sa začína rozvíjať v 3. st. pred n. l. a veľa podnetov preberá z gréckeho písomníctva. Pri helenizácií Ríma (pogréčťovaní) sú do programu rímskych hier (niekoľkodenných slávností na počesť boha Jupitera) zavádzané dramatické predstavenia. Vzniká tzv. rímska komédia (na základe helenistickej novej komédie pridaním ľudových prvkov). Hrdinami sú zamilovaní mladici, dievčatá, ktoré upadli do otroctva, neviestky, ľstiví proroci, sklamaní otcovia a lakomci.
TITUS MACCIUS PLAUTUS (251 - 184 pred. n.l.): komédie. Vo svojich hrách využíva iskrivý humor v dialógoch, vtip, fraškovitosť, hudobný sprievod.
Chvastúň - vzdialený predobraz Shakespearovho
Komédia o hrnci - zobrazuje človeka závislého od peňazí; starý lakomec Euclio nájde hrniec so zlatom; od toho času nemá pokoj, neustále sa bojí, že mu poklad ukradnú, preto ho neprestajne prenáša z miesta na miesto; raz ho vystriehne otrok nápadníka jeho dcéry a poklad mu ukradne; starý lakomec je zúfalý; koniec komédie sa nezachoval
Lišiak Pseudolus
Komédia o strašidle
Nastáva rozvoj rečníctva, poézie a histórie
GAIUS IULIUS CAESAR (100 - 44 pred. n. l.): politik, vojvodca a spisovateľ. Písal historickú prózu.
Zápisky o vojne v Galii - slohovo vycibrené pamäti; obhajuje tiahnutie do Galie ako politickú nutnosť pre bezpečnosť Ríma
MARCUS TULLIUS CICERO (106 - 43 pred. n. l.): rečník - rétor. Jeho prejavy vynikajú logickou kompozíciou, pôsobia rečníckymi otázkami a vyberaným štýlom. Jeho jazyk bol v období renesancie pokladaný za vzor klasickej latinčiny.
PUBLIUS OVÍDIUS NASO (43 pred. n. l. - 18 n. l.): básnik, pravdepodobne najnadanejší autor antickej literatúry. V Ríme a v Aténach študoval rétoriku. Pohyboval sa v najvyšších kruhoch rímskej aristokracie. Cisár Augustus ho poslal do vyhnanstva na pobrežie Čierneho mora, kde po desiatich rokoch, sužovaný túžbou po domove a rodine, zomrel.
Umenie milovať - básnická zbierka, radiaca ženám i mužom, ako si získať a uchovať lásku
Lásky - básnická zbierka; obsahuje 49 lyrickoepických ľúbostných elégii; Hovorí o ľahkej, zábavnej a dobrodružnej láske, ktorou si mladi Rimania spestrovali život
Metamorfózy (Premeny)
obsahuje okolo 12000 veršov a autor v nej spracoval grécke a čiastočne rímske báje, ktorých jednotiacim motívom je motív premeny.
Svoje rozprávanie začína opisom vzniku sveta z chaosu a končí premenou Caesarovej duše na kométu. K najkrajším miestam Premien patrí mýtus o štyroch vekoch (zlatom, striebornom, medenom a železnom). Predstava o týchto premenách spočíva v tom, že po zlatom veku, ktorý nepozná prácu ani bolesť, postupne nasledujú strieborný a medený vek a každý z nich prináša ďalšie zhoršenie životných podmienok. V poslednom veku - železnom - miznú všetky cnosti a na ich miesto nastupuje násilie, klam, zloba a závisť. Ďalej sa tu stretávame s mýtom o potope, ktorú Jupiter poslal na hriešne ľudstvo, o premene krásnej nymfy Dafné na vavrín, o sochárovi Pygmalionovi, ktorý vzplanul vrúcnou láskou k soche dievčaťa, ktorú sám vytvoril a ktorú Venuša na jeho prosby oživila, o Daidalovi a Ikarovi, ktorých prvý let vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom, atď.
Cieľom jeho básní bolo zaujať čitateľa, prebudiť jeho fantáziu a poskytnúť mu chvíle na umelecký zážitok.
