Epos (gréc. epos - slovo, reč)
Je rozsiahle chronologické rozprávanie, ktoré spája jedna alebo viac postáv, do deja môžu zasahovať bohovia a mytologické postavy.
K žánrovým variantom patrí hrdinský epos, rytiersky epos, či zvierací epos, - moderná literatúra /epos romantický, duchovný idylický, moderný/.
Pred románom je najväčším a najreprezentatívnejším žánrom epiky.
Východiskom pre vznik eposu boli staroveké mýty.
Prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv. hrdinské alebo bohatierske eposy. Najstarším z nich je Epos o Gilgamešovi z 3. tisícročia pred n. l. Najznámejšími sú však Homérove eposy Ilias a Odysea z 9. st. pred n. l. Patria sem aj indické eposy Mahábhárata a Rámájana, Firdausího Šahnáme u Peržanov alebo Lännrotova Kaľevala u Fínov.
Eposy vznikali vo viazanej forme s komplikovanou štruktúrou pozostávajúcou z viacerých častí. V epose sa uplatňuje prísna básnická štruktúra, presne normovaný rytmus. Epos má svoju záväznú kompozíciu:
- propozícia = krátke naznačenie deja
- invokácia = vzývanie múz alebo bohov
- enumerácia = predstavovanie bojovníkov, resp. postáv
- opis boja, predovšetkým opis hlavnej bitky
- deus ex machina = zásah bohov do deja
- ovplyvnenie udalosti zázračnými prvkami bez zásahu bohov
- epizódy = opis vedľajších udalostí
- peronácia = záver, zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie
Postavy eposov sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia. Hlavnou postavou môže byť iba osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá s pomocou bohov koná zázračné činy ovplyvňujúce život celej spoločnosti.
V epose sa prelínajú prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života. Popri hlavnom deji obsahuje aj epizódy skĺbené s hlavným dejom.
Znaky hrdinského eposu:
- Epický, má dej je Veršovaný
- Je o udalostiach významných pre národ
- Dej je sústredený okolo hlavného hrdinu s výnimočnými vlastnosťami
- Bohovia zasahujú do deja, majú zásluhu na zvratoch
- Tautologické spomaľovanie
- Rozsiahle dielo
- Kompozícia eposu - propozícia (naznačenie deja), invokácia (vzývanie múz alebo bohov),
Vlastnosti postáv
- Epická šírka - množstvo odbočení od hlavného deja, podrobné opisy, doširoka rozvinuté prirovnania
- Diela pôvodne určené poslucháčom
- Psychika postáv chýba
- Ťažisko na vonkajších vlastnostiach postáv
EPOS O GILGAMÉŠOVI
Sumerský kráľ Gilgaméš je z väčšej časti boh, z menšej človek. Žije v meste Uruk, kde vládne veľmi tvrdou rukou. Obyvatelia prosia bohov aby im poslali človeka, ktorý by im pomohol. Bohovia zosielajú na Zem polodivého človeka Enkidua, vyznačuje sa veľkou silou. Enkidu prichádza do Uruku, aby zápasil s Gilgaméšom, zvíťazí ale s Gilgaméšom sa spriatelia. Spoločne odchádzajú do hôr aby premohli obra Chuvavu. Chuvavu zabijú. Keď sa vrátia do Uruku, do Gilgaméša sa zaľúbi bohyňa Ištar (škaredá, zlá). Gilgaméš ju odmieta a Ištar posiela na Zem nebeského býka, aby sa pomstila. Gilgameš a Enkida býka premôžu. Tým urazia bohyňu Ištar, ktorá privolá kliatbu na Enkidua, ktorý zomiera. Gilgaméš sa vydáva po jeho smrti hľadať tajomstvo večného života. Záver eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgaméšom a Enkiduovou dušou vyvolanou z podsvetia, v ktorom sa Gilgaméš dozvedá o pochmúrnom živote po smrti.
Hlavná myšlienka eposu je hľadanie večného života
- epos sa zachoval iba vo fragmentoch
- je napísaný na 12 tabuliach
Z histórie Eposu o Gilgamešovi:
- epos je považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry (asi 2000 r. p. n. l.)
- dej sa odohráva v meste Uruk (dnes Varka v Iraku, biblický Erech) Uruk + pravdepodobne tu vzniklo 1. obrázkové písmo
- zachovali sa len odpisy (asýrska verzia zo 7. st.)
Pôvodne bol Epos napísaný klinovým písmom v sumerskej verzii Asýrska verzia - prológ a 4 časti
- z čias kráľa Aššurbanipala (V Ninive zriadil knižnicu s 20 tis. tabuľkami)
Tabuľky s textami objavil archeológ A. H. Layard, Text rozlúštil asýriológ G. Smith r. 1872. Hlinené tabuľky boli uložené v Britskom múzeu v Londýne a až do r. 1872 nik nevedel, čo na nich je.
Najväčšiu pozornosť vzbudila 11. tabuľka (o potope sveta). Predpokladá sa, že Epos mal okolo 3600 veršov, no zachovala sa len 1/3 (Ilias -+ 15 693 veršov, Odysea - 12 110 )
Výtvor mnohých generácií, žiadne iné dielo ho neprevýšilo; až po ňom vznikli hymny Egypťanov, Pieseň piesní (Biblia).
Antická literatúra
Predstavuje vzor harmónie a obsahu formy. Zdôrazňuje pozemský život. Vystupujú v nej bohovia a ľudia. Bohovia určujú osud ľuďom a sú nesmrteľný. Ak sa ľudia proti osudu búria, alebo sa vyvyšujú sú potrestaný.
Eposy od Homéra – Ilias
- Odysea
Ilias
Je to hrdinský epos (Ilion = Trója), ktorý obsahuje 15 969 hexametrových veršov
- hexameter = verš, ktorý má zvyčajne 6 daktylských - a spondejských stôp (- -); písaný v iónskom nárečí
- dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny, s početnými retrospektívami → z nich sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov
- vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu → manželku spartského kráľa Menelaa
Ústredným motívom diela je hnev najväčšieho gréckeho bojovníka Achilla, Péleovho syna. Keď mu veliteľ gréckeho vojska, mykénsky kráľ Agamemnón, vezme jeho zajatkyňu, dcéru Brisea, prestáva bojovať. Tým dochádza k základnému konfliktu. Agamemnón sa chce pomeriť s Achillom, no ten odmietne, až keď videl obrovské nebezpečenstvo, požičal najlepšiemu priateľovi Patroklovi svoju výstroj. Keď Trójania videli "Achilla (Patrokla)", dali sa na útek. Jediný Hektor spoznal, že to nie je Achilles. Achilles sa pomerí s Agamemnónom, opäť bojuje, zabije veľa Trójanov a pomstí Patrokla. Achilles zabije Hektora 22. spev /Hektorova záhuba; mŕtvolu priviaže k vozu a obnaženého ho vlečie do gr. tábora, okolo Patroklovej mohyly ---> potupa Hektorov otec Priamos prichádza s výkupným a prosí Achilla, aby mu vydal mŕtvolu syna. Achilles mŕtvolu vydá po zásahu bohov otcovi a ten vystrojí pohreb. Pohrebom Hektora končí epos ---> posledný verš: "Takto tam slávili pohreb Hektora, skvelého jazdca."
Do deja zasahujú aj grécki bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane (Zeus, Hefaistos, Pallas Aténa, Afrodita, Apolón a i.)
Achilles - syn morskej víly, ktorá ho vykúpala v rieke STYX; držala ho za pätu, preto bol zraniteľný len na tomto mieste /najväčší grécky hrdina/
Kompozícia eposu: po stručnom úvode, v ktorom je popri vzývaní múzy aj podaný námet básne, autor nás uvádza priamo do deja a opisuje mor v achájskom tábore, spor Achilla s Agamemnónom...
Odysea /hrdinský epos/ 24 spevov - 12 113 veršov
Témou eposu je rozprávanie o 10-ročnom blúdení itackého kráľa Odysea a jeho návrate do rodnej Itaky. Epos je 1. dobrodružným dielom európskej literatúry, oslavuje Odysea a jeho vernú Penelopu
Hlavná postava - Odyseus sa vyznačuje
- silnou vôľou - vytrvalosťou
- ľstivosťou a premyslenosťou ide za svojim cieľom
- robí všetko pre záchranu svojich druhov
- 10 r. putuje domov - napriek mnohým prekážkam
- pod hradbami Tróje sa vyznamenal dôvtipnou radou - vystavať dreveného koňa, do ktorého sa skryli grécki = achájski bojovníci
Danajský dar - ustálené slovné spojenie, ktorého pôvod súvisí s Trójskou vojnou. /Danajcami nazýva Grékov Homér (podľa mena argolského kráľa Danaa). Gréci spravili rafinovaný ťah, postavili koňa, do ktorého sa ukryli bojovníci na čele s Odyseom a poslali ho súperovi ako dar. Danajský dar - teda označuje každý podozrivý dar, od ktorého možno očakávať iba nešťastie, v lepšom prípade viac škody ako úžitku /
Obsah diela:
Čitateľ sa dozvie o posledných 41 dňoch z 10-ročného putovania kráľa Odysea po skončení vojny (grécka, výprava proti Tróji). Všetci sa z vojny vrátili, len kráľ Itaky nie. Doma ho už 20-ty rok verne čaká manželka Penelopa (ustálené spojenie = verná ako Penelopa) so synom Telemachom (narodil sa krátko pred odchodom Odysea). Penelopa má veľa pytačov, túžia po jej peniazoch. Telemachos tajne odpláva hľadať otca. Kráľ Sparty Menealos ho informoval, že otec žije.Odyseova cesta domov je predlhá, ťažká, úmorná, plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev, je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov
! Vojna v starovekom epose je meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Oni môžu rozvážne i rozmarne meniť osudy ľudí. Aj v epose Odysea sa z ich vôle už všetci, čo sa mali zachrániť, dávno vrátili domov. Jediný - Odyseus musí zažiť strastiplné utrpenia.! Odyseus je už siedmy rok v zajatí nymfy Kalypso na ostrove Ogygia. Na pokyn posla bohov Herma je prepustený (Kalypso ho prepustila veľmi nerada) Odyseus sa plaví na plti domov, no pre búrku, ktorú spôsobil rozhnevaný Poseidon, stroskotá. Vďaka bohyni Aténe dopláva k brehu ostrova pohostinných Faiakov. Stretáva sa s kráľovou dcérou Nausikaou (otec Alkinos, matka Areta). Na hostine O. vyrozpráva svoj osud po dobytí Tróje. Pomocou Faiakov sa Odyseus dostáva do Itaky. Prezlečie sa za žobráka a odíde na salaš, za pomoci pastiera Eumania, syna Telemacha a bohyne Atény zvíťazí v streleckej súťaži o ruku svojej ženy Penelopy (Penelopa si dala podmienku, že za muža si vezme toho, kto z Odyseovho luku šípom naraz prestrelí uchá 12 sekier). Žobrák (Odyseus) to dokázal (predtým sa mu všetci smiali). Zabil s pastierom a synom pytačov a zvítal sa s Penelopou a staručkým otcom (po 20 rokoch). Nakoniec sa zmieri s rozhnevaným Poseidónom, aby jeho ľud žil šťastne
Štruktúra diela: zložitejšia a má vyššiu úroveň ako Ilias (dialógy a psychológia postáv prepracovanejšia)
Dej - bohatý, komplikovaný, 1. časť Telemachos hľadá otca, 2. časť príbeh Odysea
Je to predovšetkým poéma o mori a námorných dobrodružstvách, popretkávaná mytologickými a fantastickými motívmi a postavami, ale aj oslava šikovnosti hlavného hrdinu a vernosti jeho ženy Penelopy
