Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Charakterizujte slovenskú prozaickú tvorbu dvoch spisovateľov, ktorí vstúpili do literatúry v 40-tych a 50-tych rokoch 20. storočia.

RUDOLF JAŠÍK (1919 - 1960)

Spočiatku písal verše ovplyvnené nadrealizmom.

zbierky:

  • Ypsilon
  • Dve rieky
  • Moje mesto
  • Vyšli knižne ako súčasť l. zväzku súborného Diela.

Po vojne sa začal venovať prozaickej tvorbe. Tieto práce boli preložené do anglického, českého, francúzskeho, maďarského, nemeckého, ruského, španielskeho a ukrajinského jazyka.

románový debut situovaný na Kysuce v čase vrcholiacej hospodárskej krízy

Námestie svätej Alžbety /román/

Charakteristika diela: psychologický a spoločenský román, ktorého dej sa odohráva v "meste pod viničným vrchom" v čase končiaceho leta a jesene v r. 1941.

Obsah diela: Príbeh sa začína stretnutím Igora Hamara so Žltým Dodom. Vyrastali spolu na Námestí sv. Alžbety. Neskôr sa Igor stretáva s Evou, židovským dievčaťom, rozprávajú sa o tom, že do mesta prišli nemeckí vojaci a židovské obyvateľstvo musí nosiť na odeve žltú hviezdu. Autor zachytáva arizáciu (odoberanie majetku židovskému obyvateľstvu a jeho prideľovanie nežidovským občanom, prívržencom vládneho režimu), vraždy zo zištných dôvodov, udavačstvo pre peniaze. Veľmi realisticky vyznieva rozčlenenie Židov podľa majetku a podľa reakcie na situáciu, v ktorej sa ocitli: bohatí Helderovci si chcú kúpiť slobodu odchodom za hranice; Ema sa chce zo židovskej minulosti vykúpiť svadbou s ponemčeným Kvikom; Maxi sa búri (príšije si hviezdu na chrbát) a nezištne pomáha Eve; Samko nechce našetrené peniaze obetovať na pokrstenie Evy, ale po jej smrti "rieši" situáciu rodiny samovraždou. Holič Flórik vstupuje do HSĽS zo zištných dôvodov - túži po kariére a bohatstve. Tajomník HSĽS sľubuje Žltému Dodovi za meno každého Žida, ktorý chodí po meste bez hviezdy, sto korún. Tým ho využíva na udávanie všetkých, ktorí mu bránia v získavaní pozemkov. Igor plánuje záchranu Evy. Vojaci zhromaždia Židov v škole a odvádzajú ich do transportného vlaku, Evu zastrelia. Haso, zástupca okresného tajomníka HSĽS nesúhlasí s deportáciou a zastrelí sa. Igor sa odhodlá pomstiť neprávosti a preto zabije Flórika.

Štruktúro diela:

  • Témou románu je tragická láska Igora a Evy, represálie voči židovskému obyvateľstvu. Jašík napísal dielo formou on-rozprávania. Román má lyrizujúci charakter (dialóg s neživými predmetmi - slnkom, vežou, gaštanom). Autor posúva dej, komentuje ho (ukážka), kritizuje fašizmus, prihovára sa postave, radí jej. Celým dielom sa vinie biblická symbolika (v názvoch kapitol: Posledná večera, Božie oko, Nesvätý Ján Krstiteľ) a symbolika lásky, ktorú autor zbožšťuje.
  • Igor je mladý človek plný lásky k židovskému dievčaťu. Jeho konanie je individuálnou vzburou. Vyvíja sa od proletára, ktorý sa politicky uvedomuje, cez osobnú tragédiu až k vražde nenávideného Flóríka. Postavy sa v konfrontácii so skutočnosťou individuálne formujú a stávajú sa typmi reprezentujúcimi vyhranené postoje - Dodo sa vyvíja z bezstarostného uličníka k zhnuseniu zo samého seba; Flórík pre majetok vstúpi do gardistickej strany a neštíti sa ani vraždy.
Mŕtvi nespiespievajú /román/ (1961)

Zaoberal sa rozporuplnosťou vojnovej doby, analyzoval myslenie a konanie postáv žijúcich v zázemí. V románe sa popri sebe odvíjajú a striedajú dve dejové línie: cez jednu autor sleduje život na Slovensku v mestečku Pravno so zmiešaným slovensko-nemeckým obyvateľstvom, cez druhú udalosti na východnom fronte. Na jednej strane autor vykresľuje postavy, ktoré čím ďalej tým viac tušia zánik fašizmu i režimu, na druhej strane sú tu postavy, ktoré sa opájajú pocitom moci /Nemec Kirschner veliteľ Hlinkovej gardy, žandár Fenič /. V druhej dejovej línii vstupujú do popredia osudy slovenských vojakov na východnom fronte.

Mŕtve oči

Hlavné postavy: Adam, matka, otec, brat, dievča z letoviska

Hlavná myšlienka: autor zobrazil život slepého človeka, ktorého v dome nik nechce, pretože by sa oňho museli starať.

Dej: Adam sedí na kameni. Matka ho volá na obed. Adam nepočuje a keď ho matka zavolá ešte raz, tak už ide. Vysvetľuje, že sa hral na kameňoch. Matka má strach z ťukania Adamovej paličky. Adam bol vytískaný na druhu koľaj, keď sa matke narodili ešte dve deti. Matka sa sužuje, pretože syn o rok mladší od Adama povedal, že s Adamom treba niečo robiť, treba ho dať do ústavu. Adamov otec sa hnevá. Syn je urazený. Povedal, že sa mu treba ženit. Otec prikývol. Adam nikdy nevečeral s rodinou. Matka plače. Otec sa pýta, koľko sa platí v ústave, syn hovorí, že nič. Matka dala Adamovi jesť a on háda, čo mu dala. Potom ho objala a povedala mu, že si ho nedá. Adam ide do hory, prechádza cez močarisko, odpúšťa hore. Klčuje pniaky. Matka sa oňho bojí, pretože sa blíži búrka. Adam sa rozpráva s horou. Nechce ísť domov. Padá ľadovec, potom vyšla dúha. Keď vyklčoval druhý pniak, tak sa pobral domov, pričom pniaky si zobral so sebou. Prišiel k pastierom a u nich sa usušil. Pastieri sa ho boja. Cestou stretne furmana. Adam sa mu zdôverí a on mu pomohol doniesť domov pniaky. Matka ide pre kvit, aby ho vyliečil. Adam sa pýta, či je noc. Zamýšľa sa nad nocou. Tlačí balvan. Potom prosí noc, aby zastrela mesiac, aby ho ľudia nevideli. Adam počuje, ako niekto pozdraví matku. Matka kričala na slúžku z letoviska. Teší sa na ovčí syr, ktorý mu prinieslo dievča. Spomína si na letovisko. Prišlo k nemu dievča. Vybrali sa k potoku. Dievča sa kúpe. Potom počuť hlasy - to sa vracajú otec, brat a sestra z jarmoku. Adam počul, ako sa otec rozhodol, že ho dajú do ústavu. Adam niekde ide. Odbočuje z hradskej. Našiel vŕbu. Reťaz zaštrngotala. Palička leží na tráve, palička zo železným hrotom.

LADISLAV MŇAČKO (1919 - 1994)

Smrť sa volá Engelchen

Charakteristika diela: Autobiografický román z obdobia SNP. Autor v diele nezdôrazňuje ani heroický, ani existenciálny rozmer historickej udalosti. Postavy nezobrazuje ako hrdinov vojny, ale ako jej obete, podliehajúce depresiám.

Obsah diela: Partizáni sa skrývali a využívali pomoc ľudí z Ploštiny, no po svojom odchode im nenechali ani stráže, ktoré by ich informovali o príchode Nemcov. Tí prišli na kopanice, chlapov nahnali do chalupy a upálili ich. Voloďa sa hanbil pred mamkou Raškovou, tú považovali za partizánsku "mamku" a aj jej syna tam zabili. Voloďu zranili v boji v uliciach mesta. V nemocnici sa zaľúbil do sestričky Elišky. Sľúbili si, že sa vezmú. Voloďa však najpv musí nájsť vraha Ploštiny, generála Engelchena, lebo to sľúbil Marte, ktorá ho prišla navštiviť do nemocnice.

V diele autobiografický hlavný hrdina vyslovuje na nemocničnom lôžku sebe a iným pravdu o násilnom zániku moravskej obce Ploština. Ústredným motívom románu sa stáva motív viny. Partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť.

Autor postavy nezobrazuje ako hrdinov vojny, ale ako jej obete, podliehajúce depresiám. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny, aj v prvých mierových dňoch. Popri hlavnom hrdinovi autor najviac pozornosti venuje Marte, ktorá pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako "dáma na večer a noc", aby získavala cenné správy pre partizánsky oddiel a celý odboj. Marte berie vojna naozaj všetko i úctu samej k sebe. Je to postava, ktorú možno zaradiť medzi najtragickejšie postavy svetovej literatúry.

Nočný rozhovor

novela s témou vojny, je situovaná do povojnového obdobia do nemenovaného nemeckého mesta, kde sa počas noci odohráva rozhovor návštevníka hotela s recepčnou; celý príbeh je založený na spomienkach niekdajšieho vojaka nepriateľskej armády nasadenej proti Nemecku; autor využíva retrospektivu, v ktorej dominuje vnútorný monológ; M. sa pokúšal zodpovedať otázku viny, trestu a zodpovednosti za vojnu

Oneskorené reportáže

súbor jedenástich reportážnych príbehov podvedených a nepochopených ľudi, ktorých zlomilo cudzie sebectvo, karierizmus, zbabelosť; výsledok bol tragický: zničený osud, rozvrátená rodina, pocit bezmocnosti voči bezpráviu, svojvôli

Ako chutí moc

Celý príbeh je koncipovaný ako mozaika spomienok fotografa Franka, rozprávača celého príbehu, na mŕtveho. Je situovaný do časopriestoru niekoľkých dní veľkolepého štátneho pohrebu, počas ktorého Frank plní funkciu verejného oficiálneho fotografa; M. v románe využil stajomňovanie: nepoznáme meno mŕtveho, názov štátu, mesta.

Hlavný hrdina je fotograf Frank, ktorý prichádza do súdnej siene, kde sa má konať rozlúčka s vysokým stranickým funkcionárom. Pri tejto príležitosti si Frank spomína, akým človekom bol mŕtvy funkcionár. Spoznali sa počas SNP, vtedy bol ešte odvážny, mal veľkú autoritu, boli dobrými priateľmi. Tak ako postupne stúpal vo funkciách vyššie, tak sa menil, jeho charakter sa úplne deformoval, považoval sa za neomylného, o všetkom rozhodoval a odstraňoval veľa ľudí okolo seba, napokon sa začal každého báť, nikomu neveril a všetci priatelia ho opustili. Prišiel na to ako chutí moc, sláva a peniaze, ale neprišiel na to, že v živote sú oveľa dôležitejšie hodnoty. Autor tu poukázal na sociálno-totalitný režim, na jeho chyby a zlý systém rozhodovania v politike, ekonomike a kultúre. Franko poznal svojho bývalého priateľa už od mladosti a mohol posúdiť jeho zmeny. Počas pohrebu stretával ľudí, ktorí mali s jeho priateľom niečo spoločné a oni vyvolávali v jeho mysli príhody z minulosti, ktoré poukazovali na správanie sa mŕtveho k dotyčnej osobe. Mŕtvy funkcionár sa zmenil z čestného, odvážneho veliteľa partizánov, na bezohľadného, nemravného a zbabelého vysokého vládneho predstaviteľa, ktorý robil všetko preto, aby si udržal moc.

Agresori

Siedma noc

Súdruh Munchhausen

Súdruh – symbol socializmu, Munchhausen – symbol západu

Politická satira z čias totalitných procesov a ŠTB sliedenia a vyšetrovania. Hlavným hrdinom je západný reportér, ktorý prichádza do krajiny rozvinutej socializmom a má spoznať všetky stránky tohto režimu. V krajine každý každého udáva, deti špehujú svojich rodičov, pioniersky vedúci sú z radov ŠTB, na hokejový zápas dostanú lístky len vyvolený, musia skandovať proti svojim, lebo zvíťaziť musia za každú cenu Rusi, tréner prichádza o miesto, lebo naši dali 3 góly a hneď na to musia streliť vlastné góly, aby prehrali. Vo februári sa vyrobia TV, ale nepredajú sa, znova ich rozoberú, ale dôležité je to, že bol splnený plán.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk