PRECHODNÉ OBDOBIE: od romantizmu k začiatkom realizmu

Spoločensko-historické pomery:

Po porážke revolúcie viedenská vláda nastolila absolutistický režim, ktorý reprezentoval minister vnútra A. Bach. Úradnou rečou sa stala nemčina. Prestali vychádzať Hurbanove Slovenské pohľady a od r. 1849 vo Viedni vydávané Slovenské noviny, na návrh dôverníka pre slovenské veci na viedenskom dvore, Jána Kollára, vychádzali v staroslovienčine, čiže v slovakizovanej češtine. Preto dochádza v r. 1851 k stretnutiu štúrovcov a bývalých bernolákovcov: J. Palárika, Radlinského, M. Hattalu. Dohodli sa na reforme jazyka. Podľa Hodžových návrhov vypracoval Martin Hattala - Krátku mluvnicu slovenskú, ktorá upravila stredoslovenské nárečie podľa historických (etymologických) zásad.

Po páde Bachovho absolutizmu v r. 1859 nastáva uvoľnenie režimu. Uhorsko získalo novou ústavou z r. 1861 značnú mieru samosprávy, obnovili sa uhorské úrady, snem, úradnou rečou sa stala maďarčina. V tomto roku začali vychádzať politické noviny, Pešťbudínske vedomosti, ktoré redigoval J. Francisci. Patril k organizátorom celonárodného memorandového zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo v Turčianskom sv. Martine 6. a 7. júna 1861. Prítomní prijali dokument Memorandum národa slovenského a v ňom žiadali uznanie slovenského národa, slovenského jazyka a samosprávu pre slovenský národ pod názvom "Hornouhorské slovenské Okolie". Na tomto území mala úradoch, na súdoch, v školách panovať jedine slovenčina.

Zo všetkých slovenských politických požiadaviek, predostretých uhorskému snemu a panovníkovi, sa splnila len malá časť: vznikli tri slovenské gymnáziá, v Revúcej, Martine, Kláštore pod Znievom a v r. 1863 bola založená Matica slovenská, ktorá sa stala celonárodnou inštitúciou. Prejavom národnej jednoty bolo zvolenie katolíckeho biskupa Š. Moyzesa za predsedu Matice slovenskej a evanjelického superitendanta K. Kuzmányho za jej podpredsedu. Stala sa centrom vedeckej činnosti, organizovala kultúrne podujatia, vydávala časopisy, noviny, almanachy a tým sa zaslúžila o šírenie literárneho jazyka i osvety.

V r. 1867 dochádza k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu a panovník vymenoval nezávislú uhorskú vládu na čele s grófom Andrášim. Nacionálna doktrína maďarských vládnucich kruhov sa stala politickou platformou. Obyvatelia Uhorska tvoria jednotný nedeliteľný politický uhorský národ, jediným jazykom vo všetkých oblastiach života štátu bola maďarčina. V r. 1874 boli zatvorené slovenské gymnáziá a o rok neskôr Matica slovenská. Nastalo obdobie otvorenej maďarizácie. Romantizmus ustupoval realizmu.

Literárni predstavitelia

ĽUDOVÍT KUBÁNI

Mendík - poviedka

K. nerieši veľké spoločenské problémy, všíma si len tragikomické príbehy; rámcuje ju príbeh lásky a vydaj učiteľovej dcéry Sidónie a evanjelického kaplána Trnovského; ústredný konflikt už nie je romantický, ale majetkový, vzdelanostný, ľúbostný;

Valgatha - nedokončený historický román

z obdobia 15. st., keď na Slovensku bojovali Jiskrove vojská proti Huňadiho uhorským vojskám; napriek historickej téme v diele rezonuje aktuálny problém spolužitia národov Uhorska z pohľadu liberálneho; ideou diela je zbytočnosť boja, keď obom znepriateleným stranám hrozí nebezpečenstvo od Habsburgovcov, ktorých v románe zastupuje gróf Cilley; hlavnou postavou románu je rytier Valgatha, veliteľ drienčanského hradu, statočný, márnomyseľný, ziskuchtivý, lakomý, hrdý nachádzajú sa tu realistické (hodnoverný opis bojov, dobový život na hradoch, skutočné historické postavy) i romantické (láska s prekážkami, intrigy, záhady, tajné schôdzky, súboje, rozuzlenie príbehu a tajomstva) prvky

Traja sokoli - dráma

K. zachytil osudy organizátorov slovenského národného hnutia: Daxnera, Francisciho, Rimavského, Bakulinyho počas revolúcie, ktorých štatariálny súd odsúdil na smrť a neskôr omilostil