ktoré nikto nečakal okrem materinho strachu, nik ho nevítal, neobdarúval. Ježišovi pre Jozefa Maka nezostalo nič, len ukrižované ruky. Jozef je nemanželské dieťa, vylúčené zo spoločnosti, odsúdené ľuďmi.

Jeho detstvo bolo nešťastné, neradostné. Matka, aby mohla ísť za prácou, ho zverila staršiemu bratovi Janovi = zobrazuje ťažký život najchudobnejších na dedine. Jano, hoci mal iba sedem rokov, musel vláčiť Jozefa na chrbte a starať sa o neho. Často plakal kvôli Jozefovi a v hneve ho i bil. Jozef ho mal aj napriek tomu rád, lebo mu niekedy rozprával pekné príbehy. Neskôr, keď si Jano vypil, vyhadzoval Jozefovi na oči, že je iba darmožráčom, že dom patrí iba jemu ako zákonnému synovi Jana Maka. Matka preto poslala Jozefa slúžiť. Bol pastierom a žil v horách, kde sa cítil slobodný a voľný.

V dedine nastal požiar, zhorelo množstvo domov, medzi nimi aj dom Makových. Jano nechce stavať nový, prichýli ich krstná mama – Hana Meľošová. Jozef sa zaľúbi do jej dcéry – Maruše, ktorá jeho lásku opätuje. Jozef si nájde prácu ako drevorubač v horách, nechodí často domov. Po smrti Hany sa Jozef rozhoduje, že postaví pre Marušu a seba vlastný dom. Spraví však chybu, lebo dom stavia na mieste starého domu, kde pozemok podľa práva patrí Janovi. Dom postaví sám – ťažkou prácou. Jozef musí ísť na vojenčinu. Ako vojak sa dostáva do Viedne a do Hercegoviny. Keď z domu dlhšie nedostáva list, domyslí si, že Maruša sa vydala a matka zomrela. Po prepustení z vojny si cestou domov zarába.

Keď sa po rokoch vracia domov, musí sa zmieriť s ďalšími ranami osudu: dozvedá sa, že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a nasťahovali sa do domu, ktorý on tak ťažko postavil. Jano dovolí Jozefovi, aby býval s nimi.

Jozef je najviac zhrozený, keď vidí, ako sa Maruša zmenila. Po prekonanej chorobe mala škaredú tvár, bola chudá, zanedbaná, často opitá, nestarala sa ani o dom, ani o svoje dieťa. No Jozef sa od nej nedokázal odpútať.

Jozef a Jano chodili spolu do hôr – ako drevorubači. Jozef zistil, že Jano je v hore celkom iný – veselý, no po príchode domov bol nevľúdny, vždy zbil Marušu.

Jozef sa po čase oženil – vzal si pracovitú a pokornú Julu, ktorá ho mala veľmi rada, no on ju nemal rád. Julu klamal s Marušou, tá mu to bez slova trpela. Jej zdravie to nevydržalo a začala chorľavieť.

Jano medzitým zmizol z dediny – údajne do Ameriky, no ešte predtým predal polovicu domu. Maruša sa presťahovala k svojmu slepému otcovi. Jozefovi sa časom Maruša zhnusila, celkom sa oslobodil spod jej vplyvu. Po jeho veľkej láske mu zostal iba pocit hnusu. Začínalo mu byť ľúto svojej ženy, ale nedokázal prejaviť svoje city ani voči Jule, ani voči synovi. Maruša nevedela zniesť, že sa od nej Jozef odvrátil a spáchala samovraždu. Našli ju mŕtvu s hlavou v kotli, v ktorom vyvárala bielizeň.

Jozef odišiel z domu – vstúpil do služby – potreboval zarobiť peniaze, aby mohol späť odkúpiť polovicu domu. Jula mu nepovedala, že čaká dieťa. Keď sa dozvedel, že sa mu narodil syn, prišiel domov. Až teraz sa zmieril s Julou a našiel si k nej cestu. Avšak už bolo neskoro. Jula po pôrode zomrela. Autor jasne naznačuje, že to bola Jozefova neláska, ktorá ju zabila. Jula zomrela s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa len mal rád.

Napriek tomu sa román nekončí tragicky. Autor povzbudzuje svojho hrdinu do ďalšieho boja so životom, i keď ho v ňom čaká iba utrpenie: „Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

V románe využíva Hronský zložité umelecko-štylistikcé prostriedky – vnútorný monológ, stieranie hranice medzi autorskou rečou a prehovorom postáv. Autor ako rozprávač hovorí za svoje postavy, oslovuje ich, prihovára sa im.

Román sa vyznačuje bohatým lyrizmom. Hronský ako jeden z prvých slovenských spisovateľov začal lyrizovať prózu. Využíva umelecké prostriedky lyriky – personifikácie, prirovnania, matafory, epitetá.

Postavy románu konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú zložité, často protikladné pocity – láska, nenávisť, hrôza, zhnusenie, ľútosť, vášeň, pasivita, odovzdanosť osudu atď. Vzťahy medzi postavami sú zložité, komplikované. Autor sa zameriava na zobrazenie duševných stavov a citov svojich hrdinov.

V románe sa spája dramatickosť a drastickosť s lyrickými opismi, prirovnaniami a bohatou obraznosťou. Obrazy prírody, v ktorých sú časté metafory a prirovnania, tvoria vstupné pasáže väčšiny kapitol.

Joseph Heller – Hlava XXII.

Vojnový román amerického spisovateľa Josepha Hellera z povojnového obdobia (po roku 1945).

Autor tento román uvádza mottom: „Hlave XXII. Neprešiel nikto cez rozum.“

Román má 42 kapitol, z ktorých takmer každá má názov podľa postavy, ktoré autor postupne predstavuje. Každá kapitola rozvíja ústredný motív – príbeh Yossariana, čo si uvedomujeme až v závere. 3 kapitoly majú názov: Bologna (mesto, ktoré bombardujú), Večné mesto, Hlava XXII. Posledná kapitola má názov Yossarian – s ním sa stretávame v románe od začiatku. Autor nedodržiava časovú postupnosť deja. Predstavuje jednotlivé postavy v čase náletov, medzitým spomína na ich minulosť.

Hellerovi hrdinovia bojujú proti nezmyselným predpisom, paragrafom, ktoré nikdy nestoja na strane amerického vojaka, ale proti nemu.

Autor využíva humor, iróniu, satiru, sarkazmus, čierny humor – kritizuje vojnu, americkú spoločnosť, generálov, plukovníkov.

Dej sa odohráva pred koncom 2.svetovej vojny po obsadení južného Talianska Spojencami na malom ostrove Pianosa, ktorý leží v Stredozemnom mori. Tu sa nachádza americká letecká základňa. Odtiaľto štartujú posádky lietadiel, ktoré bombardujú nemecké pozície v severnom Taliansku.

Ústrednou postavou je kapitán Yossarian, člen 27. leteckej divízie, ktorý nechce zomrieť nezmyselnou smrťou – vo vojne. Búri sa proti vojenským nariadeniam, ktoré v posádke presadzuje ctižiadostivý plukovník Cathcart. Ten nezmyselne zvyšuje povinný počet letov, z ktorých sa mnohé posádky nevrátia na základňu. Vtedy sa Yossarian rozhodne dezertovať z armády a utiecť do Švédska. Odchádza za vidinou kultúrneho sveta a cíti sa šťastný, lebo sa rozhodol byť sám sebou.

Yossarian – 28 ročný vojak americkej armády, vyhlasuje o sebe, že nie je ani dobrý vojak, ani vlastenec, ani hrdina – že nikdy by nepoložil život za nikoho iného, netúži za nikoho padnúť, nie to ešte za vlasť. Preto sa často ocitá, v čase, keď sú nariadené bojové akcie, v nemocnici – vymýšľa si rôzne choroby – nakoniec prišiel na chorobu, s ktorou si ho v nemocnici nechajú dlho, lebo ju ešte nikto riadne nepreskúmal – simuluje chorobu pečene.

Vojaci môžu ísť domov len v prípade vážnej choroby – alebo duševnej poruchy. No podľa Hlavy XXII. môže ísť domov len ten, kto sám príde povedať, že je blázon. Ale človek, ktorý žiada o vyviazanie z bojového nasadenia, nemôže byť blázon. Hlava XXII. je najväčší nepriateľ americkej letky – nikdy nie je v prospech vojaka.

Autor predstavuje aj postavy, ktoré uznávajú vojnu, snažia sa stať slávnymi – plukovník Cathcart – zvyšuje počet povinných letov z tridsať postupne až na 80.

Satira – výsmech vojne: Autor zobrazuje až absurdné situácie: Yossarian sa už nijako nevie vyhnúť náletu na Bolognu, tak v noci posunie na plukovníkovej štátnej mape hranicu – akože je Bologna už zbombardovaná. Keď to plukovník ráno uvidel, veľmi sa tomu potešil. Niekomu však za zbombardovanie mesta musel udeliť medailu – za úspechy. Dáva ju Yossarianovi, ten na protest prichádza na odovzdávanie medaily nahí.

Dej sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny na ostrove Pianosa v južnom Taliansku na americkej leteckej základni (27. letecká divízia). Majú za úlohu bombardovať nemecké pozície v severnom Taliansku. Ústrednou postavou je Yossarian. Vojakom vládne § Hlava XXII, ktorej ešte nikto neprešiel cez rozum. Každý má podľa neho absolvovať povinný počet náletov = 30. No plukovník Cathcart, pre svoju slávu, zvyšuje tento počet náletov, nakoniec až na 80. Vojaci to veľmi ťažko psychicky aj fyzicky znášajú, mnohí zomrú, mnohí zošalejú. Yossarian sa chce vyhnúť náletom, nechce lietať, aby nezomrel, tak simuluje chorobu pečene. V nemocnici má cenzurovať listy. Na tie sa podpisuje ako Irving Washington. Na základni si myslia, že majú špióna, tak to príde preskúmať kontrarozviedka. Po návrate z nemocnice nasledujú obávané nálety na Boloňu, Yossarian sa opäť bojí a tak v noci posunie líniu na mape tak, že to vyzerá, ako keby Boloňa už bola dobitá. Keď to na druhý deň zbadal veliteľ, veľmi sa potešil, nálety sa opäť odložili a niekoho za to museli vyznamenať, tak vyznamenali Yossariana. Ten na protest prišiel na odovzdávanie medaile nahí a odvtedy chodil po základni stále nahí. Nájde si priateľku, sestričku Ducketovú, s ktorou prežíva pekné chvíle. Raz sa išli prejsť na pláž a práve vtedy prelietaval Mc Watt ponad pláž s lietadlom – čím nižšie pri zemi letel, tým sa viac zabával. A v ten deň na pláži si nevšimol Kida, ktorý mu mával a lietadlom ho preťal v páse. Keď si to uvedomil, spáchal samovraždu – narazil do skaly. V lietadle boli aj ostatní Yossarianoví priatelia. Bol tu aj Nately, a tak sa Yossarian vyberá bez priepustky do Ríma, oznámiť to jeho priateľke. Tá, keď sa to dozvie, pokúša sa Yossariana viackrát zabiť. Príde za ním až na základňu. Yossarian sa pokúša s pomocou doktora Danneka dostať domov, no doktor sa pomýli a posiela domov iného. Yossarian je už zúfalý, nechce sa ďalej zúčastňovať bojov, je zhnusený, v závere dezertuje do Švédska ako predtým jeho spolubývajúci Orr.

























21. Námestie svätej Alžbety Romeo, Julie a tma


- sú to diela z obdobia povojnovej literatúry ; literatúra po roku 1945; zameriavajú sa na vojnovú tematiku, na zobrazenie života mladých ľudí a lásky v období vojny

Rudolf Jašík – Námestie svätej Alžbety

- román sa skladá z 15 kapitol, je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“
- dej sa odohráva v čase 2.svetovej vojny v meste „pod viničným vrchom“ – pravdepodobne Nitra
- ústredným motívom je láska medzi Igorom Hamarom (podľa matriky je kresťan) a židovkou Evou Weimmanovou
Dej:
Igor je 18. ročný, mladý a zaľúbený. Otec mu zomrel, keď bol ešte malý – 8.ročný, musel odísť zo školy, pracovať (pracuje, kde sa dá – vykladá na železničnej stanici vagóny, pomáha aj Maximu) a teraz sa starať aj o chorú matku. Je zaľúbený do dievčiny – Evy, ktorá býva v susednom dome. Jedinou prekážkou v ich láske je doba, v ktorej žijú, čo si spočiatku ani neuvedomujú. Evin otec, Samko Weimman, spolu s Maxim Schlesingerom rozvážajú uhlie (Samko vlastní voz a Maxi kone). Príde rozkaz, že všetci Židia musia nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Igor a Eva sa spočiatku správajú pasívne, vychutnávajú si lásku, stretávajú sa tajne vo veži, na námestí svätej Alžbety. Pomáha im strom – gaštan a tma (kontrast žltej hviezdy a čiernej tmy) = prírodná lyrika.
Igor pracuje aj u Jána Flórika, ktorý je holič. Tu chodí Igor upratovať. Flórik je malý bezvýznamný holič, ktorý túži po veľkom holičstve na hlavnej ulici. Holí aj židov, no keď Flórik vidí, ako všetci arizátori – gardisti bohatnú, vyvesí na dvere svojho holičstva nápis: „Židov neholím“, neskôr sa stáva predá holičstvo, stáva sa gardistom, odchádza pracovať do úradu. Všetci ľudia sa mu zdravia, klaňajú, boja sa ho. Ako gardista má čiernu uniformu, vstúpi do HSĽS, zoznamuje sa s ďalšími gardistami, napr. s „bratom“ Hasom. Haso je na rozdiel od Flórika gardistom z presvedčenia. Flórik prisľúbi pomoc bohatému židovskému kožušníkovi Helderovi. Dohodnú sa, že Flórik pomôže jemu, jeho žene a ich malému synovi dostať sa za hranice.
Igor má kamaráta, Žltého Doda, ktorému sa chce podobať. Dodo je „celý žltý.“ Má rád žltú farbu, fascinuje ho zlato. Neskôr udáva židov, má chodiť po meste a spisovať zoznam, ktorí židia nenosia hviezdy, no Židia hviezdy nosia a aj tak mu celý zoznam majetných Židov nadiktuje tajomník. Za každého Žida dostane 100 korún. Keďže ho fascinuje zlato – výklad židovského zlatníctva, udá majiteľa.
Do mesta majú prísť Nemci, gardisti sa pripravujú na „riešenie židovskej otázky.“ Dochádza k deportácii židov. Aj rodina Weimmanových dostane príkaz na deportáciu. Až vtedy začína Igor niečo konať. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu prekrstiť a aby sa vzali. Preto ide Igor za farárom, chce aby prekrstil Evu. Farár je ochotný to spraviť za 10 000 korún. Igor je chudobný. Začne hľadať peniaze. Ide za pani Ernou – bohatá vdova, s ktorou mal Igor aféru. Tá by mu tie peniaze aj požičala, no keď sa dozvie, že nimi chce zachrániť Igor svoju lásku, potupená Erna vyhodí Igora z domu. Neskôr ide Igor za Samkom – za Eviným otcom. Samko má toľko peňazí, no nechce ich dať Igorovi – nie z lakomosti, ale z náboženského presvedčenia. Nakoniec mu dá peniaze Maxi, no Igorovi sa aj tak nepodarí zachrániť Evu, lebo je už neskoro, kňaz sa už bojí. Maxi je najrevolučnejšia postava. Je stále opitý, preto sa nikoho nebojí a nezáleží mu na tom, komu čo povie. Žltú hviezdu nosí na chrbte.
Nemci chodia po domoch, zhromaždia všetkých židov a naženú ich do školy, kde strávia poslednú noc. Celej akcii velí Haso a Flórik. Ráno vyženú Židov na námestie, postupne ich presúvajú na stanicu, chcú ich deportovať, nasadiť do vlaku. Strieľajú do nich a ľudia sa len prizerajú. Neskôr ich strieľajú pred vlakom. Gardista si zavolá malého chlapčeka, dá mu pomaranč a čokoládu a pošle ho späť ku matke. Ako sa chlapček vracia, gardista ho zastrelí. Eva beží ku chlapčekovi, chce ho zachrániť, gardista zabije aj ju. Eva zomiera s Igorovým menom na perách.
Haso je zhrozený z toho, čo videl na stanici. Neznesie výčitky svedomia a po príchode domov spácha samovraždu. Flórik, naopak, využije strach, ktorý zavládne v meste medzi Židmi a rozhodne sa uskutočniť svoj plán. Helderovcom sľúbi, že v noci ich autom prevezie cez hranice. Prikáže im, aby zobrali so sebou peniaze, kožušiny a šperky – a pre prípad potreby lopatu. Za mestom ich zabije a zakope ich pri lesíku. O niekoľko hodín sa vracia do mesta aj s bohatstvom a nasťahuje sa do krásnej vily Helderovcom.
Po Evinom pohrebe sa Samko rozlúči s Maxim a s Igorom. Na kolenách prosí Igora o odpustenie, myslí si, že Evu zabilo jeho lakomstvo. On a jeho žena nechcú, aby aj ich syna Róberta postihol taký istý osud, a preto sa rozhodnú spáchať samovraždu. Večer nasype Samko do polievky – ich poslednej večere – jed. Samko pred otrávenou večerou strhne žene aj synovi žlté hviezdy. Róbert po šiestej lyžici zomrie. Rodičia sa pomodlia, rozlúčia s mŕtvym synčekom a zjedia otrávené jedlo.
Igor sa nevie vyrovnať so smrťou Evy. Príde za nim Maxi, už ledva chodí, cíti, že onedlho sa poberie za Samkom aj on. Z úcty k svojmu mŕtvemu priateľovi a jeho rodine má už hviezdu pedantne prišitú na hrudi a hrdo ju nesie.
Igor sa rozhodne, že sa pomstí Flórikovi. Večer, keď ide Flórik domov, Igor naňho čaká a zabije ho železnou tyčou. Potom ide rovno k rieke, hodí do nej tyč a nakloní sa, aby skočil do vody. Vtedy prichádza k nemu Maguš, ktorý v noci roznášal komunistické letáky, a odvedie ho preč.
- v románe dominuje epická zložka, ale aj lyrická – množstvo básnických prostriedkov
- vyskytuje sa tu prírodná lyrika, úvahy o láske
- autor využíva vnútorný monológ

Jan Otčenášek – Romeo, Julie a tma

- novela; autor čerpal námet z obdobia protektorátu, tesne po atentáte na Heydricha
- zobrazil lásku dvoch mladých ľudí, ktorá sa končí tragicky, kvôli fašizmu
Dej:
Dej sa odohráva v období 2.svetovej vojny v Prahe. Ústrednou postavou je Pavel, je kresťan, pochádza z priemernej rodiny, jeho otec je krajčír (šije pánske obleky). Pavel stretáva Ester v parku. Tá tu sedí sama, nemá kam ísť, v ruke si drží kufrík – to je všetko čo má. Pavel si až neskôr všimne žltú Dávidovu hviezdu na jej hrudi. Jej rodičov odviezli do koncentračného tábora, jej sa podarilo utiecť z vlaku. Pavel ju odvedie do malej izbičky za dielňou svojho otca. Ona sa tu schováva. Cez deň musí byť ticho, závesy na okne musia byť zatiahnuté. Pavel jej nosí každý deň jedlo, delí sa s ňou o svoju čiastku. V noci sa Ester dostáva na vzduch. Otvoria spolu s Pavlom okná a pozorujú hviezdy. Predstavujú si, že sa vezmú, ľúbia sa. Ester chce byť baletkou a Pavel sa chce stať hvezdárom. Majú plány, túžby.
Sused z bloku je fašista a tuší, že sa v izbičke niečo deje, že Pavel niekoho schováva, zradí ich. Ester ešte predtým, ako prídu Nemci utečie. Uteká ku kostolíku svätého Michala. Mesto je plné Nemcov, ktorí hľadajú Gabčíkovu skupiny, ktorá spáchala atentát na Heydricha.
Ester beží ku kostolíku a trafí ju zatúlaná guľka. Ester padne na trávnik, zomiera šťastná, že je konečne voľná.
- kontrast bielej a čiernej; noc im pomáha, deň sa stáva ich nepriateľom
23. Andrej Sládkovič - Detvan Pavol Országh Hviezdoslav - Hájnikova žena + epická poézia


Andrej Sládkovič – Detvan

= lyricko-epická skladba obdobia panovania Mateja Korvína, ktorú napísal, aby si udobril štúrovcov
= autor vyzdvihuje krásy slovenského ľudu, cíti sa súčasťou národa, hovorí v jeho mene, často sa vyjadruje v pluráli (ľud náš, Martinko náš, náš život.
= podľa básnika je základom budúcnosti slovenský ľud.
= Kompozícia – uplatnil 10 veršovú strofu, skladbu tvorí úvodná báseň Vrstovníkom, v ktorej je zahrnutá základná myšlienka – láska k ľudu, k vlasti a slobode a 5 spevov: Martin; Družina; Slatinský jarmok; Vohľady; Lapačka.
= Obsahuje 250 10 veršových slôh. 10 a 8 slabičné verše. Rým – striedavý, združený a obkročný
= Postavy:
Martin Hudcovie – narodil sa pod Poľanou v Detve, syn prírody, spievala mu matka príroda, prototyp slovenského mládenca, spravodlivý, čestný, priamy, autor ho pokladá za svojho „druha srdečného“. Počas spevov sa rozvíja jeho charakter; z dedinského mládenca sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných. Je stelesnením sily a krásy slovenského ľudu
„strojná“ Elena – ju pokladá za „sestru spevcovu“, obaja sú básnickým stelesnením sily a krásy, skromnosti a vernosti slovenskej ženy; podľa básnika je ľud základom, na ktorom bude stáť budúca „pyramída slobody“
kráľ Matiáš – Matej Korvín


1. Martin – (expozícia, úvod) – autor nás oboznamuje s prostredím a postavami, oslavuje krásy podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou (krásna divá príroda Poľany – dedina Detvou volaná), do deja vstupuje hlavný hrdina – narodenie Martina – dieťa prírody, odchovaný vlastnou matkou a matkou prírodou, do deja vstupuje Elena, ktorá sa zabáva s dievčatami za dedinou. Zápletka – Martin zabíja kráľovského sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca = prvýkrát sa prejavuje jeho zmysel pre spravodlivosť, živelný odpor proti násiliu

2. Družina – (zauzlenie) – Martin prichádza do styku s kolektívom, so svojimi druhmi – na salaši pri vatre, pri speve a zvukoch fujary a gájd. Poľana je zaľudnená veseliacimi sa mládencami, tu sa Martin dozvedá, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša začuje, ako dvaja zbojníci odvádzajú Elenu, zachráni ju – odvážny, nebojácny, obratný, silný, jedného zo zbojníkov pritom zabije. Je čestný, preto sa rozhodne priznať kráľovi a vrátiť mu sokola.

3. Slatinský jarmok – (vyvrcholenie) – najepickejší spev, na jarmok prichádza kráľ Matiáš so svojou družinou, stretáva sa s Martinom, ktorý sa ospravedlňuje za to, že mu zabil sokola. Kráľ sa dozvedá, že zabil aj zbojníka, preto ho odmení kantárom a koňom – je smelý, sebavedomý, uvedomelý.

4. Vohľady – je akési intermezzo (medzihra), ktorá znázorňuje bohatý citový život mladého človeka. Autor zobrazuje Elenu ako ideál Slovenky. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina – nadobúda krásne črty – oddaná, verná, ľúbiaca. Kráľ očarený jej krásou, daruje jej prsteň.
6. Lapačka – (rozuzlenie, záver) – Martina povoláva kráľ do svojho povestného Čierneho pluku, Martin vystupuje ako silná osobnosť, do pluku vstupuje len pod podmienkou, že si môže ponechať kroj („keď mi opasok pekný vezmete, tým na dvoje mi telo pretnete“), fujaru („ona mi mladosť moju sladila“), valašku, vrkoče („Oj to nie, pán môj, to preboha nie!“). Ponechať si chce aj Elenu, ktorú vymieňa za zlatý prsteň. Báseň končí slovami: „Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana. V ňom duša tvoja je zmaľovaná…“

Pavol Országh Hviezdoslav – Hájnikova žena

= predstaviteľ prvej vlny slovenského literárneho realizmu, ktorej téma spracúva zemiansky problém – záujem o zemianstvo, ľud, zdravé jadro národa.
= predstavuje ľud tak, ako ho chce mať, čoho dôkazom je vyzdravenie Hanky v básnickej poviedke Hájnikova žena:
= lyricko-epicko reflexívna (úvahová) skladba
= Kompozícia: rámcová, 15 kapitol rámcovaných prírodnou lyrikou, vsadených do dvoch básní: na začiatku Pozdrav, v závere báseň Zbohom
= Postavy:
Miško Čajka – čestný, pracovitý, spoľahlivý, hrdý hájnik, niekedy trošku vznetlivý, prchký, charakterizuje slovenského muža
Hanka Čajková – verná, milá, pozorná, obetavá, žensky rozmarná, charakterizuje slovenskú ľudovú ženu
Artuš Villáni – zhýralý, záletný, namyslený, sebecký, panovačný aristokrat, predstaviteľ vládnucej triedy, ktorý chce za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ
= Idea: osláviť, vyzdvihnúť ľud, kladné morálne vlastnosti slovenského ľudu v protiklade k úpadkovému svetu šľachty, ktorý reprezentuje Artuš Villáni, vyzdvihnúť a osláviť krásu oravskej prírody.
V tomto diele je najslabšie zastúpená etika.
Vnútorné členenie hry:


Vyvrcholenie


Zauzlenie
Rozuzlenie
Zápletka


Expozícia Záver
(úvod)

Expozícia:
1. kapitola
- autor nás oboznamuje s prostredím – Hájovňa na Podvrší pod Babou horou
- obraz prekrásnej slovenskej prírody – hájnikova chalupa (symbol ľudu) „tak bezpečne si stáva tu“ v protiklade s hradom (symbol pánov) „Istejšie pyšný než-li hrad“ (menej bezpečnejší hrad pánov)
- konštatovanie že idylu, bezpečnosť chalupy možno narušiť: „Ach, zloba nájde dvere všade!“
2. kapitola
- zomiera starý hájnik Čajka (80), do deja vstupuje aj jeho syn Miško, ktorý zdedil Hájovňu a šiel si vypýtať k Villániovcom povolenie, či si môže po otcovi ponechať miesto
3. kapitola
- nahováračky Hanky, svadba, príchod do hájovne – tešia sa, i príroda sa teší s nimi
1. kapitola
- autor dokazuje, že k obyčajnému šťastiu človeka je treba ľudské teplo, porozumenie a láska, a nie statky. Začína úvahou o šťastí, ktorú prejavuje dejová časť.
2. kapitola
- ukážky prírodnej lyriky, ktoré demonštrujú spolužitie človeka s prírodou. Prvýkrát rušivo zasahuje do deja Hankin sen, predtucha čohosi zlého a do ich harmonického vzťahu zasahujú „oči vlčie Artuša Villániho“ v kostole z lavice. V rámci expozície autor stále naznačuje niečo zlé.
3. kapitola
- krásne ľúbostné spevy završujú úvodnú časť expozície s náznakmi zápletky.
1. – 6. expozícia, odkaz na zápletku, že niečo sa stane.

Zápletka:
4. kapitola
- dejová zložka – proti sebe sa priamo stavajú nositelia dvoch svetov: svet chalupy – Hanka; svet hradu – Artuš
- prvá návšteva Hanky (zápletka sa zauzľuje až pri 2 návšteve)
- lyrika dopĺňa epickú zložku, to, čo autor nemohol vyjadriť v deji slovom – poukazuje na zviazanosť ľudu s prírodou (lyrické prvky – necitlivé kántrenie, stínanie lesa )
- reflexia – dejovou zložkou predbieha (anticipuje, pripravuje) dej, naznačuje čo príde (úvahovo – reflexívne prvky – úvaha o úpadku starých panských rodoch)
- v svetáckom spôsobe života pánov a ich vyvyšovaní sa = maximálna zviazanosť všetkých 3 prvkov – dejového, lyrického, reflexívneho

Zauzlenie:
5. kapitola
- čas malín, maliniarky oberajú maliny, spievajú si, je jeseň, Artuš sa blíži na koni k Hájovni, Hanka akoby vycítila nešťastie, skryje sa. Keď Artuš odchádza, vrhne na chalupu posledný pohľad a počuje, ako sa mu Hanka z izby vysmieva. Zaprisahá sa, že jej to vráti (2. návšteva), reflexívno-lyrické verše.

Vyvrcholenie:
6. kapitola
- dej sa zauzľuje a vyvrchoľuje pri 3. návšteve, keď Hanka Artuša zabíja.
- poľovnícke spevy – poľovačka na lesnú zver, Artuš pripravuje aj poľovačku na Hanku. Hon na jeleňa a hon na Hanku – zabíja Artuša závažcom.
7. kapitola
- vykresľuje charaktery Hankiných rodičov, matka neunesie trápenie, zomiera, otec obviní dcéru, že je príčina matkinej smrti a Hanka sa pomätie.

Rozuzlenie:
8. kapitola
- situácia po roku, na súde. Miška obvinia z vraždy, zobral vinu na seba, prichádza Hanka, priznáva sa, keďže je pomätená, nemôžu ju odsúdiť, spolu odchádzajú domov.
9. kapitola
- Hanka spieva žalostné piesne, je pomätená, smúti za rodičmi, pomerne ťažký život Miška s ňou.
10. kapitola
- Miškov ťažký život s pomätenou ženou, Miško je trpiteľ
11. kapitola
- prevláda lyrika – spev hviezd
12. kapitola
- pokoj v lese, v hájovni, v dome, Hanke sa narodí dieťa, syn Janík, s očami modrými ako nezábudky a vráti sa jej rozum

Záver:
- je šťastný, autor chcel vidieť ľud šťastným, skladbu končí harmonicky. Zámerne končí šťastne – chcel dokázať sebe i svetu, že ľud je schopný prekonať prekážky, panské nástrahy a zlobu. Chce ho ukázať v dobrom svetle, čistý a šťastný.

Ežo Vlkolinský
= zemiansky epos, Ežo a jeho matka Estera. Ežo sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky, chce ju požiadať o ruku. Estera je hrdá panovačná zemianka – vypukne ostrý spor. Estera ho vydedí, prijme ho strýc Eliáš, ktorý sa chce pomstiť Estere. Eliáš je skupáň, no napriek tomu vystrojí obrovskú svadbu. Hrdé srdce Estery napokon obmäkčí jej vnuk.
Gábor Vlkolinský
= zobrazuje tu celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva. Gábor – príbuzný Eža. Jeho matka je pijanka, nestará sa o dom ani o hospodárstvo. Dlhy rastú, Gáborov otec nenachádza východisko – dá sa na pitie. Gábora odmietajú zemianske dievčatá, nakoniec si vyberá sedliacke dievča.

Po 10 rokoch autor napísal báseň Dve návštevy:
1. návšteva viedla ku Ežovi Vlkolinskému, vidí, že je všetko v poriadku, len je znepokojený z toho, že Ežo začína upúšťať zo svojich demokraticky dobrých názorov.
2. návšteva – v Hájovni pod Babou horou – je rád, že Hanka je zdravá, čulá, Mišo je k nej dobrý.
K tejto tematike sa vo svojej tvorbe už viac nevracia.




























12. Próza po roku 1945 – so zameraním na dedinu

Slovenská próza

Spoločenské podmienky:
1. 1945 – 1948 = vydávali sa diela z vojny; pokračuje lyrizujúca próza, vychádzajú diela, ktoré v čase vojny vyjsť nemohli. Ústrednou témou sa stáva vojna a SNP. Vznikajú aj diela, ktoré sú spojené s rodinnou tradíciou a históriou.
2. 1948 – 1956 = jednotná metóda socialistického realizmu, väčšina autorov sa prispôsobuje
3. 1956 – 1968 = tematicky sa aj próza rozširuje, autori presadzujú vlastný trend, niektorí kritizujú metódu socialistického realizmu, nastupuje (vracia sa) lyrizujúca próza
4. 1968 – 1989 = začiatky socialistického realizmu (obdobie normalizácie a konsolidácie), mnohí sa prispôsobujú, mnohí hľadajú vlastnú cestu, združstevňovanie
5. 1989 – súčasnosť = vznikajú nové cesty, nové smery, autori si hľadajú vlastný obraz, vlastné cesty, presadzuje sa komercionalizmus

Predstavitelia:

František Hečko

- začínal poéziou = Vysťahovalci (30.roky); Na pravé poludnie; Slovenské verše

- napísal autobiografické dielo = Od veršov k románom

- najvýznamnejšou prózou po 2.svetovej vojne bol román Červené víno

- romány: Drevená dedina (socialistický realizmus, schematický román, udalosti od príchodu oslobodzovacej sovietskej armády do dediny Stodolište do roku 1948; združstevňovanie)

ČERVENÉ VÍNO
- skladá sa z 3 častí: I. Živly; II. Hrdinka a hrdinča; III. Marek a Lucia
- dej sa odohráva v prvej štvrtine 20.storočia vo vinohradníckych osadách Zelená Misa a Vlčindol
- sleduje životné osudy mnohých postáv; podáva presný obraz o živote poľnohospodárov a vinohradníkov i o ekonomických a hospodárskych problémoch, s ktorými museli zápasiť
V centre deja stoja životné osudy troch generácií rodiny Habdžovcov – starí Habdžovci = Michal a jeho žena Verona; rodičia = Urban Habdža a Kristína; najmladší syn Marek (Hečko v ňom zobrazuje sám seba) a dcéra Magdalénka.
Michal Habdža = bohatý, hrdý a panovačný gazda, deti i manželka ho museli poslúchať, tvrdo pracovať. Mal 3 synov – Urbana, Mikuláša, Filipa a dcéru Jozefku. Jeho manželka Verona bola prísna, skúpa a bezcitná – deti vychovávala tvrdo, neprejavovala im veľa lásky.
Michal Habdža nemohol svojmu synovi Urbanovi odpustiť, že nemyslel na majetok a zobral si chudobnú sirotu Kristínu. Urban bez jeho vedomia kupuje na dlh dom vo Vlčindole, kde odchádza spolu s tehotnou Kristínou. Mesiac po svadbe sa im narodí syn Marek. Nepomáha im nikto iba dobrá a láskavá „babenka“ Alojzia Kristová – Urbanova babička.
Urban, Kristína a Marek si vo Vlčindole zvykali pomaly, tvrdo však pracovali – ich vinohrad bol najkrajší vo Vlčindole. Urban bol aj dobrým obchodníkom. Našiel si aj priateľov – Oliver Ejhledjefku – aj nepriateľov. Najväčší nepriateľ bol Silvester Bolebruch – najbohatší gazda v dedine, ktorý nedokázal zniesť, že Kristína patrí inému.
Neskôr sa im narodila dcérka Magdalénka, dvojičky Cyril a Metod. Jediný, kto im pomáhal, bola babička Kristová.
Urban vstúpil aj do úverového, neskôr vinohradníckeho spolku, ktorý potom skrachoval. Musel si zobrať ďalšiu pôžičku a všetko čo zarobil išlo na splatenie jeho dlhov.
Po vypuknutí 1.svetovej vojny musel Urban narukovať. Gazdovstvo nechal na Kristínu a 10.ročného Marka. Marek so sa zaťatou vytrvalosťou staral o gazdovstvo. Po 2 rokoch prišiel Urban na dovolenku a videl, že z jeho syna je skutočný gazda.
Marek bol aj nadaným študentom, páčila sa mu spolužiačka Lucka Bolebruchová, dcéra úhlavného nepriateľa Silvestra. Do školy chodil len v zime, keď sa skončili práce vo vinohrade.
I keď Kristína a Marek ťažko pracovali, boli čoraz chudobnejší. Prišla zima, Kristína bola tehotná, nemali pomaly čo jesť. S pokorou išli Kristína s Marekom do Zelenej Misy prosiť starého Habdžu o jedlo. Ten im nedal nič, správal sa povýšenecky. Marek z hrdosťou odišiel preč. Prababička, ktorá to všetko videla, rozhodla sa, že ona im jedlo zanesie, no po ceste – bola víchrica – zomrela. Našli ju na druhý deň ráno zamrznutú pod snehom. Potom im starý Habdža poslal jedlo na celú zimu.
Onedlho ochoreli všetky deti okrem Marka na záškrt. Podarilo sa zachrániť len Magdalénku. Kristíne sa narodil mŕtvy synček Adamko. O gazdovstvo sa museli postarať Marek a Magdalénka.
Chýry o tom, aký je Marek šikovný, sa dostali aj k starému Habdžovi. Prišiel vnuka navštíviť a presvedčil sa, že on je najvhodnejším dedičom – má Habdžovské vlastnosti – tvrdohlavosť, pracovitosť a nepoddajnosť.
Po skončení vojny prišiel Urban domov. Michal – starý Habdža zomrel, odkázal polovičku dedičstva Markovi, no ten ho mohol nadobudnúť až po Veroninej smrti. A tá kým žila, celý ho prepila.
Urbana zvolili za richtára, vstúpil do družstva, no to kvôli špekulantom skrachovalo. Urban nevládal platiť bankám splátky, videl, že o všetko prichádza, začal piť.
Marek odišiel študovať do vinohradníckej školy – zo začiatku sa mu všetci vysmievali – bol chudobný, nemal na poriadne oblečenie. No vedomosťami bol pýchou školy – dostal štipendium, ktoré mu vybavili profesori.
Po maturite prišiel domov – stretol sa s Luckou – mali sa radi. Lucka vedela, že otec nedovolí, aby sa zaňho vydala, chcela čas, aby sa rozhodla sama. No Marek musel nastúpiť na vojenčinu. Tu ho zastihla správa o matkinej smrti.
Urban sa po Kristíninej smrti úplne pustil. Zanedbával prácu a každý deň pil. Zranil sa pri páde z rebríka a onedlho zomrel. Dom a vinice kúpil na dražbe (všetko bolo zadĺžené) Silvester Bolebruch.
Medzi Markom a Luckou došlo k roztržke. Marek odišiel pracovať na majer ku veľkostatkárovi. Lucka sa zo vzdoru chcela vydať za otcom vybraného ženícha. Marek nevedel na Lucku zabudnúť. Napísal jej list. Poštár Nehreš ho Lucke doručil v deň jej svadby – tá otočila kone a v svadobných šatách ušla z Vlčindola za Markom na majer. Zosobášili sa, Marek dal výpoveď.
Lucka sa rozišla s otcom – nevedel jej odpustiť. Verona prepila všetko – z Markovho dedičstva nič nezostalo. Marek a Lucka odišli zo Zelenej Misy (tu bývali istý čas pri Verone) v deň dražby jeho majetku – ticho ako zlodeji a s prázdnymi rukami, odnášajúc si iba svoju lásku, podobne ako Urban a Kristína pred dvadsiatimi rokmi.


Dominik Tatarka

Radostník
- román, spracúva realistický obraz združstevňovania slovenskej dediny


Rudolf Jašík

- začal písať poéziu, pokračoval prózou

- román: Na brehu priezračnej rieky
Dej sa odohráva začiatkom 30.rokov – svetová hospodárska kríza.
Má epicko – lyrický charakter.
Životné osudy postáv sa spájajú s prírodou. Príroda žije a personifikuje.
Všíma si Kysuchkých ľudí, ktorí tu živoria – sociálny námet. Všetko si všíma cez prírodu. Predstavuje tu ľudí rôznych osudov = žobrák Vinco; hrobár Škandera; suchotinár Knotek; starý Džiavo a jeho dcéra Mária; mladý Štefan, ktorý postupne prerastie na revolucionára. Chce zmeniť život na Kysuciach, vedie ľudí do štrajku.

- zbierky poviedok:

Čierne a biele kruhy - hovorí o období hospodárskej krízy; novely rozprávajú príbehy o živote ľudí, ktorí sa dostávajú do bezvýchodiskových situácií, príbehy ženie do krajnej núdze.
Poviedka: Čas medených tvárí (mladé dievča Verona; dospievanie; o vzťahu medzi ňou a jej matkou. Matka sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, uvedomuje si, že jej dcéra už nebude doma – o chvíľu vyletí z hniezda)

Povesť o bielych kameňoch – podobný charakter, malého chlapca a starkého odsúva na okraj spoločnosti

Vladimír Mináč

novely a poviedky:
Na rozhraní
- privádza hrdinov na určité rozhranie, keď sa musia rozhodovať, či budú ďalej žiť starým spôsobom, alebo sa prispôsobia novému životu. Ústredná téma je združstevňovanie. Obsahuje poviedky ako: Na rozhraní, Papuľa, Marka Nalezenka, Súd, Skaliny (ústrednou postavou je Jano Kompan – bol vo vojne. Jeho brat si zatiaľ privlastnil celý majetok po otcovi. Jemu zostali chudobné skaliny – neúrodná pôda – Jano začne na nich tvrdo pracovať, núti manželku aj dcéru Uľku. Celý život sa riadi heslom: „Zem, tá ťa neoklame.“ Až keď mu dcéra umiera na suchotiny, prichádza na to, že: „Zem nie je všetko, človek je prednejší.“

poviedky: Kto kráča po ceste (hľadanie porozumenia u ľudí, pochopenia, pomoci u ostatných, ohľaduplnosti medzi ľuďmi)
Nikdy nie si sama (o mladých ľuďoch, o láske, láska medzi Marínou a Žoržíkom)

Ladislav Mňačko

Oneskorené reportáže
- súbor 11 reportáží, autor tu kritizuje zbabelosť, velikášstvo, sebeckosť; reportáž Proces (píše o riaditeľovi mlynov, ktorého sudca odsúdi na smrť, lebo niekto chce po ňom mať postavenie. Autor reportáží sa snaží ísť do hĺbky procesu, proces bol vykonštruovaný. Každý sa od neho dištancuje.)

Súčasná slovenská próza:

Vincent Šikula

Na koncertoch sa netlieska – próza z vojenčiny

Možno si postavím bungalov – prostredie z dedinského života

S Rozárkou – súbor próz a noviel; novela S Rozárkou (rozprávačom je autor, rozpráva cez postavu brata Ondreja, po smrti matky vychováva a stará sa o sestru, slečna, telesne dospelá, duševne zaostalá; postihnutá. Rozárka zistí, že jej vek ju predurčuje na ženskosť. Ondrej ju chce chrániť, nepodarí sa mu to. Dáva ju do ústavu a vyčíta si, že pri výchove zlyhal.

Nebýva na každom vŕšku hostinec – sociálna problematika

románová trilógia: Majstri; Muškát; Vilma = groteska, v ktorej sa autor snaží vyrovnať s existenciou Slovenského štátu. Imrich Guldán – ústredná postava prechádza obdobím slovenského štátu, cez SNP, až do porážky SNP. Otrasený sa vracia domov. Jeho otec bol tesársky majster. Autor pokračuje v deji rodinou Guldánovcov a končí pri Vilme, jeho žene.

poviedky: Vlha; Liesky (zo študentských čias; študuje klavír, nemá ho, urobí si na stole notovú osnovu a ako keby hral)

pre deti: Prázdniny so strýcom Rafaelom

Peter Jaroš

Tisícročná včela – hovorí o generácii murárov Pichandovcov z Liptova = LM; podnikali múračky na Dolniaky a do HV. Dej sa odohráva od 70.rokov 19.storočia do roku 1918. Zachytáva osud 3 generácií, v závere sa koční 2.svetovou vojnou; rozhodujú sa začať odznova.

Nemé ucho, hluché oko – pokračovanie Tisícročnej včely
Krvaviny; Až dobehneš psa = poviedky

Pacho, hybský zbojník = scenár

Dušan Mitana

súbor existencionálnych próz: Psie dni (provokačné motívy, taomnosť, mysteriózne cítenie; obľúbi si psa, pes niekoho uhryzne, musí ho zabiť); Patagónia (mladý človek sa búri proti všetkým konvenciám, chce všetko zmeniť)























16. Próza po roku 1945 – so zameraním na vojnu

Slovenská próza

Spoločenské podmienky:
1. 1945 – 1948 = vydávali sa diela z vojny; pokračuje lyrizujúca próza, vychádzajú diela, ktoré v čase vojny vyjsť nemohli. Ústrednou témou sa stáva vojna a SNP. Vznikajú aj diela, ktoré sú spojené s rodinnou tradíciou a históriou.
2. 1948 – 1956 = jednotná metóda socialistického realizmu, väčšina autorov sa prispôsobuje
3. 1956 – 1968 = tematicky sa aj próza rozširuje, autori presadzujú vlastný trend, niektorí kritizujú metódu socialistického realizmu, nastupuje (vracia sa) lyrizujúca próza
4. 1968 – 1989 = začiatky socialistického realizmu (obdobie normalizácie a konsolidácie), mnohí sa prispôsobujú, mnohí hľadajú vlastnú cestu
5. 1989 – súčasnosť = vznikajú nové cesty, nové smery, autori si hľadajú vlastný obraz, vlastné cesty, presadzuje sa komercionalizmus

Predstavitelia:

Dominik Tatarka

- román: Farská republika
Hodnotí obdobie rokov 1939 – 1945; na čele slovenského štátu stál Jozef Tiso. Román je realistickým obrazom doby i vydarenou umeleckou kresbou.
Autor čerpá námet z občianskeho i školského prostredia, ústrednou postavou je stredoškolský profesor Tomáš Menkina, ktorý predstavuje autorove názory na vládnuci režim; ukazuje tiž, aké miesto mala pokroková inteligencia v danom období.
Hrdina nie je revolucionár, ale postupom času pod vplyvom spoločenských udalostí dospieva k presvedčeniu, že jeho miesto je na strane pokrokových síl.
Poukazuje tiež na pomery v klérofašistickom štáte a na metódy policajnej moci.

V tvorbe sa prispôsobuje požiadavkám štátnej moci (po roku 1945; začiatkom 50.rokov):

- román: Prvý a druhý úder (o období a hrdinoch SNP)

- novela:
Démon súhlasu (ústredným hrdinom je Bartolomej Poleráz, predstavuje hrdinu na jednej strane pokrokovo zmýšľajúceho s vlastnými názormi, na druhej strane je to hrdina, ktorý sa vo vlastnom záujme podriaďuje spoločnosti)

Rudolf Jašík

román:
Námestie svätej Alžbety
- román sa skladá z 15 kapitol, je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“
- dej sa odohráva v čase 2.svetovej vojny v meste „pod viničným vrchom“ – pravdepodobne Nitra
- ústredným motívom je láska medzi Igorom Hamarom (podľa matriky je kresťan) a židovkou Evou Weimmanovou
Dej: Igor je 18. ročný, mladý a zaľúbený. Otec mu zomrel, keď bol ešte malý – 8.ročný, musel odísť zo školy, pracovať (pracuje, kde sa dá – vykladá na železničnej stanici vagóny, pomáha aj Maximu) a teraz sa starať aj o chorú matku. Je zaľúbený do dievčiny – Evy, ktorá býva v susednom dome. Jedinou prekážkou v ich láske je doba, v ktorej žijú, čo si spočiatku ani neuvedomujú. Evin otec, Samko Weimman, spolu s Maxim Schlesingerom rozvážajú uhlie (Samko vlastní voz a Maxi kone). Príde rozkaz, že všetci Židia musia nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Igor a Eva sa spočiatku správajú pasívne, vychutnávajú si lásku, stretávajú sa tajne vo veži, na námestí svätej Alžbety. Pomáha im strom – gaštan a tma (kontrast žltej hviezdy a čiernej tmy) = prírodná lyrika.
Igor pracuje aj u Jána Flórika, ktorý je holič. Tu chodí Igor upratovať. Flórik je malý bezvýznamný holič, ktorý túži po veľkom holičstve na hlavnej ulici. Holí aj židov, no keď Flórik vidí, ako všetci arizátori – gardisti bohatnú, vyvesí na dvere svojho holičstva nápis: „Židov neholím“, neskôr sa stáva predá holičstvo, stáva sa gardistom, odchádza pracovať do úradu. Všetci ľudia sa mu zdravia, klaňajú, boja sa ho. Ako gardista má čiernu uniformu, vstúpi do HSĽS, zoznamuje sa s ďalšími gardistami, napr. s „bratom“ Hasom. Haso je na rozdiel od Flórika gardistom z presvedčenia. Flórik prisľúbi pomoc bohatému židovskému kožušníkovi Helderovi. Dohodnú sa, že Flórik pomôže jemu, jeho žene a ich malému synovi dostať sa za hranice.
Igor má kamaráta, Žltého Doda, ktorému sa chce podobať. Dodo je „celý žltý.“ Má rád žltú farbu, fascinuje ho zlato. Neskôr udáva židov, má chodiť po meste a spisovať zoznam, ktorí židia nenosia hviezdy, no Židia hviezdy nosia a aj tak mu celý zoznam majetných Židov nadiktuje tajomník. Za každého Žida dostane 100 korún. Keďže ho fascinuje zlato – výklad židovského zlatníctva, udá majiteľa.
Do mesta majú prísť Nemci, gardisti sa pripravujú na „riešenie židovskej otázky.“ Dochádza k deportácii židov. Aj rodina Weimmanových dostane príkaz na deportáciu. Až vtedy začína Igor niečo konať. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu prekrstiť a aby sa vzali. Preto ide Igor za farárom, chce aby prekrstil Evu. Farár je ochotný to spraviť za 10 000 korún. Igor je chudobný. Začne hľadať peniaze. Ide za pani Ernou – bohatá vdova, s ktorou mal Igor aféru. Tá by mu tie peniaze aj požičala, no keď sa dozvie, že nimi chce zachrániť Igor svoju lásku, potupená Erna vyhodí Igora z domu. Neskôr ide Igor za Samkom – za Eviným otcom. Samko má toľko peňazí, no nechce ich dať Igorovi – nie z lakomosti, ale z náboženského presvedčenia. Nakoniec mu dá peniaze Maxi, no Igorovi sa aj tak nepodarí zachrániť Evu, lebo je už neskoro, kňaz sa už bojí. Maxi je najrevolučnejšia postava. Je stále opitý, preto sa nikoho nebojí a nezáleží mu na tom, komu čo povie. Žltú hviezdu nosí na chrbte.
Nemci chodia po domoch, zhromaždia všetkých židov a naženú ich do školy, kde strávia poslednú noc. Celej akcii velí Haso a Flórik. Ráno vyženú Židov na námestie, postupne ich presúvajú na stanicu, chcú ich deportovať, nasadiť do vlaku. Strieľajú do nich a ľudia sa len prizerajú. Neskôr ich strieľajú pred vlakom. Gardista si zavolá malého chlapčeka, dá mu pomaranč a čokoládu a pošle ho späť ku matke. Ako sa chlapček vracia, gardista ho zastrelí. Eva beží ku chlapčekovi, chce ho zachrániť, gardista zabije aj ju. Eva zomiera s Igorovým menom na perách.
Haso je zhrozený z toho, čo videl na stanici. Neznesie výčitky svedomia a po príchode domov spácha samovraždu. Flórik, naopak, využije strach, ktorý zavládne v meste medzi Židmi a rozhodne sa uskutočniť svoj plán. Helderovcom sľúbi, že v noci ich autom prevezie cez hranice. Prikáže im, aby zobrali so sebou peniaze, kožušiny a šperky – a pre prípad potreby lopatu. Za mestom ich zabije a zakope ich pri lesíku. O niekoľko hodín sa vracia do mesta aj s bohatstvom a nasťahuje sa do krásnej vily Helderovcom.
Po Evinom pohrebe sa Samko rozlúči s Maxim a s Igorom. Na kolenách prosí Igora o odpustenie, myslí si, že Evu zabilo jeho lakomstvo. On a jeho žena nechcú, aby aj ich syna Róberta postihol taký istý osud, a preto sa rozhodnú spáchať samovraždu. Večer nasype Samko do polievky – ich poslednej večere – jed. Samko pred otrávenou večerou strhne žene aj synovi žlté hviezdy. Róbert po šiestej lyžici zomrie. Rodičia sa pomodlia, rozlúčia s mŕtvym synčekom a zjedia otrávené jedlo.
Igor sa nevie vyrovnať so smrťou Evy. Príde za nim Maxi, už ledva chodí, cíti, že onedlho sa poberie za Samkom aj on. Z úcty k svojmu mŕtvemu priateľovi a jeho rodine má už hviezdu pedantne prišitú na hrudi a hrdo ju nesie.
Igor sa rozhodne, že sa pomstí Flórikovi. Večer, keď ide Flórik domov, Igor naňho čaká a zabije ho železnou tyčou. Potom ide rovno k rieke, hodí do nej tyč a nakloní sa, aby skočil do vody. Vtedy prichádza k nemu Maguš, ktorý v noci roznášal komunistické letáky, a odvedie ho preč.
- v románe dominuje epická zložka, ale aj lyrická – množstvo básnických prostriedkov
- vyskytuje sa tu prírodná lyrika, úvahy o láske
- autor využíva vnútorný monológ

Mŕtvi nespievajú
- román z obdobia 2.svetovej vojny
- odohráva sa v čase vojny v 2 dejových líniách:
1. prebieha na východnom fronte, slovenskí vojaci museli narukovať po boku nemeckých vojsk a bojovať proti sovietskemu zväzu. Autor sa zameriava na život slovenských vojakov a dôstojníkov na východnom fronte a ich postupné poznávanie, že bojujú za cudzie záujmy, sú nepokojní, nedôverujú ničomu a nikomu. Ústrednou postavou je syn Planického učiteľa (v 2.dejovej línii sa dostávame do Planice) poručík Kľako, ktorí spočiatku nenachádza nijaké východisko, preto sa stáva ľahostajným a cynickým. A práve to mu pomáha prekonávať deň za dňom. Stavia sa proti vojne, ale len vnútorne. Neskôr sa dostáva na stranu obyčajných vojakov, nájde k nim cestu a ich presvedčenie ich dovedie k tomu, že sa vzbúria a oslobodzujú sa. Prebehnú na ruskú stranu a bojujú proti Nemcom.
2. Sa odohráva v mestečku Pravno a v dedinke Planica. Nachádzame tu postavy Slovákov, Nemcov, Židov. Chudobných i bohatých arizátorov i arizovaných. Ľudáci i komunisti, fašisti i ľudia s protifašistickým zmýšľaním. Postavené je to na medziľudských vzťahoch počas tohoto obdobia. Vykresľuje tu všetky charakteristické črty malomešťanov.
= nestihol dokončiť svoj román; zomrel

Vladimír Mináč

romány:
Smrť chodí po horách
- 2 bratia = Peter a Ján Lotárovci bojujú v 2.svetovej vojne a v SNP. Petra zajmú Nemci

Včera a zajtra
- nadviazal na prvý román; Peter Lotár sa vrátil z vojny (autobiografická postava), hľadá si miesto v živote aj v spoločnosti


= románová trilógia – GENERÁCIA:
1. Dlhý čas čakania
2. Živí a mŕtvi
3. Zvony zvonia na deň
- zachytáva široké časové obdobie od 30.rokov (oslobodenie Slovenského štátu, SNP, 2.svetová vojna) až po február 1948. Predstavuje množstvo postáv a postavičiek, ktoré prechádzajú rôznymi udalosťami a majú rôzne možnosti, buď sa prispôsobujú, buď repcú alebo si hľadajú vlastnú cestu.
- používa dlhé vety, málo priamej rečí, vo vetách stupňuje – opakuje slová, vety sú priraďovacie – hromadenie viet - dramatizácia

Dlhý čas čakania – je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, obrazom fašizmu, vojny, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci. Román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu:
1.) fašisti, Nemci, gardisti – napr. Hracho (bol bojazlivý, stal sa gardistom, má už moc, naháňa strach iným; Zemnitzky (vypočítavec, dá sa ku gardistom, chce dobré miesto, ale je zbabelec)
2.) ľudia, ktorí stoja raz na jednej, raz na druhej strane – veľkú úlohu hrá u nich vypočítavosť; napr. Šerner (dá sa ku gardistom, aby sa o ňom čítalo, chce byť na nezaplatenie); Valér Ferkodič (je to mladý človek, hľadá si svoje miesto v BA medzi mladými ľuďmi, keď vypukne SNP, pridá sa ku gardistom, pre neho je všetko „psina“)
3.) partizáni – kapitán Labuda (je veľmi živelný, prchký, prudký, mal rád Hanku Krapovú – gardisti ju umučili, ženie svojich vojakov bez rozmyslu do bojov); komisár Bende (navonok pôsobí smiešne, ale je uvážlivý, rozumný, chráni celú partizánsku skupinu od nezmyselností kapitána Labdu); Marek Uhrín (hľadí si miesto, počas SNP sa dostáva medzi partizánov, je hanblivý, útly, jediná z postáv, ktorá sa dostáva od nejasného k jasnému); Janko Krap (uvážlivý)
4.) ženské postavy – Hanka Krapová (ľúbi kapitána Labudu, gardisti ju drasticky umučia); Olina Ferkodičová (plná rozporov, ľúbi kapitána Labudu, vie, že ju nemá rád, tak sa zaľúbi do Mareka Uhrína); doktorka Erna (medzi partizánmi ako lekárka, má vzťah ku Jankovi Krapovi); pani Rosenthalová (židovka, vidí, ako jej gardisti zavraždili deti)
- román sa končí vypuknutím SNP.

Živí a mŕtvi – po „dlhom čase čakania“ sa dej dáva do pohybu, v pomerne rýchlom a frekventovanom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov. Kladie sa tu dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní (továrnik Krempašský) a ľahtikárov (Valér Ferkodič). Kladnými postavami sú – v súlade so zámerom autora – Janko Krap a komisár Bende. Problematickou postavou je naďalej Marek Uhrín – váhavý, večne uvažujúci. Jeho protipólom je povstalecký kapitán Labuda – človek myšlienky a činu.

Zvony zvonia na deň – zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Autor sa v nej sústreďuje na najdôležitejšie spoločenské javy týchto rokov a s nimi konfrontuje svoje postavy. Niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti (kapitán Labuda) a rezignácie.

Alfonz Bednár

román: Sklený vrch
- román je písaní denníkovou formou, autor strieda súčasnosť, vracia sa do minulosti
- forma - retrospektíva; rozprávačom je Ema (1 z postáv)
- časté úvahy a opisy; príroda dáva Eme veľa – je obnovovateľkou vzťahov
- rieši vzťah Emy Klaasovej k 3 mužom:
1. Milan Kališ – priateľ počas vojny, bola mladá, utieka sa do bezpečia – Tichá dolina. V čase SNP Milan odíde, Ema po ňom pátra, našla hrob neznámeho partizána, usudzuje, že je to Milanov hrob
2. Ing. Jožo Solan – súčasnosť, stavajú priehradu – tu žijú. Jožo vie, že Ema niečo tají, ne nepýta sa. Keď majú nezhody, odchádza Ema do Tichej doliny. Vzťah medzi nimi je napätý. Ema sa tu nudí, stane sa nehoda na stavbe, Ema zomiera. Ema túžila ísť s Jožom do Tichej doliny, no nikdy sa tak nestalo. Už jej to aj sľúbi, no Ema zomiera. Až vtedy Jožo nájde denník a celý tento príbeh nám vlastne sprostredkúva Jožo – číta si denník = všetko sa odohráva v minulosti.
3. Zolo Balla – bývalý Emin snúbenec, príde na priehradu, ich vzťah sa neobnoví. Aj so Zolom sa vracia do Tichej doliny.

súbor poviedok: Hodiny a minúty (tematika SNP) – poviedky: Hodiny a minúty; Zrub z kameňa; Kolíska (ústrednou postavou je Zita Černeková, ktorá počúva rozhlasové správy o procese s „rozvratníkmi“ a „sabotérmi“, medzi ktorými je aj Jozef Majerský. Správa o procese vyvolá v Zite spomienky na udalosti z februára 1945, keď po potlačení Povstania sa jej osud znova skrížil s jeho osudom. Zachytáva jej strach, keď k nej vtrhnú Obmannovi vojaci, ale robí všetko pre to, aby zachránila Majerského, seba a svoje dieťa. Aj Majerský, ktorý sa skrýva v Zitinom dome, prežije nesmierne veľa strachu, ale vzápätí vykoná doslova hrdinský čin, keď zlikviduje celú Obmannovu jednotku).


Ladislav Ťažký

- najprv písal fejtóny do novín, neskôr:

súbor poviedok: Vojnový zbeh

- potom prešiel a autobiografické poznatky z vojny; s vojnovou tematikou – autentické príbehy – autobiografického charakteru; obsahujú tieto diela:

Amenmária (Samí dobrí vojaci)
Evanjelium čatára Matúša
Kŕdeľ divých Adamov
Pochoval som ho nahého

Amenmária
- s podtitulom „Samí dobrí vojaci“
- na fronte; na ukrajinskom území; Knieža (Rus) bojoval proti svojim Rusom
- Matúš Zraz ako vojak slovenskej armády sa dostáva na východný front, majú pomáhať Nemcom. Matúš uvažuje o nezmyselnosti vojny. Dostáva sa do rozporu medzi povinnosťou a svedomím. Má túžby, nedarí sa mu ich plniť. Nenachádza si miesto.
- využíva neukončené vety, dlhé vety – priraďovacie súvetia – hromadenie, dramatizovanie

Evanjelium čatára Matúša
- sleduje osudy príslušníkov „stratenej divízie“ – Slováci, nevedia prečo bojujú. Presúva ich do SNP. Chcú utiecť od Nemcov, Nemci ich odzbroja, zatknú a dajú do pracovných táborov.

Kŕdeľ divých Adamov
- expresionistický charakter
- autor dokázal z malého a časovo krátkeho úseku vypracovať dramatický príbeh; podčiarkuje tragizmus ľudského osudu
- 3 časti: Divý Adam; Dunajské hroby; Hriešnica žaluje tmu
Divý Adam – autor filozofuje o zmysle života človeka v čase 2.svetovej vojny, pozoruje, prechádza z Čierneho Balogu až do Juhoslávie
Dunajské hroby – zameral sa na 4 slovenských vojakov, ktorí sa dostali do koncentračného tábora v Rakúsku; podarilo sa im ujsť a pokúšajú sa prejsť z Petržalky cez zamrznutý Dunaj na Slovensko. Jeden z nich sa utopí, druhého chytia Nemci a zastrelia, tretí Šurkava „Myšička“ chce prejsť s pracovnou častou cez most do BA – no na hranici spočítavajú pracovníkov čaty, jeden im tam nesedí, nevedia kto. Šurkava beží na druhú stranu mosta, na slovenskú stranu. Nemci ho postrelia, zomiera pred slovenskou hranicou, v Dunaji. Štvrtá postava – autor; rozprávač – pozoruje prechod Šurkavu cez most.
Hriešnica žaluje tmu – autor zachytáva zvláštny príbeh vojaka – zajatca a Nemcami odvlečeného sovietskeho dievčaťa

Pivnica plná vlkov – združstevňovanie slovenskej dediny

Márie a Magdalény – postava Matúša Zraza, je to jeho 3. – záverečné putovanie. Pútnik Matúš stretáva v živote ženy – hriešne ako Magdalény a čisté ako Márie. Na putovaní sa dostáva domov do Čierneho Balogu.


Ladislav Mňačko

reportáž: Ja, Adolf Eichmann
- rozsiahla reportáž o súdnom procese s Hitlerovým pomocníkom, ktorý vraždil ľudí, najmä Židov

súbor reportáží:
Kde končia prašné cesty
- z východného Slovenska; z najzaostalejších oblastí. Chcel ukázať ťažký život ľudí, ale chcel aby sa tieto problémy riešili

román: Smrť sa volá Engelchen
- hovorí o esesákoch, ktorý chceli chytiť partizánov. Esesáci boli najhorší, najkrutejší.
- dej sa odohráva v čase 2.svetovej vojny v dedine Ploština – Slovensko – moravské hranice. Ľudia tu pomáhajú partizánom. Blíži sa armáda, partizáni sa rozdelia na 2 časti. 1.skupina ide na východ (vedie ich Peter), 2.skupina ostáva v dedine, pokračuje vo svojich pôvodných plánoch (vedie ich Voloďa). Raz skupina opustí dedinu, prídu Nemci a podpália dedinu. Ústrednou postavou je Voloďa, v súčasnosti sa lieči v nemocnici a spomienky z vojny rozpráva sestričke – Eliške.
- hovorí o partizánoch, ktorí robili aj kladné, aj záporné kroky
- partizánsku skupinu tvorí 27 chlapov
- Marka má vzťah s Voloďom, ona robí počas vojny ľahkú ženu pre Nemcov a donáša správy partizánom

román: Ako chutí moc
- o pánoch, ktorý pred voľbami všetko nasľubovali – aj kvôli tomuto románu sa musel vysťahovať do Rakúska
- hovorí o politickej moci u nás v 50.a 60.rokoch, bývalý partizán a odbojár sa postupne vypracuje a stáva sa politickým predstaviteľom. Moc ho úplne zmenila.
- Rozprávačom je autor – prvky autobiografie. Hľadá u neho pomoc, lenže jeho bývalý kamarát sa bojí, je skorumpovaný, nepomôže mu a tak sa musí vysťahovať do Rakúska.

V exile písal eseje, romány, knihy.

22. Žena a matka v literatúre


Sofokles

- predstaviteľ gréckej antickej literatúry (9.stor. p.n.l. – 1. – 5.stor. n.l.)

Antigona
= ústredné postavy sú Antigona a jej otec kráľ Oidipus.
= Antigona je antická hrdinka, ktorá sa rozhodla porušiť zákony svojej ríše. Vládcom ríše je Kreon. Heimon je Kreonov syn, ľúbi Antigonu.
= Po smrti Oidipa sa jeho synovia Eteokles a Polyneikes dostanú do sporu o vládu nad Tébamy. Polyneika vyženú, ten sa vracia späť do ríše s veľkým vojsko, bojuje Eteoklom. Obidvaja zahynú. Nový vládca Téb, Oidipov švagor Kreon dá pochovať Eteokla, ale pod trestom smrti zakáže pochovať Polyneika. Antigona poruší zákaz, je presvedčená, že koná dobre a spravodlivo. Kreon ju dá za živa pochovať v hrobke. Keď mu ale prorok predpovie nešťastie, chce Antigonu vrátiť naspäť. No Antigona spáchala v hrobke samovraždu – obesila sa a Heimon sa z nešťastnej lásky prebodol mečom. Kreonova manželka Eurydika spácha samovraždu.
= autor pridáva k dvom základným postavám tretiu i štvrtú, obohatil dej i dialóg, zobral priestor zborovému spevu, viac sa sústredil na napätie a dynamiku
= postavy ešte idealizuje, majú božský pôvod, ale sú hlboko ľudské, zložité a diferencované
= autor využíva protiklad
= do popredia dáva ženské postavy

Andrej Sládkovič

- predstaviteľ romantizmu (1830 – 1850)

Marína
= lyricko – reflexívno – epická skladba. Skladá sa z 291 10 veršových slôh. Strieda 10 a 8 slabičné verše. Využíva striedavý, zdužený a obkročný rým. Využíva symboly, prirovania, matafory, rečnícke otázky. Je to spev o láske, kráse a mladosti.
= lyrická časť – láska k Maríne sa stáva centrom v jeho živote, rozoberá ľúbostné city, prechádza k láske k vlasti – láska k Maríne i k vlasti: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Marín, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“
= epická časť – súvisí s vývinom lásky; na začiatku je to láska autora k Marín, neskôr si ju nemôže vziať, lebo ju vydali. Presadzuje štúrovské krédo – lásku k vlasti. Lásku rozdeľuje medzi vlasť a Marínu. V závere sa Marína stáva sirénou, ktorá ho vábi do vodných hlbín. On odolá, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a pozemskému životu. Záver skladby nevyznieva ani tragicky, nie je v nej už ani bolesť, ani trpkosť, iba spomienka na krásnu lásku.
= reflexívna časť – píše a uvažuje o mladosti a láske k Bohu


Božena Slančíková – Timrava

- predstaviteľka slovenského realizmu – 2.vlna kritického realizmu (1875 – 1905)

Ťapákovci
Dej sa odohráva na dedine u Ťapákovcov – sú to neschopní, leniví ľudia = ako kone bez pastiera, býva ich 16 v 1 izbe. Často sa hádajú kvôli práci, lebo sa im nechce pracovať. Začínajú pracovať v piatok – atypické. Majú v neporiadku aj studňu – rozpadáva sa. Potrebovali by nový dom. Všetky novoty chce zavádzať Iľa – kráľovná (bola na 2 mesačnom kurze v Rimavskej Sobote – pôrodná baba), myslí si, že je ničo viac – najmúdrejšia. Je manželka najstaršieho syna Paľa – Iľa chce nový dom, novú studňu, poriadok a hygienu. Ťapákovci sú flegmatickí, nevšímaví, konzervatívny. Rodine Ťapákovcov velí Anča – zmija = je to mrzáčka, mala reumu, ktorú zanedbali – chce byť paňou v dome, je súperkou Iľi – hašterivá, tvrdohlavá, nepripustila žiadnu zmenu. Ančine záporné vlastnosti súvisia s tým, že sa cíti menejcenná – má aj vnútorný svet, je veľmi citlivá, vyšíva prekrásne svadobné čepce, aj keď si uvedomuje, že ona nikdy nebude mať na hlave takýto čepiec, nikdy sa nevydá – má 30 rokov a je mrzáčka. Iľa si s Ťapákovcami nevie rady a keď jej richtár ponúkne prácu gazdinej – pristúpi. Paľo ide za ňou, aby sa vrátila, no Iľa sa zatne. Autorka chcela, aby sa na dedine žilo ináč – aby nastali zmeny a zavádzali sa postupne nové spôsoby – hygiena. Paľo odíde od Ťapákovcov a s Iľou sa rozhodnú, že si postavia dom.


František Švantner

- predstaviteľ medzivojnovej literatúry – lyrizovaná próza (1918 – 1945)

Malka (novela)
1. Dej sa odohráva na salaši (príroda) aj na dedine, ktorá len dokumentuje život dedinských ľudí. Autor si okrajovo všíma sociálne problémy (Malka je slúžka). Ústrednou postavou je: Malka (súlad s prírodou), Autor = rozprávač (dokonalý súlad s prírodou, žije na salaši, príroda sa mu stáva spoluhráčom, chce Malku) a Šajban (Malkin brat). Príroda sa stáva jednou zo zúčastnených postáv = mýtus prírody – hrá sa s Autorom, zatemňuje Šajbana, chráni a berie si Malku. Vzniká ľúbostný trojuholník = Autor – Malka – Šajban (nie ozajstný, len z autorovho pohľadu = subjektívne videnie)
2. Okrajovo si všíme sociálne problémy, triedne zloženie si nevšíma (len krčmára Michalčíka)
3. Rozprávač prežíva duševné napätie, hľadá akéhosi soka v láske. Subjektívne videnie autora.
4. Tajomnou postavou je Šajban, nastáva množstvo tajuplných situácií, pri ktorých pomáha príroda. Malka sa tajne stretáva so Šajbanom, keď sa má stretnúť s autorom, ten žiarllli, chce zabiť Šajbana, ten ho zbije. Autor udá Šajbana, myslí si, že on zabil krčmára Michalčíka, žandári hľadajú Šajbana, vystrelia do tmy a postrelia Malku, tá tragicky zomiera. V závere sa dozvedáme, že Šajban je Malkin brat. Autor prechádza od jednoduchosti k zložitosti, od jasného do neskutočného, Malka zomiera, lebo to chcela príroda, vzťahy sú komplikované, v závere sa nevyjasňujú.
5. Prirovnania, personifikácie, epitetá, metafory, je to „báseň v próze“ – množstvo lyrických prostriedkov.


Július Barč – Ivan

- predstaviteľ medzivojnovej drámy (1918 – 1945)

Matka (expresionistická hra)
Dej sa odohráva v 30.rokoch, v čase svetovej hospodárskej krízy. Všíma si životy ľudí v tomto období. Čerpal námet z rodnej dediny. Ústrednou postavou je matka a jej 2 synovia – Paľo a Jano. Práve nezamestnanosť vyhnala Paľa za prácou do Ameriky. Jano vyháňa Paľa z domu. Paľo sa vracia z Ameriky chudobný. Nevítajú ho, iba matka ho chce. Jano je chamtivý, panovačný. Má dom aj malú zemičku, ktorú si privlastní po Paľovom odchode. Jano Paľa nevíta, lebo sa bojí, že sa bude musieť majetok deliť. Jano bol odmalička taký, že muselo byť všetko jeho. Chcel vždy robiť Paľovi natruc, vždy chcel nad ním zvíťaziť. Paľo sa dáva dokopy s Katou – jej otec má majetok. Z toho je Jano prekvapený – závidí mu. Tu nastáva 1.konflikt o majetok a dedičstvo. 2.konflikt je medzi matkou na jednej strane a Paľom a Janom na druhej strane. Matka sa dostáva do príliš silného psychického tlaku, má rada obidvoch synov, chce, aby spolu dobre vychádzali, no nedarí sa jej to, v závere sa matka obetuje. Vidí, ako sa Jano vytiahne na Paľa nôž. Matka zhasne lampu, skočí pred Paľa a Jano sa nechtiac stane vrahom vlastnej matky.
Do hry vstupuje neprítomná osoba – mŕtvy otec – tzv. rečnícko – herecká apostrofa.
Jano má otcovu povahu, Paľo matkinu – citlivejšiu. Autor postavil pred diváka boj dobra so zlom, pravdy a nespravodlivosti, lásky a nenávisti.
Jano si uvedomí, že urobil zle, keď zabije matku. Paľo si uvedomuje, že boj s Janom nemá zmysel, v závere odchádza z rodného domu.
Autor poukazuje aj na dôsledky sociálnym problémov na Slovensku. Nájdeme tu motív matky susedy – existenciálny problém. Jej syn strašne pije – dôsledok soc. problémov.
Autor hľadá východisko zo sociálnej biedy, vykorisťovanie, nerovnosti. Aj keď matkina smrť Jana zasiahla, nezmenil sa. Autor v závere rezignuje – nenachádza iné východisko.

























24. Medzivojnová poézia – slovenská a česká

1918 – 1939

Spoločenské podmienky: 28. 10. 1918 – vznik ČSR, vyrovnávanie sa so skúsenosťami z vojny, radosť z mieru

Tendencie: 1. staršia = Hviezdoslavsovsko-Kraskovská tradícia = realizmus-symbolizmus
2. stredná = nadväzuje na M. Kukučína – Krčméry, Rázus, Alexy, Lukáč,
Beniak
3. mladšia = hľadali nové cesty a tie nachádzali v smeroch (avantgarda) –
futurizmus, surrealizmus, konštruktivizmus, kubofuturizmus, kubizmus, dadaizmus, expresionizmus

SMERY:

I. SYMBOLIZMUS

- z gréckoho slova symbolón = znak, znamenie. Vyvinul sa vo francúzskej literatúre, jeho zakladateľom bol Charles Baudelaire.
- znaky:
☺ vzťah symbolizmu ku skutočnosti je iracionálny (presahuje hranice ľudského chápania)
☺ ideové východisko našiel symbolizmus v subjektívnom idealizme
☺ do popredia sa dostáva určitý druh individualizmu
☺ podstatnú úlohu zohráva skepsa (pochybovanie), autori neveria, že by mohlo byť lepšie
☺ zdôrazňuje sa autorský subjekt, ktorý je často samotár a odmieta sa stotožniť so skutočnosťou
☺ niekedy prechádza skepsa až do nihilizmu (zánik) = dekadencia (typ symbolizmu)
- forma:
☺ prinášajú nový typ básne – voľný verš – je založený väčšinou na 3 – slabičných slovách (daktyl)
☺ básnické prostriedky – symbol, zvláštne metafory, alegória, personifikácia, nový slovník (často ťažké slová, osobné i citové, ale aj drsné slová, slová z náboženskej mytológie – bájoslovia, náboženstva, prírodných vied, fylozofie, z rôznych oblatí ľudského života)
- často ho ovplyvňovala hudba – Schopin, Schumann, Fibich
- ovplyvnilo ho aj maliarske umenie, preto sa v ňom prejavili farebné motívy – imperesionizmus
- predstavitelia v našej literatúre: Ivan Krasko, Janko Jesesnký, Martin Rázus, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč




Ivan Krasko


- vlstným menom Ing. Ján Botto
- vstupoval do slovenskej literatúry pod pseudonymami: Janko Cigáň, Ivan Krasko
- prekladal rumunskú a francúzsku poéziu
- písal aj prózu lyrického charakteru
- priniesol do slovenskej poézie nový verš – voľný verš a potrojné metrum (daktylský verš)
- diela:
Poetika starej lyriky – prihovára sa čitateľovi, aby písali poéziu, ktorá im vychádza zo srdca, bez ohľadu na to, či to bude poézia veselá alebo smutná, nemajú písať prádzne slová (nadväzuje na P. O. Hviezdoslava).
Uvoľňuje slabičnosť, uvoľňuje rým, daktylotrochejský verš, básnické prostriedky – prirovnania, zdrobneniny, epitetá

Oráčiny – prírodná lyrika, dáfal v niečo, čo sa mu nepodarilo

Zbierky:
Nox et solitudo (Noc a samota)
- už názov zbierky navodzuje smutný tón
- obsahuje básne: Plachý akord; Už je pozde; Topolo; Vesper dominicae; Zmráka sa…
Plachý akord – lyrická báseň, intímna, túži po láske, hľadá lásku, stretne niekoho, kto je podobný jemu, už má len spomienky, zabudla na ňho – deň mu prináša rozchod
Už je pozde – lyrická báseň, stretáva sa tu prírodná lyrika s pochmúrnou lyrikou, smutná, clivá. Večer – bledý svetlý mesiac „obličaj sťa mŕtvoly“ – sivé, šedé farby a obrazy, siné pole, studené pochmúrne farby. Využíva nedokončené myšlienky, prirovnania, čaká na lásku, ale ona neprichádza.
Topole – prírodná lyrika, pochmúrna nálada, graduje – stupňuje pomocou refrénu
Vesper dominicae (Večer doma) – intímna lyrika, sopmína na matku a predstavuje si ju ako doma sedí a číta náboženský spevník. Nachádza v spevníku poznámku o narodení syna, rozplače sa, lebo syn jej chýba.
Zmráka sa… - lyrická prírodná lyrika, pochmúrne nálady, rozlúčka s niečím, za čím je mu ťažko

Verše
- básnik ustupuje od osobných problémov a smútku, tematika sociálna a národná
- obsahuje básne: Život; Otrok; Otcova roľa; Baníci
Život – treba zahodiť všetko čo je zlé a pustiť sa do boja za nový život, už viacej nesnútiť
Otrok – lyrickým hrdinom je sám autor, štylizuje sa do postavy otroka. Hovorí, že tisícročie bol slovenský národ utláčaný, no aj naprik tomu, že jeho chrbát narovnať sa bojí, Slovákom ešte iskra v očiach horí…, dúfa, že príde vzbura, ktorá zničí útlak
Otcova roľa – hovorí o synovi, ktorý odišiel z domu, po dlhom čase prichádza do rodnej vlasti do domu, otec mu vyčíta, že nemal kto chrániť pôdu, opisuje ťažkú prácu roľníkov
Baníci – básnika pokúša diabol. Cíti sa trpiaci a mučený. Pochybuje o svojom rozume, v závere čaká slobodu.

Janko Jesenský

Verše (zbierka)
- rozvíja motív lásky, prvú časť zbierky nazval Piesne
- na vystihnutie svojich pocitov mení formy aj štylistické prostriedky: = od paródie – Idyla = cez iróniu – List starho mládenca = po paradox - Pri rozlúčke
- verše sú hry na lásku, čo napovedá aj časť zbierky nazvaná Verše sentimentálne – z tejto časti zbierky je báseň Lorelaj – inšpirovaná nemeckým romantizmom (Henrich Heine)
- posledná časť zbierky sa nazýva Bez nadpisu – je tu zhrnutá básnikova filozofia citu. Do tejto časti sú zahrnuté aj básne s národným motívom – Pieseň poddaných; Prichádza; Reflexie; Kam?


Verše II. (zbierka)
- zaradil tu epicko – lyrikú skladbu Náš hrdina

Po búrkach (básnická kniha)
- poézia aktuálneho spoločenského a politického významu

Politická poézia – Proti noci; Čierne dni; Na zlobu dňa II.; Reflexie; Jesenný kvet

Martin Rázus

- písal poéziu, prózu, drámu, eseje
- zbierky:

Z tichých a búrnych chvíľ
- básne:
O mne i o vás = na SR svitá nádej, že bude lepšie, dúfa, že nastane smeny, využíva symboly = nadväzuje na Kraska; lyrickým hrdinom je sám autor, využíva voľný verš, slabičnosť (daktyl, trochej)
Prometeus = ukradol oheň Diovi (Zeus). Prikovali ho o skaly, orol mu vyďobal vnútornosti. Lyrickým hrdinom je sám autor, štylizuje sa do postavy Prometea. Chce pomôcť slovenskému národu, ale nedarí sa mu to. Nenachádza ohlas (chce, aby ľud bojoval za lepšiu budúcnosť). Využíva symboly.

To je vojna – reagoval na obdobie vojny. Báseň – Návšteva = hovorí o zostúpení Krista Pána, aby sa presvedčil o ľuďoch, za ktorých sa obetoval. Ľudia len bojujú a tým ničia myšlienky, za ktoré zomrel. Prichádza k tomu, že by sa už druhýkrát neobetoval za ľudí.

Hoj, zem drahá – vojnová tematika

Kresby a hovory – obsahuje 150 sonetov, autor v nich filozofuje a uvažuje o problémoch v spoločenskom živote

Šípy duše = obsahuje básne:
Rozsievač nôti – lyrickým hrdinom je dám autor, snaží sa o to, aby podnietil sovenský národ o slobodu, praje si, aby nemusel už nikomu slúžiť. Verše majú sebahodnotiaci charakter. Daktyl.
Zvon na rázcoche – nadväzuje na štúrovcov

Cestou – je nespokojný s tým, čo tu je. Lyrickým hrdinom je sám autor. Báseň Invalid – autor neverí vo vlastné sily

Stretnutie – ide skôr o rodinnú tematiku, spomína na matku, otca, verí, že bude dobre a slovenský národ sa bude mať lepšie

Štefan Krčméry

- nadväzoval na Hviezdoslavovsko – Kraskovskú poetiku
- písal poéziu, prózu, literárno – historické a literárno – kritické diela, eseja a veľa prekladal
- zbierky:

Keď sa sloboda rodila - zhrnul verše, ktoré písal v čase 1.svetovej vojny a vydal ich až po vojne

Herbárium – nadväzuje na symbolizmus. Písal ju pred 1.svetovou vojnou, vydal ako 2.zbierku

Piesne a balady - obsahuje básne = Prostá pieseň hôrna; Na fraštáckom poli
Prostá pieseň hôrna – hovorí o rodnom kraji, rád sa vracia do vlasti. Dobrý vzťah k rodnému kraju aj v detstve. Lyrickým hrdinom je sám autor. Využíva veľa symbolov, matafôr, epitetá, srieda previdelne 10 (trochej) a 9 (3 trochej; 1 daktyl) slabičný verš. Prerývaný rým.
Na fraštáckom poli – hovorí o slovenskej krajine, ktorá bola stáročia utláčaná a napádaná rôznymi kmeňmi (Turci, Huni, Bendeguzi). Autor dúfa, že bude lepšie. Využíva personifikáciu, epitetá, symboly – zvon = sloboda; mraky = utláčanie. Slabičnosť – pravidelné 6 slabičné verše, okrem 1.verša = 8 slabičný. Rým je striedavý, občas ho naruší. Opakuje sa trochejský verš. Nadväzuje aj na štúrovskú poetiku.

Emil Boleslav Lukáč
POETA DOCTUS



- jeho tvorbu ovplyvnili diela Turgeneva, Sogoľova, Tolstoja, Wagnera, Dostojevského, H. Heina = čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku; zo zvedavosti; všímal si obsah, formu, metódy = študoval poéziu
- písal autobiografickú poéziu, jeho knihy sú cestopisom života a duše
- bol znalcom a prekladateľom francúzskej, nemeckej a maďarskej poézie = impresionizmus, metidatívnosť, zmyslovosť
- jeho poézia je mučivou analýzou seba a sveta, príznačné sú kresaný verš, dramatickosť, symboly, nostalgia, slávnostný tón
- zbierky:
+
Spoveď
- tragický pocit zo života, rozpory duše, neosymbolizmus; obsahuje autobiografické básne: Sľubujem, sľubuješ; Oči; Uspávanka; Tôňa

Reminiscenice
- básne: Túžba; Predjesenná nálada; Balada; Vzlyk; Z detstva

Dunaj a Seina
- porovnáva Slovensko a svet – veľkomestá; rodný kraj a Bratislavu. Obsahuje báseň:
Taedium urbis (hnus z mesta) – sonet
1. téma – porovnáva veľkomesto a svoj rodný kraj, nepáči sa mu veľkomesto, túži po domove
2. antitéma – pre neho má väčší význam hocijaký krík, len nech je doma – význam domova
3. analýza – opisuje lásku k domovu
4. syntéza – domá sú mu blízki ľudia, ktorých ľúbi
- autor využíva ľubozvučnosť, epitetá (o veľkomeste = sláva, jed; o domove = čarokrásny), expresívne slová (citovo zafarbené – o domove milé slová; o cudzine drsné slová)

O láske neláskavej
- dal osobitný výraz erotickému citu. Už názov je kontrastný – využíva paradoxy. Obsahuje básne: Paradoxon (uvažuje o smutnej, nenaplnenej láske); Nehovorme; Vzlyk; Telegram

Križovatky
- hovorí o matke, spomína na detstvo, aký bol vždy neposedný, vždy niekam beha a matka ho vždy strážila – bola na svojom mieste
- spomína na rodný kraj, vie, že by sa mal vrátiť domov k matke, je však mladý, lákajú ho križovatky




Spev vlkov
- spoločensky angažovaná, odsudzuje fašizmu. Je tu paradoxon, využíva aj symboly supov, vlkov

- proti 2.svetovej vojne sú orientované básnické zbierky:
Elixír; Bábel; Moloch (odsudzuje tu aj kapitalizmus, odsúdil vojnu ako hanbu ľudstva; relexívna – úvahová báseň, plná alegórií); Stĺp hanby (vyjadril sa k medzivojnovému obdobie a k vojne)

Óda na poslednú a prvú
- tragický pocit zo života spôsobený pocitom z 2.svetovej vojny a neuspokojivou situáciou po vojne


II. NADREALIZMUS

- vznikol z francúzskeho surrealizmu, zakladateľ A. Breton (G. Appolinaire - - A. Breton)
- vznikol v 30.rokoch ako reakcia na dobu (zameraný protifašisticky, protivojnovo)
- básnici reagujú aj proti malomeštiactvu a filisterstvu (súhlasenie s fašizmom)
- básnik zachytáva nadrealistické videnie, sny, vízie, v nebývalej miera uplatňuje fantáziu
- typická je bohatá metaforickousť, asociatívnosť, spoločenská aktivita, uplatňovali voľný verš a báseň = pásmo
- básnici protestujú aj formálne – využívajú metaforické obrazy a priniesli do našej poézie tzv. šokujúcu genitívnu metaforu
- novinkou bolo aj formálne narušenie slohy a veršov
- v 30.rokoch nenašli pochopenie – po roku 1945 nastáva rozvoj nadrealizmu
- predstavitelia: Rudolf Fabry; Vladimír Reisel; Štefan Žáry (Ján Rak; Július Lenko; kritici = Michal Považan; Mikuláš Bakoš)

Rudolf Fabry

- básnické zbierky:

Uťaté ruky
- symbolický názov, človek vo svojej dobe sa stáva bezmocný, odkázaný na pomoc iných – počas vojny
- naznačuje blížiace sa nebezpečenstvo vojny, doba je drsná a surová, chcel by byť básnikom, uveomuje si, že v tejto dobe nemôže byť spevavý básnik, ale básnik drsný. Ctí si Bretona, Nezvala a Ristica.
- patrí sem báseň: Pokazený písací stroj – narušuje slohu

Vodné hodiny hodiny piesočné
- používa šokujúce genitívnu metaforu, žiadna interpunkcia, verš je úplne narušený aj slabičnosť
- symbol kohúta, hovorí o sociálnych podmienkach počas vojny, o tom, ako ľudia trpia
- obsahuje veľké množstvo metaforických obrazov, básnik povyšuje slovo nad všetko ostatné

Ja je niekto iný
- skladá sa z 2 častí, dosiahol ňou vrchol nadrealizmu
- mnohovýznamovosť, reaguje na postavenie človeka v neľudskej dobe (čas vojny), orientuje sa na svoj vlastný vnútorný svet
- ústredný námet je biblický – Féneus = biblická postava, psychicky ťažko znášal svoju dobu, použil ho aby vykreslil neľudskosť doby
1. Prvé stretnutie s Féneom = Féneus rozpráva o zániku sveta, ktorý má za následok vojna, predpovedá, že vojna zničí svet, používa metafory
2. Druhé stretnutie s Féneom = prechádza sa s Féneom, vidí skazu, absurdne hrubé – šokujúce obrazy, ktoré sa vyskytujú básnikovi keď sa prechádza s Féneom = dôsledok vojny

III. KATOLÍCKA MODERNA

- zoskupenie mladých básnikov, katolíckych kňazov, ktorých poézia začala vychádzať v 30.rokoch. Aktívne ju tvorili aj v 40.rokoch. po roku 1948 prestáva jej rozvoj.
- uplatňovali také hodnoty, ktoré vyplývali z náboženských a nacionálnych hodnôt. Ich poézia inklinuje k rodnému kraju a k domovu.
- dôraz kládli na významovú stránku básne a presadzovali kresťanksý humanizmus
- hlásala duchovné a kresťanské hodnoty, ale aj nové výrazové možnosti
- predstavitelia: Rudolf Dilong; Ján Haranta; Pavol Ušák – Oliva; Pavel Gašparovič Hlbina; Janko Silan; Svetoslav Veigl; Gorazd Zvonický

Rudolf Dilong

- básnická zbierka:

Mladý svadobník
- obsahuje básne: Hviezdam; Náš dom; Môj dedo
Hviezdam – nadväzuje na francúzsky surrealizmus a na našu nadrealistickú poéziu, hovorí o rodnom kraji, detstve
Náš dom – lyrickým hrdinom je sám autor, ktorý sa vyjadruje v 1.os.pl. (názor všetkých); vyjadruje svoj vzťah k domovu – kladný
Môj dedo – bol pracovitý, mal dobré srdce, nábožensky založený, bol spokojný so životom, aj keď mal ťažký život. Nebol by spokojný, keby syna nevyučil za robotníka.


IV. PROLETÁRSKA POÉZIA

- sociálna tematika s ideovým podtextom
- predstavitelia: Ladislav Novomeský

Laco Novomeský

- vyšiel z proletárskej jpoézie a z poézie DAVISTOV (ľavicová avantgardná poézia)
- vždy stál na strane chudobných
- do slovenskej literatúry prinisol poetizmus – ovplyvnený tvorbou Vitezeslava Nezvala
- básnické zbierky:

Nedeľa
- obsahuje básne, ktoré poukazujú na sociálne problémy, jeho lyrickými hrdinami sú obyčajní, chudobnejší ľudia, básne majú baladický ráz. Obsahuje báseň:
Báseň – básnik píše o svojom narodení v rkou 1904; v 19.rokoch si uvedomuje, že je tu New York - mrakodrapy, Paríž – mosty, Moskva – hlad. Amerika sa rozvíja, Rusko hladuje – žena tu sníva o tom, že sa bude mať lepšie.
Nedeľa – lyrickým hrdinom je sám autor, je večer a on je v meste, nadväzuje na Apolinerovu poéziu, vplýva na neho impresionizmus, má určitú ideálnu predstavu o živote, ale svoje ilúzie musí prekonať, lebo prechádza k reálnemu životu – nenaje sa z toho = sociálny problém.
Fiasko – chcel by ísť s milou na ples, nemajú na to peniaze, hoci je jeho milá krajčirka a šije šaty, ktoré má na sebe figurína (plesové) = sociálny problém
Slúžka – slúžka slúži v kuchyni, umýva riad po pánoch, oni svojim deťom dávajú bohaté darčeky, ona také nikdy nemala, možnosť a právo má len žiť a umrieť = sociálny problém

Romboid
- touto zbierkou prináša POETIZMUS – typický bohatá obrazotvornosť založená na voľnom združovaní zmyslových zážitkov, exotická motivácia (túžba po orientálnych krajinách, diaľkach, objavovanie neznámych krajín), typická hravosť a ľubozvučnosť. Báseň:
Romboid – spomína na detstvo, viacej sa k nemu nevracia, je mu smutno za detstvom, spomienky na cirkus – opička Kiki z Afriky, verklikár. Dnes spomína na Nezvala.

Otvorené okná
- súvisí s motívom otvorených okien = viacvýznamový – osobný, spoločenský, otvorené okná celej Európy. Báseň:
Aeroplán nad mestom – je v lietadle, vytvára sa mu nový obraz, z výšky sa mu zdá, ako by bolo mesto v katastrofe, vtáky majú strach z mesta = uvažovanie o vojne

Svätý za dedinou
- reagoval na Španielsku občiansku vojnu, básne protifašistické

Pašovanou ceruzkou
- obsahuje básne protifašistického charakteru, napísal ju počas vojny, keď bol veznený v Ilave

Po vojne napísal 3 básnické zbierky:

Vila Tereza – vzdal hold Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku

Do mesta 30 minút – venoval ju svojmu priateľovi Vladimírovi Klementisovi na jeho pamiatku – bol nespravodlivo obvinený a popravený v 50.rokoch

Stamodtiaľ a iné básne – prevládajú osbné básne, tragické, zdôrazňovali humánnosť, vytrvalosť v mravných postojoch, reaguje na 50.roky – najťažšie. Báseň Múdrosť – hovorí o Galileovi – o jeho teórii, vyzdvihuje múdrosť, hovorí, že múdrejšie je dieťa ako mudrc.


V. VITALIZMUS

- radosť zo života, láska, krása, prirodzený rytmus, oslava života, lásky, žien aj vína = radostný pocit zo života, životodárna aktivita, elán
- zakladateľ Ján Smrek – predstaviteľ

Ján Smrek
POETA NATUS

- vlastným menom Ján Čietek
- v Prahe vydával Edíciu mladých slovenských autorov; dlhé roky vydával časopis Elán
- jeho verše vyplývajú z neho samého. Básnické zbierky:

Odsúdený k večitej žízni
- nadviazal na symbolizmus, spomienky na detstvo, obdobie vojny, básne preplnené senzualizmom (pocitové vnemy). Obsahuje báseň:
Dnes milujem svoj Deň – všetko to čo bolo, chce nechať za sebou, túži po tom, čo bude, nezotrváva na veciach čo boli, chce ísť dopredu, teší sa na každé nové ráno. Túži po cudzích krajinách (Orient, Trója). Príklon k českému poetizmu Vítezeslava Nezvala.

Cválajúce dni
- významné pre jeho mladú generáciu. Obsahuje básne: Cválajúce dni; Mne dedinčanka stepilá
Cválajúce dni – báseň obsahuje 2 motívy: motív žrebcov a motív ženy.
1. motív – žrebci = symbolicky vyjadril pocity svojej generácie ako rýchly cval koní, ktorí sú schopní nechať za sebou minulosť, tá ich nezaujíma, ženú sa vpred, chcú vidieť svet, chceli by viacej ako majú. Lyrickým hrdinom je mladá generácia, ktorá sedí na paripách (uháňajúce dni), ženie sa vpred, niektorí sa nestíhajú prispôsobiť ich životnému tempu. Mladí nevedia či je to správne kam idú, ale nechcú byť všední.
2. motív – žena = zobrazuje lásku romantckú ale aj lásku modernú, ktorá prináša so sebou dravý životný pocit
Mne dedinčanka stepilá – elán zo života, páčia sa mu všetky dievčatá, dedinské sú prirodzené, on v meste obledol

Božské uzly
- ústredným motívom je láska. Báseň Balada čerešňových kvetov – je máj, čerešne, láska – živá, hravá, ale aj láska, ktorá prináša rozchod na konci, erotická, dravá

Iba oči
- je to básnická zbierka venovaná láske. Obsahuje básne: Oči; Pieseň
Oči – ústredným motívom sú ľudské oči – básnikove oči, lyrickým hrdinom je sám autor. Jeho oči sa dívajú okolo seba, dej sa odohráva v teplý večer júlový, nachádza sa vo veľkomeste, uvidí mladú predavačku, srdce sa mu rozbúši, ženu vníma ako krásu – vidí krásu. Očami s ňou nadväzuje kontakt – ich oči sa hrajú. Od týchto pohľadov možno prejsť až ku láske, cez oči sa vyjadruje láska muža a ženy, ale aj láska materinská.
Pieseň – chce rozdávať radosť, spev a šťastie

Básnik a žena (básnická skladba)
- celá skladba je napísaná formou dialógu, dejovou líniou sa prelýnajú ročné obdobia
- obsahuje 11 slabičný verš; združený rým – občas narušený prerývaným; väčšinou trochej
- je kompozične rozdelená do 5 častí:
1. V zasneženom parku – básnik sa stretáva so ženou, rozprávajú sa o mladosti, kráse, šťastí a cítia, že si navzájom dobre rozumejú
2. Pokračovanie jarné – odohráva sa predovšetkým v máji a medzi básnikom a ženou vzniká ľúbostný cit – láska čistá, úprimná, uzatvára sa vzájomnou zhodou a spoločným žitím
3. Letná noc na vode – vzťah básnika a ženy je už zrelý, jeden v druhom majú istotu, porozumenie, ich láska je pevná a obojstranná
4. Padajú listy – paralelne s ročnými obdobiami aj do lásky prenikajú nepríjemné chvíle a symbolicy ako opadávajú listy zo stromov, aj láska sa po kúsku rozpadáva. Končí sa rozchodom.
5. Po desiatich rokoch – básnik sa stretáva so ženou a rozprávajú sa o svojej bývalej láske, o svojom vzťahu, uvažujú čo bolo a čo mohlo byť. Rozprávajú sa o svojom súčasnom živote.

Zrno
- upúšťa od vitalizmu a vracia sa do rodného kraja, motív domova ale aj prírodnej lyriky. Návrat k dedinskému životu, hrozí 2.svetová vojna – zrazu príde na to, že nie je podstatný život cválajúcich koní, ale istota, ktorú hľadá doma. Obsahuje báseň U nás, v ktorej hovorí o domove.

Hostina; Studňa – vystupuje proti fašizmu a proti 2.svetovej vojne

Obraz sveta
- vydáva ju po vojne, už v starom veku. Spomína na to, čo všetko zažil – smutno spomína na mladosť. Obsahuje báseň Všetko biele.

Struny; Nerušte moje kruhy; Moje najmilšie (výber zo svojej poózie)

Poézia, moja láska (autobiografická próza)

VI. POETIZMUS

- má korene v českej literatúre, aktívny vzťah k životu, dominuje emócia, fantázia, asociácia, imaginácia
- predstavitelia: Valentín Beniak

Valentín Beniak

- označuje sa ako básnik s tragickým pocitom zo života
- považovali ho za knieža básnikov
- zmyslom jeho poézie bolo nájsť zmysel človeka uprostred dobra a zla
- na jeho tvorbu mal veľký vplyv Krasko, Wolker a Ady
- prvé básne uverejňoval v Slovenských pohľadoch
- básnické zbierky:

Tiahnime ďalej oblaky
- hlavnou témou je motív domova, zbierka je rozdelená do dvoch častí:
1. časť – Putá k domovu
2. časť – Hovory zo sna
- hlavné motvy domov, reťaz = symbol následnosti, zviazanosti jednotlivých generácií a symbol plynúceho času (cítiť vplyv Kraska). Patria sem básne: Nedeľa; Oblaky (motív domova, nevyhýba sa kritike k sociálnym témam, zlá spoločenská situácia).

V 30.rokoch mal vplyv na jeho tvorbu český poetizmus:

Ozveny krokov
- spomienky z cesty po Taliansku a Francúzsku i z ďalších miest, ktoré navštívil; obsahuje aj motív domova

Kráľovská reťaz
- exotické motívy, sociálno – národnostné motívy, vnímanie farieb, zvukov, vôní ako aj bohémske motívy – krčmy, lunaparky, zábavné podniky, vykričané štvrte západných miest

Poštový holub
- spoločenská lyrika – ohrozenie a možnosť vypuknutia vojny, obdobie tesne pred vojnou. Obsahuje básne: Poštový holub; Adis – Abeba (sympatie s robotníkmi, sociálne cítenie)

Plačúci amor
- motivicky je zameraná na lásku, ženu. Báseň: Dakde v diaľave – tragizmus, myšlienky vyššieho veku, pre neho už láska nebude mať radostný záver, básnik rezignuje

Žofia
- motív ženy, múdrosti, poézie. Báseň: Halucinácia – v čase vojny, muži umierajú vo vojne, ženy sú tiež zničené, vo vojne sa láska nenaplní, nevidí perspektívnu, lebo muži umierajú

Popolec; Igrie = vojnová tematika
Česká medzivojnová poézia:

1. autori nadväzujú na kritický realizmus (to čo tu bolo)
2. vytvárajú sa naturalistické diel – literárna moderny
3. umelecké avantgardy – boli revoluční – väčšinou sa opierali o spolok Devětsil

Najvýraznejší smer:
 poetizmus – vyjadruje aktívny vzťah k životu, zachytáva citové a fantazijné myslenie básnikov, zdrojom inšpirácií je bohatá obrazotvornosť – imaginácia, fantázia, snové predstavy, túžba po exotických krajinách, objasňovanie neznámeho
 surrealizmus

Predstavitelia:

Vítězslav Nezval

- básnické zbierky:

Pantomima = poetizmus; báseň Abeceda (túži po diaľke, chce preniesť rovník do Čiech; človek chce veľa dosiahnuť. Hrá sa s písmenami – fotogenické básne – spája obsah s obrazom)

Edison (skladba) = poetizmus; autor vyjadruje dojmy a pocity z večernej Prahy. Do kontrastu stavia tmu a svetlo. Tma symbolizuje všetko zlé, svetlo prináša nové ráno, nový život – miznú tiene. Ústrednou myšlienkou je oslava života a práce Edisona a jeho vynálezu žiarovky – lebo objavením žiarovky = svetla, strácajú sa aj tiene z nočnej Prahy. Symbolicky to súvisí so vznikom ČSR a začiatkom nového života.

Praha s prsty děště = surrealizmus; báseň Václavské náměstí k večeru – obraz námestia Prahy, množstvo obrazov, ktoré mu evokujú Václavské námestie

Sbohem a šáteček = vracia sa k poetizmu; je to intímna báseň, lúči sa s priateľkou, dúfa, že sa ešte niekedy stretnú

Matka naděje = surrealistická báseň; vyjadruje hlbokú lásku matkám, aj vieru v život

Jaroslav Seifert

- za svoju tvorbu dostal Nobelovu cenu za poéziu
- zbierky:

Město v slzách = hovorí o sociálnej biede, chudobe. Verí, že príde v budúcnosti niečo lepšie, že sa bude žiť lepšie.

Poštovní holub = vyjadruje lásku k žene, k prírode, k životu. Obsahuje báseň Píseň = hovorí, že nič nie je také zlé, aby nemohlo byť lepšie – nádej

Maminka = oslavuje svoju matku, maj ju nesmierne rád

Jiří Wolker

epitaf: Zde leží Jiří Woker, básnik, jenž miloval svět, a pro spravedlnost jeho šel se bít. Dřív, než mohl své srdce k boji vytasit, zemřel mlád dvadsedštyři let.

básnické zbierky:

Host do domu = lyrické i intímne básne, písal ich na škole. Básnik vyjadruje svoj obdiv k životu i k láske, hovorí o vzťahoch medzi ľuďmi, ktoré by mali byť plné porozumenia, optimizmu i radosti zo života. Básne: Pokora (melodický verš, malý chlapec má rád prírodu); Host do domu (hovorí o chudobných na okraji mesta, stojí na strane chudoby, hrá sa s myšlienkami i textom – kubizmus, jeden druhému sa snaží pomáhať – vzťahy sú priateľské)

Svatý kopeček = pri Olomouci, chodil tu na púť so starými rodičmi, opisuje prírodu, zjavila sa tu Panna Mária

Těžká hodina (zbierka sociálnych balád)
 Balada o snu – Jan a Mári sa ľúbia, Jan má boľavé oči, ťažko pracuje, myšlienky revolúcie
 Těžká hodina
 Balada o očích topičových – robotník oslepol, nikoho to nezaujíma
 Balada o nenarozeném dítěti
 Balada o námořníku
 Tvář za sklem

rozprávky – O milionáři, který ukradl slunce; O kominíkovi



































26. Súčasná svetová literatúra

Spoločenské podmienky:
- reaguje na koniec druhej svetovej vojny, ďalej sa vyvíja až po súčasnosť
- vniká literatúra západná a socialistická

Charakter:
1. západníá kultúra a literatúra – rozvíjali sa na demokratických princípoch. Naväzovali na to, čo tu bolo predtým, vznikajú nové smery, nové prúdy, školy. Literatúra má humanistický charakter – humánny prístup k človeku, čo je pozitívne. Približne v 70.rokoch nastupuje v literatúre negatívny jav – komercionalita – vznikajú diela bez väčšej kvality.
2. Socialistická kultúra a literatúra – žiada sa jednotná metóda – socialistický realizmus. Druhy literatúr:
a) oficiálna – písala sa, čítala, rozmnožovala
b) polooficiálna – siahali po historickej téme, psychologické romány, zakrývali svoje pravé romány
c) exilová – autori, ktorí emigrovali, kritizovali krajinu – písali to v zahraničí
d) samizdatová – tajná literatúra, písaná na stroji, tajne rozmnožovaná

I. AMERICKÁ LITERATÚRA

1. 1945 – 1960 = vznikajú rozsiahle románové práce, ktoré zachytávali život jednoduchších amerických ľudí v ich snahe uspieť v spoločnosti a nájsť si miesto. Dominuje tu humanizmus – hľadanie lásky, istoty a miesta človeka v spoločnosti
2. 60.roky = v pohnutom spoločenskom prostredí prichádza vlna Hippies, ktorá prináša revoltu a túžbu človeka po zmene. Vzniká tiež množstvo diel národnostných literatúr – černošská, indiánska, židovská.
3. 70.roky až po súčasnosť = presadzuje sa komercionalita, žánrovo sú diela pestré, viac so záberom do psychiky človeka. Najčítanejším literárnym podsystémom sú diela sci-fi, detektívky, horory, ľúbostné a westernové romány, spoločenské romány.

PRÓZA:

John Steinbeck

- predstaviteľ realistického románu
- v r.1962 dostal Nobelovu cenu za literatúru
- pracoval ako reportér počas 2.sv.vojny (Na východ od raja)
- diela:

O myšiach a ľuďoch (román)
- román je realistickým zobrazením amerického života v kontraste s bohatými
- hovorí o jednoduchých ľuďoch bezdomovcoch, ktorí putujú za prácou, snívajú o domove. Ústrednou postavou je George Milton – silná osobnosť a Lennie Small – slabší, retardovaný. George sa oňho stará. Prichádzajú na farmu, o ktorej si myslia, že by mohla byť ich domovom. Lennie má úchylku, rád hladká jemné veci. Majiteľka farmy ho zvádza, Lennie neuvedomujúc si, čo robí, v úchylke ju zavraždí. George ho chce zachrániť, naháňajú ich dedinčania, nechce, aby Lennie trpel, zastrelí ho.







Ovocie hnevu
- zobrazuje osudy troch generácií rodiny Joadovcov, ktorí v čase hospodárskej krízy prídu o celý svoj majetok. Putujú preto po celej Amerike, aby si našli svoje miesto. Prežívajú mnohé utrpenia, sklamania, najmä pády. V závere zachraňujú život malému dieťaťu, čím chce autor ukázať, že nachádzajú nádej a vôľu do života v pomoci iným.

Na východ od raja
- reaguje na udalosti vojny, protivojnový román


Jerome David Salinger

- predstaviteľ psychologického románu
- v celej tvorbe sa zaoberá problémami detí a mladej generácie, ktorá si hľadá miesto v americkej spoločnosti, búri sa proti konvenciiám, protestuje rôznymi prostriedkami, v závere väčšinou rezignuje. Taká je aj postava ústredného hrdinu diela:

Kto chytá v žite
- Holden Caufield je 16-ročný chlapec, ktorý hodnotí svoje prostredie ako zlé, skazené a neúprimné. Je nadaný, ale v škole neprospieva. Ujde zo školy, potuluje sa predvianočným New Yorkom, má predstavu, že si raz nájde svoje miesto. Sníva o žitnom poli, na ktorom sa hrajú deti. On stojí na jeho konci, za jeho chrbtom je priepasť a stráži deti, aby do nej nespadli.
- žitné pole predstavuje Ameriku, kým ju nezničili továrne a priemysel. Holden predstavuje mnladú generáciu, ktorá sa búri voči svetu dospelých, a to nielen obsahovo, ale aj formálne. Využíva slengové aj vulgárne výrazy.


John Updike

- predstaviteľ psychologického románu

Kentaur
- ústredná postava je George Caldwell, ktorý trpí rakovinovými bolesťami, uvedomuje si blížiacu sa smrť, prichádza na to, že žil dosť idealisticky,že pre svooju dôverčivosť sa stal cudzincom v zmechanizovanom svete a jediné, čo ho uspokojuje je to, že odovzdá všetko svojmu 15-ročnému synovi Petrovi – usiluje sa mu odovzdať svoje humanistické ideály.
- dej trvá 3 dni


Norman Mailer

- predstaviteľ naturalistického románu

Nahí a mŕtvi
- dej sa odohráva v čase 2.sv.vojny v Tichomorí na ostrove Anopopei. Američania tu bojujú proti japoncom. Seržant Croft posiela svojich vojakov pod vedením poručíka Hearna do nezmyselného boja, majú očistiť ostrov, narazia na silný odpor japoncov, seržant vedie vojsko, mnohí sú zranení. Autor zobrazuje surové obrazy boja. V závere zisťuje, že boj bol zbytočný, lebo Japonsko sa predtým vzdalo. Oficiálne spravodajstvo však hlási: „čistenie ostrova pokračuje“.

Joseph Heller

- predstaviteľ naturalistického románu

Hlava XXII.
- autor poukazuje na nezmyselnosť vojny
- postavy: Yossarian – 28 ročný vojak, tuctový typ, vyhlasuje o sebe, že nikdy sa nepovažoval za dobrého vojaka, netúži zomrieť ani položiť život za vlasť a nadriadených
plukovník Cathcart – túži po sláve a uznaniu nadriadených; Milo – samozvaný vynikajúci kuchár- no zlý letec, vytvoril prosperujúcu spoločnosť, obchodoval so všetkými krajinami Európy aj s nepriateľskými, prosperovali z toho takmer všetci, no aj na to doplatili; major Major Major – majorom sa stal na základe chyby počítača, bol to neschopný major a samotársky; Mc Watt – exhibicionista, doktor Daneeka, generál Dreedle, Dunbar,; Orr – Yossarianov spolubývajúci – detailista; Nately – bohatý mladý chlapec – zaľúbený do ľahkého dievčaťa; major – de Coverley, poručík Scheisskopf, Havermeyer, náčelník Biely Polozub
- Dej sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny na ostrove Pianosa v južnom Taliansku na americkej leteckej základni (27. letecká divízia). Majú za úlohu bombardovať nemecké pozície v severnom Taliansku. Ústrednou postavou je Yossarian. Vojakom vládne § Hlava XXII, ktorej ešte nikto neprešiel cez rozum. Každý má podľa neho absolvovať povinný počet náletov = 30. No plukovník Cathcart, pre svoju slávu, zvyšuje tento počet náletov, nakoniec až na 80. Vojaci to veľmi ťažko psychicky aj fyzicky znášajú, mnohí zomrú, mnohí zošalejú. Yossarian sa chce vyhnúť náletom, nechce lietať, aby nezomrel, tak simuluje chorobu pečene. V nemocnici má cenzurovať listy. Na tie sa podpisuje ako Irving Washington. Na základni si myslia, že majú špióna, tak to príde preskúmať kontrarozviedka. Po návrate z nemocnice nasledujú obávané nálety na Boloňu, Yossarian sa opäť bojí a tak v noci posunie líniu na mape tak, že to vyzerá, ako keby Boloňa už bola dobitá. Keď to na druhý deň zbadal veliteľ, veľmi sa potešil, nálety sa opäť odložili a niekoho za to museli vyznamenať, tak vyznamenali Yossariana. Ten na protest prišiel na odovzdávanie medaile nahí a odvtedy chodil po základni stále nahí. Nájde si priateľku, sestričku Ducketovú, s ktorou prežíva pekné chvíle. Raz sa išli prejsť na pláž a práve vtedy prelietaval Mc Watt ponad pláž s lietadlom – čím nižšie pri zemi letel, tým sa viac zabával. A v ten deň na pláži si nevšimol Kida, ktorý mu mával a lietadlom ho preťal v páse. Keď si to uvedomil, spáchal samovraždu – narazil do skaly. V lietadle boli aj ostatní Yossarianoví priatelia. Bol tu aj Nately, a tak sa Yossarian vyberá bez priepustky do Ríma, oznámiť to jeho priateľke. Tá, keď sa to dozvie, pokúša sa Yossariana viackrát zabiť. Príde za ním až na základňu. Yossarian sa pokúša s pomocou doktora Danneka dostať domov, no doktor sa pomýli a posiela domov iného. Yossarian je už zúfalý, nechce sa ďalej zúčastňovať bojov, je zhnusený, v závere dezertuje do Švédska ako predtým jeho spolubývajúci Orr.

POÉZIA:

beat generation – veľká skupina básnikov, ktoých spája túžba po slobode človeka. Ich tvorba je spojená s džezovou hudbou. Predstavitelia: Alen Ginsberg, Lavrence Ferlingheti

DRÁMA:

Arthur Miller

- psychologické hry:

Clara – bezvýchodisková situácia

Smrť obchodného cestujúceho – hlavná postava je Willy Loman, ktorý na sklonku svojho života uvažuje, aký mal jeho život zmysel. Po celý život vyznával len materiálne hodnoty, autor ho predstavuje ako zostarnutého človeka, ktorý už nie je schopný presadiť sa vo svojej profesii, stráca miesto v zamestnaní. Rozhodne sa skoncovať so životom. Uskutoční dokonalú samovraždu – predstiera dopravnú nehodu, aby po smrti finančne zabezpečil svoju rodinu poistkou. Syn Biff odmieta peniaze i otcov model úspešného života, ale jeho brat Happy chce pokračovať v otcových šľapajách.

Tennesse Williams

- psychoanalitické hry:

Sklenený zverinec
- priemerná americká rodina, hlavný hrdina sa stará o svoju matku a psychicky narušenú sestru. Jeho život je poznačený neúspechom v práci a rodinným prostredím. Je jediným živiteľom rodiny, no aj napriek tomu sa rozhodne opustiť rodinu a nájsť si svoje miesto inde.

II. ANGLICKÁ LITERATÚRA

- zameriavala sa na otázky 2.sv.vojny, ale najmä povojnovej skutočnosti
- všíma si spoločenské rozdiely medzi bohatými a chudobnými, je akousi sondou anglickej spoločnosti

George Orwell

Zvieracia farma – alegorický román na udalosti v Rusku od r. 1917 až do r. 1943. O všetkom rozhodujú zvieratá.

1984 – utopistický román, hlavný hrdina Winston Smith sa dostáva do väzenia kvôli svojmu zmýšľaniu. V tej dobe všetko riadi „Strana“.

John Osborne

- predstavoval novú generáciu v anglickej literatúre = rozhnevaní mladí muži = chceli zobraziť spoločnosť, kritizovali

Obzri sa v hneve (román)
- Jimmy Porter, hlavná postava, intelektuál z robotníckej rodiny – ožení sa s Alison, dcérou plukovníka. Jimmy má vysokoškolský diplom, nemôže si nájsť primerané zamestnanie. Svoj hnev prenáša na ženu, tá psychicky trpí, zatajuje pred ním tehotenstvo, aby to nechápal ako citové vydieranie a odchádza k rodičom. Po jej odchode žije Jimmy s jej priateľkou, ale ich vzťah je podobný ako v Jimmyho manželstve. Alison sa narodí mŕtve dieťa a v zúfalstve sa vracia späť k Jimmymu, aby našli k sebe cestu.
- dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu

John Braine

Miesto hore (spoločenský román)
- ústredná postava Joe Lemptom je mladý človek z chudobného prostreida, ktorý túži celý život dostať sa do vyššej spoločnosti. Má pomer s vydatou Alice, súčasne sa zoznamuje s dievčaťom z vyššej spoločnosti – Susana Brownová. Susana otehotnie, Joe si z nich dvoch vyberie Susanu, zoberú sa, zabezpečí mu to prácu, bohatstvo. Alice to ťažko psychicky znáša, spách samovraždu. Joe zisťuje, že bohatstvo ho neuspokojuje, opúšťa svoju ženu, žije s milenkou. V závere sa vracia k Susane, pretože túžba žiť vo vyššej spoločnosti ho láka, v chudobe nevie žiť.




III. FRANCÚZSKA LITERATÚRA

- v nebývalej miere reaguje na vojnu
- je charakterizovaná humanizmom a bojom za ľudskú spravodlivosť. Vytvára sa veľa smerov, škôl a prúdov. Mnohé nadväzujú na to, čo tu bolo, vznikajú aj nové smery:

1. umelecká avantgarda – snažila sa hľadať vlastnú cestu. Zobrazuje zážitky z vojny.

= AVANTGARDNÁ PRÓZA:

Antoine de Saint – Exupéry

- bol letcom, bojoval v severnej Afrike, padol tu v 2.sv.vojne
- v jeho dielach vždy figurujú letci

Malý princ
- autor zobrazuje svet prostredníctvom detských očí, proti racionalizmu. Ústredným motívom je hľadanie lásky a priateľstva.
- postavy: Malý princ – čistý, neskazený, úprimný chlapec, ktorý sa zjavil na púšti. Pochádza z planéty B 612, často rozprával o svojej planéte, o tom ako zapochyboval o láske k ruži, ktorú miloval. Dával otázky do omrzenia. / pilot – rozprávač, vojnový letec, ktorému sa na Sahare pokazilo lietadlo, zisťuje, že Malý princ mu pripomína jeho keď bol malý, uvedomuje si, že už je obyčajný dospelý s malou fantáziou a trpezlivosťou / líška – nemala rada ľudí, chcela, aby si ju Malý princ skrotil, naučila ho trpezlivosti, stále sa nudila, svoj život pokladala za jednotvárny / had – pomohol Malému princovi dostať sa späť ku svojej ruži, stále sa vyjadroval v hádankách
- dej: Rozprávač opisuje svoje detstvo – maliarske začiatky. Potom sa rozprávač ocitá na púšti –Sahara, kde sa mu pokazilo lietadlo. Tu sa mu zjavuje malý chlapec. Tým chlapcom je Malý princ, ktorý opustil svoju planétu, svoju kvetinku, lebo chce spoznať svet a zistiť, čo je láska. Navštívi 7 planét. Na 1. býval kráľ, ktorý každému rozkazoval, aj keď nemal poddaných. Na ďalšej planéte býval márnivec, ktorý chel, aby ho všetci nokolo obdivovali. Na 3. planéte býval pijan, ktorý chcel pitím zabudnúť, že sa hanbí, že pije. 4. planéta patrila biznismenovi, ktorý stále počítal, koľko hviezd vlastní. Na 5. planéte býval lampár. Bola to veľmi malá planéta, na ktorej bola iba jedna lampa. Na 6. planéte býval zemepisec, ktorý písal hrubiznú knihu. Neopúšťal svoju pracovňu, ale príjmal návštevy a vypytoval sa ich na svet a zaznamenával si ich spomienky. Siedma planéta bola Zem. Prichádza na Africkú púšť a tu sa stretáva s hadom, s kvetinou.. Hľadá ľudí. Stretne líšku, ktorú si skrotí. Tá mu vysvetlí tajomstvo lásky, zisťuje, ako veľmi miluje svoju ružu. Neskôr stretáva pilota, pomôže mu nájsť vodu a pilot opraví lietadlo. Je výročie príchodu Malého princa na Zem, a tak sa dohodne s hadom, aby ho uštipol. Malý princ musí zomrieť, aby sa mohol vrátiť späť na svoju planétu – k milovanej ruži.

= AVANTGARDNÁ POÉZIA

Paul Eluard

- začínal dadaizmom, prešiel na surrealizmus. Do francúzskej literatúry priniesol voľný verš bez interpunkčných znamienok. V celej poézii spája pocity samoty, beznádeje, pesimizmu s láskou k žene.
- básnické zbierky:

Trudná túžba trvať – nenaplnená láska k žene. Báseň Poriadok a neporiadok lásky.

Fénix – obsahuje báseň Veselý nápev (má sny, predstavy o láske, nenaplnená láska)

Jacques Prévert

- dominujúca téma je láska
- priblížil sa surrealizmu, jeho tvorba je filmová montáž
- témy z každodenného života, poznačené sú vtipom, slovnými hračkami, frazeologizmami

Zametač – zametač v Paríži hľadá lásku, on je chudobný – nemá právo na lásku. Anjel mu ju zakazuje, vždy keď sa pozerá na nejakú ženu, káže mu pracovať. Zametač vidí ako sa topí žena, anjel mu ju káže zachrániť. Zachráni ženu, zaľúbia sa do seba, anjel mu ju káže hodiť späť do vody.

Pre teba moja láska – chcel by sa spútať so ženou, no nedarí sa mu to

Pieseň – láska, sen, život

2. existencializmus – rieši základné otázky existencie človeka z hľadiska jeho samého (individualita) i spoločenských vzťahov. Zdôrazňuje predovšetkým slobodu človeka a jeho individuálne rozhodovanie.

Jean – Paul Sartre

- Nobelova cena – odmietol je prijať

Hnus (román)
- pochádza z medzivojnového obdobia. Ústredná postava je Roquentin (Roktén) – je samotár, individualista, žije v prímorskom mestečku. Nevšíma si nikoho, celý čas trávi v knižnici a v izbe, zbiera historické fakty pre svoje dielo. Nakoniec je zhnusený sám sebou. Zblázni sa a odchádza, aby našiel svoju slobodu.

Múr (súbor krátkych próz)
- dej sa odohráva v období Španielskej občianskej vojny. Ústredná postava je Pablo Ibbieto – zatkne ho fašistická vláda, držia ho v zajatí, predtým spolupracoval s Ramonom Grisom, ktorý je vodcom protifašistickej skupiny. Vo väznici nie sú žiadni hrdinovia. Povedia im, že pokiaľ im neprezradia fakty, ráno ich odstrelia. Veľké psychické vypätie. Ráno ich zoberú na výsluch, Ibbieto povie, že Ramon sa skrýva na cintoríne v hrobke, aj keď vie, že je u bratrancov na vidieku, už mu je všetko jedno – vymyslí si cintorín. V závere Ibbieta nezastrelia, lebo podľa jeho udania skutočne chytili Ramona, pretože Ramon sa pohádal s bratrancami a išiel sa skryť na cintorín.

Albert Camus

- 1957 – Nobelova cena

Mor (román)
- dej sa odohráva v severnom Alžírsku v prístavnom meste Oran počas 2.sv.vojny. Doktor Rieux (Rió) – ústredná postava, bojuje so svojimi priateľmi proti moru, nenachádza pochopenie u nikoho z predstavených mesta. Snaží sa liečiť ľudí, tí umierajú jeden za druhým. Keď je situácia veľmi kritická, mesto začína pomáhať. V závere zvíťazia nad morom, ale Rieux nenašiel uspokojenie. Román je akousi alegóriou na nemecký fšizmus, ale súčasne upozorňuje na ľudskú bezcitnosť = mor je v každom z nás, musíme najprv začať sami od seba.

3. nový román – vznikol v pol. 50.rokov, spisovatelia odmietajú klasickú prózu, píšu racionálne bez akejkoľvek fantázie. Dôraz kladú na dialógy postáv.
Predstavitelia: Allain Robbe Grillet (Elen Rob Grijé)

4. absurdná dráma – vzniká v 50.rokoch, zakladateľom je Samuel Beckett

Samuel Beckett

- 1969 – Nobelova cena
Čakanie na Godota
- Beckett sa v nej vyjadril: „Nič sa nedeje, nikto nepríde, nikto neodíde, je to strašné.“
- dvojaktovka (2 dejstvá) – nemá dejovú líniu, je prakticky bez dekorácií
- dej: - celý príbeh sa odohráva na opustenej ceste pod holým stromom, kde sa stretávajú 2 tuláci Estragon a Vladimír a rozprávajú sa. Repliky nesúvisia, bavia sa tak, že buď stoja, alebo sedia, vyprázdňujú vrecká, jeden hovorí o voze, druhý o koze. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica - pán Pozzo vedie na reťazi otroka Luckyho. Pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý ich uisťuje, že „zajtra už určite príde pán Godot.“
Druhé dejstvo – tá istá scéna, aj postavy, len pán je slepý, preto je odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť čakajú na Godota, ktorý ani v závere neprichádza, hoci ich o tom chlapec opäť uisťuje. Tak sa končí aj dielo, v závere sa chcú obesiť za šnúrky, ale sa roztrhnú a oni tam ostávajú sťáť. Celý život je čakanie na smrť.
- divák sa nedozvie, kto je Godot. Poddľa niektorých kritikov Boh (z angl. God), podľa iných alegória beznádejného čakania, smrti, nádeje
- postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku

Eugéne Ionesco

Plešivá speváčka
- neschopnosť ľudí nadviazať medzi sebou komunikáciu

Stoličky
- starý manželský pár sa chce zabiť (samovražda). Pozvú si rečníka a hostí, príde len rečník a rozpráva prázdnym stoličkám
- autor hovorí o zmysle života a nenachádza uspokojenie

IV. ŠVAJČIARSKA LITERATÚRA PÍSANÁ NEMECKY

Fridrich Dürrenmatt

Návšteva starej dámy – do malého mestečka prichádza miliardárka Claire, ktorá sem prišla s jediným cieľom (keď bola mladá, mala milenca Illa a otehotnela). Chce, aby Illa zavraždili. Sila peňazí presvedčí dedinčanov, zabijú ho a ona si odváža telo.

Fyzici – rieši vzťah medzi mocou a morálkou. Newton, Möbius, Einstein = nachádzajú sa na psychiatrickej klinike, ktorej majiteľkou je stará slobodná šéflekárka Mathilde von Zahndová. Einstein a Newton sú tajní agenti, majú pre svoje krajiny získať Mobiove záznamy o výskumoch, pomosou ktorých by bolo možné ovládnuť svet. Zavraždia svoje ošetrovateľky, aby ich považovali za šialencov. Mobius nechce, aby boli jeho výsledky zneužité a preto ich presvedčí, aby si zvolili doživotný pobyt na psychiatrii. Ich obeť je zbytočná, lebo šialená šéflekárka ukradne tieto výsledky a vybuduje veľký trust, ktorým chce ovládnuť celý svet.



V. NEMECKÁ LITERATÚRA

- v začiatkoch sa musí vyrovnať s vojnovou skutočnosťou – mnohých autorov fašisti zavraždili, lebo písali diela s protifašistickou tematikou
- autori majú špecifický pohľad na druhú svetovú vojnu, charakteristický je humanizmus. Dominuje existencializmus


- po r. 1945 sa vytvorila Skupina 47 = mali spoločné znaky v tvorbe. Najvýznamnejší predstaviteľ:

Heinrich Böll

Kde si bol, Adam?
- tematicky sa viaže na 2.sv.vojnu – Slovensko-Maďarské pohraničie. Snaží sa nájsť zodpovednosť za to, že v čase vojny bol človek len akýmsi mechanizmom bez vlastného úsudku, ktorý vykonával povely.

Biliard o pol desiatej (román)
- rieši problémy 3 generácií rodiny Fähmelovcov
- najstarší Heinrich postavil katedrálu v benediktínskom kláštore. Jeho syn Róbert (ústredná postava) dostal 3 dni pred ukončením vojny príkaz, aby katedrálu vyhodil do vzduchu – bol príslušníkom fašistickej armády. Po vojne Róbertov syn Joseph dostal úlohu túto katedrálu obnoviť. Román sa sústreďuje na Róberta, ktorý sa musí vyrovnať so svojou minulosťou vo wehrmachte (nemecké vojská) a s názormi svojho syna, ktorý ho odsudzoval za príslušnosť vo wehrmachte. Preto sa odsťahuje do hotela, kde žije osamelo. Obľúbi si malého poslíčka Huga, s ktorým hráva každý deň biliard o pol desiatej, čo ho vytrháva z apatie. Veľa uvažuje o živote. Róbert si adoptuje poslíčka – nachádza silu do ďalšieho života.

- epické divadlo = vzniklo v 30.rokoch, rozvinulo sa v r.1945. Nadväzovalo na klasickú drámu, obsahuje rôzne moderné prvky = piesne, songy, využíva prostriedky kinematografie = chce tak pôsobiť na city diváka, zvyšovať emociálnosť. Chce, aby sa divák aktívne zapájal do diania. Jeho zakladateľom je:


Bertold Brecht

Žobrácka opera
- londýnske podsvetie, Mackie Messer – vraždil ľudí nožom, obsahuje veľa songov, stala sa populárnou na celom svete

Matka Guráž a jej deti
- príbeh z obdobia 30 ročnej vojny, matka stráca všetkých synov a manžela. Zostane jej len nemá dcéra. Nechápe, o čo ju vojna pripravila. Obsahuje songy.

Život Galileiho
- je spracovaný jeho život, cirkev ho donútila zmeniť jeho učenie. V závere života povedal „A predsa sa točí.“, keď ho upaľovali.

Kaukazský kriedový kruh
- motív materinskej lásky. Ľud pvstal proti tyranovi, jeho žena utečie, dieťa nechá doma, vychováva ho slúžka. Po rokoch sa matka vráti, chce dieťa späť. Sudca má rozhodnúť, ktorej žene zverí dieťa. Nakreslí antický kruh, do stredu postaví dieťa a ženy majú chytiť dieťa za ruku a majú ťahať. Slúžka ho pustí – má ho radšej, preto sudca zverí dieťa slúžke.
Anna Seghers

- počas 2.sv.vojny musela emigrovať, po vojne sa vrátila späť do Nemecka

Siedmy kríž (vojnový protifašistický román)
- Georg Heisler spolu s ostatnými je v koncentračnom tábore. Siedmym sa podarí ujsť. Fašisti vystavia pred tábor 7 krížov a poľujú na týchto siedmych utečencov. Postupne chytia 6, pribijú ich na kríže. Georg uniká – na tomto úteku zobrazil pomery v Nemecku = stretáva ľudí rôzneho vierovyznania, spoločenských tried, rôzneho spoločenského vyznania (rodina sú fašisti, zradili by ho). Za pomoci komunistov sa dostáva do zahraničia – zachráni sa.

VI. TALIANSKA LITERATÚRA

- na prelome 40. – 50. rokov sa rozvíja neorealizmus, naplno v 50.rokoch, v literatúre aj vo filme. Nadväzoval na kritický realizmus, všímal si sociálne aj spoločenské protiklady povojnového Talianska. V centre pozornosti je každodenný prostý život obyčajných ľudí. Ostro kritizuje problémy, často sa opiera o ľudový odboj a protifašistické vystúpenia v Taliansku.

Alberto Moravia

Rímske poviedky (súbor poviedok)

Rimanka (román)
- všíma si život mladých dievčat v Ríme, najmä život prostitútok

Vrchárka (román)
- z obdobia 2.sv.vojny. Nie je to román o vojne, ale o utrpení a násilí, ktoré vojna so sebou priniesla. Celý príbeh vyrozprávala hlavná hrdinka – obchodníčka Cesira, ktorá uniká z Ríma počas vojny do vrchov so svojou dcérou Rossettou ku známym. Prežívajú dramatické situácie počas cesty aj počas pobytu vo vrchoch. S niektorými ľuďmi vychádzajú dobre, s inými nie, lebo sú to len hladné krky. Počas návratu do mesta Rossettu znásilnia oslobodzovacie vojská, Cesira si otvára obchod, Rossetta je po zážitku úplne apatická. Nerozumejú si spolu. Vojna úplne zmenila charakter týchto dvoch postáv, navzájom sa odcudzili.

VII. RUSKÁ LITERATÚRA

1. oficiálna – písala sa, čítala, rozmnožovala, téma 2.sv.vojny, diela písané metódou socialistického realizmu, museli naznačovať víťazstvo Ruska na fašizmom = východisko; Boris Polevoj – Príbeh ozajstného človeka, Alexander Fadejev – Mladá garda (príbeh mladých ľudí v Krasnodone, ktorí zabíjajú fašistov), Michail Šolochov – Rozoraná celina
2. polooficiálna – siahali po historickej téme, psychologické romány, zakrývali svoje pravé romány, Boris Pasternak – Doktor Živago
3. exilová – autori, ktorí emigrovali, kritizovali krajinu – písali to v zahraničí, Alexander Isajevič Solženicyn
4. samizdatová – tajná literatúra, písaná na stroji, tajne rozmnožovaná

PRÓZA:

Jurij Bondarev
Horúci sneh – dej sa odohráva v Stalingrade počas bojov, zahynie tu veľa ľudí

Breh – dej sa odohráva v Berlíne. Sovieti vyhrali v Nemecku, Nemci mali zákazy. Veliteľ Sovietov – generál – sa zaľúbi do Nemky, ona otehotnie. Ich láska je tajná, pokúšajú sa dostať na americkú stranu.

Boris Pasternak

- v 20.rokoch začal písať filozofickú poéziu – snažil sa zblížiť prírodu a človeka, neskôr prešiel na prózu.
- mal dostať Nobelovu cenu, na nátlak Ruska si ju nemohol vyzdvihnúť
- začali ho prenasledovať za dielo:

Doktor Živago (román)
- zachytáva udalosti v Rusku od r.1903 – 1929 (buržoázna revolúcia, 1.sv.vojna, Veľká októbrová socialistická revolúcia, mnohé povstania). Ústrednou postavou je doktor Živago – pochádza z pomerne bohatej rodiny. Ako 10 ročný osirel, starajú sa oňho príbuzný. Išiel študovať medicínu. Počas 1.sv.vojny sa dostal do Karpát – zranil sa – vracia sa späť do Moskvy. Chce mať pokoj, odchádza s rodinou na Ural. Unesú ho partizáni, nesúhlasí s ich názormi, ale musí sa im prispôsobiť. Jeho manželka odchádza späť do Moskvy, neskôr emigruje. Živago sa často stretáva so svojou bývalou láskou Larisou (krátke stretnutia) – Larisa mussela odísť z Uralu, vždy mu priniesla niečo svetlé v živote. Po mnohých prekážkach sa konečne vracia do Moskvy a cestou v električke dostane infarkt a zahynie. Na jeho pohreb prichádza Larisa, nevieme kam odchádza – je to záhadná postava.

Alexander Solženicyn

- mal dostať Nobelovu cenu, na nátlak Ruska si ju nemohol vyzdvihnúť, prebral ju až jeho syn

Jeden deň Ivana Denisoviča (novela)
- opisuje život v gulagoch (pracovné tábory na Sibíri) – jeden deň v pracovnom tábore
- ústredná postava je Šuchov, podmienky sú prísne – mohli robiť len to, čo povolili, obliekať si, čo im povolili

Súostrovie Gulag
- autor zachytáva pomery v Sovietskych pracovných táboroch na Sibíri
- je napísaná zvláštnou formou, zo spomienok autora a z listov jeho priateľov = koláž
- je to otrasné svedectvo o tom, ako sa sovietska moc zbavovala nepohodlných ľudí, ktorí museli na Sibíri ťažko pracovať a mnohí tu aj zahynuli

Rakovina
- dej sa odohráva v stredoázijskej republike v sanatóriu – ležia v ňom chorí na rakovinu, v živote im nezostáva veľa času. Tu sa stretávajú dvaja hrdinovia – Kostoglotov (má autobiografické črty) a knihovník Šulubina. Kostoglotov je človek skeptický, nedôverčivý a opatrný a Šulubin sa cíti vinným, pretože vždy mlčal, nikdy sa neprotivil príkazom vyššie postavených. Kým vonku za oknami nemocnice sa prebúdza jar, a s ňou nádej na zlepšenie politickej situácie, autor konštatuje, že túto spoločnosť už nie jemožné vyliečiť.

Červené koleso (román)
- zachytáva udalosti v Rusku od r. 1914 až po súčasnosť. Červené koleso = červená diktatúra, ktorá dlávi všetko, čo sa jej postaví do cesty.

Matrionina chalupa (poviedka)
- hlavná postava je autor, ktorý chce učiť v tichom prostredí, dostáva sa do dediny, potraviny si musí dovážať z mesta, odmieta miesto pridelené úradom. Známa mu pomôže nájsť chalupu – Matrioninu chalupu, zblížia sa. Vychovávala neter, manžel jej zomrel. V závere sa dozvedáme, že ona bola tá dobrá, ktorá netúžila mať majetok.


Valentin Rasputin

- písal psychologické romány:

Ži a pamätaj
- hrdinov stavia do hraničných situácií, keď sa musia rozhodovať. Hlavný hrdina je Andrej Guskov, ktorý prežíva v 2.sv.vojne otrasné okamihy. Dezertuje kvôli žene, skrýva sa v horách, manželka mu pomáha. Ona otehotnie, dedina ju odsudzuje, že podviedla muža – obmedzujú ju = tragický kioniec.

Lúčenie s Maťorou
- v dedine Maťora sa má stavať priehrada, má byť zaplavená celá dedina. Poukazuje na to, ako presvedčiť ľudí, že priehrada je potrebná.

Požiar
- malá sibírska dedina = horí sklad potravín. Tu sa odhaľujú charaktery ľudí. Namiesto toho, aby hasili požiar, ženy kradnú potraviny, muži sa opíjajú vodkou a malá skupina ľudí nedokáže sama uhasiť požiar.

Čingiz Ajtmatov

Deň dlhší ako ľudský vek
- dej sa odohráva počas jedného dňa = obraz kultu osobnosti. Autor tu vložil mýtické legendy, tragické osudy jednotlivcov i problémy výskumu nových planét. Hlavná postava železničiar Edigej chce splniť priateľovi poslednú vôľu – pochovaať ho na starobylom, mýtmi opradenom cintoríne. Stretáva sa s mnohými prekážkami.

Džamila
- žena, ktorá sa rozhodne zanechať svojho surového muža, odíde so svojou láskou, nikto ich nechce prijať, sú odsúdení spoločnosťou

POÉZIA:

Jevgenij Jevtušenko
- zbierky: Prieskumníci budúcnosti; Neha



Bella Achmadulinová
- zbierky: Struna; Môj rodokmeň; Hodiny hudby



Robert Roždestvensky
- poéma: Reqie; zbierky: Rovesníkovi; Radar srdca



Vladimír Vysockij
- zbierky: Pieseň o priateľovi; Krútime zemeguľou; Balada o láske



Andrej Voznesenskij
- kubizmus = zbierky: Antisvety; Mozaika; Majstri


27. Humor v literatúre

Humor – autor úsmevne a zhovievavo zosmiešňuje nedostatky života jednotlivcov i spoločnosti. Zameriava sa najmä na zobrazovanie malicherných sporov medzi ľuďmi.

Irónia, sarkazmus – výsmešný spôsob zobrazovania určitých javov v spoločnosti

Satira – výsmešný spôsob zobrazovania určitého javu s jeho úplným odmietnutím

Čierny humor –


Cynický humor –


Govanni Boccaccio

- predstaviteľ humanizmu = 1500 – 1650
- dielo:

Dekameron
- ide o 100 noviel. Dej sa odohráva vo Florenicii v Taliansku počas morovej epidémie.10 mladých ľudí sa náhodou stretne v kostole a sa rozhodne ujsť pred touto epidémiou na vidiek. Každý večer sa stretávajú – po 10 večerov a rozprávajú si príbehy – 10 príbehov. Aj napriek obavám a strachu pred smrťou sa dokážu na týchto príbehoch zasmiať a pobaviť. Sú to príbehy veselé i vážne, kritické s ponaučením. Autor odsudzuje hlúposť, závisť, lakomstvo, pokrytectvo a na tú dobu opovážlivo aj tmárstvo. Dôležitú úlohu tu zohráva láska k žene.

Ján Chalupka

- predstaviteľ slovenského klasicizmu = 1780 – 1830
- písal divadelné hry, jeho základným divadelným žánrom bola satirická fraška – autor sa vysmieva malomeštiackym neduhom spoločnosti, išlo mu však o odstránenie nedostatkov.

- písal pre potreby divadelnej scény v Liptovskom Mikuláši, ktorú vytvoril v roku 1830 Gašpar Fejérpataky – Belopotocký

hry:
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali
- zobrazuje slovenské malomesto s jeho typickými malomestskými pomermi a chybami. Chcel sa chybám vysmiať, ale súčasne túžil po tom, aby sa chyby napravili.
Dej: V Kocúrkove sa schádza konvent, ktorý má zvoliť nového učiteľa. Čižmársky majster János Tesnošil sa snaží presadiť syna svojho suseda – Matina, ale cirkevný inšpektor pán z Chudobí presadí, že si zvoli učiteľa Slobodu, rodáka z Turca. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova a začína sa dramatické napätie. Tesnošilovci ho chcú získať pre svoju dcéru. Pán z Chudobíc od neho žiada, aby učil po maďarsky. Učiteľ Sloboda nevyhovie ani Tesnošilovcom ani pánovi z Chudobíc. V závere si zoberie za manželku dcéru predchádzajúceho učiteľa, ktorý vyučoval tiež len po slovensky.
Pán z Chudobíc – cirkevný inšpektor, predstaviteľ feudalizmu, zástanca maďarského jazyka, nie je bohatý, má svoje spoločenské postavenie, ale je už chudobný. Feudalizmus je na úpadku. Používa maďarčinu i latinčinu, ale ani jeden jazyk neovláda poriadne. Chce sa nad ostatných vyvyšovať.
János Tesnošil a jeho rodina – krajčírsky majster, predstaviteľ nastupujúcej buržoázie, ktorá je ešte veľmi slabá, ale túži po moci, bohatstve a túži sa dostať do vyššej spoločenskej triedy.
učiteľ Sloboda – je zástancom slovenčiny, aj keď ovláda maďarčinu, latinčinu a gréčtinu. Predstavuje nový typ inteligenta na slovenskej dedine.

Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva – bezprostredné pokračovanie Kocúrkova

Trasorítka, Trinásta komnata, Juvelír, Huk a Fuk

satirický román – Bendegúz = dvaja zemania Bendegúz a Kolonipos (Slováci) sa vyberú do sveta, robia sa veľkými pánmi a hľadajú pravlasť Maďarov



Ján Palárik

- predstaviteľ prechodného odbdobia = 1850 – 1875
- blízky ľudovému jazyku – príslovia, porekadlá. Využíva humorne videnú situáciu, zámena osôb = situačná komika

Svoje veselohry uverejňoval v almanachoch Concordia a Lipa (reakcia na situáciu v národnom živote), sú komédiami omylov (zámena osôb, inkognito), situácie sú nie len zábavné ale aj poučné.

Inkognito
- kocúrkovská tematika, namiesto priepasti medzi inteligenciou a odrodilím meštianstvom dochádza k ich zbližovaniu.
- námet je z rodinného života ponemčeného meštianstva
- jadro zápletky – úsilie získať túto vrstvu pre národné ciele
- dej: Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej dcéra Everlín sa majú stať objektom špekulácie radného pána Potomského – chce oženiť svojho syna s Everlín. Ona je už prisľúbená olejkárovmu synovi – básnikovi Jelenskému. Ten prichádza do Kocúrkova inkognito (preoblečený za kosca), aby ju spoznal. Ona ho nespozná a zdôverí sa mu, že nechce básnika. Súčasne do mesta prichádza Potomského pomaďarčený syn Jelenfy (preoblečený za maďarského herca). Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlín, ona s matkou omylom prečítali Jelenfy = zámena mien – vznikajú komické situácie – nakoniec sa osoby odhalia – Potomský dostali košom a Everlín – už Eva a Jelenský pripravili pre koscov veselicu.

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
- zmierenie šľachty a zemianstva, zmierenie a prinavrátenie slovenského ľudu odrodilých Slákov
- dej: Do domu grófky Eržiky Hrabovskej prichádza jej budúci ženích – barón Kostrovický. Aby sa navzájom spoznali, Eržika si vymení svoju úlohu so svojou spoločníčkou Milušou Orieškovou (otec je slovenský učiteľ). Barón si vymení úlohu so svojím priateľom Ing. Rohoňom. Celé dielo je prepletené situačnou komikou. V závere – pri dožinkových slávnostiach sa všetko vysvetlí a postavy sa nájdu: Mluša + Rohoň; Eržika + Kostrovický.
- Postavy: Ľudovít Kostrovický – spočiatku len maďarsky, neskôr sa prikláňa k slovenčine
Miluša – je zástankyňa slovenského jazyka a myšlienky povznesenia slovenského národa. V momente, keď Miluša obhajuje slovenský národ autor vystrieda prozaickú reč za básnickú – chce vyjadriť cit a vznešenosť slovenského národa
- jazyk – maďarský, nemecký – nadradenosť nad slovenský ľud

Jaroslav Hašek

- predstaviteľ českej medzivojnovej literatúry = 1918 - 1945
- písal poviedky, humoresky, cestopisné fejtóny – v centre pozornosti sú ľudia z periférie, demokratické myslenie. Súcití s jednoduchými ľuďmi, kritizuje šľachtu, cirkev, políciu, presahuje do satiry.

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
- nedokončený román. Hlavný hrdina predstavuje typ heroikomického (hrdinsko – smiešneho) človeka. Prostredníctvom hlavného hrdinu poukázal autor na absurditu 1.sv.vojny a na nezmyselnosť manipulácie s ľuďmi, až po rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie.
- Kompozícia – román sa skladá z množstva epizodických príhod, ktoré tvoria samostatné celky, ale súčasne sú prepojené postavami i prostredím, nadväzujú na seba.
- Dej – Švejk pracuje ako úradník – vypukne 1.sv.vojna, mladí muži musia rukovať na vojnu, jeho trápi reuma. On sám s vlasteneckým nadšením sa dá odviezť pred povolávaciu komisiu, tá ho charakterizuje ako podvodníka, ktorý si vymyslel chorobu. Tak sa dostáva za vojaka, vždy slúži nejakému dôstojníkovi a spôsobuje rôzne komické príbehy. Dostáva sa do Plzně, Českých Budějovíc, nakoniec priamo na front. Je to obyčajný prefíkaný človek, úradník, na vojne obchoduje so psíkmi – vojnou prechádza bez problémov. Autor kritizoval a satiroval dôstojníkov a Rakúsko-Uhorskú armádu. Prejavy hlavného hrdinu sú vyslovené s prostoduchou samozrejmosťou, pohybujú sa na hranici medzi predstieranou obmedzenosťou a normálnosťou. V románe je množstvo ľudovej reči.



























28. Poviedka

Poviedka – je malá epická forma. Vyznačuje sa tým, že umelecky stvárňuje jednotlivú udalosť zo života človeka. Vystupuje v nej malé množstvo postáv, sú však vykreslené ako opravdivé ľudské charaktery. Do deja vstupujú sformované, nevyvíjajú sa. O ich živote pred opisovanou udalosťou sa autor zmieňuje iba akoby mimochodom. Tematicky môže poviedka čerpať z najrozličnejších oblastí života. Z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka pokladá za voľnejší útvar ako novela.

Martin Kukučín
(MUDr. Matej Bencúr)

Považuje sa za zakladateľa realizmu 1875 – 1905. Je majstrom realistickej poviedky. Uviedol do literatúry ľudovú reč a ľudové postavy. Vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí. Napísal mnoho poviedok, z ktorých mnohé sa považujú za vrchol realizmu v slovenskej literatúre.

Vo svojich prvých poviedkach a črtách z dedinského prostredia sa zameral na pozorovanie a opis dedinských ľudí, zvykov a tradícií. Dedinského človeka opisoval s chápavým, láskavým humorom. Patria sem diela: Na Ondreja, Na jarmok, Na hradskej ceste, Dedinských jarmok. Vrcholným dielom tohoto obdobia je humoristická poviedka:
Rysavá jalovica (humoristická poviedka)
– ústrednou postavou je krpčiar Adam Krt. Má ženu Evu. Autor ho vykresľuje v mnohých situáciách s láskavým humorom, napr. ako priateľa alkoholu, ale dobráka a zároveň slabocha. Vystupuje tu Adam Trnka, Krtov sused. Celý dej sa točí okolo rysavej jalovici, nedorozumeniach, ktoré vzniknú z jej kúpy a predaja = konflikt vzniká zo susedských, medziľudských vzťahov. V závere sa všetko vysvetľuje.

V ďalšom období písal diela, v ktorých sa na dedinu pozeral hlbšie a kritickejšie. Sem patria poviedky Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Mišo, Dies irae.
Neprebudený (psychologická poviedka)
- má tragický koniec, ústredná postava je Ondráš Machuľa – zaostalý dedinský pastier, žije so svojou tetou Totkou. Patrí k najchudobnejšej vrstve. Všíma si sociálne rozdiely na dedine a ich vplyv na život človeka. Ondráš vnútorný a citový život, napriek jeho retardácii, je veľmi bohatý. Zaľúbi sa do Zuzky Bežanovie, tá si z neho stále uťahuje, povie mu, že si ho vezme – on to všetko berie vážne. Totka dohovára Ondrášovi, aby Zuzku neposlúchal, no on si dáva chystať šaty na svoju svadbu. Zuzka sa vydáva za svojho milého Jana Dúbravovie. Ondráš zisťuje, že ho Zuzka klamala, je veľmi sklamaný, odchádza z hostiny. V dedine vypukne požiar (tu vsúva autor humor), horí stodola, kde sú husy. Tie chce Ondráš zachrániť, zomiera v plameňoch. Pre Ondráša je smrť vykúpením.
Má 2 časti:
1. časť je statická, autor opisuje Ondrášove pocity, jeho vzťahy, používa monológ
2. časť je dynamická, autor dáva možnosť rozbehnúť sa deju, zobrazuje tu požiar, svadbu = rýchly priebeh deja. Autor je rozprávačom – rozprávanie s prvkami opisu s dejovým rámcom. Používa krátke zvolacie vety. Používa tu vnútorný monológ.

Keď báčik z Chochoľova umrie (humoristická poviedka)
- humoristická poviedka z dedinského prostredia, zobrazujúca hmotný aj duchovný úpadok zemianstva, hlavnou postavou je Aduš Domanický z mesta Domanice = Kameňany – predstaviteľ upadajúceho zemianstva, charakterizuje ho v troch situáciách : a) priezviskom – doma nič nemá, b) správaním – na jarmoku sa hrá na veľkého pána, každý ho obskakuje no nič mu nie je dobré, ale nie preto, že je náročný, ale nemá peniaze, c) v krčme – má chválenkárske reči, chváli svoje tátoše – v skutočnosti chrastavé mrciny, ktoré ho ledva nesú a psa Dianu. Priekupník Ondrej Tráva chce z Aduša vytĺcť peniaze, no keď k nemu prichádza, je šokovaný, že jeho kaštieľ je zchátraný, aj kone, všetko je zničené. Jediná vec, ktorá má u Aduša cenu sú 4 jasene pri hroboch Adušových predkov. Aduš si uvedomuje, že konal nesprávne a jeho predkovia by sa obracali v hrobe, stáva sa dobrým. (Zemianstvo je trieda, ktorá splnila svoju historickú úlohu a zaniká, zobrazuje ho ako morálne a finančne upadajúce, nedáva mu šancu.)

Poviedky: Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Spod školského prachu, Vianočné oblátky = spomienky na detstvo a mladosť. Patrí sem aj novela Mladé letá.

Dom v stráni (román)
- z juhoslovanského prostredia, zachytáva život težakov = sedliakov a statkárov.

2. VLNA KRITICKÉHO RALIZMU:

Božena Slančíková – Timrava

Za celoživotnú tvorbu získala titul Národná umelkyňa.

Jej tvorbu rozdeľujeme: 1. začiatky tvorby = poviedky
2. predprevratová tvorba = do roku 1918
3. Hrdinovia
4. poprevratová tvorba = po roku 1918

Začiatky jej tvorby sú spojené s dvoma typmi poviedok:
1. zo života panskej spoločnosti = Pomocník, Za koho ísť? (rozprávačom je sama autorka, priamo vstupuje do deja, má 25 rokov, pochádza z inteligencie, prišla na dedinu – jediným jej cieľom je dobre sa vydať. To je aj jediný cieľ všetkých dievčat na dedine = vydaj.)
2. prózy z dedinského života = Ondro Karman (zobrazuje obyčajného dedinského človeka, Ondra Karmana, ktorý sa stane cestárom – spyšnie, stane sa „pánom“. Za toto ho autorka ostro satiruje.
Predprevratová tvorba = do roku 1918 – kvalitnejšie, vypracovanejšie poviedky:
a) spoločenské prózy = Ťažké položenie, Nemilí, Bez hrdosti, Veľké šťastie – v týchto prózach zobrazuje život vidieckej spoločnosti, myšlienkový svet postáv je chudobnejší – ľudia bez zmyslu života, ktorý sa nudia. V centre pozornosti stoja dievčatá, predovšetkým z rodín inteligencie. Jediným záujmom je dobre sa vydať. Dievčatá navonok súhlasia, ale vnútorne sa búria. Autorka túto vzburu realizuje vnútorným monológom.
Bez hrdosti – ústredná postava je Milina Adamčíková, beznádejne sa zaľúbila do učiteľa Sama Jablonského, láska plná nepokoja – Samo dobre vyzerá, robí všetko pre to, aby ju vydráždil, lebo vie že ho Milina ľúbi – až v závere sa Milina presvedčí, že Samo je sebec – rozhodne sa, že radšej bude žiť sama.
b) poviedky z dedinského prostredia= Na jednom dvore, U kanátov, Mocnár, Príde čas, Ťapákovci
Ťapákovci – dej sa odohráva na dedine u Ťapákovcov – sú to neschopní, leniví ľudia = ako kone bez pastiera, býva ich 16 v 1 izbe. Často sa hádajú kvôli práci, lebo sa im nechce pracovať. Začínajú pracovať v piatok – atypické. Majú v neporiadku aj studňu – rozpadáva sa. Potrebovali by nový dom. Všetky novoty chce zavádzať Iľa – kráľovná (bola na 2 mesačnom kurze v Rimavskej Sobote – pôrodná baba), myslí si, že je ničo viac – najmúdrejšia. Je manželka najstaršieho syna Paľa – Iľa chce nový dom, novú studňu, poriadok a hygienu. Ťapákovci sú flegmatickí, nevšímaví, konzervatívny. Rodine Ťapákovcov velí Anča – zmija = je to mrzáčka, mala reumu, ktorú zanedbali – chce byť paňou v dome, je súperkou Iľi – hašterivá, tvrdohlavá, nepripustila žiadnu zmenu. Ančine záporné vlastnosti súvisia s tým, že sa cíti menejcenná – má aj vnútorný svet, je veľmi citlivá, vyšíva prekrásne svadobné čepce, aj keď si uvedomuje, že ona nikdy nebude mať na hlave takýto čepiec, nikdy sa nevydá – má 30 rokov a je mrzáčka. Iľa si s Ťapákovcami nevie rady a keď jej richtár ponúkne prácu gazdinej – pristúpi. Paľo ide za ňou, aby sa vrátila, no Iľa sa zatne. Autorka chcela, aby sa na dedine žilo ináč – aby nastali zmeny a zavádzali sa postupne nové spôsoby – hygiena. Paľo odíde od Ťapákovcov a s Iľou sa rozhodnú, že si postavia dom.

Jozef Gregor – Tajovský

Písal poéziu, prózu aj drámu. Próza a dráma sú v jeho tvorbe rovnocenné.
Jeho próza má tieto charakteristické znaky:
1. poviedky z dedinského prostredia, prejavujú sa tu jeho prvé črty prozaickej tvorby
2. všetky poviedky sú monografického typu – autor sa venuje príbehu 1 postavy = ostrá kritika sociálnych problémov, všíma si chudobu, hlad, biedu.
3. rozprávačom je najčastejšie autor, ktorý sa priamo zúčastňuje deja, alebo niektorá zo zúčastnených postáv
4. v poviedkach predstavuje život najchudobnejších, biednych, smutných ľudí a autor stojí na ich strane
5. prvý krát v našej literatúre vstupujú do deja postavy budúcich proletárov – robotnícka trieda
6. posledná veta v poviedke zvyčajne vyjadruje autorov názor na problém
7. ide o typické realistické prostredie i postavy, autor si všíma nielen klady, ale aj nedostatky

POVIEDKOVÁ TVORBA = ZBIERKY POVIEDOK:
1. Omrvinky, Z dediny = začiatky tvorby
2. Rozprávky – zbierka v ktorej ostro kritizuje sociálne problémy
- Pastierča (richtárov syna Samko je v ostrom triednom kontraste so sirotou Zuzkou. Autor ostro odsudzuje morálku buržoáznej spoločnosti)
- Do konca (pracovitosť starého otca)
3. Besednice – sem patria:
Maco Mlieč - rozprávačom je autor, na začiatku sa stretáva s Macom Mliečom, ktorý mu vyrozprával svoj príbeh – ako mladý nastúpil do práce ako paholok, obľúbil si kone, neskôr sa chcel oženiť, kvôli výzoru ho nechcú – zanedbaný, stane sa kočišom u richtára, kone sa splašia, zlomí si nohu, ostane mrzákom, neskôr pasie kravy, ochorie – myslí si, že onedlho zomrie a prichádza za gazdom a pýta s, či mu nie je dlžný, dostával za prácu jedlo, šaty, oblečenie, pálenku, tabak – žiadne peniaze = vykorisťovanie. Gazda povedal, že mu nič nedlží a dáva mu peniaze, ktoré Maco Mlieč chce dať na pohreb. Zomrie a gazda mu vystrojí parádny pohreb. Richtára celá obec pochváli, sluhovia hovoria, že ho aj mal za čo pochovať – tým, že mu za prácu neplatil, začínajú si uvedomovať svoje vykorisťovanie. Autor priamo vstupuje do deja.
Aby odvykali - dostáva sa do dediny, do rodiny, v ktorej dávajú deťom alkohol, aby v budúcnosti nepili
Smädní
Apoliena - chudobné nevzdelané dievča, autor smúti nad tým, aké sú dievčatá zaostalé, nevzdelané, duševne biedne
4. Rozprávky pre ľud – sem patrí napr. poviedka Úžerník
5. Smutné nôty = svadobný cyklus poviedok – napr. Hnevník, Zrušil slovo, Bojko
= spoločenský cyklus poviedok – napr. Do kúpeľa, Prvé hodinky
6. Tŕpky
7. Zbohom
8. Spod kosy = poviedky:
Mišo
Mamka Pôstková – monografický typ – 1 príbeh, mamka prichádza do banky zaplatiť dlh, autor je bankový úradník, vstupuje do deja 1.os.j.č. – dozvedáme sa o jej mužovi – alkoholikovi a o jej synovi – pomáha jej, no oženil sa, nechal ju, nech sa živý sama s otcom – mamka má dlžobu, lebo si zlomila ruku a nemohla piecť chlieb – pomaličky spláca dlh v banke, chce si sporiť na pohreb a splatiť dlžoby, aby po nej nezostal dlh – je svedomitá, zodpovedná, celý život pracovala, žila skromne, jednoduchý – predá svoju perinu, to posledné čo má, aby splatila svoj dlh.
Horký chlieb – monografický typ, opisuje príbeh rodiny Mary Turjanky, vo dne v noci pracovala, aby uživila deti – 3 malé deti. Muž jej zomrel – ona stráži deti svojich pánov aj v noci, vtedy musí nechať svoje deti doma samí. Páni jej tak raz sľúbia, že prídu domov o pol noci – neprichádzajú – ona si predstavuje, čo všetko sa môže stať jej deťom – ide domov – nič im nie je – vracia sa ku pánom. Takto sa to zopakuje viackrát – začína chorľavieť. V závere prichádza na to, že tie peniaze nestoja za jej zdravie a za to, aby sa stále bála o svoje deti.
Na chlieb – príbeh mladého chudobného muža Ďura, ktorý nemá peniaze na chlieb pre svoje deti, prichádza do banky požičať si peniaze, odmietnu mu pôžičku, nájde si ručiteľov, rovnako chudobných – zase mu odmietnu požičať – vypadne mu z oka slza, obmäkčí direktora – ten si namýšľa, že urobil veľký ľudomilý skutok. Na druhý deň si Ďuro nájde prácu.
9. Rozprávky nové i staré
10. Rozprávky z Ruska = napr. Moja matka (prináša robotníkov, rozprávač – autor, monografický charakter. Jeho (autorova) matka sa musela vydať bez lásky, z poslednej vety sa dozvedáme, že nie je šťastná. Autor stojí na strane chudobných.

Jan Neruda

- predstaviteľ českého realizmu = 1875 – 1905
- poviedky:

Povídky malostranské
Přivedla žebráka na mizinu
pán Vojtíšek – bol žobrák, zmierený so svojím životom, ľudia ho mali radi, vychádzali mu v ústrety, bol to milý a sympatický 80-ročný pán, chodil vždy pekne upravený
pán Šmir – bol policajt, milý, priateľský, poznal celú Malú Stranu
Miliónová – bola to žobráčka, bola škaredá - mala iba jeden zub, chamtivá
Dej: Autor opisuje život žobráka – pána Vojtíška, ktorého pozná celá Malá Strana, ľudia sú k nemu ústretový, vždy sa mu dajú najesť. Autor opisuje jeho vzťah k ostatným ľudom aj k žobrákom. Pán Vojtíšek nikdy nežobral v nedeľu a pred kostolom. Bol pobožný človek. Od každého sa mu niečo ušlo. Rozšírila sa o ňom klebeta, že má veľa peňazí, dva domy, dva dcéry, ktoré chodia len v rukavičkách. Túto klebetu pravdepodobne rozšírila žobráčka Miliónová, ktorá závidela pánovi Vojtíškovi. A tak jedného dňa keď išiel žobrať, ľudia ho odbíjali s tým, že dnes sa nič nezvýšilo, alebo že je veľká chudoba. Pánovi Vojtíškovi sa to zdalo čudné. Malý chlapec, ktorého zobrazoval autor, mu spolu s jeho mamou odniesli jesť. Pán Vojtíšek bol nútený odísť žobrať inde. Nikto o ňom už nepočul, iba jedného dňa prišiel policajt a oznámil, že pána Vojtíška našli zamrznutého po polnoci vedla kasární. Mal len zodraný kabát a nohavice a nemal ani košili. Takto skončil pán Vojtíšek vďaka závistlivým ľuďom.
O měkkém srdci paní Rusky
pani Ruska – chodila na všetky pohreby, ohovárala, pletkovala, mala okolo päťdesiat rokov
Josef Velš – bol kupec, zámožný, zomrel
Dej: Zomrel kupec – Josef Velš. Celý dej sa odohráva okolo jeho pohrebu. Na jeho pohreb príde pani Ruska – vdova, ktorá chodí na všetky pohrebe. Pani Ruska má nabrúsený jazyk a tak na pohrebe pána Velša začne ohovárať vdovu po pánovi Velšovi. Skončilo to tak, že pre pani Rusku prišli policajti a vyviedli ju z pohrebu. Na druhý deň išla pani Ruska na komisariát, kde jej zakázali chodiť na funusy. Pani Ruska bolo osoba spoločenská, preto bola toto príliš veľká hanba. Vyriešila to tak, že sa odsťahovala.
U tří lilií
Autor – hlavná postava
krásnooké dievča - štíhla, čierne vlasy, oblá – hladká tvár, záhadné oči
Dej: Dej sa odohráv za tmavej temnej daždivej noci. Autor sedel v podniku U tří lilií za stolom, ale vydržal tam len krátky čas. Vždy vstával od stola, aby videl bližšie na tancujúcich. Vábilo ho krásne osemnásťročné dievča s krásnymi očami. Autor ju opisuje. Dievča neprestajne tancovalo, autor ju pozoroval, stretávali sa im pohľady. On si všímal ju, ona jeho. Išiel si sadnúť a pribehlo nejaké iné dievča, ktoré krásnookej dievčine niečo hovorilo a zrazu krásnooké dievča zmizlo. Po štvrťhodine tu bola krásnooká opäť. Mala premočené šaty. Autor si vyposlúchol rozhovor týchto dievča. Vyrozumel z ich rozhovoru toľko, že krásnookej dievčine práve zomrela mama. Krásnooké dievča vyšlo von, a autor išiel za ňou. Chytil dievča za ruku a išli spolu do arkád.




































29. Novela

Novela – zaraďuje sa medzi stredné epické formy. Získala si obľubu u spisovateľov 19.sotorčia. Vznikla v Taliansku v období renesancie. Novela sa chcela oslobodiť od závislosti na literárnych tradíciách a snažila sa spracúvať nové, originálne námety. Nepodáva komplexný a široký obraz života človeka, ale iba určitý výsek, súbor niekoľkých udalostí, ktoré však majú svoje vnútorné napätie. Má menší počet postáva ako román, jednoduchší dej, menej zložitú kompozíciu. Postavy novely sú na začiatku deja už ľudsky a charakterovo sformované a neprekonávajú počas trvania deja väčší vývin, pretože ani časové rozpätie udalostí nie je veľké. Dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne prekvapujúci obrat.

Govanni Boccaccio

- predstaviteľ humanizmu = 1500 – 1650
- zakladateľ novely
- dielo:

Dekameron
- ide o 100 noviel. Dej sa odohráva vo Florenicii v Taliansku počas morovej epidémie.10 mladých ľudí sa náhodou stretne v kostole a sa rozhodne ujsť pred touto epidémiou na vidiek. Každý večer sa stretávajú – po 10 večerov a rozprávajú si príbehy – 10 príbehov. Aj napriek obavám a strachu pred smrťou sa dokážu na týchto príbehoch zasmiať a pobaviť. Sú to príbehy veselé i vážne, kritické s ponaučením. Autor odsudzuje hlúposť, závisť, lakomstvo, pokrytectvo a na tú dobu opovážlivo aj tmárstvo. Dôležitú úlohu tu zohráva láska k žene.

Svetozár Hurban Vajanský

- predstaviteľ realizmu = 1875 – 1905
- novela:
Letiace tiene
– rozpráva o úpadku zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového. Zveľaďuje svoj majetok, no postupne ho stráca – prechádza do rúk nemeckého úžerníka. Dcéra Ela sa odmieta podrobiť jeho vôli a vydá sa za pokrokovo zmýšľajúceho Milka Holana – učiteľov syn, predstaviteľ pokrokovo zmýšľajúcej inteligencie a tým sa zachráni.

Dobroslav Chrobák

- je dobrým pozorovateľom človeka a prostredia
- v jeho dielach má príroda magickú silu, ktorý vplýva na hrdinu – rozprávača.

Drak sa vracia
S podtitulom „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“ = svedčí o rozprávkovosti. Že je to rozprávanie, to sa dozvedáme až v závere z epilógu, ktorý rozpráva Eva. Celý príbeh je rozprávanie o jej mladosti, svojim vnukom.
1. Dej sa odohráva na dedine blízko Poľských hraníc. Postavy žijú na dedine. Ústredné postavy sú Drak (Martin Lepiš Madlušovie), Eva a Šimon Jariabek. Drak a Eva = súlad s prírodou, Šimon má neutrálny vzťah k prírode. Drak tu odmalička vyrastal, má rád zvieratá, dokonale pozná všetky vrchy, pomáha zvieratám – príroda pomáha drakovi. Autor si všíma konflikt: Drak  dedina. Eva je len štatistickou postavou na vykreslenie konfliktu.

Eva








Drak Šimon

2. Sociálne problémy a triedne zloženie si všíma len okrajovo, napr. keď si Drak dovezie z mesta hlinu, v dedine vládne hlad, ľud si myslí, že je to múka, prepadnú Draka – vyženú ho z dediny.
3. Rozprávač je autor 3.osoba, narušuje Šimonovým rozprávaním, názor celej dediny – 1.os.mn.č. Autor preniká do vnútra dediny – strach, aj do vnútra Šimona a Evy (epilóg).
4. Drak – rozprávkové meno, všetko okolo Draka je záhadné a tajuplné, nikto nevie odkiaľ prišiel – našiel ho starý Lepiš, hrnčiar pri ceste ako malé bábätko, ani ako dieťa nechodil medzi mladých, je tajomný, takmer čierny. Má doráňanú tvár. Nikto nevie, čo Drak robí, prečo sa vrátil (strach dedinčanov), prečo pomáha dedine zachrániť dobytok, skade pozná Poliakov. Symbolicky tu autor zobrazuje boj dobra so zlom, víťazí dobro. Autor postupuje od nejasného k vysvetleniu, od napätia k harmónii.
5. Personifikácie, opisy, epitetá, metafory, opisno-slohové postupy, metaforicko-personifikačné vety, postup od nejasného k vysvetleniu.



František Švantner

Malka
1. Dej sa odohráva na salaši (príroda) aj na dedine, ktorá len dokumentuje život dedinských ľudí. Autor si okrajovo všíma sociálne problémy (Malka je slúžka). Ústrednou postavou je: Malka (súlad s prírodou), Autor = rozprávač (dokonalý súlad s prírodou, žije na salaši, príroda sa mu stáva spoluhráčom, chce Malku) a Šajban (Malkin brat). Príroda sa stáva jednou zo zúčastnených postáv = mýtus prírody – hrá sa s Autorom, zatemňuje Šajbana, chráni a berie si Malku. Vzniká ľúbostný trojuholník = Autor – Malka – Šajban (nie ozajstný, len z autorovho pohľadu = subjektívne videnie)
2. Okrajovo si všíme sociálne problémy, triedne zloženie si nevšíma (len krčmára Michalčíka)
3. Rozprávač prežíva duševné napätie, hľadá akéhosi soka v láske. Subjektívne videnie autora.
4. Tajomnou postavou je Šajban, nastáva množstvo tajuplných situácií, pri ktorých pomáha príroda. Malka sa tajne stretáva so Šajbanom, keď sa má stretnúť s autorom, ten žiarllli, chce zabiť Šajbana, ten ho zbije. Autor udá Šajbana, myslí si, že on zabil krčmára Michalčíka, žandári hľadajú Šajbana, vystrelia do tmy a postrelia Malku, tá tragicky zomiera. V závere sa dozvedáme, že Šajban je Malkin brat. Autor prechádza od jednoduchosti k zložitosti, od jasného do neskutočného, Malka zomiera, lebo to chcela príroda, vzťahy sú komplikované, v závere sa nevyjasňujú.
5. Prirovnania, personifikácie, epitetá, metafory, je to „báseň v próze“ – množstvo lyrických prostriedkov.



Nevesta hôľ
- týmto dielom dosiahol vrchol lyrizovanej prózy v našej literatúre.
1. Dej sa odohráva na holiach = TUHORE a v dedine = TAMDOLU. Dedinské prostredie je reálne, názvy Prietržiny, Veľký zvon, Prielom, Kotlisko. Na holiach je autorovi lepšie, je tu doma = súlad. Dedina mu je cudzia. Máme tu 3 typy postáv :
a) realistické postavy : krčmár Weinhold - chce Zunu kvôli mlynu, majetku
b) tajomné postavy :
Zuna – žije v prírode, nechodí medzi mladých, je čistá, dedinčania ju považujú za ženu ľahkých mravov, chodí sa kúpať do Morského oka, väčšinou sa pohybuje v prírode, je jej časťou a príroda je časťou Zuny = dokonalý súlad. Najčastejšie chodí do prírody večer, záhadne sa stretáva s Vlkočlovekom, všetky jej konania sú plné záhad, autor v závere nič nevyjasňuje.
Zunin otec – vieme len to, že je slepý, má mlyn, nikto nevie, akú má hodnotu
Tavo – je uhliar, žije na holiach, mimo ľudí = dokonalý súlad s prírodou, viac o ňom nevieme nič
On – nič o ňom nevieme, ide pravdepodobne o vojnového zbeha
Rozprávač = autor = Libor, po desiatich rokoch strávených v meste sa vracia do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika, má koňa Eguša. Pohybuje sa medzi reálnym a tajomným. Autor niečo objasňuje, niečo nie.
- všetky mužské postavy majú záujem získať si Zunu.
- Príroda sa stáva jednou z postáv, chráni Zunu = mýtus prírody, zasahuje do deja, vytvára nové postavy, je ochranca tajomstiev a dospievania Zuny
2. Autor si okrajovo všíma sociálne problémy – krčma, mlyn. Triedne zloženie si nevšíma, len krčmára Weinholda, ktorý chce Zunu kvôli mlynu. Dôležitú úlohu tu zohrávajú sny, vízie a fantastické prvky. Dej má mýtický charakter.
3. Preniká do vnútra autora = rozprávača, je to subjektívne videnie udalosti. Rozprávačom je autor v 3.os., občas aj Tavo, Zuna, príroda.
4. Vyskytujú sa tu tajuplné záhadné postavy = On, Vlkočlovek - pomáha im príroda, zahaľuje tajomstvá. Autor zobrazuje poverčivosť dedinčanov, rozprávač sa pohybuje na hranici reálneho a fantázie, postupuje od jednoduchosti k zložitosti. Zunine konanie je záhadné, v závere nič nevysvetľuje. Zunu v závere nedostal ani Tavo, ani hájnik, ale tajomný On. Je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo. V závere Zuna zmizne – „Hole ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“
5. Využíva epitetá, metafory, personifikácie, prirovnania, zdrobneniny, opisný a úvahový, rozprávací postup, vsúva povery, autorská reč dominuje nad rečou postáv, vyskytuje sa tu metonymia = keď časť niečoho zastupuje celok („ Prietržiny boli celé na nohách.“ = ako na dvoch nohách celá dedina)

Dáma (zbierka noviel)
- vymkol sa lyrizovanej próze, hrdinov spája so spoločenskou situáciou









30. Humanizmus a renesancia

Svetová humanistická literatúra

- vznikla v 13.st. v Taliansku
- humanus (latinské) – ľudský, orientácia na človeka
- renesance – (francúzske) - znovuzrodený
- kultúra a literatúra je orientovaná proti feudálnej a cirkevnej teológii, novú orientáciu prináša nová trieda – meštianstvo, prináša nové myšlienky
- kultúra a literatúra sa orientuje na pozemský život, na úctu k rozumu, zmyslové vnímanie, do popredia sa dostáva jednotlivec, napodobňujú sa vzory z antickej literatúry
- nastáva rozvoj národných kultúr

1. Talianska literatúra

Dante Alighieri

Božská komédia
- 14.st., 100 spevov, zachytáva problémy stredovekého človeka
- kompozične sa skladá z 3 častí: Peklo, Očistec (=Vergilius), Raj (=Beatrice)
- básnik – symbol pre celé ľudstvo, Vergilius – symbol pre rozum, Beatrice – symbol pre náboženstvo
Peklo – básnik prechádza peklom, vidí ako ľudia trpia – čerti ich týrajú, trpia ľudia, ktorí vo svojom živote robia zle, neveriaci, ničomníci, lenivci zo všetkých národov. Precháddzajú Očistcom, aby mohli ísť do raja.
Raj – hovorí ako je v raji, panuje tu láska a šťastie, ľudia netúžia po väčšom bohatstve, chcú spravodlivosť.

Govanni Boccaccio

- zakladateľ novely

Dekameron
- ide o 100 noviel. Dej sa odohráva vo Florenicii v Taliansku počas morovej epidémie.10 mladých ľudí sa náhodou stretne v kostole a sa rozhodne ujsť pred touto epidémiou na vidiek. Každý večer sa stretávajú – po 10 večerov a rozprávajú si príbehy – 10 príbehov. Aj napriek obavám a strachu pred smrťou sa dokážu na týchto príbehoch zasmiať a pobaviť. Sú to príbehy veselé i vážne, kritické s ponaučením. Autor odsudzuje hlúposť, závisť, lakomstvo, pokrytectvo a na tú dobu opovážlivo aj tmárstvo. Dôležitú úlohu tu zohráva láska k žene.

Francesco Petrarca

Spevník
- zbierka básní, autor vyjadril lásku k žene

2. Francúzska literatúra

François Villon

Malý testament
Veľký testament
- všíma si život vo francúzskej spoločnosti, vzáva hold Bohu i kráľovi, všíma si aj život obyčajných ľudí – padlé ženy, ktoré spoločnosť donútila žiť svojským spôsobom

François Rabelais

Gargantua a Pantagruel

3. Španielska literatúra

Lope de Vega

Miguel de Cervantes Saavedra

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
– Don Quijote je stredoveký rytier, ktorý so svojim sluhom – Sancho Panzo – putuje na nevládnom koňovi po španielskom vidieku. Hlavný hrdina čítal mnoho diel, hlavne rytierske romány, preto sa rozhodne, že aj on bude bojovať, aby získal slávu. Bojuje s veternými mlynmi, s kŕdľom oviec. Je to satirický román, autor sa vysmieva pomerom španielskej spoločnosti.

4. Anglická literatúra

William Shakespeare

a) historické hry – Richard III., Henrich IV.
b) komédie – Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, Ako sa vám páči, Veselé panie z Windsoru
c) tragédie – Hamlet, Othelo, Macbeth, Kráľ Lear, Rómeo a Júlia

Hamlet
- hra z dánskych dejín. Ústrednou postavou je Hamlet – dánsky princ a Claudius – jeho strýko, ktorý zavraždil svojho brata – Hamletovho otca a oženil sa s jeho matkou. Polónius je kráľovský komorník, Ofélia je Polóniova dcéra – Hamletova milá, Laertes je Oféliin brat. Syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zabil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil s kráľovnou vdovou. Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní. Pritom zomiera aj Ofélia, ktorá sa pomiatla a utopila. Laertes vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má Hamlet zomrieť otráveným mečom. Zraní princa, no meče boli vymenené a tak Laertes zomiera vlastným mečom. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera. Hamlet nakoniec zabije vraha svojho otca a nakoniec i on zomiera.

Kráľ Lear
- veršovaná tragédia. Starý kráľ chce rozdeliť ríšu 3 dcéram. Dedičstvo získajú staršie dcéry, na najmladšiu Kordéliu kráľ zanevrie kvôli jej úprimnosti. Vydá ju za francúzskeho kráľa. Starším dcéram je otec na obtiaž a tak ho vyženú. Navzájom sa nenávidia a keď Goneril otrávi Regan, sama spácha samovraždu. Kordélia prichádza otcovi s vojskom na pomoc, po vylodení padne do zajatia a zabijú ju. Kráľovi pri pohľade na mŕtvu Kordéliu praskne srdce.

5. Slovenská renesančná a humanistická literatúra (1500-1650)

Spoločenské podmienky – slovenské územie je pod nadvládou Uhorska, turecké nájazdy v 2 etapách, je to obdobie moru, reformuje sa náboženstvo, vládli Habsburgovci – vznikali protihabsburské povstania.
Literatúra – spočiatku sa rozvíja iba v šľachtických a cirkevných kruhoch. Pozitívnejšie je to za panovania Mateja Korvína (založená Academia Istropolitana, vznikla kníhtlač – Ján Gutenberg). Autori často napodobňujú antické vzory. Je tu snaha o uplatnenie individualizmu, v literatúre prevažuje príležitostná a spoločenská téma. Úradným a literárnym jazykom je čeština, vzniká slovakizovaná čeština, základným úradným jazykom je latinčina a maďarčina.

a) latinská humanistická poézia

Martin Rakovský

O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach – autor odsudzuje bohatých i chudobných, kritizuje ich vlastnosti, stojí na strane stredných vrstiev, ktoré prinášajú spoločnosti osoh. Za príčinu rozpadu štátu považuje krutovládu, nespravodlivosť, neschopnosť panovníka, ale aj nerovnosť a bezbožnosť ľudu.
O svetskej vrchnosti – predstavuje spravodlivého ideálneho panovníka


Jakub Jakóbeus

Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa – ústrednou postavou je Matka Slovákov, ktorá plače a žiali nad strašným osudom slovenského ľudu. Rozpráva Kristovi o vojnách, o more a rôznych diabolských nástrahách, ktoré sužujú jej deti – Slovákov. Báseň má národnobuditeľský a vlastenecký charakter, autor vyzýva slovenský národ k aktívnej obrane a poukazuje tiež na jeho historické skúsenosti. Má nádej a túži po tom, aby už nastal konečne mier.

b) humanistická odborná próza

Ján Jessenius – lekár – slovák – na Karlovej univerzite, uskutočnil prvú verejnú pitvu v Čechách

Vavrinec Benedikt z Nedožier

Dve knihy českej gramatiky – je to knižka českej gramatiky. Nabáda slovákov, aby sa vzdelávali a kritizuje ich za to, že sa nevenujú slovenskému jazyku a málo čítajú knihy

c) renesančná poézia
I. historické piesne:
Píseň o zámku muránském (Martin Bošňák) – hovorí o vládcovi Muránskeho hradu, ktorý bol lúpežným rytierom, ale hovorí o tom ako bránil Muránsky hrad pred Turkami. Bol to Matej Bazalt.
Píseň o Sigetskom zámku – hlavný hrdina Mikuláš Zríni – pán Sigoti, statočne bráni zámok proti Turkom, nakoniec dostali Turci zámok zradou.
O Modrom Kameni, Divíne a Zvolene – hovorí o dobývaní našich zámkov Turkami, vyzdvihuje statočnú obranu, Turci dobývajú zámky len vďaka zrade alebo vďaka úteku pánov. Statočný obranca Urban Škodný.
O Jágri – hovorí o dobývaní Turkami, ale aj habsburskými žoldniermi.
O Tompjevovi; Myjava a kozáci – habsburskí žoldnieri.
II. ľúbostné piesne – 8 ľúbostných piesní, ktoré sú anonymné
Mejž ty lítost, má najmilší, na serdce moje
Siládi a Haďmáži – o 2 uhorských zemanoch, ktorí sa dostali do tureckého zajatie. Podarí sa im uniknúť – pomôže im sultánova dcéra. Na spiatočnej ceste do Uhorska prežívajú mnohé dobrodružstvá. Obidvaja sa zaľúbia do sultánovej dcéry, ale nakonic vyjde najavo, že Haďmáži má doma ženu a deti, vzdáva sa jej a ona zostáva so Siládim.


III. duchovná lyrika – náboženská poézia
Ján Silván –Písne nové na sedm žalm kajících a jiné žalmy = autor vyjadril svoje myšlienky, city a názory, žiada, aby človek žil cnostne, pretože všetko, čo je pekné sa raz pominie.
Eliáš Láni – pochmúrne myšlienky, posmrtný život
Daniel Pribiš; Juraj Tranovský
IV. dráma
Pavel Kyrmezer
Komedie česká o bohatci a Lazarovi – hovorí o bohatom kupcovi, ktorý nechce pomôcť chudobnému Lazarovi, preto ho čerti odnesú do pekla v okamihu, keď sa prejedá.
Komedie nová o vdově – má biblický námet, hovorí o chudobnej vdove, ktorá nemá prostriedky aby zaplatila dlh úžerníckemu kupcovi. Pomôže jej prorok, ktorý je zázračne rozmnoží olej. Porovnáva bohatých a chudobných.
Jur Tesák Mošovský – Ruth
V. ľudová slvoesnosť – tematika: protiturecký odboj, panovanie kráľa Matiáša
a) balady – Ten turecký mýtnik
b) historické povesti – Ako kráľ Matej drevo rúbal
c) piesne regrútske a vojenské – Hory, hory, čierne hory
d) ľudová próza – rozprávky (zvieracie, žartovné, legendové, čarovné), miestne povesti