Sumerský kráľ Gilgaméš je z väčšej časti boh, z menšej človek. Žije v meste Uruk, kde vládne veľmi tvrdou rukou. Obyvatelia prosia bohov aby im poslali človeka, ktorý by im pomohol. Bohovia zosielajú na Zem polodivého človeka Enkidua, vyznačuje sa veľkou silou. Enkidu prichádza do Uruku, aby zápasil s Gilgaméšom, zvíťazí ale s Gilgaméšom sa spriatelia. Spoločne odchádzajú do hôr aby premohli obra Chuvavu. Chuvavu zabijú. Keď sa vrátia do Uruku, do Gilgaméša sa zaľúbi bohyňa Ištar (škaredá, zlá). Gilgaméš ju odmieta a Ištar posiela na Zem nebeského býka, aby sa pomstila. Gilgameš a Enkida býka premôžu. Tým urazia bohyňu Ištar, ktorá privolá kliatbu na Enkidua, ktorý zomiera. Gilgaméš sa vydáva po jeho smrti hľadať tajomstvo večného života. Záver eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgaméšom a Enkiduovou dušou vyvolanou z podsvetia, v ktorom sa Gilgaméš dozvedá o pochmúrnom živote po smrti.

Hlavná myšlienka eposu je hľadanie večného života

- epos sa zachoval iba vo fragmentoch
- je napísaný na 12 tabuliach

Z histórie Eposu o Gilgamešovi:

- epos je považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry (asi 2000 r. p. n. l.)
- dej sa odohráva v meste Uruk (dnes Varka v Iraku, biblický Erech) Uruk + pravdepodobne tu vzniklo 1. obrázkové písmo
- zachovali sa len odpisy (asýrska verzia zo 7. st.)

Pôvodne bol Epos napísaný klinovým písmom v sumerskej verzii Asýrska verzia - prológ a 4 časti
- z čias kráľa Aššurbanipala (V Ninive zriadil knižnicu s 20 tis. tabuľkami)

Tabuľky s textami objavil archeológ A. H. Layard, Text rozlúštil asýriológ G. Smith r. 1872. Hlinené tabuľky boli uložené v Britskom múzeu v Londýne a až do r. 1872 nik nevedel, čo na nich je.

Najväčšiu pozornosť vzbudila 11. tabuľka (o potope sveta). Predpokladá sa, že Epos mal okolo 3600 veršov, no zachovala sa len 1/3 (Ilias -+ 15 693 veršov, Odysea - 12 110 )

Výtvor mnohých generácií, žiadne iné dielo ho neprevýšilo; až po ňom vznikli hymny Egypťanov, Pieseň piesní (Biblia).