Ezopove bájky - 6. st. p. n. l.,
- v jeho bájkach vystupujú prevažne zvieratá
- jeho bájky kritizujú zlé vlastnosti ľudí
Báj - je príbeh v ktorom zaznamenávali ľudia dávnych dôb svoje predstavy o vzniku sveta a človeka, o prírodných javoch o živote pozemskom i posmrtnom.
Najčastejšou témou bájí je však život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat alebo rastlín. Báje pôvodne poznal iba úzky okruh zasvätených ľudí (družina bojovníkov, rada starších, šaman). Rozprávali sa najmä pri rozličných obradoch, pri love alebo pri uvádzaní mladíkov medzi dospelých. Najznámejšie → gr. báje /báj o Daidalovi a Ikarovi, o Prometeovi, o Herkulovi a iné/
Tragédia - /z gréckeho sl./ - je najstarší dramatický žáner, ktorého hlavným znakom je boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami.
Hlavný hrdina v tomto boji musí zahynúť. Ústrednou postavou je vždy nadpriemerný človek, ktorý ide za svojim cieľom, nezľakne sa prekážok. Hlavný hrdina májú silný nadpriemerný charakter, preto vzbudzujú rešpekt a strach v radoch nepriateľa.
Komédia - /greck.sl./ - je základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cielom vyvolať u diváka smiech.
Základnou črtou komického účinku musí byť to, že krivda, ktorá sa stala kladným postavám, nie je príliš velká a potrestanie záporných postáv je úmerné ich previneniu. Podstatu tejto funkcie a pôsobenie tohto žánru definoval už Aristoteles:
"Smiešna je totiž akási chyba a zvrátenosť, ktorá však nespôsobuje ani bolesť; ani škodu, ako napríklad smiešna maska je čosi mrzké a neforemné, ale nepôsobí bolesť." (Poetika, V. kapitola)
/Komickosť môže mať rozličné obmeny: komické je, keď laik presviedča odborníka o tom, do čoho sa nevyzná; keď sa staršia dáma pokúša vzbudiť dojem, že je mladá; keď opitý človek vysvetľuje, že si vôbec nevypil. Komická postava chce byť inou, vznešenej šou, múdrejšou, krajšou, mladšou, akou je v skutočnosti./
Grécka literatúra, dráma
AISCHYLOS (525 - 456 pred n. 1.): dramatik. Je považovaný za zakladateľa gréckej tragédie, ktorej vtlačil základnú formu. Aby dosiahol väčšiu dramatickosť deja, uviedol na scénu druhého herca, zmenšil zbor z počtu 50 na 12. Napísal asi 90 hier. Zameriaval sa na náboženské motívy.
Znaky antickej drámy:
- spojenie slova, hudby, tanca, iba dialógy sa recitovali;
- priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera (jednota miesta, času a deja);
- herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské roly);
- herci vystupovali v maskách, ktoré mali aj akustickú funkciu (otvor mal funkciu megafónu);
- herci používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami (koturnami);
- dramatik skladal text, hudbu, bol režisérom, hercom a choreografom;
- divadlo sa hralo v amfiteátroch - kruhových divadlách pod šírym nebom s vynikajúcou akustikou;
- predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner
