Zaoberal sa rozporuplnosťou vojnovej doby, analyzoval myslenie a konanie postáv žijúcich v zázemí. V románe sa popri sebe odvíjajú a striedajú dve dejové línie: cez jednu autor sleduje život na Slovensku v mestečku Pravno so zmiešaným slovensko-nemeckým obyvateľstvom, cez druhú udalosti na východnom fronte. Na jednej strane autor vykresľuje postavy, ktoré čím ďalej tým viac tušia zánik fašizmu i režimu, na druhej strane sú tu postavy, ktoré sa opájajú pocitom moci /Nemec Kirschner veliteľ Hlinkovej gardy, žandár Fenič /. V druhej dejovej línii vstupujú do popredia osudy slovenských vojakov na východnom fronte.
Mŕtve oči
Hlavné postavy: Adam, matka, otec, brat, dievča z letoviska
Hlavná myšlienka: autor zobrazil život slepého človeka, ktorého v dome nik nechce, pretože by sa oňho museli starať.
Dej: Adam sedí na kameni. Matka ho volá na obed. Adam nepočuje a keď ho matka zavolá ešte raz, tak už ide. Vysvetľuje, že sa hral na kameňoch. Matka má strach z ťukania Adamovej paličky. Adam bol vytískaný na druhu koľaj, keď sa matke narodili ešte dve deti. Matka sa sužuje, pretože syn o rok mladší od Adama povedal, že s Adamom treba niečo robiť, treba ho dať do ústavu. Adamov otec sa hnevá. Syn je urazený. Povedal, že sa mu treba ženit. Otec prikývol. Adam nikdy nevečeral s rodinou. Matka plače. Otec sa pýta, koľko sa platí v ústave, syn hovorí, že nič. Matka dala Adamovi jesť a on háda, čo mu dala. Potom ho objala a povedala mu, že si ho nedá. Adam ide do hory, prechádza cez močarisko, odpúšťa hore. Klčuje pniaky. Matka sa oňho bojí, pretože sa blíži búrka. Adam sa rozpráva s horou. Nechce ísť domov. Padá ľadovec, potom vyšla dúha. Keď vyklčoval druhý pniak, tak sa pobral domov, pričom pniaky si zobral so sebou. Prišiel k pastierom a u nich sa usušil. Pastieri sa ho boja. Cestou stretne furmana. Adam sa mu zdôverí a on mu pomohol doniesť domov pniaky. Matka ide pre kvit, aby ho vyliečil. Adam sa pýta, či je noc. Zamýšľa sa nad nocou. Tlačí balvan. Potom prosí noc, aby zastrela mesiac, aby ho ľudia nevideli. Adam počuje, ako niekto pozdraví matku. Matka kričala na slúžku z letoviska. Teší sa na ovčí syr, ktorý mu prinieslo dievča. Spomína si na letovisko. Prišlo k nemu dievča. Vybrali sa k potoku. Dievča sa kúpe. Potom počuť hlasy - to sa vracajú otec, brat a sestra z jarmoku. Adam počul, ako sa otec rozhodol, že ho dajú do ústavu. Adam niekde ide. Odbočuje z hradskej. Našiel vŕbu. Reťaz zaštrngotala. Palička leží na tráve, palička zo železným hrotom.
LADISLAV MŇAČKO (1919 - 1994)
Smrť sa volá Engelchen
Charakteristika diela: Autobiografický román z obdobia SNP. Autor v diele nezdôrazňuje ani heroický, ani existenciálny rozmer historickej udalosti. Postavy nezobrazuje ako hrdinov vojny, ale ako jej obete, podliehajúce depresiám.
Obsah diela: Partizáni sa skrývali a využívali pomoc ľudí z Ploštiny, no po svojom odchode im nenechali ani stráže, ktoré by ich informovali o príchode Nemcov. Tí prišli na kopanice, chlapov nahnali do chalupy a upálili ich. Voloďa sa hanbil pred mamkou Raškovou, tú považovali za partizánsku "mamku" a aj jej syna tam zabili. Voloďu zranili v boji v uliciach mesta. V nemocnici sa zaľúbil do sestričky Elišky. Sľúbili si, že sa vezmú. Voloďa však najpv musí nájsť vraha Ploštiny, generála Engelchena, lebo to sľúbil Marte, ktorá ho prišla navštiviť do nemocnice.
V diele autobiografický hlavný hrdina vyslovuje na nemocničnom lôžku sebe a iným pravdu o násilnom zániku moravskej obce Ploština. Ústredným motívom románu sa stáva motív viny. Partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť.
Autor postavy nezobrazuje ako hrdinov vojny, ale ako jej obete, podliehajúce depresiám. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny, aj v prvých mierových dňoch. Popri hlavnom hrdinovi autor najviac pozornosti venuje Marte, ktorá pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako "dáma na večer a noc", aby získavala cenné správy pre partizánsky oddiel a celý odboj. Marte berie vojna naozaj všetko i úctu samej k sebe. Je to postava, ktorú možno zaradiť medzi najtragickejšie postavy svetovej literatúry.
