Kráľ Oidipus - tragédia
Veštba určila kráľovi Laiovi, že ho jeho vlastný syn usmrtí a ožení sa s jeho manželkou, svojou matkou. Keď sa mu narodil syn, prikázal, aby mu prebodli nohy a pohodili v lese na hore Kithariónu. Otrok, ktorý to mal vykonať ho odniesol pastierovi korinského kráľa. Kráľ Polybos nemal vlastné deti a preto ho prijal za svojho. Dal mu meno Oidipus, čo znamená "s opuchnutými nohami." Vychoval ho, ale keď mu pri hostine opitý priateľ vytkne jeho pôvod, odoberie sa Oidipus do delfskej veštiarne, aby sa opýtal na rodičov. Dozvie sa, čo je mu veštené a opustí preto adoptívnych rodičov. Cestou nevedomky zabije otca Laia. Neďaleko Théb rozlúšti záhadu Sfingy a oslobodí mesto od stvory. Odmenou dostane kráľovský trón a ruku ovdovelej kráľovny. Zatiaľ však nevie, že je jeho matkou. Po niekoľkých rokoch postihne Théby strašný mor. Tým začína Oidipova tragédia. Oidipus zistí, že mor bude sužovať Théby do tej doby, dokiaľ bude žiť vrah kráľa Laia. Púšťa sa do pátrania a veštec Teiresiác mu naznačí pravdu. On ho v hádke vyhostí z paláca. Za všetkým vidí svojho švagra Kreóna, ktorý sa chce, podľa svojej mienky, zmocniť trónu. Z toho dôvodu sa púšťa do hádky aj s Kreónom. Po ďalšom pátraní zisťuje, že vrahom je pravdepodobne on sám. Vypočúva muža, ktorý videl Laiovu vraždu. Tu sa v deji objavuje kresťanský pastier, ktorý mu prináša správu o Polybovej /adoptívny otec/ smrti a možnosti nástupu Oidipa na trón. Ten však vysvetľuje strach z návratu, pretože si myslí, že je Polybov syn a že ho má zabiť. Pastier ho vyvedie z omylu a povie mu, ako ho dostal od Laiahovho otroka a dal ho kráľovi Polybovi. Po výsluchu Thébského pastiera sa dozvedá celú pravdu. Iokasté sa vo svojej izbe obesí. Oidipus vidí čo spôsobil, oslepí sa, aby nevidel následky. Uzmieri sa s Kreónom a po čase je vyhostený z Théb.
Antigona - tragédia
- zachytáva konflikt medzi "premenlivými" zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky;
- deti kráľa Oidipa (Antigona, Ismena, Eteokles, Polyneikos) žijú v Tébach, kde vládne kráľ Kreon;
- Polyneikos tiahne s vojskom proti mestu; jeho brat Eteokles padne pri obrane ako hrdina, Polyneikos zahynie ako vlastizradca; Kreon ho zakáže pochovať;
- Antigona žiada sestru Ismenu o pomoc pri uskutočnení smelého plánu - nerešpektovať ľudský zákon, ktorý šliape po božích zákonoch;
- Ismena v strachu odmieta a Antigona sama preukáže Polyneikovi posledné pocty;
- Antigona sa priznala k pochovaniu Polyneika
- Kreon nemohol ustúpiť od svojho nariadenia, lebo nechcel, aby sa naňho pozerali ako na slabocha. Syn Haimon ho prosil o život svojej snúbenice Antigony. Kreon bol neoblomný, Ismenu prepustil na slobodu, ale Antigonu dal zatvoriť do kamennej hrobky.
- Keď sa Antigona uškrtila na závoji, Haimon spáchal samovraždu
- Kreon pochopil, že jeho rozhodnutie nebolo správne
- Jeho manželka Eurydika sa od žiaľu nad Haimonovou smrťou prebodla mečom
Elektra – tragédia
oslavuje hrdinský postoj Agamemnonovej dcéry Elektry; vzdoruje vrahom svojho otca a v duchu tradičnej morálky pomáha pomstiť jeho smrť
EURIPIDES (asi 480 - 406 pred n. l.): zameral sa v hrách na konflikt človeka s človekom. Bol prvým dramatikom, ktorý na scénu uviedol aktuálne problémy aténskej spoločnosti, a ktorý dokázal dokonale vykresliť charakter ženských postáv.
Medea
tragédia ženy, ktorá opustila svoju vlasť a s vodcom argonautov Iasonom odišla do jeho zeme; keď ju Iason opustí pre inú ženu, Medea sa mu pomstí smrťou ich detí i Iásonovej novej ženy a jeho otca (v tejto tragédii sa prejavuje Euripidovo majstrovstvo, s ktorým vedie postavu Medey od obetavosti a lásky až k žiarlivosti, zúfalstvu a krutej pomstychtivosti)
SAPFO (7. - 6. st. pred n. l.): poetka, ktorá zriadila na ostrove Lesbos Dom múz, centrum monodíckej lyriky. Jej jadrom je sólový spev, sprevádzaný lýrou. Dievčatám (ich telesným a duševným pôvabom) zo svojho krúžku venovala prevažnú časť svojej básnickej tvorby. Jej rukopisy v ll. storoči pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili. Zachovala sa jediná báseň (Modlitba k Afrodite) a množstvo úryvkov.
ANAKREÓN (asi 6. st. pred n. l.): básnik, ktorého hravé verše oslavujú lásku, víno, priateľstvo a životné radosti.
ARISTOFANES (asi 445 - asi 386 pred n. l.): najslávnejší autor komédií
Lysistrata - protivojnová satira, ženy sa spyknú proti mužom, aby si vynútili mier
PLATÓN (427 - 347 pred n. l.): filozof, jeden z najvýznamnejšich mysliteľov v dejinách filozofie
Ústava - rozpracované predstavy o štáte a jeho funkciách
ARISTOTELES (384 - 322 pred. n. l.): filozof, najvšestrannejší učenec staroveku, žiak Platóna. Vychovávateľ Alexandra Veľkého. Zakladateľ logiky.
Poetika - rozprava o zásadách slovesného umenia
