Dramatická tvorba

- má v slovenskom divadelnom umení po 2. sv. vojne osobitný význam. Medzi predstaviteľov slovenskej dramatickej tvorby patrili: J. Barč-Ivan, Ivan Stodola, Peter Zvon

Medzi ďalších predstaviteľov patrili:
F. URBANEK písal: - spoločné komédie: Za živa v nebi, Diabol v raji mnaželskom...
- diela s dedinskou tematikou: Škriatok, Pytliakova žena
- Dráma: Krutohlavci
- hry s náboženským námetom: Slepý pastier, Sionitka
- divadelné hry pre deti a mládež: Vianoce, Jánošíkov poklad, Janko a Anička, Biela pani

Autori vo svojich dielach sa sústredili na existenciálne vyhrotené situácie, keď sa hrdina musí rozhodnúť medzi povinnosťou a túžbou, násiliím a humaniznom, dobrom a zlom.

Dramatická tvorba po roku 1918 zaznamenala určitý vzostup. Na Slovensku v medzivojnovom období vznikli 3. profesionálne divadlá: - SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO v Bratislave v r. 1919
- VÝCHODOSLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO v Košiciach v r. 1924-30
- SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ DIVADLO v Nitre v r. 1941

Proces formovania slovenského profesionálneho divadelníctva bol pomalý a zložitý. Stretával sa s mnohými ťažkostiami, pretože bolo málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov a slovenských divadelných hier. K prvým profesionálnym hercom patrili: A. Bagar, J. Borodáč, H. Melíčková...
Prudký rozvoj po druhej svetovej vojne.